Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/5/2020

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, na verejnom zasadnutí konanom 21. mája 2020 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a Mgr. Miroslava Mazúcha prejednal odvolanie obžalovaného N. T. proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. z 11.11.2019 a takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovaného N. T. z a m i e t a ako nedôvodné.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný N. T. uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. na skutkovom základe tak, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Za uvedený trestný čin mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Súčasne bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 2 roky.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V odvolaní uviedol, že prvostupňový súd nevyhodnotil dôsledne otázku, či obžalovaný v čase riadenia motorového vozidla nekonal v krajnej núdzi. Prvostupňový súd konštatoval, že zdravotný problém u obžalovaného mohol vzniknúť neprimeraným stresom, ktorý mohol byť spôsobený práve tým, že obžalovaný v čase zákazu činnosti viesť motorové vozidlo bol zastavený a kontrolovaný hliadkou polície. Takéto konštatovanie súdu nemá žiaden dôkazný základ. Tento záver nepotvrdil ani ošetrujúci lekár. Prvostupňový súd ďalej konštatoval, že obžalovaný si mohol telefonicky privolať lekársku pomoc. Poukázal, že keď sa nachádzal sám v doline za obcou Lúčky vznikli u neho zdravotné ťažkosti spojené s dýchaním a bolo mu zle. Išlo o zdravotné problémy, ktoré predtým nemal. Na mieste, kde sa nachádzal, nebol telefónny signál. Tieto začínajúce zdravotné problémy u obžalovaného registroval aj svedok Z. R.. Pokiaľ obžalovaný viedol motorové vozidlo, bolo to preto, aby rýchlo vyhľadal lekársku pomoc. Informáciu o zdravotnom stave poskytol aj príslušníkom polície, hoci títo to popreli. Ošetrujúci lekár MUDr. U. I. poskytol obžalovanému lekársku pomoc. Uviedol, že obžalovaný bol výrazne rozrušený, ťažko sa mu dýchalo, čo bolo vidieť na červenom výraze tváre. Preto mu rýchlo aplikoval lieky, po podaní ktorých sa dychové exkurzie u obžalovaného zmiernili. Obžalovaný u neho zotrval ešte asi pol hodiny. Svedok MUDr. I. uviedol, že v prípade, ak by obžalovanému nebola poskytnutá urgentná prvá pomoc, mohol by sa udusiť. Na základe týchto skutočností poukazuje, že na posúdenie jeho konania, či konal alebo nekonal v krajnej núdzi, nie je podstatné, čo oznámil policajnej hliadke. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a spod obžaloby ho oslobodil podľa

Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, po zistení, že v predmetnej veci niet zákonného dôvodu na postup podľa , preskúmal v zmysle zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.

Pri preskúmaní napadnutého rozsudku mal na zreteli povinnosť prihliadať aj na chyby, ktoré síce neboli odvolaním vytýkané, ale sú takej povahy, že by odôvodňovali podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania na základe Následne zistil, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, avšak toto nie je dôvodné.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, postupoval prvostupňový súd podľa príslušných ustanovení , ktorých zmyslom je náležité zistenie skutkového stavu a možnosť uplatnenia práv obžalovaného na obhajobu, pričom okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie. Vykonané dôkazy tiež spôsobom upraveným v ustanovení vyhodnotil a tak dospel ku správnym a úplným skutkovým zisteniam. V odôvodnení rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti, a prečo vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel.

Aj podľa názoru krajského súdu výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Taktiež, pokiaľ ide o kvalifikáciu skutku, aj krajský súd je toho názoru, že v danom prípade boli naplnené znaky skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že prvostupňový súd sa zaoberal aj posudzovaním možnosti, či obžalovaný konal, resp. nekonal v krajnej núdzi v zmysle § 24 Tr. zák. V tomto smere, keď prvostupňový súd dospel k záveru, že obžalovaný nekonal v krajnej núdzi, považuje krajský súd hodnotenie dôkaznej situácie prvostupňovým súdom za správne.

Z dôkazov vykonaných pred prvostupňovým súdom jednoznačne vyplýva, že obžalovaný po tom, čo bol zastavený a kontrolovaný hliadkou polície tejto predložil cudzí vodičský preukaz. Keď policajti zistili, že má uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, obžalovaný im uviedol, že vozidlo viedol v súvislosti s odvozom dreva kamiónom z obce Kalameny smerom na Liptovskú Teplú. Obžalovaný sa pri policajnej kontrole nesťažoval na zdravotné problémy a nežiadal policajtov o odvoz do nemocnice, resp. privolanie rýchlej zdravotnej pomoci. Obžalovaný ani na pohľad nejavil žiadne zdravotné problémy. Kontrola celkom trvala cca 20 až 25 minút. Z výpovede svedka MUDr. U. I., ktorý ošetroval obžalovaného po kontrole policajnou hliadkou, vplýva, že obžalovaný po príchode do ambulancie mal červený výraz tváre, ťažko sa mu dýchalo. Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že takéto príznaky zdravotných komplikácii obžalovaný v čase policajnej kontroly nemal. Ani jeden z policajtov nepotvrdil, že by u obžalovaného akékoľvek zdravotné komplikácie počas policajnej kontroly zistili, resp., že by ich obžalovaný na ne upozornil. V tomto smere nemal krajský súd dôvod pochybovať o vierohodnosti výpovedí policajtov, nakoľko neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by objektívne spochybňovali vierohodnosť ich výpovedí. Krajský súd považuje za nepravdepodobné, že pokiaľ policajná kontrola trvala cca 20 až 25 minút, že by si policajti nevšimli príznaky zdravotných komplikácii u obžalovaného tak, ako tieto pozoroval bezprostredne po kontrole ošetrujúci lekár, resp., že by obžalovaný v prípade takýchto zdravotných ťažkostí neupozornil na to policajtov a najmä ich nepožiadal o pomoc, ak by sa skutočne cítil zdravotne zle.

Z tohto dôvodu považuje hodnotenie dôkazov prvostupňovým súdom v zmysle posúdenia konania obžalovaného ako krajnej núdze za správne a odvolacie námietky obžalovaného v tomto smere za neopodstatnené.

Pokiaľ ide o tresty uložené obžalovanému aj tieto považuje krajský súd za zákonné. Zo zabezpečených dôkazov nepochybne vyplýva, že v osobe obžalovaného ide o nedisciplinovaného vodiča v minulosti opakovane postihnutého pre protispoločenské konanie na úseku dopravy. Celkovo bol doposiaľ postihnutý 18-krát pre dopravné priestupky. Doposiaľ bol 4-krát súdne trestaný, a to 2-krát v súvislosti s vedením motorového vozidla, pričom mu opakovane boli ukladané aj tresty zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Ani napriek týmto opakovaným postihom v súvislosti s vedením motorového vozidla sa nedokázal napraviť tak, aby viedol riadny život. Naviac, ako vyplýva z vykonaných dôkazov, vozidlo, ktorým sa dopustil trestného činu, nemalo platnú technickú kontrolu ani emisnú kontrolu. Aj táto skutočnosť nasvedčuje o jeho benevolentnom prístupe ako vodiča k povinnostiam, ktoré mu vyplývajú v súvislosti s vedením motorového vozidla.

Tresty uložené obžalovanému prvostupňovým súdom preto považuje krajský súd za spravodlivý a objektívny obraz potrieb individuálnej a generálnej prevencie. Tieto tresty podľa názoru krajského súdu v plnej miere odzrkadľujú závažnosť spáchaného prečinu, ako aj možnosť nápravy a pomery obžalovaného.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže krajský súd považuje výroky napadnutého rozsudku za zákonné a zákonu zodpovedá aj konanie, ktoré mu predchádzalo, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a odvolanie obžalovaného podľa ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.