Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/65/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Anity Filovej a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu: U. P., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, štátny občan Iránskej islamskej republiky, bytom U. R. U.., J. W. H. H., H. U.. XX, O., Iránska islamská republika, posledný prechodný pobyt v SR: V. XXX/XX, XXX XX P., právne zastúpený: Mgr. Peter Mešenec, advokát, so sídlom Prievozská 1314/39, 821 09 Bratislava, IČO: 50 287 222, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. PPZ-HCP-BA2-2019/014745-010 z 26. marca 2019, takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1.

Dňa 21.2.2018 prijalo Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky za účelom podnikania, pričom žalobca uviedol ako adresu zabezpečeného ubytovania na adrese V. XXX/XX, XXX XX . P.. Poukázal na to, že žiadosť na prechodný pobyt má udelený do 31.3.2018.

2.

Rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Dunajská Streda č. PPZ-HCP-BA8-1125-003/2018 zo dňa 7.3.2018 došlo postupom podľa o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) v spojení s Správneho poriadku k prerušeniu konania o tejto žiadosti, nakoľko zo strany žalobcu neboli doložené potrebné doklady v zmysle , , a a o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov).

3.

Oddelenie cudzineckej polície PZ Dunajská Streda vydalo dňa 27.11.2018 rozhodnutie č. PPZ-HCP- BA8-1125-022/2018-Z (ďalej len prvostupňové rozhodnutie), ktorým v zmysle § 34 ods. 12 z dôvodu podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov zamietlo žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území SR za účelom podnikania, pretože žalobca uviedol v žiadosti o udelenie prechodného pobytu nepravdivé a zavádzajúce údaje, keď na adrese uvedenej v žiadosti (V. XXX/XX, XXX XX P.) sa nezdržiaval ani pred podaním žiadosti o obnovenie prechodného pobytu a ani v čase

viacerých šetrení, čím poskytol správnemu orgánu zavádzajúce a nepravdivé údaje, a preto bol dôvod na postup podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov.

4.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 22.1.2019 odvolanie, v ktorom namietal, že rozhodnutie nevychádza z riadne zisteného skutkového stavu, opiera sa o skutkové zistenia, ktoré neboli preukázané riadne vykonaným dokazovaním a vec bola zo strany prvostupňového správneho orgánu nesprávne právne posúdená. V odvolaní v podstate namietal rovnaké skutočnosti aké boli obsahom žaloby.

5.

Žalovaný rozhodnutím Č.p.: PPZ-HCP-BA2-2019/014745-010 zo dňa 26.03.2019 (ďalej aj ako napadnuté rozhodnutie) po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia v celom rozsahu, postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku napadnuté rozhodnutie vydané prvostupňovým správnym orgánom pod č. PPZ-HCP-BA8-1125-022/2018-Z zo dňa 27.11.2018 potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.

6.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že po popise odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a obsahu odvolania žalovaný s poukazom na § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov skonštatoval, že zo strany žalobcu boli porušené podmienky uvedené v ust. § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, keď tento uviedol nepravdivé alebo zavádzajúce údaje ohľadne nehnuteľnosti, v ktorej sa mal zdržiavať a v ktorej mal zabezpečené ubytovanie. Na základe opakovaných kontrol bolo zistené, že v dome na adrese V. XXX/XX, XXX XX P. sa nikto nezdržiaval a dom, v ktorom malo mať zabezpečené ubytovanie žalobcu je neobývaný, bolo zistené, že na adrese tohto pobytu je prihlásených 12 osôb z tretích krajín. Dom vyzeral opustený, na mieste žiadny pohyb nebol pozorovaný zo strany prvostupňového orgánu, pričom vlastníkom tohto domu je W. X.. Šetrenie bolo vykonané u susedov, pričom jedna strana je neobývaná a na druhej strane sa nachádza kožná klinika, kde pracovníčky uviedli, že dom patrí p. K., ale dlhodobo tam žiadny pohyb nie je a nikto tam nevidel cudzincov z tretích krajín. Odvolací orgán ďalej skonštatoval, že hoci účastník konania - žalobca má na území Slovenskej republiky povolený prechodný pobyt za účelom podnikania, podnikateľskú činnosť na území SR nevykonáva, z výpovede účastníka konania pri osobnom pohovore v deň podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu uviedol, že spoločnosť účastníka konania sa zaoberá sprostredkovateľskou činnosťou v oblasti služieb a obchodu, kompletným servisom od poradenstva pre výber vhodnej nehnuteľnosti a prípravy zmlúv. Sídlo spoločnosti je na ulici Jantárová cesta 1872/25, Dunajská Streda. V súčasnosti táto spoločnosť nemá žiadne skladové priestory. K hmotnému a nehmotnému majetku sa vyjadril, že chce zadovážiť realitný softwér, ktorý bude nehmotným majetkom. Ďalej žalobca uviedol, že v súčasnosti spoločnosť nemá žiadnych zamestnancov, ale plánuje zamestnať v budúcnosti zamestnanca, ktorý bude komunikovať v angličtine. Zo šetrenia bolo teda zistené, že žalobca nepreinvestoval žiadne finančné prostriedky na území SR a svoju činnosť vykonával len fiktívne so zameraním na taký zisk, aby splnil podmienky na obnovenie prechodného pobytu. Odvolací orgán zdôraznil, že na účel podnikania by mal byť obnovený prechodný pobyt len cudzincovi, ktorého podnikateľská činnosť je prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky a jeho prítomnosť je nevyhnutná na dosiahnutie podnikateľských zámerov.

II. Rozsah a dôvody správnej žaloby 7. Proti druhostupňovému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 14.6.2019 žalobu, v ktorej namietal, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkový stav ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu a v konaní došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalobca v žalobe namietal, že v konaní pred prvostupňovým orgánom došlo k procesnej vade tým, že bolo porušené právo účastníka podľa ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku, keď účastník konania nemal možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia, ani navrhnúť jeho doplnenie a prvostupňový správny orgán ho na takéto vyjadrenie nevyzval. Okrem toho

poukázal na to, že jediným dôkazom, z ktorého správne orgány vychádzali, boli výsledky „operatívneho šetrenia a kontroly“ a úradné záznamy spísané príslušníkmi policajného zboru o týchto úkonoch. Osoby, ktoré sa mali údajne pri týchto úkonom vyjadrovať k otázke či žalobca sa na predmetnej adrese zdržiava, nie sú riadne označené žiadnym identifikačným údajom a preto nemožno žiadnym spôsobom overiť o aké osoby išlo a či skutočne išlo o osoby ktoré sa mohli hodnoverne k tejto otázke vyjadriť. Okrem toho poukázal, že vzhľadom na to, že zisťovanie skutkového stavu formou operatívneho šetrenia a kontroly a úradným záznamom bolo jediným spôsobom dokazovania, z ktorého správne orgány vychádzali, pričom vo všetkých prípadoch boli vykonaným spôsobom rešpektujúci vyššie citované ustanovenia správneho poriadku. Je preto potrebné tieto porušenia ustanovení o konaní pred orgánom správny považovať za podstatné. V súvislosti s nesprávnym zistením skutkového stavu poukázal žalobca na to, že správny orgán zamietol žiadosť z určitého zákonom predpokladaného dôvodu, ako k tomu došlo aj v posudzovanom prípade, pričom v tomto prípade bol povinný riadne preukázať, že sa dopustil žalobca niektorého z porušení uvedených v príslušnom zákonnom ustanovení. V tomto prípade správny orgán tvrdí, že žalobca ako účastník konania uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje. Žalovaný nijakým spôsobom bez pochybností nepreukázal, že by sa žalobca na adrese prechodného pobytu nezdržiaval v čase, keď bol na Slovensku, alebo že by tam nemal zabezpečené, na tejto adrese ubytovanie. Údajné uvedenie nepravdivých skutočností zo strany účastníka konania nebolo nijakým relevantným dôkazom preukázané a je založené iba na domnienke správneho orgánu a nemá oporu v administratívnom spise. V súvislosti s nesprávnym právnym posúdením žalobca poukázal, že žiadateľ o obnovenie prechodného pobytu je povinný preukázať či má ubytovanie zabezpečené, ale nemá povinnosť sa na danom mieste nepretržite zdržiavať. Žalobca uviedol, že na danej adrese bude mať ubytovanie zabezpečené a táto ním uvedená skutočnosť zodpovedá skutočnému stavu v zmysle predložených dokladov. Účastník konania uviedol v žiadosti, že ubytovanie bude zabezpečené na vyššie uvedenej adrese a predloží o tom doklad v zmysle § 122 zákona o pobyte cudzincov ( čestné vyhlásenie vlastníka nehnuteľnosti ). Správny orgán nespochybnil, že by tento doklad nemal potrebné náležitosti, alebo že by bol falošný alebo pozmenený. Účastník konania teda neuviedol žiadny nepravdivý údaj, pretože na adrese ktorú uviedol má skutočne zabezpečené ubytovanie. Správny orgán vec nesprávne právne posúdil, keď preskúmal otázku zabezpečenia ubytovania nad rámec zákona o pobyte cudzincov. Správny orgán môže požiadavky na ubytovanie skúmať jedine z hľadiska podmienok stanovených osobitným predpisom a to vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. Jedine v prípade, ak by ubytovanie takéto minimálne požiadavky nespĺňalo, je správny orgán oprávnený žiadosť o udelenie alebo o obnovenie prechodného pobytu zamietnuť. Žalovaný tiež nesprávne právne posúdil a aplikoval možnosť právnej úvahy pri posudzovaní žiadosti o obnovenie prechodného pobytu. Žalobca nespochybňuje, že správne orgány majú právo na posúdenie žiadosti v rámci správnej úvahy. Takáto správna úvaha však nemôže byť svojvoľná, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a môže byť vykonaná iba v medziach stanovených zákonom o pobyte cudzincov a musí byť riadne odôvodnená.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

8.

V predmetnej veci podal písomné vyjadrenie žalovaný dňa 21.8.2019, v ktorom uviedol, že žalobca dňa 21.02.2018 podal na správnom orgáne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania. Žalobca v čase podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu dňa 21.02.2018 vo vyplnenom úradnom tlačive uviedol ako bydlisko v Slovenskej republike uviedol adresu P., V. ul. č. XXX/XX, P.. Úplnosť' a pravdivosť' uvedených údajov žalobca potvrdil svojim podpisom.

9.

Splnomocnená osoba žalobcu v tomto konaní p. W. X., k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa ako doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania doložila dňa 06.08.2018 čestné vyhlásenie o zabezpečení ubytovania na adrese V. ul. č. XXX/XX, P., podpísané majiteľom nehnuteľnosti dňa 02.05.2018, pod č.p.: PPZ-HCP-BA8-1125-007/2018-Z spolu s výpisom listu vlastníctva č. XXXX, vydaného dňa 02.03.2018 pod č. PPZ-HCP-BA8-1125-008/2018-Z.

10.

Lustráciou v informačnom systéme Policajného zboru bolo zistené, že na uvedenej adrese je nahlásených na prechodný pobyt 12 občanov Iránskej islamskej republiky. Na uvedenej adrese bola v dňoch 30.8.2018 a 3.9.2018 vykonaná kontrola, kedy bolo zistené, že sa jedná o obytný, jednoposchodový dom modrej farby, ktorý má dva vchody s popisným číslom 11 a 13. Šetrením vykonaným u susedov bolo zistené, že jedna strana je neobývaná a na druhej strane sa nachádza kožná klinika, v ktorej pracovníčky uviedli, že dom patrí p. K., ale dlhodobo tam žiadny pohyb nie je a nikdy tam nevideli pohybovať sa žiadnych cudzincov z tretích krajín, čo by si určite všimli. V ďalšom šetrení z 9.1.2018, ktoré vykonala mobilná jednotka PZ Bratislava, na adrese V. XXX/XX bolo zistené, že ide o dvojpodlažný dom, riadne označený, ale bez známok užívania. V schránke sa nachádzali reklamné letáky za dlhodobé obdobie, vchodové dvere boli zjavne neotvorené dlhšie obdobie, susedia sa nevedeli k majiteľovi vyjadriť, ale uviedli, že dom neobýva nikto už dlhšiu dobu. Cudzinci sa v okolí nevyskytujú. Žalovaný ďalej uviedol, že počas vykonaných kontrol sa v dome nezdržiaval ani jeden z 12-tich štátnych príslušníkov Iránskej islamskej republiky, ktorí majú na danej adrese zabezpečené ubytovanie. Na základe tejto skutočnosti žalovaný skonštatoval, že tvrdenie splnomocneného zástupcu o tom, že žalobca sa na uvedenej adrese zdržiava, nie sú ničím podložené. V čase vykonania opakovaných kontrol nebol v predmetnom dome nikto z 12-tich nájomcov zastihnutý, z úradného záznamu a vyhotovených fotografií je preukázané, že dom je zjavne neobývaný. K previerkam ktoré uskutočnil správny orgán využil žalovaný aj Národnú jednotku boja proti nelegálnej migrácií Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, ktorá je policajným útvarom, ktorá má na starosti vykonanie previerok a túto činnosť má aj v služobnej povinnosti. Previerky takýchto príslušníkov sú vykonávané buď na základe informácie, ktoré mu boli poskytnuté z iných súčastí policajného zboru alebo na základe vlastných zistení.

11.

K zdržiavaniu sa žalobcu na území Slovenskej republiky žalovaný uviedol, že k povinnostiam žalobcu podľa taktiež patrí oznámiť Policajnému útvaru, že sa bude zdržiavať v rámci územia SR mimo miesta udeleného pobytu nepretržite viac ako 30 dní. V administratívnom spise žalobcu sa žiadne takéto oznámenie nenachádza. Žalovaný má za to, že zo zistení správneho orgánu je jasné a dokázané, že z udeleného prechodného pobytu má prospech výlučne žalobca a to voľným pohybom v Schengenskom priestore, nakoľko sa na uvedenej adrese nezdržiaval, čo bolo potvrdené preverovaním cestovných dokladov. Žalobca sa zdržiaval v Schengenskom priestore po udelení prechodného pobytu v dátumoch 6.12.2018 vstup cez hraničný priechod ROISSY - CDG, výstup 12.12.2017 - Wien-Schwechat, vstup 28.1.2018 cez ROISSY-CDG, výstup 2.2.2018 Amsterdam-Schipol, vstup 20.2.2018 a výstup chýba. Žiadne iné vstupy a výstupy v cestovných dokladoch neboli zaznamenané. Naposledy žalobca pricestoval do Schengenského priestoru 20.12.2018 a 21.2.2018 si podal žiadosť o obnovenie prechodného pobytu. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že obnovený prechodný pobyt môže byť len cudzincovi, ktorého podnikateľská činnosť je prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky a jej prítomnosť je nevyhnutná na dosiahnutie podnikateľských zámerov. V tomto prípade je teda zrejmé, že u žalobcu sa nejedná o sústavnú činnosť a vzhľadom na daňové doklady sa možno domnievať, že táto činnosť nie je vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, ale za účelom obchádzania zákona a to tým, že žalobca dosiahne výlučne taký zisk, aby splnil zákonom stanovené podmienky k obnoveniu prechodného pobytu na účel podnikania na území SR. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalobca nevyvíja žiadne obchodné aktivity a tým, že nevykonáva na území Slovenskej republiky žiadnu podnikateľskú činnosť, neprispieva k hospodárskemu rozvoju Slovenskej republiky.

12.

K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril právny zástupca žalobcu dňa 24.9.2019, v ktorej uviedol, že prvostupňový správny orgán ako jediný dôvod zamietnutia žiadosti uviedol, že žalobca uviedol falošné, nepravdivé a zavádzajúce údaje pri podaní žiadosti o obnovenie prechodného pobytu. Z tohto hľadiska môže byť preskúmavané aj prvostupňové rozhodnutie odvolacím orgánom, pričom nie je prípustné, aby žalovaný ako druhostupňový orgán vo svojom druhostupňovom rozhodnutí resp. vyjadrení v rámci súdneho prieskumu uvádzal ďalšie dôvody ktoré neboli predmetom prvostupňového ani odvolacieho konania a žalobca nemal možnosť sa s nimi oboznámiť a vyjadriť sa k nim. O takéto neprípustné dodatočné rozširovanie dôvodov ide v súvislosti s námietkami žalovaného týkajúce sa nevykonávania podnikateľskej činnosti žalobcu na území SR, skutočnosti týkajúce sa sídla obchodnej spoločnosti, ktorej je žalobca štatutárnym orgánom a prostredníctvom ktorej vykonáva činnosť, skutočnosti týkajúce sa prínosu podnikateľskej činnosti spoločnosti a jej sídla, otázky týkajúce sa plnenia povinnosti cudzieho

štátneho príslušníka oznamovať, že sa bude zdržiavať mimo miesta pobytu viac ako 30 dní, skutočnosti týkajúce sa iných štátnych príslušníkov Iránu a iných spoločností.

13.

Žalobca sa ďalej vyjadril aj k tomu, že jediným dôkazom pre zamietnutie žiadosti o obnovenie pobytu na území SR u žalobcu nemôžu byť vyjadrenia neznámych osôb, ani vykonané ohliadky nehnuteľností príslušníkmi Policajného zboru. Žalobca opakovane tvrdí, že pri použití správnej úvahy pri rozhodovaní vo veci správny orgán nemôže využiť správnu úvahu ktorá je poznačená znakom svojvôle.

14.

Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

IV. Relevantná právna úprava

15.

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa zákona o pobyte cudzincov účel prechodného pobytu vykonáva štátny príslušník tretej krajiny na území Slovenskej republiky.

Podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby.

Podľa § 111 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny je povinný oznámiť písomne policajnému útvaru, že sa bude viac ako 180 dní nepretržite zdržiavať mimo územia Slovenskej republiky, ak má udelený trvalý pobyt.

Podľa § 111 ods. 1 písm. s) zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny je povinný oznámiť policajnému útvaru, že sa bude zdržiavať v rámci územia Slovenskej republiky mimo miesta udeleného pobytu nepretržite viac ako 30 dní.

Podľa § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, ak v § 33 ods. 9, § 48 ods. 3, § 108 ods. 4, § 113 písm. c), § 115 ods. 1 a 10 a § 125 ods. 10 zákona o pobyte cudzincov nie je ustanovené inak.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je oprávnený vykonávať kontrolu: a) oprávnenosti pobytu, plnenia podmienok pobytu a dodržiavania povinností cudzinca podľa tohto zákona, b) dodržiavania povinností inými fyzickými osobami a právnickými osobami v súvislosti s pobytom podľa tohto zákona.

Podľa § 131g zákona o pobyte cudzincov konania podľa tohto zákona začaté pred 1. januárom 2019 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018; podľa ustanovení tohto zákona účinných od 1. januára 2019 sa dokončia len vtedy, ak je to pre osobu priaznivejšie.

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania .

Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 32 ods. 3 Správneho poriadku na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 16. Krajský súd v Trnave po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy vrátane administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ). Správny súd preto postupom podľa v spojení s (účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania) vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.

17.

Obsahom administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že žalovaný oboznámil žalobcu so zistenými skutočnosťami, resp. s podkladmi, ktoré zohľadňoval pri svojom rozhodovaní. Z ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku vyplýva, že účastník konania má právo na vyjadrenie sa a navrhnutie dôkazov, nie je to však jeho povinnosť. Znamená to, že je len na účastníkovi práva, či sa vyjadrí, prípadne či navrhne dôkazy. Na aplikovanie tohto práva by mal správny orgán určiť účastníkovi primeranú lehotu na vyjadrenie. Táto povinnosť aplikovať ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku má nielen správny orgán prvého stupňa, ale aj odvolací správny orgán. V prípade odvolacieho konania, ak odvolací správny orgán zistí, že prvostupňový správny orgán porušil uvedené ustanovenie, je odvolací správny orgán povinný vyzvať na vyjadrenie účastníka konania, čo v danom prípade žalovaný zrealizoval. Dôkazom toho je výzva žalovaného doručená splnomocnenej zástupkyni žalobcu dňa 23.2.2019, na základe ktorej sa mal žalobca možnosť vyjadriť k podkladom pred vydaním rozhodnutia postupom podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, a to najmä k zisteniam získaných v súvislosti s preverovaním žalobcom uvádzaných údajov, týkajúcich sa jeho pobytu na území SR. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že zákon o pobyte cudzincov vymedzuje podklady, z ktorých príslušný orgán verejnej správy vychádza pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania, pričom jedným z týchto podkladov je aj stanovisko Ministerstva hospodárstva SR k otázke, či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej krajiny je prínosom je hospodárske záujmy SR. Je potrebné však zdôrazniť, že toto stanovisko nie je jediným podkladom pre vydanie rozhodnutia pri žiadosti o obnovenie prechodného pobytu u cudzinca. Okrem tohto stanoviska podkladom pre takéto rozhodnutie sú aj ďalšie doklady vyžadované zákonom (finančné zabezpečenie pobytu, zdravotné poistenie, daňové a colné záväzky, poistné atď). Jednou z podmienok, pre ktorú je možné zamietnuť žiadosť o udelenie prechodného pobytu je tiež uvedenie nepravdivých alebo zavádzajúcich údajov podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov. V tomto smere podľa názoru správneho súdu správne orgány vykonali dostatočné dokazovanie zamerané na posúdenie dôvodnosti žalobcovej žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, a to z pohľadu splnenia podmienok uvedených v § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov. V danom prípade možno jednoznačne konštatovať, že žalobca ako žiadateľ o obnovenie prechodného pobytu nepreukázal, že by jeho tvrdenia a predložené doklady korešpondovali so skutočnosťou, a to najmä pokiaľ ide o to, že by sa zdržiaval na adrese, ktorú uvádzal vo svojej žiadosti. Za tohto stavu žalovaný preto konštatoval, že žalobca v žiadosti o obnovenie prechodného pobytu uviedol nepravdivé, resp. zavádzajúce údaje.

18.

Správny súd nespochybňuje, že z ust. § 33 Správneho poriadku vyplýva účastníkom konania a zúčastneným osobám niekoľko významných práv, resp. povinností. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že účastník konania, resp. zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy, má však povinnosť navrhnúť

dôkazy na podporu toho, čo tvrdí (§ 34 ods. 3 Správneho poriadku). Zmyslom všetkých procesných predpisov je zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodne pre posúdenie veci a aby účastníkovi, o ktorého vec

- práva a povinnosti ide, bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva. Pokiaľ ide o žalobcom vznesené žalobné dôvody, tak je potrebné konštatovať, že postup správnych orgánov bol v predmetnej veci, vzhľadom na povahu veci správny a neboli porušené procesné práva žalobcu. Správny súd má tým na mysli postup policajných orgánov spočívajúcich vo vykonaní viacerých šetrení v súvislosti s tým, či sa žalobca zdržiaval na adrese, ktorú uviedol v žiadosti o obnovenie prechodného pobytu. Tieto vykonané šetrenia nemali povahu obhliadky alebo výsluchov svedkov, tak ako to namieta žalobca vo svojej žalobe, ale účelom týchto šetrení bolo overenie, či žalobcom uvádzané údaje vo svojej žiadosti o obnovenie prechodného pobytu korešpondujú so skutočnosťou. Jedine takýmito operatívnymi šetreniami a kontrolou bolo možné preveriť, resp. zistiť, či osoby, ktoré požiadali o obnovenie prechodného pobytu sa na uvedených adresách zdržiavajú, a preto nebolo možné takéto konanie policajných útvarov považovať za obhliadku, ale len preverovanie údajov, ktoré uviedol samotný žalobca vo svojej žiadosti. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že takýto dôkazný prostriedok nemožno, vzhľadom na povahu veci, resp. údaje, ktoré sa preverovali, považovať, že by bol vykonaný v rozpore s právom, nakoľko pravdivosť žalobcom uvedených údajov v jeho žiadosti bolo možné preveriť iba takýmto operatívnym postupom, ktorý bol realizovaný viackrát. Pokiaľ ide o vykonanie dokazovania správny orgán môže použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci (§ 34 ods. 14 Správneho poriadku). Znamená to, že priebeh samotného konania je v dispozícii správneho orgánu a v zásade by mal smerovať k zhromaždeniu dostatočného množstva použiteľných podkladov, na základe ktorých môže správny orgán objektívne a správne rozhodnúť, čo v danom prípade správne orgány urobili. V predmetnej veci správny orgán na overenie toho, či žalobca uviedol vo svojej žiadosti pravdivé údaje využil Národnú jednotku boja proti nelegálnej migrácii Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ, ktorá je policajným útvarom a ktorá má vykonávanie previerok v popise služobnej činnosti. Pokiaľ z jednou podmienok na udelenia obnovenia prechodného pobytu cudzincovi je aj požiadavka zabezpečenia ubytovania, tak tieto informácie bolo možné získať iba takto realizovanými operatívnymi šetreniami, ktorými bolo preverované, či žalobca sa na ním uvedenej adrese zdržiava, čo sa nepotvrdilo. Toto šetrenie, ktoré boli realizované prostredníctvom vyššie spomínaného policajného útvaru (viď záznamy z vykonaných šetrení zo dňa 29.1.2018 atď.) by nebolo efektívne, pokiaľ by žalobca mal vedomosť o takýchto šetreniach. Bolo zistené, že žalobcom uvádzaný dom na adrese P., V. XXX/XX, je nezariadený a neobývaný, čo mali potvrdiť aj susedia. Obdobne je to možné konštatovať aj v súvislosti s námietkami vznesenými zo strany žalobcu voči osobám, ktoré sa vyjadrili, že v tomto dome v P., V. XXX/XX, nie sú ubytovaní cudzinci, čo bolo potvrdené viacerými susedmi. Nemožno mať preto za to, že by tieto osoby boli vypočúvané v pozícii svedkov, a preto nebol dôvod, aby sa žalobca mohol zúčastniť výsluchu týchto osôb a klásť im otázky. Treba tiež uviesť, že správny orgán zabezpečenie zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti, čo urobil aj v danom prípade, pričom bolo preukázané, že údaje uvedené žalobcom v žiadosti o obnovenie prechodného pobytu nezodpovedajú jeho tvrdeniam, pokiaľ ide o zabezpečenie ubytovania na adrese, ktorú uviedol vo svojej žiadosti. V tejto súvislosti správny súd tiež konštatuje, že v predmetnej veci sa žalobca mal možnosť vyjadriť k otázkam skutkovým a právnym ako aj k jednotlivým dôkazom, čoho dôkazom je výzva žalovaného zo dňa 23.2.2019 adresovaná splnomocnenej zástupkyni žalobcu, a teda bolo umožnené sa žalobcovi vyjadriť k podkladom pred vydaním rozhodnutia. Pokiaľ ide o ďalšie dôvody, ktoré žalovaný uvádzal vo svojom rozhodnutí (nevykonávanie podnikateľskej činnosti zo strany žalobcu na území SR a nedôveryhodnosť žalobcu), tak v tomto prípade nejde o rozširovanie dôvodov, resp. argumentácie zo strany žalovaného, ale len o poukázanie na ďalšiu skutočnosť súvisiacu s doterajším pôsobením žalobcu na území SR.

19.

Skutočnosť, že na adrese ktorú uviedol žalobca vo svojej žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky sa nikto nezdržiava a že ide len o účelovo udanú adresu na ktorej sa malo zdržiavať podľa lustrácie 44 občanov Iránskej islamskej republiky, preukazuje aj to, že na uvedenej adrese bola vykonaná kontrola aj 13.10.2017, kde bolo zistené, že na tejto adrese sa nikto nezdržiava, že ide jasne o neobývaný dom, kde ani nie je možnosť zdržiavania sa pre určité osoby.

20.

V súvislosti s námietkou právneho zástupcu žalobcu, že druhostupňový správny orgán vo vyjadrení uvádza iné dôvody pre ktoré došlo k zamietnutiu žiadosti o obnovenia povolenia pobytu žalobcu na území Slovenskej republiky, v tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že predmetom prieskumu nie je vyjadrenie žalovaného, pretože predmetom prieskumu je len rozhodnutie žalovaného ako druhostupňového správneho orgánu v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a pokiaľ vo vyjadrení žalovaného sa objavujú iné skutočnosti na ktoré poukazoval žalovaný v súvislosti so zamietnutím žiadosti žalobcu, tak táto skutočnosť nemá žiaden relevantný význam k posúdeniu zákonnosti napadnutého rozhodnutia, vzhľadom na to, že ako jediný a postačujúci bol dôvod uvedený v § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov a ďalšie dôvody treba chápať ako podporné dôvody.

21.

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že tento preukázal, že na území Slovenskej republiky sa zdržiava na adrese ktorú uviedol pri podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu, t. j. na adrese V. XXX/XX, P., a že táto skutočnosť vyplýva aj z čestného vyhlásenia majiteľa nehnuteľnosti, krajský súd v tejto súvislosti poznamenáva, že ide síce o vyjadrenie ktoré má pre účely zisťovania význam, avšak tieto vyjadrenia musia korešpondovať so skutočným stavom, teda musia korešpondovať s tým, že žalobca sa na tejto adrese aj zdržiava a táto skutočnosť bola vyvrátená tým, že adresa ktorú udal žalobca ako adresu svojho prechodného pobytu je adresou, na ktorej sa nachádza neobývateľný dom, na ktorom majú adresu aj viaceré osoby z Iránskej islamskej republiky a teda ide len o účelovo a fiktívne vymyslenú adresu, ktorá má slúžiť týmto osobám na to, aby im mohlo byť vydané povolenie na prechodný pobyt na území SR.

22.

Krajský súd zastáva rovnaký názor ako žalovaný, že v prípade žalobcu v súvislosti s jeho žiadosťou o obnovenie prechodného pobytu na území SR sa nejedná o záujem žalobcu podnikať na území Slovenskej republiky, ale ide len o vybavenie si pobytu v Schengenskom priestore prostredníctvom Slovenskej republiky. Žalobca je síce konateľom spoločnosti Properties s.r.o. spolu s ďalšími siedmymi príslušníkmi Iránskej islamskej republiky, ktorá má sídlo na adrese Jantárová cesta 1872/25 Dunajská Streda, avšak tieto osoby neboli na tejto adrese videní ani zastihnutí počas vykonávania kontrol na uvedenej adrese. Spoločnosť bola založená 15.4.2016, pričom bola zriadená podľa názoru krajského súdu len na účely legalizovania pobytu občanov z Iránskej islamskej republiky a nevykonáva reálnu podnikateľskú činnosť. Na zdôraznenie toho, že na účel podnikania by mal byť obnovený prechodný pobyt len cudzincovi, ktorého podnikateľská činnosť je prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky, musí krajský súd skonštatovať, že v prípade žalobcu sa nejednalo o sústavnú činnosť v súvislosti s podnikateľskou činnosťou a vzhľadom na daňové doklady nachádzajúce sa v spisovom materiáli je zrejmé, že táto spoločnosť neprispela k hospodárskemu rozvoju Slovenskej republiky a je len účelovo založená pre prospech žalobcu v súvislosti s jeho voľným pohybom v Schengenskom priestore. V prípade, že žalobca tvrdí opak, bolo jeho povinnosťou tieto skutočnosti preukázať relevantnými dôkazmi, čo sa mu však v danom prípade nepodarilo, čím neuniesol dôkazné bremeno v danej veci.

23.

Krajský súd dospel k záveru, že žalobca pri preukázaní skutočností relevantných pre udelenie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území SR, nepreukázal relevantnými dôkazmi tie skutočnosti ktoré deklaroval vo svojej žiadosti a preto dôvod pre ktorý mu bola jeho žiadosť zamietnutá a ktorý je uvedený v § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, teda že žalobca uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje pri podaní tejto žiadosti je dôvodom ktorý jednoznačne preukazuje, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj rozhodnutie žalovaného boli vecne správne.

24.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti správny súd žalobu zamietol podľa .

25.

O trovách konania súd rozhodol podľa a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy v rámci správneho konania možno priznať trovy len vo výnimočných prípadoch, ktoré však v danom prípade krajský súd nevzhliadol.

26.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva ( sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.