Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17CoCsp-8-2020.pdf
PDF · 86.37 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoCsp/8/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísaný v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547 proti žalovanému: O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX.augusta XXX/X, XXX XX N., o zaplatenie 255,64 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. 6Csp 8/2019-64 zo dňa 25.10.2019 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vracia vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol Žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe žalobcu, ktorý sa domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu 255,64 eur spolu s úrokom vo výšky 22 % ročne zo sumy 208,63 eur do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 222,64 eur od 01.02.2016 do zaplatenia. Prvoinštančný súd vec posúdil ako spotrebiteľskú vec podľa § 52 ods. 1,2, podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 a 9 Občianskeho zákonníka, ďalej podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka. Aplikoval aj ust. § 1 ods. 2, § 2 písm a), b), § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. V prejednávanej veci vychádzal aj z ust. § 54a Občianskeho zákonníka, z ust. § 875v Občianskeho zákonníka a z ust. § 100, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu (CETELEM SLOVENSKO a.s.) uzatvoril so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 252 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 20 mesačných splátkach po 15,16 eur. Žalovaný doposiaľ zaplatil 60,64 eur. Prvoinštančný súd sa zaoberal okolnosťou, či žalobca si uplatňuje nárok z premlčaného dlhu, resp. či takémuto nároku je možné poskytnúť ochranu. V tejto súvislosti zistil, že žalovaný sa pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru dostal do omeškania so splácaním úveru minimálne splátkami splatnými dňa 15.08.2015, 15.09.2015, 15.10.2015. Žalovanému bola zasielaná výzva so žiadosťou o úhradu dlžnej sumy, s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru. Skonštatoval, že žalobca bol oprávnený žiadať zaplatenie celého úveru najskôr po uplynutí 3 mesiacov od splatnosti prvej omeškanej splátky a po doručení upozornenia, teda najskôr ku dňu 15.11.2018. K jednostrannému zosplatneniu úveru právnym predchodcom došlo dňa 03.01.2016 kedy bol žalovaný v omeškaní najmenej 3 mesiace, a to so splátkou splatnou dňa 15.08.2015.
V zmysle ust. § 103 Občianskeho zákonníka začala premlčacia lehota plynúť odo dňa zročnosti tej splátky, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace a pre ktorú k zosplatneniu došlo. Na základného uvedeného považoval nárok žalobcu za premlčaný, pretože premlčacia lehota začala plynúť dňa 15.08.2015 a uplynula dňa 15.11.2018. Keďže žalobca podal žalobu až 25.01.2019, v tom čase už bol jeho nárok premlčaný. Prvoinštančný súd posúdil nárok za premlčaný podľa § 54a Občianskeho zákonníka, tento nárok už nie je možné vymáhať, a preto súd žalobu zamietol. Prvoinštančný súd poukázal vo vzťahu k svojmu právnemu názoru aj na obdobnú rozhodovaciu prax odvolacieho Krajského súdu v Prešove a iných odvolacích súdov. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 CSP v spojení s čl. 4 a čl. 17 všeobecných princípov CSP.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žalobca namietal rozhodnutie prvoinštančného súdu, keď sa nestotožnil, že premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva. Podľa žalobcu ust. § 565 Občianskeho zákonníka predstavuje právo veriteľa, nie povinnosť veriteľa, na zosplatnenie dlhu v celej výške do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Ak by veriteľ nevyužil svoje právo na splatenie celého zvyšku dlhu, naďalej by bol oprávnený požadovať len zaplatenie už splatných splátok. Premlčacia doba by plynula každej splátke samostatne. Ustanovenie § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka stanovuje podmienky, za akých môže veriteľ uplatniť svoje právo na zosplatnenie celej pohľadávky, t.j. až po uplynutí troch mesiacov s omeškaním splatnej splátky. Uvedené ustanovenia však nemajú žiaden vplyv na premlčanie a plynutie premlčacej doby. Do momentu predčasného zosplatnenia dlhu, teda do 31.01.2016 sa jednotlivé mesačné splátky premlčiavajú samostatne. Až ku 21.01.2016 sa mohli stať splatnými zvyšné splátky splatné po 15.02.2016 až 15.11.2016. Žalobca poukázal na existujúcu súdnu prax a rozhodnutia odvolacích súdov. Žalobca vypovedal zmluvu o úvere dňa 24.11.2015, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Výpoveď nadobudla účinnosť 31.01.2016 a žalobca mohol svoje právo uplatniť prvý raz na súde nasledujúci deň, t. j. 02.01.2016. Žalobný návrh bol na súd podaný 21.01.2019, t.j. v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka si nárok žalobca uplatnil v trojročnej premlčacej dobe minimálne v rozsahu splátok zosplatnených k 31.01.2016. Preto sa žalobca nestotožňuje s prvoinštančným rozhodnutím. Súd mal správne priznať žalobcovi uplatnený nárok minimálne v rozsahu 151,60 eur s prísl., predstavujúceho splátky splatné po mimoriadnom zosplatnení úveru. Žalobca si uplatnil trovy prvoinštančného a odvolacieho konania a žiadal, aby odvolací súd prvoinštančný rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. Prvoinštančný súd v prejednávanej veci nemal náležitým spôsobom zistený skutkový stav, právne závery prvoinštančného súdu sú predčasné.
6. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že prvoinštančný súd skôr, než vo veci sa začal meritórne zaoberať žalobou, posudzoval nárok žalobcu z pohľadu ust. § 54a Občianskeho zákonníka, s použitím ust. § 875v Občianskeho zákonníka a najmä ust. § 103 Občianskeho zákonníka a § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, ktoré zákonné ustanovenie platí od 5.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ust. § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. Podľa § 879v Občianskeho zákonníka konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami prvoinštančný súd ustálil, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej úverovej zmluvy, kde plnenie bolo dohodnuté v splátkach mesačne po 15,16 eura s tým, že splátky sú zročné vždy k 15. dňu toho-ktorého mesiaca od 15.04.2015 do 15.11.2016. Pre posúdenie aplikácie ust. § 54a Občianskeho zákonníka je potrebné posúdiť naplnenie podmienok premlčania podľa ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak bolo dohodnuté
plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Pre správnu aplikáciu ust. § 103 Občianskeho zákonníka je potrebné zistiť, či aj naďalej existuje povinnosť dlžníka platiť dlh v splátkach (§ 103 veta prvá OZ), alebo či došlo k riadnemu a platného zosplatneniu dlhu a v takom prípade sa aplikuje ust. § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka.
7. Pokiaľ nie je riadne dohodnuté inak a strany sporu si dohodli plnenie povinnosti dlžníka v splátkach, každá splátka nadobúda splatnosť osobitne. Preto oprávnenie veriteľa požadovať splatné plnenie sa tak vždy vzťahuje len na konkrétnu splátku. Každá splátka sa v takom prípade premlčuje inak, premlčacia lehota podľa § 101 Občianskeho zákonníka je trojročná a plynie pre každú splátku osobitne. Lehota sa počíta odo dňa nasledujúceho po splatnosti príslušnej splátky.
8. Ak však je dlh dlžníka riadne zosplatnený, v takom prípade pre určenie režimu premlčania platí ust. § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka. K riadnemu zosplatneniu spotrebiteľského úveru v danom prípade dôjde, pokiaľ veriteľ splní podmienky vyplývajúce z ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keď právo na zosplatnenie si veriteľ uplatní najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splatením splátky a zároveň upozorní spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Obidve podmienky musia byť splnené súčasne, v opačnom prípade nemôže dôjsť k zosplatneniu spotrebiteľského úveru.
9. Z obsahu spisového materiálu a z dôvodov rozhodnutia prvoinštančného súdu odvolací súd zistil, že prvoinštančný súd podrobne neskúmal, či veriteľ svoje povinnosti vyplývajúce z ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka splnil a či upozornenie spotrebiteľa na využitie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka veriteľ doručil do dispozičnej sféry dlžníka. Žalobca síce na výzvu súdu zo dňa 31.07.2019 reagoval a v podaní doručeným súdu dňa 13.08.2019 uviedol, že bol dodržaný postup v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, dané tvrdenie však nepreukázal žiadnym dôkazom. Súd prvej inštancie na vyjadrenie žalobcu poukázal, avšak s otázkou platnosti resp. neplatnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru sa následne relevantným spôsobom nevysporiadal, tak aby to zodpovedalo požiadavkám odôvodnenia rozhodnutia vyjadreným v ust. § 220 ods. 2 CSP. Pokiaľ neboli splnené uvedené podmienky, nebolo možné pristúpiť k platnému zosplatneniu dlhu. Pokiaľ tieto podmienky boli riadne splnené, v takom prípade je potrebné skúmať, či podľa § 565 Občianskeho zákonníka došlo k riadnemu zosplatneniu dlhu, pričom toto zosplatnenie dlhu jednak musí byť náležite koncipované, jednoznačne musia byť v ňom uvedené dôvody zosplatnenia dlhu a dátum splatnosti dlhu. Aj právny úkon zosplatnenia ako jednostranný adresovaný úkon veriteľa musí byť doručený do dispozičnej sféry dlžníka. Opäť z obsahu spisového materiálu tieto okolnosti nevyplývajú a prvoinštančný súd sa týmito okolnosťami ani nezaoberal. Len ak budú všetky podmienky vyplývajúce z ust. § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka riadne naplnené a dlh bude riadne zosplatnený, v takom prípade je možné uvažovať pri aplikácii ust. § 54a Občianskeho zákonníka z ust. § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka a vyhodnotiť, či všeobecná premlčacia doba plynie pre celý dlh od zosplatnenia pohľadávky, a od tohto momentu je potrebné počítať potom včasnosť uplatneného nároku alebo len od zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu dlhu. Ak však nedošlo k riadnemu zosplatneniu dlhu je potrebné skúmať premlčanie nároku žalobcu vo vzťahu k jednotlivým splátkam samostatne v zmysle ust. § 103 Občianskeho zákonníka.
10. Prvoinštančný súd pri posudzovaní ust. § 54a Občianskeho zákonníka takto nepostupoval a nevyhodnotil svoju úvahu o premlčaní uplatneného nároku naznačeným spôsobom žalobcom. Preto v dôsledku dôvodného odvolania žalobcu odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, než napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. Za tohto stavu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v predmetnom konaní nesprávne zistil skutkový stav, a preto v tomto štádiu nemožno z hľadiska vecnej správnosti vyhodnotiť ani právne závery vyvodené súdom prvej inštancie z ním zisteného skutkového stavu, rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a predčasné.
12. Bude úlohou prvoinštančného súdu vo vzťahu k posudzovaniu, či uplatňovaný nárok žalobcu nie je premlčaný, podľa § 54a Občianskeho zákonníka vyhodnotiť, či došlo k riadnemu zosplatneniu
pohľadávky veriteľa. Pokiaľ k zosplatneniu pohľadávky nedošlo, premlčuje sa každá splátka samostatne a každú splátku samostatne je potrebné vo vzťahu k ust. § 54a Občianskeho zákonníka vyhodnotiť podľa § 103 veta prvá OZ. Pokiaľ došlo k riadnemu zosplatneniu dlhu, v takom prípade je potrebné skúmať premlčanie uplatneného nároku podľa § 103 veta druhá OZ. Až potom bude môcť prvoinštančný súd po náležitom vyhodnotení, či nárok žalobcu je alebo nie je premlčaný, pristúpiť v prípade, pokiaľ nedôjde k premlčaniu uplatneného nároku, k meritórnemu prejednaniu veci. Podľa § 396 ods. 3 CSP prvoinštančný súd v konečnom rozhodnutí o veci rozhodne aj o trovách celého konania.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.