Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6PP/64/2020

Zmenené rozhodnutím 23Tos/90/2020
„Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Mariána Dunčka, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 3. augusta 2020 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci odsúdeného I. I., nar. X.X.XXXX v Y., trvale bytom R. č. XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 6Pp/64/2020 zo dňa 21. mája 2020 a takto rozhodol: Podľa § 194 ods. 3 Tr. por. sa neúplný výrok uznesenia súdu prvého stupňa dopĺňa nasledovne: „III. Podľa § 68 ods. 1 veta druhá Tr. zák. sa odsúdenému zároveň nariaďuje probačný dohľad vo výmere 1 (jedného) roka. IV. Podľa § 51 ods. 4 písm. e) Tr. zák. sa odsúdenému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze zaplatiť zameškané výživné.“"

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v trestnej veci odsúdeného I. I., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom R. XX, t.č. v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na verejnom zasadnutí konanom v Dubnici nad Váhom dňa 21.05.2020, samosudcom JUDr. Michalom Fialom takto

rozhodol:

I. Podľa , Tr. zákona v spojení s sa odsúdený I. I., nar. XX.XX.XXXX, podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu Trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 18. 10. 2016.

II. Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona určuje súd odsúdenému skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

odôvodnenie:

Okresnému súdu Trenčín bol doručený návrh odsúdeného I. I. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Zo skráteného výpisu klienta súd zistil, že odsúdený vykonáva trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, uložený mu rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. zo dňa 18.10.2016, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, na ktorého výkon nastúpil dňa 01.10.2019, a ktorý má predpokladane vykonať dňa 15.10.2020.

Lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie odsúdenému plynie podľa skráteného výpisu klienta od dňa 15.04.2020.

Z hodnotenia ústavu vyplýva, že menovaný je rozvedený, má ukončené základné vzdelanie, pred výkonom trestu bol zamestnaný. Do výkonu trestu nastúpil sám dňa 15.10.2019 do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica. V uvedenom ústave bolo jeho správanie na požadovanej úrovni a neboli zaznamenané žiadne porušenia interných predpisov. Dňa 19.11.2019 bol premiestnený na ďalší výkon trestu do Ústavu, na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom (ďalej len „ústav"). Po absolvovaní nástupného oddielu bol komisiou umiestnený do kolektívu odsúdených s diferenciačnou skupinou B. Adaptácia menovaného na podmienky výkonu trestu v tunajšom ústave prebiehala bez problémov. Jeho správanie a vystupovanie voči personálu je vcelku komunikatívne, formálne podriadivé a slušné. Stanovené interné predpisy pozná a snaží sa ich dodržiavať, pričom doteraz bolo zaznamenané jedno ich porušenie, keď nesplnil príkaz príslušníka zboru, ktoré bolo vyriešené bez uloženia disciplinárneho trestu. V kolektíve odsúdených je jeho správanie komunikatívne, sebavedomé a nekonfliktné, pričom nebol poverený žiadnou funkciou. Svoje osobné veci si udržiava v požadovanom poriadku a čistote, zásady osobnej a kolektívnej hygieny dodržiava. K svojej opakovanej páchanej trestnej činnosti má čiastočne kritický postoj, pričom vinu presúva na exmanželku. Menovaný bol zaradený na pracovisku s dohľadom mimo ústav Koval, odkiaľ

bol po krátkej dobe zo zdravotných dôvodov vyradený. V súčasnosti je nezaradený. Do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného sa aktívne zapája, vykonáva výmenu odevných zvrškov odsúdených a upratovacie a čistiace práce v sektore i mimo neho. V rámci kultúrno-osvetovej činnosti sa zúčastňuje na spoločne organizovaných podujatiach v ústave i v sektore, pričom sa zapojil aj do ich spoluorganizovania. Vo svojom voľnom čase sa venuje sledovaniu televízie, počúvaniu rozhlasu, čítaniu, lúšteniu krížoviek, písaniu pesničiek a návštevou bohoslužieb. Nie je členom žiadneho zo záujmových krúžkov. Kontakt s vonkajším prostredím udržiava s priateľkou, matkou, dcérou, sestrami formou korešpondencie a formou telefonovania. Ich vzájomné vzťahy je možné hodnotiť ako dobré a podporujúce, pričom sa ho snažia podporovať aj po materiálnej stránke formou zasielania balíkov a finančných prostriedkov. Počas doterajšieho výkonu trestu nebol disciplinárne odmenený, disciplinárny trest nevykazuje. Stanovený program zaobchádzania odsúdeného je zameraný na plnenie základných povinností. dodržiavanie zákazov a časového rozvrhu dňa. dodržiavanie disciplíny a poriadku v osobných veciach, prijatie zodpovednosti za svoje správanie a konanie, proti alkoholovú osvetu, zúčastňovanie sa na spoločne organizovaných podujatiach v ústave i v sektore, zmysluplné využívanie voľného času, pracovné zaradenie podľa potrieb ústavu so zreteľom na zdravotný stav, monitorovanie a sledovanie dosahovaných pracovných výsledkov, zapájanie sa do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného a udržiavanie kontaktov a pozitívnych väzieb s matkou, sestrou, priateľkou a dcérou. Bod edukácia plní čiastočne z dôvodu čiastočne kritického postoja k trestnej činnosti a jedného porušenia interných predpisov. Body aktivity vo voľnom čase, zaraďovanie do práce a vzťahy s vonkajším prostredím plní. Resocializačná prognóza je hodnotená ako menej priaznivá na základe stredného rizika sociálneho zlyhania. Rizikovými oblasťami sú najmä čiastočne kritický postoj k trestnej činnosti. Časté požívanie alkoholu, nízke vzdelanie a dlhy. Záverom hodnotenia konštatujem, že menovaný čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a neodporúčam podmienečné prepustenie.

Z odpisu registra trestov a z obsahu spisu vyplynulo, že v prípade trestu odňatia slobody, ktorý odsúdený aktuálne vykonáva ide o jediné jeho odsúdenie.

Zástupca ÚVTOS Dubnica nad Váhom na verejnom zasadnutí predniesol hodnotenie na odsúdeného v súlade s písomným hodnotením a dodal, že od vypracovania hodnotenia došlo k jednej zmene, odsúdený dostal jednu pochvalu, ale záver hodnotenia sa nemení.

Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol: „Je to dosť ponaučenie byť tu, veľmi by som si prial aby ste ma pustili na základe toho, že ja... neviem ani ako sa mám k tomu vyjadriť. Mám dospelé deti, mám dobrú robotu, to, čo dlžím manželke rád by som splatil v lehote ktorú mi určite. Mám možnosť si dať peniaze dokopy. 3 000 eur som zložil pred nástupom, peniaze ktoré jej dlžím by som jej splatil o tej lehoty. Tu som sa choval vzorne. Včera som podpisoval jednu odmenu. Plnil som si na 100% svoje povinnosti. “ Na otázky samosudcu či má ešte vyživovacie povinnosti uviedol: „Nemám, moja dcéra má 23 rokov, je kaderníčka a syn ten má 28 rokov a pracuje v Holandsku. “ Na prednes zástupcu ÚVTOS uviedol: „To, že som neuposlúchol príkaz príslušníka, to boli nákupy, ja som ho nepočul, ja som bol na dvore, ja som nepočul jeho výzvu, nákupy, išiel by som sám proti sebe, ja som ten nákup potreboval, skrátka som to nepočul, logicky vyplýva, že by som sám proti sebe išiel zároveň som sa ospravedlnil, že to nebola moja chyba.“

Prokurátor okresnej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol zamietnuť návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie.

Podľa o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka a ak ide o odsúdeného na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, po uplynutí troch rokov od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 3 Tr. zákona ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa ods. 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.

Podľa § 66 ods. 4 Tr. zákona ak ide o podmienečné prepustenie podľa odseku 1 písm. c), kontrolu technickými prostriedkami možno skončiť najskôr po uplynutí doby, ktorá zodpovedá dvom tretinám uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 67 ods. 1 Tr. zákona osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na jeden rok až sedem rokov; skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného. Súd môže zároveň nariadiť probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do troch rokov a ustanoviť mu primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20190801.html> a 4. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/300/20190801.html> Ak ide o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, súd určí skúšobnú dobu na desať rokov a súčasne nariadi probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do piatich rokov a ustanoví mu primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20190801.html> a 4. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/300/20190801.html> Podmienečne prepustený je povinný podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená. Nariadiť kontrolu technickými prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

Súd po oboznámení sa so spisovým materiálom, predovšetkým s návrhom o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, hodnotením ústavu, skráteným výpisom klienta a odpisom registra trestov zistil, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody), a taktiež bola u neho splnená podmienka materiálna. Na tomto základe preto dospel k záveru, že jeho návrh je s poukazom na § 66 ods. 1 Tr. zákona dôvodný.

Z tohto ustanovenia vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je kumulatívne splnenie troch podmienok, a to tých, že odsúdený vykonal už potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, t. j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Citované ustanovenie vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia polepšenia odsúdeného, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, doterajšieho pôsobenia

výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, s prihliadnutím na účel trestu. Pri rozhodovaní sa prihliadne aj na to, v akom ústave vykonáva trest odňatia slobody.

Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, je pravdou, že odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody.

Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje svoje polepšenie, a to schopnosťou viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu odňatia slobody, tak sa v danom prípade táto podmienka tiež javila ako splnená.

Jediné negatívum, ktoré z hodnotenia odsúdeného vyplýva je, že má čiastočne plniť bod edukácia, z dôvodu čiastočne kritického postoja k trestnej činnosti a dopustenia sa jedného porušenia interných predpisov.

Pokiaľ ide o otázku čiastočne kritického postoja k trestnej činnosti, uvedený záver má vyplývať zo skutočnosti, že odsúdený má vinu presúvať na exmanželku. K uvedenému súd uvádza, že z uvedeného nevyplýva, že by odsúdený svoju vinu popieral, ale je možné maximálne konštatovať, že ju racionalizuje (typ obranného mechanizmu). V tejto súvislosti však súd poukazuje na skutočnosť, že účelom vykonávacieho konania nie je získanie priznania odsúdeného, ktorá skutočnosť implicitne vyplýva aj z ust. § 66 ods. 1 Tr. zákona, ktorý neustanovuje ako podmienku pre podmienečné prepustenie aj priznanie sa odsúdeného. Súd v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zákona posudzuje "iba" otázku či odsúdený plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Preukázanie uvedených podmienok je podľa názoru súdu možné aj bez toho, aby sa odsúdený vyslovene priznal k spáchanému skutku (obdobne pozri aj nález Ústavného súdu ČR sp. zn. zo dňa 12.02.2019). Z uvedeného vyplýva, že ak samotné nepriznanie viny alebo jej popieranie by samo o sebe nemalo byť dôvodom na zamietnutie návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie, nemala by byť dôvodom na zamietnutie návrhu odsúdeného sama o sebe ani racionalizácia konania odsúdeným.

Pokiaľ ide o porušenie interných predpisov, toto malo spočívať v tom, že odsúdený nesplnil príkaz príslušníka zboru. Odsúdený k uvedenému uviedol, že príkaz príslušníka neuposlúchol, lebo ho nepočul. Malo ísť o výzvu, že môže ísť na nákupy, pričom by išiel sám proti sebe, ten nákup potreboval. Mal sa za to ospravedlniť.

Z uvedeného vyplýva, že neuposlúchnutie príkazu príslušníka nebolo úmyselné, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že na splnení príkazu mal sám odsúdený nepochybne záujem, keďže išlo o „príkaz“ na realizáciu jeho „práva“.

Súd považuje za absurdné, aby by konštatoval u odsúdeného nesplnenie druhej materiálnej podmienky na podmienečné prepustenie na podklade argumentácie, že sa dopustil porušenia interných predpisov, ktoré bolo (nehľadiac na vágnosť podstaty previnenia) tak nízkej závažnosti, že nebol ani samotným disciplinárne potrestaný a vo svojej podstate by tak trestal odsúdeného namiesto ústavu tak závažným zásahom do jeho práv ako je ďalšie obmedzovanie jeho osobnej slobody.

Ochrane osobnej slobody súd prisudzuje vyššiu váhu ako potrebe potrestať osobu ďalším obmedzovaním jej osobnej slobody za neuposlúchnutie príkazu, ktorý nepočul, a za neuposlúchnutie ktorého ho nepovažoval za dôvodné potrestať ani samotný ústav.

Vzhľadom ku skutočnosti, že hodnotenie odsúdeného je inak výlučne pozitívne, dospel súd k záveru, že vytýkané nedostatky nie sú takého charakteru, aby súd mohol konštatovať nesplnenie druhej materiálnej podmienky.

Podľa názoru súdu je splnená aj tretia z citovaných podmienok, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode a neexistencia príliš veľkého rizika jeho recidívy.

Z hodnotenia ústavu vyplýva, že prognóza odsúdeného je hodnotená ako menej priaznivá na základe stredného rizika sociálneho zlyhania, pričom rizikovými oblasťami sú čiastočne kritický postoj k

trestnej činnosti, časté požívanie alkoholu, nízke vzdelanie a dlhy. Záverom riaditeľ ústavu neodporúča podmienečné prepustenie odsúdeného.

Z hodnotenia rizika sociálneho zlyhania vyplýva stredné riziko zlyhania z dôvodu 6 negatívnych bodov, a to zodpovednosť odsúdený akceptuje čiastočne 1 bod, je muž 1 bod, vážne problémy dlhy, nedostatočný alebo žiadny príjem 1 bod, základná škola 2 body.

K hodnoteniu rizika sociálneho zlyhania však súd uvádza, že pred výkonom trestu odňatia slobody odsúdený riadne pracoval a z trestnej minulosti obvineného nevyplývajú žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať v prípade odsúdeného časté požívanie alkoholu a experimentovanie s drogami. V prípade, že by do hodnotenia rizika sociálneho zlyhania odsúdeného nebol zaradený tento bod, riziko sociálneho zlyhania odsúdeného by bolo nízke.

Pokiaľ však súd obsah spisu čítal s porozumením, podrobí ho kritickému mysleniu a bude sa riadiť výlučne dikciou zákona, ktorý ako tretiu podmienku na podmienečné prepustenie ustanovuje dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode a neexistenciu príliš veľkého rizika jeho recidívy, musí súd konštatovať nasledovné.

Odsúdený za celý svoj život, skoro 50 rokov, spáchal iba jeden jediný trestný čin a to prečin zanedbania povinnej výživy, ktorý aktuálne vykonáva. Deti odsúdeného sú už dospelé a teda odsúdený aktuálne nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Objektívne tak nie je daný žiadny predpoklad, že by v trestnej činnosti, pre ktorú vykonáva trest odňatia slobody mohol pokračovať. Odsúdený sa inej trestnej činnosti doposiaľ nedopustil a teda vzhľadom na jeho doterajší život a vek nie je daný žiadny relevantný predpoklad domnievať sa, že by mohol páchať inú trestnú činnosť.

Z vyššie uvedených objektívnych skutočností je prima facie zrejmé, že riziko sociálneho zlyhania odsúdeného sa javí ako nízke, iluzórne a resocializačná prognóza ako priaznivá.

Súd je toho názoru, že pokiaľ by vzhľadom na vyššie uvedené objektívne skutočnosti a zákonnú dikciu tretej podmienky na podmienečné prepustenie, nesplnenie tejto podmienky argumentačne per se, bez ďalšieho logického zdôvodnenia, odôvodnil iba poukazom na stredné riziko sociálneho zlyhania vyplývajúce z hodnotenia rizika sociálneho zlyhania, vypracovaného na podklade podzákonnej právnej normy a neodporúčanie riaditeľa ústavu, ktoré sa javia ako rozporné s vyššie uvedenými objektívnymi skutočnosťami, takéto rozhodnutie súdu by sa javilo ako iracionálne a vo svojej podstate by vykazovalo známky arbitrárnosti.

Základným účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Trest odňatia slobody je najzávažnejším zásahom štátu do osobných práv a obmedzovanie tohto práva je možné len za striktne zákonom ustanovených podmienok, ktoré v prípade odsúdeného podľa názoru súdu dané nie sú.

Vzhľadom na uvedené sa tak súd nestotožnil s hodnotením ústavu, ktorý neodporučil odsúdeného podmienečne prepustiť. Súd pri hodnotení tretej podmienky prihliadol na to, že odsúdený aktuálne nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť a teda nemôže pokračovať v trestnej činnosti, pre ktorú vykonáva trest. Inej trestnej činnosti sa doposiaľ nedopustil a teda nie je predpoklad, že by mohol pokračovať v páchaní inej trestnej činnosti. Aj napriek zdravotnému handycepu je v pracovnej oblasti hodnotený pozitívne a má vybudované rodinné väzby, ktoré sú hodnotené ako pozitívne. Z uvedeného súd vyvodil, že v prípade prepustenia odsúdeného na slobodu ten nebude vzhľadom k jeho vybudovaným pracovným návykom, ale aj s ohľadom na jeho sociálne zázemie odkázaný na páchanie trestnej činnosti v prípade zabezpečovania si svojich základných životných potrieb (ubytovanie, strava).

Súd vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam, ako aj vzhľadom na povahu trestného činu a vzhľadom na ústav (minimálny stupeň stráženia), v ktorom odsúdený vykonáva uložený trest odňatia slobody, dospel k záveru, že u odsúdeného bola daná dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život.

Z uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, keďže odsúdený spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie a súčasne určil odsúdenému skúšobnú dobu vo výmere 1 (jeden) rok, ktorú vzhľadom na osobné

pomery odsúdeného, spáchanú trestnú činnosť a ostávajúcu dobu výkonu trestu odňatia slobody, považoval za dostatočnú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok.