Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/193/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Vladimíra Novotného v právnej veci žalobcu : H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX/A, A., zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., IČO: 00 151 700, so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, o zaplatenie 5 000 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -191 zo dňa 03. mája 2018 v napadnutej zamietajúcej časti jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti výroku o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému n e p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný žalobu zamietol, konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 2.480 Eur zastavil. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia , (ďalej len ). V odôvodení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 14.03.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 5 000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5 000 eur odo dňa 18.10.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu práv žalobcu ako spotrebiteľa v zmysle o ochrane spotrebiteľa. Žalobca ako poistník a zároveň poistený so žalovaným, ako s poisťovateľom, uzatvoril dňa 02.05.2011 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bola vydaná poistka k poistnej zmluve, ktorá bola vydaná ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Predmetom tejto poistnej zmluvy bolo úrazové poistenie pre dospelých, a to vrámci programu „Život“ (v nadstavbovom programe „Život Premium“), v rámci ktorého bolo dojednané aj pripoistenie denného odškodného počas nevyhnutného liečenia následkov úrazu (riziková skupina 1) - tarifa 14UP-M, dojednané na poistnú sumu vo výške 40 eur (denná dávka). Dňa 27.02.2012 utrpel úraz na lyžiach. Túto skutočnosť oznámil žalovanému. Poistná udalosť bola evidovaná pod č. 125/033651/0. Z dôvodu uvedeného úrazu bol žalobca práceneschopný v rozmedzí mesiacov február - jún 2012, počas ktorého obdobia poberal nemocenskú dávku, čo vyplýva aj z potvrdenia o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou za obdobie od 27.02.2012 do 30.06.2012 zo dňa 31.07.2013. Žalobcovi žalovaný listami zo dňa 02.10.2012, 16.08.2012 a zo dňa 09.11.2012 odmietol poskytnúť poistné plnenie, nakoľko po preštudovaní zdravotnej dokumentácie, ktorú žalobca mal k dispozícii, mal za to, že stav bol diagnostikovaný ako vertebrogénny algický syndróm. Jedná sa o súbor bolestí vyplývajúcich z chorobných zmien v oblasti driekovej chrbtice. Uvedená diagnóza nie je úrazového pôvodu, jedná sa o degeneratívne procesy chrbtice s

postihnutím medzistavcových kĺbov. Liečbu chrbtice teda nie je možné v prípade žalobcu považovať za čas nevyhnutného liečenia. Žalobca mal za to, že odmietnutie poskytnutia plnenia zo strany žalovaného nie je dostatočne odôvodnené a tvrdenie žalovaného, že uvedená diagnóza nie je úrazového pôvodu nie je dostatočnou obranou žalovaného. Žalobca vylučuje, že jeho problémy, ktoré ho donútili zotrvať na PN počas doby dlhšej ako 4 kalendárne mesiace, boli spôsobené degeneratívnymi, resp. chorobnými zmenami, nakoľko do dňa, kedy utrpel spomínaný úraz, sa ani raz problémy podobného druhu u neho neprejavili a do dňa úrazu nebol ani raz liečený na akékoľvek problémy s chrbticou. Žalobca si uplatňuje denné odškodné za dobu 125 dní (od 27.02.2012 do 30.06.2012) x 40 eur = 5 000 eur.

2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24.11.2014 uviedol, že keďže z predložených lekárskych správ je zrejmé, že žalobca trpel neúrazovým ochorením chrbtice (vertebrogénny algický syndróm), čo je súbor bolestí vyplývajúcich z chorobných, degeneratívnych zmien na chrbtici, v žalobnom návrhu vznesený nárok žalobcu považuje za nedôvodný s poukazom na čl. 1 bod 5aVšeobecných poistných podmienok pre úrazové poistenie - A, podľa ktorého do poistnej ochrany nie sú zahrnuté náhle platničkové chrbticové syndrómy, ani vznik a zhoršenie hernií.

3. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané zo znaleckého posudku znalca MUDr. Alexandra Popraca č. 11/2016, znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, z odvetvia Chirurgia, traumatológia (ustanoveného súdom v spore), že žalobca pred pádom na lyžiach podľa zdravotnej dokumetácie vedenej u jeho všeobecnej lekárky MUDr. Andrey Mihálikovej z Ambulancie všeobecného lekára, Čajkovského 46, Nitra nikdy nebol vyšetrený či liečený pre bolesti ktoréhokoľvek úseku chrbtice. U žalobcu pri páde na lyžiach došlo k podvrtnutiu a pomliaždeniu krčnej chrbtice a horného úseku hrudnej chrbtice a pomliaždeniu zadnej plochy hrudníka s typickým blokom týchto úsekov chrbtice. V žiadnom prípade nešlo o degeneratívne ochorenia chrbtice, ktoré by zhoršil a zvýraznil pád na lyžiach, pretože žalobca pred úrazom žiadnym degeneratívnym ochorením chrbtice netrpel. U žalobcu išlo o poúrazový stav, pri ktorom nedošlo k poškodeniu niektorej medzistavcovej platničky a hernie niektorej medzistavcovej platničky krčnej a hrudnej chrbtice. V zhrnutí znalec uviedol, že na základe vyššie uvedeného v jednotlivých rozpravách a závere posudku na základe jeho 33-ročných skúseností s degeneratívnymi a úrazovými operáciami chrbtice akceptuje dobu práceneschopnosti, a teda aj liečenia u žalobcu maximálne od 27.02.2012 do 30.04.2012. Popisovaný vertebrogénny algický syndróm, ktorým argumentuje svoj odmietavý postoj žalovaný, je len obecným označením ako „pracovná diagnóza“, ktorá sa musí ďalšími vyšetreniami spresniť a ani v štatistických značkách pri novelizácii s účinnosťou od 01.04.2013 jeho Prílohy č. 1, nie je „pracovná diagnóza VAS“ uvedená. Keďže rtg nález na krčnej, hrudnej a driekovej chrbtici žalobcu ani s odstupom 4,5 roka od úrazu nejaví žiadne degeneratívne zmeny, nie je možné akceptovať výhrady žalovaného, že ťažkosti žalobcu boli nimi, t. j. degeneratívnymi zmenami prítomnými podľa žalovaného ešte pred úrazom podmienené. Súdny znalec v znaleckom posudku tiež uviedol, že to, že „...Predložené lekárske správy nepreukazujú liečenie úrazového zranenia...“ nie je chyba žalobcu ale lekárov, ktorí žalobcu ošetrovali a liečili. Až 20.07.2012 si túto chybu uvedomil MUDr. Róbert Krajňák a rukou dopísal štatistickú značku S23. Súdny znalec ďalej uviedol, že žalobca ortopédovi - MUDr. Róbertovi Krajňákovi, ako sám ortopéd poznamenal, uviedol, že má bolesti chrbtice medzi lopatkami a tŕpnutie prstov. Je zásadný rozdiel mať bolesti chrbtice medzi lopatkami a tŕpnutie prstov a mať cerviko-brachiálny syndróm, pri ktorom bolesti vyžarujú do ramien, nie medzi lopatky. Preto týmto zápisom ortopéd uviedol laika - žalovaného - do omylu. Do zápisu z tohto dňa do diagnózy cerviko-brachiálny syndróm nepatrí. Bolesť medzi lopatkami je typická pre podvrtnutie či pomliaždenie hornej časti hrudnej chrbtice.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku zo dňa 12.12.2016 uviedol, že v predmetnom konaní nebola spornou skutočnosť týkajúca sa toho, či úraz žalobca utrpel dňa 27.02.2012 alebo nie. Túto skutočnosť žalovaný nepoprel. Žalobca uviedol, že jeho tvrdenia sú podporené lekárskymi správami, ktoré predložil k žalobe. Žalobca poukázal na to, že súdny znalec jednoznačne konštatoval, že žalobca pred úrazom zo dňa 27.02.2012 vôbec netrpel žiadnym ochorením chrbtice a naviac uviedol, že nikdy nebol ani len vyšetrený alebo liečený pre bolesti ktoréhokoľvek úseku chrbtice. Žalobca má za to, že znalecký posudok je relevantný vo všetkých troch odpovediach, ktoré sú uvedené v znaleckom posudku, pričom tento znalecký posudok náležite odôvodňuje uplatnený nárok. Žalobca sa však nestotožnil s ohraničením doby práceneschopnosti, ktorú ustálil vo svojom znaleckom posudku súdny znalec. Poukázal na to, že nebolo úlohou súdneho znalca posudzovať dĺžku práceneschopnosti, preto na túto skutočnosť nemožno prihliadnuť. Za relevantné podľa názoru

žalobcu pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku je potrebné vziať do úvahy len skutočnosti, ktoré vyplývajú zo znenia odpovedí, ktoré boli znalcovi položené na zodpovedanie. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 09.02.2017 uviedol, že žalobu v časti uhradenej istiny 2 480 eur berie späť a žiada, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa uviedol, že má za to, že nikde v zmluvných podmienkach a ani v poistnej zmluve nie je definované, čo znamená pojem „doba nevyhnutného liečenia“. Žalobca taktiež spochybnil, že by bol oboznámený so zmluvnými podmienkami, čo je evidentné z listinných dôkazov predložených zo strany žalovaného, ktoré nie sú ním podpísané na znak oboznámenia sa s nimi. Žalobca má za to, že je objektívne preukázaná skutočnosť, že úraz utrpel dňa 27.02.2012 a už tento deň bol dňom nevyhnutného liečenia následkov úrazu, nakoľko už tento deň bol podrobený kľudovému režimu, nakoľko následky jeho úrazu sa dostavili okamžite po úraze a reálne sa v týchto dňoch už liečil. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že má za to, že spornými zostali dve obdobia. Prvé obdobie je od 27.02.2012 do 28.02.2012 a druhým obdobím je od 01.05.2012 do 30.06.2012. K prvému obdobiu uviedol, že nie je pravda to, že nebolo preukázané, že by sa stal úraz žalobcu už 27.02.2012. Jednak zo znenia znaleckého posudku ako aj z listinných dôkazov, ktoré boli predložené do súdneho spisu je zrejmé, že tento úraz sa stal dňa 27.02.2012. Zvlášť poukázal na potvrdenie o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou za obdobie od 27.02.2012 do 30.06.2012. Skutočnosť, že aj samotný lekár určil začiatok doby práceneschopnosti odo dňa 27.02.2012, vychádza len z erudovaného prístupu vyšetrujúceho lekára a žalobca nijakým spôsobom do tohto termínu nezasahoval. Lekár je ten, ktorý má medicínske vzdelanie, a v ktorého kompetencii je ustálenie doby práceneschopnosti. Žalobca má za to, že žalovaný v tomto prípade nemá žiadnu kompetenciu na to, aby spochybňoval tieto tvrdenia a preto je dôvodné, aby žalovaný poskytoval žalobcovi poistné plnenie aj za spomínané prvé sporné obdobie. Ďalej uviedol, že pokiaľ poukáže na argumentáciu žalovaného, ktorý poukazuje na znenie čl. 3 bod 2.4.2 zmluvných dojednaní a uvádza argumentáciu, že je potrebné mať od prvého dňa liečenia zabezpečené lekárske správy dokumentujúce liečenie, tak tvrdí, že takýto výklad poskytnutý žalovaným je v rozpore s jeho vlastnými zmluvnými dojednaniami, nakoľko tento výkon v žiadnom prípade nevyplýva zo znenia článku 3 ods. 2.4.2. Poukázal tiež na to, že žalobca je v tomto prípade spotrebiteľom a na ust. . Pokiaľ existuje nejaký sporný výklad ustanovenia, je potrebné vždy takýto výklad poskytovať resp. vykonávať v prospech spotrebiteľa. Preto má za to, že poskytnutie poistného plnenia za prvé obdobie je v plnom rozsahu odôvodnené. Pokiaľ by sa striktne vychádzalo z výkladu, ktorý poskytuje žalovaný, že za obdobie za ktoré bolo žalovaným vyplatené poistné plnenie, to znamená od 29.02.2012 do 30.04.2012, neexistujú lekárske správy za každý jeden deň liečenia. Pokiaľ by sa vychádzalo z tohto výkladu, žalobca má za to, že by žalovaný doslova mal trvať na tom, aby žalobca predložil lekárske správy za každý jeden deň liečenia. Takýto prístup je však absolútne nelogický, neprípustný a v rozpore so zákonom. Vo vzťahu k druhému spornému obdobiu právny zástupca žalobcu uviedol, že doba práceneschopnosti a doba liečenia bola ustálená ošetrujúcim lekárom až do 30.06.2012. Žalobca nemal ani prinajmenšom dôvod spochybňovať túto dobu ustálenú ošetrujúcim lekárom. Žiadne ustanovenie zmluvných dojednaní alebo akýchkoľvek poistných podmienok žalovaného nevylučuje poskytnutie poistného plnenia v rozsahu, v akom si ho žalobca uplatnil v rámci tohto konania. Skutočnosť, že znalec pribratý do tohto konania ustálil ním predpokladanú dobu liečby len do 30.04.2012 neznamená, že žalobca reálne nemal problémy týkajúce sa jeho zdravotného stavu, ktoré mali pôvod práve v úraze, ktorý sa mu stal 27.02.2012. Je preukázané, že bol liečený, nebol schopný vykonávať prácu a tento fakt nijako nezmenilo ani neskoršie tvrdenie znalca. Žalobca si práve pre takéto prípady úrazu a následnej práceneschopnosti uzavrel poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo úrazové poistenie a bol dobromyseľným ohľadom toho, že jeho doba práceneschopnosti reálne trvala až do 30.06.2012 a že za toto obdobie mu prináleží nárok titulom úrazového poistenia. Vo vzťahu k úroku z omeškania poukázal na to, že poisťovňa ukončila šetrenie poistnej udalosti tak, že poistné plnenie odmietla vyplatiť žalobcovi, hoci mala povinnosť plnenia ako sa preukázalo aj v tomto konaní. Vzhľadom na to, že neplnila a povinnosť plniť mala, sa poisťovňa resp. žalovaný dostal do omeškania so svojou uhradzovacou povinnosťou a to tak, ako bolo uvedené v samotnej žalobe. Pokiaľ mala poisťovňa ako subjekt, ktorý poskytuje profesionálne služby ohľadom úrazu poistenia akékoľvek pochybnosti o správnosti diagnóz určených ošetrujúcimi lekármi, žalobca má za to, že vzhľadom na to, aké služby poskytuje spotrebiteľom, bola kompetentná si bližšie preskúmať zdravotný stav ako aj lekárske správy týkajúce sa žalobcu.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku zo dňa 12.12.2016 uviedol, že akceptuje závery súdom ustanoveného znalca a v nadväznosti na tieto závery bolo žalobcovi z titulu poistnej udalosti č. 125/033651/0 poukázané poistné plnenie vo výške 2 480 eur za obdobie od 29.02.2012 do 30.04.2012, t. j. za 62 dní x výška denného odškodného 40 eur (62 x 40 - 2 480 eur). Poukázal na to, že

súdom ustanovený znalec akceptoval dobu práceneschopnosti, a teda aj liečenia žalobcu maximálne od 27.02.2012 do 30.04.2012. V zmysle zmluvných dojednaní pre program Život (čl. 3 ods. 2.4.2) patriacich k poistnej zmluve č. 0356804005 sa denné odškodné vypláca od prvého dňa nevyhnutného liečenia, t. j. od prvého dňa návštevy lekára musí žalovaný mať lekárske správy s objektívnymi nálezmi a zdokumentovaním liečenia. Prvá lekárska správa, ktorú žalobca predložil je zo dňa 29.02.2012. Žalobca má síce spätne vystavenú PN odo dňa 27.02.2012, avšak to, že mu lekár spätne vypísal PN neznamená, že mu spätne naordinoval liečenie. V prípade vzniku nároku na denné odškodné by i dni 27.02.2012 a 28.02.2012 museli byť podložené liečbou, t. j. lekárskymi správami s popisom liečenia, čo absentuje. Pri likvidácii poistnej udalosti č. 125/033651/0 žalovaný musel vychádzať z odborných nálezov lekárov predložených žalobcom. Žalovaný poukázal na vyjadrenie znalca v znaleckom posudku o tom, že lekári stanovením chybných diagnóz uviedli žalovaného ako laika do omylu a tiež to, že predložené lekárske správy nepreukazujú liečenie úrazového zranenia nie je chybou žalobcu ale lekárov, ktorí žalobcu ošetrovali a liečili. Z dôvodu, že žalovaný až po obdržaní znaleckého posudku č. 11/2016 mal možnosť zistiť, že liečenie žalobcu skutočne súvisí s úrazom zo dňa 27.02.2012, žalobca nemôže mať voči žalovanému nárok na úrok z omeškania. Žalovaný má za to, že priznanie akéhokoľvek úroku z omeškania by bolo v rozpore s ust. , kde je upravená zročnosť plnenia poistiteľa tak, že toto je viazané na skončenie vyšetrenia o rozsahu jeho povinnosti plniť. Ak je sporný právny základ plnenia poistiteľa, ako tomu bolo aj v tejto veci, nie je možné ani začať vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu poistného plnenia poistiteľa. Splatnosť plnenia do 15 dní po skončení vyšetrenia sa týka len rozsahu (výšky) plnenia, keď už právny základ práva žalobcu na poistné plnenie bude ustálený až právoplatným rozsudkom súdu v tejto veci. Výšku poistného plnenia nebolo možné zo strany žalovaného objektívne zistiť, nakoľko sám žalobca nevedel predložiť hodnoverné doklady o súvise jeho liečenia s úrazom a tento bol zistený až za pomoci znaleckého posudku. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že objektívne nie je ničím preukázaná skutočnosť, že k úrazu došlo dňa 27.02.2012. Prvá správa o úraze je správa z Neštátneho zdravotníckeho zariadenia, ortopedická ambulancia Hajdu s.r.o., podpísaná ortopédom MUDr. Róbertom Krajňákom a táto správa zo dňa 29.02.2012 uvádza, že žalobca spadol na lyžiach. Čiže nijako nebolo preukázané, že žalobca úraz utrpel skôr ako pred dátumom 29.02.2012. Žalobca nenavštívil nemocnicu ani iného ortopéda, teda pohotovosť, čím by preukázal, že k úrazu došlo skôr. Žalobca má síce spätne vystavenú PN od lekára odo dňa 27.02.2012, čo je po dohode s lekárom možné, avšak to, že mu lekár spätne vypísal PN s týmto dátumom nepreukazuje, že úraz sa stal 27.02.2012. V prípade vzniku nároku na denné odškodné by aj dni 27.02.2012 a 28.02.2012 museli byť podložené liečbou, t. j. lekárskymi správami, ktoré by preukázali, že k úrazu došlo 27.02.2012. Toto však doposiaľ preukázané v konaní nebolo. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 23.07.2017 uviedol, že mu nie je zrejmé čo znamená pojem „čas nevyhnutného liečenia“. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na všeobecné poistné podmienky k uzatvorenému poisteniu konkrétne čl. 8 ods. 4 Všeobecných poistných podmienok pre úrazové poistenie - A (ďalej len VPP“), kde je uvedené, že čo znamená denné odškodné počas doby nevyhnutného liečenia. Taktiež v Zmluvných dojednaní pre program Život s rozšírenou ponukou pripoistení v nadstavbovom programe Život Premium (ďalej len „ZD“) je v čl. 3 ods. 2.4.2 uvedené odchýlenie od ustanovenia čl. 8 ods. 4 písm. a) VPP, t. j. ak dôjde k úrazu poisteného a čas ktorý je potrebný na zahojenie alebo ustálenie telesného poškodenia je dlhší ako 14 dní vypláca sa dohodnutá poistná suma denného odškodného pri poistení denného odškodného počas nevyhnutného liečenia následkom úrazu. Súdom ustanovený znalec sa v tejto súvislosti jednoznačne vyjadril, že akceptuje čas liečenia následkom úrazu žalobcu maximálne od 27.02.2012 do 30.04.2012. V nadväznosti na tieto zistenia znalca žalovaný vyplatil poistné plnenie, pričom tak ako znalec aj žalovaný je toho názoru, že doba liečenia od 01.05.2012 do skončenia práceneschopnosti už nebola dobou nevyhnutného liečenia následkom úrazu. Zároveň v tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že žalobcovi vyplatil s poukazom na zistenie znalca približne dvojnásobok priemernej doby liečenia v obdobných prípadoch. ZD podrobne upravujú ako sa vypláca denné odškodné v zmysle čl. 3 ods. 2.4.4. kde je uvedené, že poisťovateľ stanoví poistné plnenie podľa tabuľky plnenia za čas nevyhnutného liečenia (ďalej len oceňovacia tabuľka). V príslušnej oceňovacej tabuľke je stanovená priemerná doba nevyhnutného liečenia telesného poškodenia. K tomuto žalovaný uvádza aj to, že táto tabuľka je verejne dostupná na internete a každý poistenec môže do nej kedykoľvek nahliadnuť. Ak by poisťovateľ vychádzal z oceňovacej tabuľky, tak v zmysle tejto tabuľky pri uznanej diagnóze znalcom - pomliaždenie ťažkého stupňa krčnej, hrudnej, driekovej alebo krížnej chrbtice je priemerná doba nevyhnutného liečenia 28 dní a pri diagnóze podvrtnutie krčnej, driekovej alebo hrudnej chrbtice je to 35 dní. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ust. čl. 3 ods. 2.4.5 ZD, ktoré upravuje vyplácanie poistného plnenia v prípade, ak je skutočná doba nevyhnutného liečenia dlhšia ako priemerná doba nevyhnutného liečenia. Podľa oceňovacej tabuľky poistná suma denného odškodného sa vypláca nasledovne v zmysle čl. 3 ods. 2.4.5

písm. b), ak je skutočná doba nevyhnutného liečenia dlhšia ako priemerná doba nevyhnutného liečenia vyplatí poisťovateľ poistnú sumu denného odškodného minimálne za celú priemernú dobu nevyhnutného liečenia. Žalovaný tu poukázal na to, že žalobcovi bolo poukázané denné odškodné za celú priemernú dobu nevyhnutného liečenia podľa oceňovacej tabuľky (35 dní) a navyše mu bolo vyplatené ešte denné odškodné podľa zistenia znalca spolu až za 62 dní. K vyjadreniu žalobcu, že nebol oboznámený so VPP a ZD patriacimi k poistnej zmluve žalovaný uviedol, že žalobca svojím podpisom na poistnej zmluve v časti vyhlásenie poistníka potvrdil, že vyhlasuje, že bol pred uzatvorením poistnej zmluvy oboznámený s obsahom a že prevzal VPP a ZD, ktoré sa vzťahujú na poistnú zmluvu a tvoria jej neoddeliteľnú súčasť ako prílohy. Taktiež prílohou k uzatvorenej poistnej zmluve je záznam Informácie pre klienta, ktorý tak isto žalobca podpísal a v čl. 1 týchto informácií je uvedené, že klient svojím podpisom potvrdzuje, že všetky informácie v zmysle tohto záznamu mu boli poskytnuté v dostatočnom časovom predstihu pred uzatvorením poistnej zmluvy a že so všetkými informáciami uvedenými v tomto zázname sa oboznámil. V čl. 1 tohto záznamu je uvedené, že podmienky sprostredkovania poistného produktu a právne následky uzavretia poistnej zmluvy sú definované ust. , poistnej zmluvy, zmluvy, ktorou sa daný produkt dojednáva a poistných podmienok a ďalších dokumentov, na ktoré sa táto poistná zmluva odvoláva. Žalovaný tiež uviedol, že nikdy netvrdil, že lekárskymi správami má byť doložený každý deň liečenia. V tomto prípade je však sporné, kedy došlo k úrazu. Objektívne prvá správa je zo dňa 29.02.2012, preto možno vychádzať jedine z tohto dátumu vzniku úrazu. Žalovaný má za to, že takisto ako uviedol súdom ustanovený znalec so svojou 33-ročnou praxou, vie koľko trvá liečenie takýchto úrazov a je si vedomý toho, prečo maximálnu dobu liečenia žalobca následkom úrazu stanovil po jeho komplexnom vyšetrení maximálne do 30.04.2012. Bohužiaľ často krát sa stretáva zo strany jeho klientov s tým, že po dohode s lekárom nedôvodne predlžujú práceneschopnosť hoci už sa neliečia na následky úrazu. Žalovaný má za to, že k vyplateniu poistného plnenia v priebehu tohto sporu bol v celom rozsahu odškodnený nárok žalobcu a žiada, aby súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Pokiaľ ide o úrok z omeškania má za to, že žalobca nemôže mať v tomto prípade nárok na úrok z omeškania, nakoľko predložené lekárske správy skutočne aj podľa záverov znalca v posudku nepreukazovali liečenie úrazového zranenia. Ako uvádza znalec v tomto prípade išlo o chybu lekárov, ktorí žalobcu ošetrovali a liečili. Žalovaný však mohol vychádzať dôvodne z týchto lekárskych správ a preto v čase keď likvidoval poistnú udalosť dôvodne zamietol poskytnúť poistné plnenie s poukazom na lekárske správy, ktoré preukazovali degeneratívne zmeny na chrbtici a nie liečenie úrazového zranenia. Až po vysvetlení pochybenia lekárov znalcom MUDr. Popracom žalovaný mal možnosť zistiť, že žalobcovo liečenie preukazuje úrazové zranenia. Žalovaný má preto za to, že sa nemohol dostať do omeškania s vyplatením poistného plnenia, keď až po znaleckom posudku v konaní bolo zistené, že nárok žalobcu je čiastočne daný. Žalovaný žiada priznať náhradu trov konania vo výške zaplateného preddavku na znalecké dokazovania vo výške 300 eur. Žalovaný zároveň uviedol, že oceňovacia tabuľka, ktorá je spomínaná v bode 3 ods. 2.4.4 ZD je verejne prístupná na internete (www.allianzsp.sk <http://www.allianzsp.sk>) a môže si ju hocikto stiahnuť, preto nie je prílohou ZD. Táto tabuľka je takisto prístupná na pracoviskách žalovaného a klienti do nej môžu kedykoľvek nahliadnuť. Žalobcovi žalovaný poskytol poistné plnenie vo výške dvojnásobku, ktorá by mu prislúchala podľa tejto tabuľky, kde je uvedená priemerná doba liečenia konkrétnych úrazov. Špecifikácia pojmu „doba nevyhnutného liečenia“ sa nachádza vo VPP a to konkrétne v čl. 8 ods. 4 kde sa uvádza, čo znamená denné odškodné počas doby nevyhnutného liečenia, je to ešte presne špecifikované v čl. 3 bod 2.4.2 ZD, kde je uvedené, že sa zároveň dojednáva, že doba, za ktorú sa poistná suma denného odškodného vypláca, zodpovedá celej dobe nevyhnutného liečenia (od jej prvého dňa). Špecifikácia tohto pojmu sa nachádza aj v ods. 2.4.4 ZD ako aj v ods. 2.4.5 ZD.

6. Súd prvej inštancie s poukazom na čl. 3 ods. 2.4.2., ods. 2.4.3, ods. 2.4.4., ods. 2.4.5. písm. b) ZD, s poukazom na čl. 1 ods. 5 písm. a) , čl. 8 ods. 4 písm. c) VPP dospel k záveru, že žaloba v časti denného odškodného za obdobie od 27.02.2012 do 28.02.2012 a v časti denného odškodného za obdobie od 01.05.2012 do 30.06.2012 nie je dôvodná a žalobcovi nepatrí ani úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2 480 eur odo dňa 18.10.2012 do zaplatenia. V predmetnom konaní bol ustanovený súdny znalec, nakoľko v konaní bolo sporné to, či žalobca trpel pred úrazom na lyžiach ochorením chrbtice, či ochorenie chrbtice bolo spôsobené následkom úrazu a či je ochorenie chrbtice žalobcu považované za náhly platničkový syndróm alebo poškodenie vo forme hernií medzistavcovej platničky. Uvedené skutočnosti bolo nevyhnutné zistiť z toho dôvodu, že z lekárskych správ, ktoré predložil žalobca žalovanému vyplývalo, že bolesti chrbtice žalobcu nie sú spôsobené následkom úrazu, ale ide o degeneratívne zmeny na chrbtici, pričom ust. čl. 1 ods. 5 písm. a) VPP výplatu denného odškodného v takomto prípade vylučuje. Súdny znalec vo svojom posudku dospel k záveru, že u žalobcu pri páde na lyžiach došlo k podvrtnutiu a pomliaždeniu krčnej chrbtice a horného úseku hrudnej chrbtice

a pomliaždeniu zadnej plochy hrudníka s typickým blokom týchto úsekov chrbtice. V žiadnom prípade nešlo o degeneratívne ochorenia chrbtice, ktoré by zhoršil a zvýraznil pád na lyžiach, pretože žalobca pred úrazom žiadnym degeneratívnym ochorením chrbtice netrpel. U žalobcu išlo o poúrazový stav, pri ktorom nedošlo k poškodeniu niektorej medzistavcovej platničky alebo hernie niektorej medzistavcovej platničky krčnej a hrudnej chrbtice. Znalec tiež poznamenal, že lekári, ktorí žalobcu ošetrovali a liečili žalovaného ako laika uviedli do omylu, a to stanovením chybných diagnóz. Rovnako to, že lekári stanovili chybné diagnózy, z ktorých vyplývalo, že v danom prípade nejde o liečenie poúrazoveho stavu, nie je ani chybou žalobcu. Za podstatné súd v tomto prípade považuje aj tvrdenie súdneho znalca, že na základe jeho 33-ročných skúseností s degeneratívnymi a úrazovými operáciami chrbtice akceptuje dobu práceneschopnosti, a teda aj liečenia u žalobcu maximálne od 27.02.2012 do 30.04.2012. Aj napriek skutočnosti, že nebolo úlohou znalca stanoviť dobu liečenia žalobcu, súd zobral do úvahy názor a zistenia znalca ako odborníka v tejto oblasti poukazujúc na jeho 33-ročné skúsenosti s degeneratívnymi a úrazovými operáciami chrbtice. Súd sa stotožnil s názorom znalca o tom, že doba nevyhnutného liečenia žalobcu bola maximálne do 30.04.2012. Súd pritom zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že lekári, ktorí žalobcu ošetrovali a liečili stanovili žalobcovi chybné diagnózy, pričom na základe zistení práve týchto lekárov bola žalobcovi vystavená PN. Súd v danom prípade poukazuje aj na čl. 3 ods. 2.4.3 ZD, v zmysle ktorého vystavenie dokladu o pracovnej neschopnosti nie je podmienkou plnenia poistnej sumy denného odškodného. Súd nepriznal žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 2 480 eur, ktorú predstavuje denné odškodné za obdobie od 29.02.2012 do 30.04.2012 a ktorú žalovaný dobrovoľne uhradil po zisteniach znalca v znaleckom posudku, nakoľko mal za to, že žalovaný až po zisteniach v znaleckom posudku mohol dospieť k záveru, že u žalobcu išlo o liečenie poúrazového stavu a teda sa nejedná o výnimku, pri ktorej denné odškodné žalobcovi nepatrí. Námietku žalobcu o tom, že vyšetrovanie poistnej udalosti už bolo ukončené skôr a to nepriznaním nároku žalobcovi na denné odškodné s tým, že z tohto dôvodu má žalobca nárok na úrok z omeškania, súd nepripúšťa. Súd opätovne poukazuje na to, že žalovaný nepriznal nárok žalobcovi z dôvodu, že lekárske správy, ktoré mu boli predložené žalovaným nepreukazovali liečenie úrazového zranenia, čo podľa názoru znalca nebolo chybou ani žalovaného ani žalobcu. Súd taktiež nepriznal žalobcovi denné odškodné za obdobie od 27.02.2012 do 28.02.2012, nakoľko nemal za objektívne preukázané, že k úrazu skutočne došlo dňa 27.02.2012, keďže prvá lekárska správa, ktorú žalobca predložil je zo dňa 29.02.2012. V zmysle ZD (čl. 3 ods. 2.4.2, ods. 2.4.4) patriacich k poistnej zmluve sa denné odškodné vypláca od prvého dňa nevyhnutného liečenia, t. j. od prvého dňa návštevy lekára musí žalovaný mať lekárske správy s objektívnymi nálezmi a zdokumentovaním liečenia. Žalobca má síce spätne vypísanú PN od 27.02.2012, avšak zápis o prvotnom vyšetrení je až zo dňa 29.02.2012, preto súd žalobcovi aj s poukazom na ust. čl. 3 ods. 2.4.3 ZD denné odškodné za obdobie od 27.02.2012 do 28.02.2012 nepriznal. Žalobca taktiež spochybnil, že by bol oboznámený so zmluvnými podmienkami, čo je evidentné z listinných dôkazov predložených zo strany žalovaného, ktoré nie sú ním podpísané na znak oboznámenia sa s nimi. Súd však po oboznámení sa s poistnou zmluvou č. 0837110033891 mal za preukázané, že žalobca uvedenú zmluvu podpísal, pričom súčasťou predmetnej zmluvy je aj vyhlásenie poistníka, že pred uzatvorením poistnej zmluvy bol oboznámený a prevzal VPP a ZD. Skutočnosť, že žalobca sa podpisom poistnej zmluvy mal oboznámiť aj so VPP súd nepovažoval za neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu medzi stranami. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o tom, že má za to, že nikde v zmluvných podmienkach a ani v poistnej zmluve nie je definované, čo znamená pojem „doba nevyhnutného liečenia“, súd má za to, že tento pojem je dostatočne špecifikovaný najmä v čl. 3 ods. 2.4.4, ods. 2.4.2 ako aj v ods. 2.4.5 ZD. Na záver súd poukazuje aj na to, že žalovaný vyplatil s poukazom na zistenie znalca približne dvojnásobok priemernej doby liečenia v obdobných prípadoch. ZD upravujú ako sa vypláca denné odškodné v zmysle čl. 3 ods. 2.4.4. kde je uvedené, že poisťovateľ stanoví poistné plnenie podľa tabuľky plnenia za čas nevyhnutného liečenia (ďalej len „oceňovacia tabuľka“). Táto tabuľka je verejne prístupná na internete (www.allianzsp.sk <http://www.allianzsp.sk>) a môže si ju hocikto stiahnuť, preto nie je prílohou ZD. Táto tabuľka je tak isto prístupná na pracoviskách žalovaného a klienti do nej môže kedykoľvek nahliadnuť. V príslušnej oceňovacej tabuľke je stanovená priemerná doba nevyhnutného liečenia telesného poškodenia. Ak by poisťovateľ vychádzal z oceňovacej tabuľky, tak v zmysle tejto tabuľky pri uznanej diagnóze znalcom - pomliaždenie ťažkého stupňa krčnej, hrudnej, driekovej alebo krížnej chrbtice je priemerná doba nevyhnutného liečenia 28 dní a pri diagnóze podvrtnutie krčnej, driekovej alebo hrudnej chrbtice je to 35 dní. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. čl. 3 ods. 2.4.5 ZD, ktoré upravuje vyplácanie poistného plnenia v prípade, ak je skutočná doba nevyhnutného liečenia dlhšia ako priemerná doba nevyhnutného liečenia. Podľa oceňovacej tabuľky poistná suma denného odškodného sa vypláca nasledovne v zmysle čl. 3 ods. 2.4.5 písm. b), t. j. ak je skutočná doba nevyhnutného liečenia dlhšia ako priemerná doba nevyhnutného liečenia vyplatí poisťovateľ poistnú

sumu denného odškodného minimálne za celú priemernú dobu nevyhnutného liečenia. Súd poukazuje na to, že žalobcovi bolo poukázané denné odškodné za celú priemernú dobu nevyhnutného liečenia podľa oceňovacej tabuľky (35 dní) a navyše mu bolo vyplatené ešte denné odškodné podľa zistenia znalca spolu až za 62 dní. Vzhľadom k tomu, že žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.02.2017 vzal svoj návrh v časti o zaplatenie sumy 2 480 eur späť, súd konanie v tejto časti v súlade s zastavil.

7. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu. Súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku, kde sa okrem iného uvádza, že to, že predložené lekárske správy nepreukazujú liečenie úrazového zranenia nie je chybou žalobcu ale lekárov, ktorí žalobcu ošetrovali a liečili. V znaleckom posudku je zároveň uvedené, že žalovaný bol taktiež uvedený do omylu ako laik, nakoľko vychádzal z nesprávne určených diagnóz v lekárskych správach. Žalobca teda podal žalobu dôvodne, nakoľko nebolo jeho chybou, že predložené lekárske správy nepreukazovali liečenie úrazového zranenia. Na druhej strane ani žalovaný nepochybil, nakoľko žalobcovi nárok na denné odškodné nepriznal z dôvodu, že vychádzal z chybných diagnóz, ktorými ho ošetrujúci lekári žalobcu ako laika uviedli do omylu. Žalovaný až zo znaleckého posudku zistil, že u žalobcu išlo skutočne o liečenie úrazového zranenia a nie o degeneratívne zmeny na chrbtici.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca v napadnutej zamietajúcej časti z dôvodov podľa ustanovenia , a . Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že predmetom konania bolo v poslednej fáze vyplatenia denného odškodného za obdobie od 27.02. do 28.02.2012 a od 01.05. do 30.06.2012, ktoré obdobia zostali predmetom konania z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby po tom, čo došlo zo strany žalovaného k čiastočnej úhrade žalovanej sumy. Súd žalobu zamietol jednak vo vzťahu k obdobiu od 27.02. do 28.02.2012, ako aj vo vzťahu k obdobiu od 01.05. do 30.06.2012. Vo vzťahu k obdobiu od 01.05. do 30.06.2012 súd odôvodnil zamietnutie žaloby s poukazom na znenie znaleckého posudku, keď znalec uviedol, že maximálne prijateľná doba práceneschopnosti žalobcu a teda aj doba liečenia je od 27.02. do 30.04.2012. Znalec bol pribratý do konania na základe uznesenia súdu prvej inštancie, jeho úlohou bolo odpovedať na položené otázky v uznesení súdu. Úlohou znalca nebolo zisťovať ani dĺžku liečenia, ani dĺžku práceneschopnosti žalobcu. Okruh otázok, ktoré bol znalec povinný zodpovedať, bol jednoznačne vymedzený, pričom o tomto okruhu boli obe strany sporu upovedomené na základe uznesenia, ktorým bol znalec pribratý do konania. Ak mal súd v záujme ponechať znalcovi priestor pre iné zistenia, mal v predmetnom uznesení formulovať otázku v znení „Iné zistenia znalca“. Takýmto spôsobom by bol žalobca aspoň upovedomený o tom, že znalec sa môže v znaleckom posudku venovať aj iným zisteniam, než tým, ktorým sa mal na základe jemu položených konkrétnych otázok vyjadriť. Keďže posudzovanie dĺžky práceneschopnosti nebolo úlohou znalca, nemožno na túto skutočnosť prihliadnuť. Za relevantné pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku je potrebné považovať len skutočnosti, ktoré vyplývajú zo znenia odpovedí na otázky, ktoré boli položené znalcovi na zodpovedanie. Znalec sa mal odpoveďami na položené otázky vysporiadať so skutočnosťami, ktoré boli v konaní sporné - druh zranenia. Z vykonaného dokazovania až do času vyhotovenia znaleckého posudku nedošlo zo strany žalovaného k sporovaniu dĺžky PN, ani k sporovaniu dĺžky doby liečenia. Až následne tým, že znalec prekročil rozsah otázok, ktorým sa mal v znaleckom posudku venovať, bolo žalovaným podsunutá ďalšia forma argumentácie v neprospech žalobcu. Išlo v tomto prípade o skutočnosť, na ktorú nemal súd prihliadať počas konania a už vôbec nemal túto skutočnosť zohľadniť vo výsledku konania. Je názoru, že zo strany žalovaného mu malo vyplatené denné odškodné od 01.05. do 30.06.2012. Súd v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na článok 3 ods. 2.4.3 ZD. Skutočnosť, že vystavenie dokladu o pracovnej neschopnosti nie je podmienkou plnenia poistnej udalosti, ešte nijako neodobruje postup, ktorým mu bolo odmietnuté plnenie v období od 01.05. do 30.06.2012. On takýto doklad preukazujúci dĺžku jeho práceneschopnosti predložil, nakoľko tento doklad (potvrdenie o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou za obdobie od 27.02.2012 do 30.06.2012) hodnoverne preukazuje nielen obdobie trvania jeho práceneschopnosti, ale aj obdobie kedy sa liečil. Zároveň počas tohto obdobia nemohol vykonávať prácu a ani inú zárobkovú činnosť, nakoľko mu to jeho zdravotný stav neumožňoval. Práve z dôvodu, aby predišiel tomu, aby bol bez príjmu počas takéhoto obdobia, predsa uzavrel predmetné poistenie a takto mu bol uvedený produkt aj prezentovaný. Žiadna doba nevyhnutného liečenia mu zo strany žalovaného vysvetľovaná nebola. Z žalobe predložil ako dôkazy lekárske záznamy preukazujúce jeho liečenie, ako aj tú skutočnosť, že sa nie krátky čas liečil na následky tohto úrazu. Z ním predloženej dokumentácie je zrejmé, že v súvislosti s úrazom, ktorý

utrpel 27.02.2012, mal problémy nielen do 30.04.2012, ale aj po tomto dátume. Ošetrujúceho lekára v súvislosti so zdravotnými problémami vyplývajúcimi z úrazu zo dňa 27.02.2012 navštevoval aj po termíne ukončenia jeho pracovnej neschopnosti, t. j. po 30.06.2012. Mal za to, že ním predložené listinné dôkazy preukazujú to, že minimálne do 30.06.2012 prebiehalo liečenie následkov úrazu, ktorý utrpel dňa 27.02.2012, preto je žalovaný povinný poskytnúť mu plnenie poistného aj za obdobie od 01.05. do 30.06.2012. V danom prípade bolo potrebné riadiť sa podľa čl. 8 odsek 4 písm. c) VP, nakoľko toto ustanovenie nie je vylúčené žiadnym ustanovením ZD. Dokladom o práceneschopnosti, ako aj lekárskymi správami potvrdzujúcimi jeho súvislé liečenie preukázal, že doba od 27.02.2012 do 30.06.2012 je nielen dobou jeho práceneschopnosti, ale aj dobou nevyhnutného liečenia, preto je jeho nárok na zaplatenie zvyšnej časti poistného plnenia aj za obdobie od 01.05. do 30.05.2012 odôvodnený v plnom rozsahu. K druhému spornému obdobiu od 27.02. do 28.02.2012 uviedol, že súd prvej inštancie sa pred vyhlásením rozsudku na pojednávaní v rámci predbežného právneho posúdenia veci vyjadril, že nárok je v tomto spornom období opodstatnený a preukázaný. Súd mal vtedy k dispozícii už konečný stav dokazovania, preto netuší, z akého dôvodu zmenil názor na toto sporné obdobie, keďže nárok na denné odškodnenie mu nepriznal za toto obdobie. Ak už zmenil názor na toto sporné obdobie, bolo jeho povinnosťou, uviesť do znenia odôvodnenia náležité vysvetlenie zmeny jeho názoru, k čomu neprišlo. Inštitút predbežného právneho posúdenia má svoju dôležitosť aj napriek svojej predbežnosti. Ak dôjde k zmene už prezentovaného názoru bez toho, aby bolo nejakým spôsobom doplnené dokazovanie, či už po skutkovej alebo právnej stránke, nie je ho možné bez ďalšieho zmeniť. Vzhľadom na objektívne preukázanú skutočnosť, že k úrazu došlo už dňa 27.02.2012, bol tento deň prvým dňom nevyhnutného liečenia následkov úrazu, nakoľko už v ten deň musel byť podrobený kľudovému režimu, keďže následky jeho úrazu sa dostavili okamžite po úraze. Skutočnosť, že jeho prvá lekárska správa je zo dňa 29.02.2012 neznamená, že do toho času bol práceneschopný a naviac neliečený, keďže bol už v stave po úraze (27.02.2012) a v plnom rozsahu sa u neho prejavili jeho následky, čomu musel podrobiť aj spôsob svojho života. Znamená to, že už dňa 27.0.2012 nastal u neho režim, aký u neho pokračoval až do 29.02.2012. Skutočnosť, že došlo k úrazu už dňa 27.02.2012 a aj PN mu správne bola vypísaná už od tohto dátumu, poukazuje od počiatku tohto konnaia potvrdením o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou za obdobie od 27.02.2012 do 30.06.2012. Súd v napadnutom rozsudku argumentuje tým, že denné odškodné sa vypláca od prvého dňa nevyhnutného liečenia, t. j. od prvého dňa návštevy lekára musí žalovaný mať lekárske správy s objektívnymi nálezmi a zdokumentovaním liečenia. Keďže mal navštíviť lekára až dňa 29.02.2012, odkedy začala podľa žalovaného plynúť doba nevyhnutného liečenia, tak za dni 27.02. a 28.02.2012 kedy nenavštívil lekára, nemal mať poskytnuté nevyhnutné liečenie. On predsa dňa 27.02.2012 objektívne utrpel úraz na lyžiach, ktorý je dôvodom uplatnenia nároku na súde. Od okamihu, kedy úraz utrpel, nemohol vykonávať prácu, nemohol riadne vykonávať ani obvyklé činnosti. Mal za to, že od okamihu utrpenia úrazu vznikla žalovanému uhradzovacia povinnosť titulom pripoistenia denného odškodného počas nevyhnutného liečenia následkov úrazu. Z čl. 3 bod 2.4.2 ZD nevyplýva, že je potrebné mať od prvého dňa liečenia zabezpečené lekárske správy dokumentujúce liečenie. Pri tomto článku je najviac potrebné aplikovať . Súd sa nijako nevysporiadal s tým, že ním predložený dôkaz - potvrdenie o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou za obdobie od 27.02.2012 do 30.06.2012 poukazuje na to, že záver súdu o tom, že v dňoch 27.02. a 28.02.2012 nebol liečený, pričom sa s týmito listinným dôkazom nevysporiadal a neposkytol ani žiadnu odpoveď na to, prečo nebral tento listinný dôkaz do úvahy, čím zaťažil napadnutý rozsudok vadou nezákonnosti. Mal za to, že úroky z omeškania mu mali byť priznané zo sumy 5.000 eur vo výške 8,75 % ročne od 18.10.2012 do 27.12.2016, zo sumy 2.520 eur vo výške 8 % ročne od 28.12.2016 do zaplatenia. Súd argumentoval vo vzťahu k úrokom z omeškania, že k ich nepriznaniu došlo z dôvodu, že žalovaný až po zisteniach v znaleckom posudku mohol dospieť k záveru, že u žalobcu išlo o liečenie poúrazového stavu a teda sa nejedná o výnimku, pri ktorej denné odškodné žalobcovi nepatrí. Súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal ani s námietkou žalobcu ohľadom toho, že došlo zo strany žalovaného k ukončeniu riešenia poistnej udalosti a to samotným nepriznaním nároku na denné odškodné. Uviedol jedine, že túto námietku nepripúšťa, avšak odôvodnenia jej nepripustenia v napadnutom rozsudku nenachádza. Z odôvodnenia nepovažuje argumentáciu, že boli predložené z jeho strany lekárske správy, ktoré nepreukazovali liečenie úrazového zranenia. Nestotožňuje sa so závermi napadnutého rozsudku, nakoľko skutočnosť, že sa mal žalovaný dozvedieť o svojej povinnosti plniť až zo znaleckého posudku znalca MUDr. Popraca, nie je dostatočný argument na to, aby s ním bolo spojené konštatovanie o neexistencii nároku na úroky z omeškania. Žalobca žalovanému od začiatku riešenia tejto udalosti tvrdil, aj následne od začiatku súdneho sporu, že utrpel úraz na lyžiach. Žalovaný preto vedel o týchto skutočnostiach od začiatku nielen samotného súdneho konania, ale aj od počiatku

riešenia celej poistnej udalosti, čo potvrdzuje aj list žalovaného zo dňa 09.11.2012. Preto nie je pravdou, že sa žalovaný dozvedel, že v prípade žalobcu išlo o liečenie poúrazového stavu, za čo mu malo byť poskytnuté denné odškodné až zo znaleckého posudku. Žalovaný si o zdravotnom stave žalobcu zisťoval informácie, ktoré považoval za potrebné, pričom z nich nevyplývalo, že by žalobca trpel už pred úrazom nejakými bolesťami chrbta, ktoré by mohli byť degeneratívneho pôvodu. Preto ak mal tieto informácie a zároveň vedomosť o tom, že žalobca utrpel úraz na lyžiach, bolo jeho povinnosťou ako profesionála poskytujúceho služby v poistení, pristúpiť k riadnemu vyšetreniu tejto udalosti, keď lekárske správy navodzovali dojem, že zdravotné ťažkosti žalobcu nie sú v príčinnej súvislosti s úrazom na lyžiach. S poukazom na list žalovaného zo dňa 09.11.2012 uviedol, že žalovaný mal možnosť preskúmať zdravotný stav žalobcu, čo bolo z jeho strany aj vhodné, vzhľadom na rozpornosť záverov týkajúcich sa dôvodov zdravotných ťažkostí žalobcu. Okrem iného z komunikácie žalovaného (list zo dňa 09.11.2012) je zrejmé, že zotrváva na svojom stanovisku ohľadom riešenia poistnej udalosti - na neposkytnutí poistného plnenia, ktoré prezentoval už v liste zo dňa 02.10.2012, preto nenachádza žalobca vysvetlenie, prečo nie je možné považovať správanie žalovaného za ukončenie riešenia poistnej udalosti. Ak by mal vychádzať z toho, že došlo k ukončeniu riešenia tejto udalosti až podaním znaleckého posudku, nevie si predstaviť, kedy by došlo k ukončeniu riešenia tejto udalosti a či by vôbec došlo k takému ukončeniu. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil situáciu týkajúcu sa úrokov z omeškania, preto mu mali byť priznané a zároveň sa nevysporiadal s námietkami žalobcu ohľadom úrokov z omeškania, preto súd zaťažil rozsudok vadou nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti. Ďalej uviedol, že sa nestotožňuje ani so závermi a tvrdeniami súdu v tom, že „Súd však po oboznámení s poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXXXXX mal za preukázané, že žalobca uvedené zmluvu podpísal, pričom súčasťou predmetnej zmluvy je aj vyhlásenie poistníka, že pred uzavretím poistnej zmluvy bol oboznámený a prevzal VPP a ZD. Skutočnosť, že žalobca sa podpisom poistenej zmluvy mal oboznámiť aj so VOP súd nepovažoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu medzi stranami“. Žalobca mal za to, že bolo potrebné prihliadnuť na jeho vyhlásenie na pojednávaní dňa 05.05.2015. Žalobca náležite spochybnil oboznámenie sa a samotné prevzatie Všeobecných poistných podmienok. Žalovaný do konania predložil aj zmluvnú dokumentáciu spolu so Všeobecnými poistnými podmienkami, pričom na nich absentuje jeho podpis a nie je ani zrejmé, či sa s týmito podmienkami oboznámil. Mal za to, že jeho podpis na samotnej zmluve, ktorým mal potvrdiť oboznámenie sa a ich prevzatie, nie je v konkrétnostiach tohto prípadu dostatočný na preukázanie oboznámenia a prevzatia VPP. Záverom sa súd v rozsudku zaoberá tým, že jeho nárok je vo zvyšnej časti aj tak neopodstatnený, nakoľko suma, ktorá mu bola vyplatená žalovaným po vyhotovení znaleckého posudku, je aj tak vyššia, než akú pripúšťa oceňovacia tabuľka, v ktorej sú uvedené priemerné doby nevyhnutného liečenia telesného poškodenia. Žalobca poukazuje na to, že samotný žalovaný potvrdil na pojednávaní 05.04.2018, že táto oceňovacia tabuľka nie je súčasťou Všeobecných poistných podmienok, ani iného písomného dokumentu a zároveň bolo potvrdené zo strany žalovaného aj to, že nebol s takouto tabuľkou vôbec oboznámený. Ak by žalobca aj vychádzal z toho, že bol oboznámený so Všeobecnými poistnými podmienkami, ako tvrdil žalovaný (čo však žalobca popiera), tak poukazuje na to, že v žiadnom listinnom dokumente nie je uvedené, kde je možné oboznámiť sa s oceňovacou tabuľkou. Z uvedeného dôvodu je potom potrebné považovať za irelevantné oznámenie žalovaného, že sa táto nachádza na pracoviskách žalovaného, resp. aj na jeho internetovej stránke, keď žalobca to nemal odkiaľ vedieť, ako má oceňovacia tabuľka vyzerať, keďže nebol s oceňovacou tabuľkou oboznámený, nebol upovedomený o tom, kde si ju môže nájsť. Preto nie je možné prikloniť sa k záveru, že mu bol vyplatený dvojnásobok priemernej doby liečenia, nakoľko nie je možné vychádzať z pravidiel, ktoré sú zavádzané tabuľkami, s ktorými nebol nikdy oboznámený. Súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného o tom, že sa oceňovacia tabuľka nachádza v priestoroch žalovaného, ako aj na internetovej stránke, a to bez toho, aby tieto tvrdenia boli akýmkoľvek spôsobom preukázané.

9. Žalovaný sa vyjadril k podanému odvolaniu žalobcu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že žalobca neuviedol v odvolaní žiadne nové skutočnosti, preto odkazuje na svoje vyjadrenia vo veci, najmä na vyjadrenia zo dňa 29.12.2016, zo dňa 22.03.2017 a vyjadrenie na pojednávaní dňa 05.04.2018. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku podrobne vysporiadal so všetkými vyjadreniami a predloženými dôkazmi tak zo strany žalobcu, i zo strany žalovaného. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Ako správne v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uvádza, žalobcovi nie je možné priznať denné odškodné za obdobie od 27.02. do 28.02.2012, nakoľko zo strany žalobcu nebolo objektívne preukázané, že k úrazu skutočne došlo dňa 27.02.2012, keďže prvá lekárska správa, ktorú žalobca predložil, je zo dňa 29.02.2012. V

zmysle zmluvných dojednaní patriacich k poistnej zmluve č. 0356804005 (čl. 3 ods. 2.4.2, ods. 2.4.4) sa denné odškodné vypláca od prvého dňa nevyhnutného liečenia, t j. od prvého dňa liečenia musí mať žalovaný lekárske správy s objektívnymi nálezmi a zdokumentovaním liečenia. Žalobca má síce spätne vystavenú PN od 27.02.2012, avšak zápis o prvotnom vyšetrení je zo dňa 29.02.2012 (žalobca pred týmto dátumom nenavštívil pohotovosť, ani lekára, žiadnym dôkazom nepotvrdil, že k úrazu došlo 27.02.2012 a že od tohto dňa sa podrobil nevyhnutnej liečbe). Dôkazné bremeno je na žalobcovi a tento liečenie v dňoch 27.02. a 28.02.2012 nepreukázal. Žalobca spochybňuje oboznámenie sa so Všeobecnými poistnými podmienkami (VPP) a zmluvnými dojednaniami (ZD), obsahom spisu je však i návrh poistnej zmluvy, súčasťou ktorého je aj vyhlásenie poistníka, že pred uzatvorením poistnej zmluvy bol oznámený a prevzal VPP a ZD. Toto vyhlásenie žalobca podpísal (v časti Vyhlásenie poistníka a taktiež v časti Záznam - Informácie pre klienta). V závere odvolania žalobca uvádza, že súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného o tom, že sa oceňovacia tabuľka nachádza v priestoroch žalovaného, ako aj na jeho internetovej stránke bez toho, aby boli tieto tvrdenia preukázané. Táto oceňovacia tabuľka je verejne prístupná na internete, čo súd v rozsudku uviedol, uvádza stránku www.allianzsp.sk. Odhliadnuc od skutočnosti, že oceňovacia tabuľka je verejne prístupná tak na internete, ako aj na pobočkách žalovaného, žalovaný vyplatil žalobcovi poistné plnenie (v nadväznosti na závery znaleckého dokazovania) za dlhšiu dobu než za akú by mal žalobca pri jeho zranení nárok podľa oceňovacej tabuľky (podľa oceňovacej tabuľky a VPP mal nárok na maximálne plnenie za 35 dní liečenia, pričom žalovaný vyplatil podľa znaleckého posudku plnenie až za 62 dní liečenia). Zistenia súdom ustanoveného znalca ohľadom doby liečenia tak neboli v jeho neprospech. Pokiaľ ide o úrok z omeškania súd správne rozhodol, keď žalobu žalobcu v časti úroku z omeškania zamietol. Žalovaný odkazuje z dôvodu hospodárnosti na svoje vyjadrenia zo dňa 29.12.2016 a zo dňa 23.03.2017.

10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( , ďalej aj ako „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( ) a zistení, že spĺňa náležitosti , prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) za splnenie povinnosti ustanovenej v ustanovení a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v napadnutej zamietajúcej časti nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania ako vecne správne podľa potvrdil.

11. Podľa (ďalej len ) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa (ďalej len ) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

13. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť , ktorý zákon zrušil a ustanovil, že platí aj pre (dovtedy) začaté konania (princíp okamžitej aplikovateľnosti), keď účinky úkonov dovtedy učinených podľa zostávajú zachované.

14. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

15. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. V danej právnej veci sa žalobca žalobou zo dňa 14.03.2014 domáhal zaplatenia sumy 5 000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5 000 eur od 18.10.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom poistného plnenia podľa poistnej zmluvy č. 0356804005 uzatvorenej dňa 02.05.2011 medzi žalobcom ako poistníkom a poisteným a žalovaným ako poisťovateľom, predmetom ktorej bolo úrazové poistenie pre dospelých v rámci programu „Život“ v nadstavbovom programe „Život Premium“, v rámci ktorého bolo dojednané poistenie a pripoistenia, okrem iných pripoistení

tiež pripoistenie denného odškodného počas nevyhnutného liečenia následkov úrazu (riziková skupina 1- tarifa 14 UP-M, dojednané na poistnú sumu vo výške 40 Eur denná dávka), so začiatkom poistenia 03.05.2011. Dôvodil tým, že dňa 27.02.2012 utrpel úraz na lyžiach, ktorú skutočnosť oznámil žalovanému a uvedená poistná udalosť bola evidovaná pod č. 125/033651/0. Následkom úrazu bol práceneschopný a poberal nemocenské dávky v období od 27.02.2012 do 30.06.2012. Do času úrazu nemal žiadne zdravotné problémy, nebol liečený na akékoľvek problémy s chrbticou. Žalobca si splnil povinnosť vyplývajúcu z čl. 3 ods.2.4.4. Zmluvných dojednaní (ďalej len ZD) pre program Život s rozšírenou ponukou pripoistení v nadstavbovom programe Život Premium, predložiť žalovanému príslušnú zdravotnú dokumentáciu týkajúca sa jeho zranenia za účelom poskytnutia poistného plnenia. Žalovaný listom zo dňa 02.10.2012 oznámil žalobcovi, že zdravotný stav žalobcu bol diagnostikovaný ako vertebrogénny algický syndróm, uvedená diagnóza nie je úrazového pôvodu, jedná sa o degeneratívne procesy chrbtice s postihnutím medzistavcových kĺbov. Žalobcom uplatnený nárok na poskytnutie poistného plnenia žalovaný odmietol už dňa 16.08.2012. Nárok žalobcu na poskytnutie poistného plnenia žalovaný odmietol tiež dňa 09.11.2012, kedy žalovaný žalobcovi oznámil, že liečbu chrbtice nie je možné považovať za čas nevyhnutného liečenia úrazu v zmysle dohodnutých poistných podmienok, keď žalobca trpí vertebrogénnym algickým syndrómom, pričom žalovaný opätovne nedostatočne odôvodnil odmietnutie poskytnutia poistného plnenia odkazom na konkrétny článok, resp. ustanovenie poistných podmienok, príp. ustanovenie , keď neuviedol, z akého dokumentu žalobca vychádzal pri určení diagnózy žalobcu. Žalobca s poukazom na čl.3 ods.3.4.3., ods.2.4.2., ods.2.4.4. ZD, čl. 8 ods.4 písm. c) Všeobecných poistných podmienok pre úrazové poistenie - A (ďalej len VPP) uviedol, že bol práceneschopný po dobu 27.02. do 30.06.2012, splnil podmienku podľa čl.3 ods.2.4.2. ZD, nakoľko čas potrebný na ustálenie telesného poškodenia bol dlhší ako 14 dní. Poukázal na konštatovanie lekára v lekárskom náleze zo dňa 07.09.2012 (pohmoždenie úseku hrudnej chrbtice s obmedzením dynamiky postihnutého úseku), na ktorý nález žalovaný neprihliadol. Bol názoru, že v jeho prípade úraz nastal, v príčinnej súvislosti s ním nastali u žalobcu zdravotné problémy s chrbticou, preto žaloba o zaplatenie odškodného počas doby nevyhnutného liečenia následkov úrazu v rozsahu 125 dní (od 27.02.do 30.06.2012 x 40 eur) vo výške 5 000 eur s prísl. je dôvodná. Žalovaný v podanom odpore voči platobnému rozkazu podanému dňa 24.11.2014 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že z lekárskych správ predložených žalobcom je zrejmé, že žalobca trpel neúrazovým ochorením chrbtice (vertebrogénny algický syndróm), čo je súbor bolestí vyplývajúcich z chorobných, degeneratívnych zmien na chrbtici a podľa čl. 1 VPP čl. 1 bod 5a do poistenej ochrany nie sú zahrnuté náhle platničkové chrbticové syndrómy, ani vznik a zhoršenie hernií. Na pojednávaní dňa 05.05.2015 žalobca trval na podanej žalobe z dôvodov uvedených v žalobe, ďalej uviedol, že s VPP žalovaného nebol oboznámený, neobdržal ich, neboli mu predložené na podpis, obdržal len zmluvu, ktorú uzatváral priamo u žalovaného, nebolo mu vysvetlené, čo sú náhle platničkové syndrómy. Právny zástupca žalobcu uviedol, že medzi stranami sporu sa jedná o spotrebiteľský vzťah, žalobca nebol oboznámený s VPP, v ktorých sa uvádza výluka z poistenia, aj keď žalobca takýmto ochorením netrpel. Uviedol s poukazom na ustanovenie , že nejde o individuálne dojednania, ide o neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu medzi stranami zmluvy, keď nie je bližšie špecifikované, čo sa rozumie náhlymi platničkovými chrbticovými syndrómami. Žalovaný na pojednávaní dňa 05.05.2015 poukázal na lekársku správu zo dňa 07.09.2012, v ktorej správe nie je spochybnená diagnóza- cervikokraniálny syndróm a zároveň sa uvádza aj diagnóza VAS- vertebrogénny algický syndróm. Žalovaný na pojednávaní dňa 03.09.2015 uviedol, že žalobca podpisom poistnej zmluvy potvrdil, že bol oboznámený s VPP, teda žalovaný postupoval v súlade so spotrebiteľským právom. Žalovaný ďalej uviedol, že z predloženej zdravotnej dokumentácie žalobcu vyplýva, že žalobca trpel degeneratívnym ochorením chrbtice, teda poškodenie zdravia ktoré utrpel, nebolo spôsobené úrazom, čím nevznikla žalovanému povinnosť poskytnúť žalobcovi poistné plnenie v zmysle poistnej zmluvy a uplatnený právny nárok žalobcu v danom štádiu konania považoval za nepreukázaný.

17. Súdom prvej inštancie následne v spore ustanovený znalec MUDr. Alexander Poprac (znalec zo znaleckého odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia) v záveroch znaleckého posudku č. 11/2016 zo dňa 17.11.2016 okrem iného tiež uviedol, že žalobca pred pádom na lyžiach spred 27.02.2012 podľa zdravotnej dokumentácie vedenej u jeho všeobecnej lekárky MUDr. Andrey Mihálikovej z Ambulancie všeobecného lekára, Čajkovského 46, Nitra nikdy nebol u nej vyšetrený, či liečený pre bolesti ktoréhokoľvek úseku chrbtice. U žalobcu pri páde na lyžiach 27.02.2017 došlo k podvrtnutiu a pomliaždeniu krčnej chrbtice a horného úseku hrudnej chrbtice a pomliaždeniu zadnej plochy hrudníka s typickým blokom týchto úsekov chrbtice. V žiadnom prípade nešlo o zhoršenie jeho

ťažkostí na základe prítomného degeneratívneho ochorenia chrbtice, ktoré by zhoršil a zvýraznil pád na lyžiach, pretože žalobca pred úrazom žiadnym degeneratívnym ochorením chrbtice netrpel. U žalobcu išlo o poúrazový stav, pri ktorom nedošlo k poškodeniu niektorej medzistavcovej platničky a hernie niektorej medzistavcovej platničky krčnej a hrudnej chrbtice. Ak by niečo také bolo nastalo, za obdobie od úrazu, t.j. 27.02.2012 do 26.08.2016, kedy žalobcu vyšetril, na jeho chrbtici neboli prítomné žiadne degeneratívne zmeny, ku ktorým dochádza, ako je to uvedené v Rozprave č. 3. Keďže od úrazu žalobcu uplynulo 4,5 roka do vyšetrenia žalobcu znalcom so zhotovením rontgenových snímok celej chrbtice a tieto zmeny nie sú nikde na chrbtici prítomné, v žiadnom prípade sa nejednalo o náhly platničkový syndróm, či poškodenie platničky vo forme jej hernie. Na základe vyššie uvedeného v jednotlivých rozpravách a závere posudku na základe jeho 33-ročných skúseností s degeneratívnymi a úrazovými operáciami chrbtice akceptuje dobu práceneschopnosti a teda aj liečenia u žalobcu maximálne od 27.02.2012 do 30.04.2012. Popisovaný vertebrogénny algický syndróm, ktorým argumentuje svoj odmietavý postoj žalovaný, je len obecným označením ako „pracovná diagnóza“, ktorá sa musí ďalšími vyšetreniami spresniť a ani v štatistických značkách pri novelizácii s účinnosťou od 01.04.2013 jeho Prílohy č. 1, nie je „pracovná diagnóza VAS“ uvedená. Keďže rtg nález na krčnej, hrudnej a driekovej chrbtici žalobcu ani s odstupom 4,5 roka od úrazu nejaví žiadne degeneratívne zmeny, nie je možné akceptovať výhrady žalovaného, že ťažkosti žalobcu boli nimi, t.j. degeneratívnymi zmenami prítomnými podľa žalovaného ešte pred úrazom 27.02.2012 podmienené. Znalec v znaleckom posudku v Rozprave č. 6 okrem iného uviedol, že lekársky nález zo dňa 23.03.2012 uviedol žalovaného ako laika do omylu a lekárska správa zo dňa 19.04.2012 zavádzala žalovaného ako laika aj tým, že prvýkrát uvádza VAS, Th chrbtice bez bližšej špecifikácie a to že „...Predložené lekárske správy nepreukazujú liečenie úrazového zranenia...“ nie je chyba žalobcu, ale lekárov, ktorí žalobcu ošetrovali a liečili. Až 20.07.2012 si túto chybu uvedomil MUDr. Róbert Krajňák a rukou dopísal štatistickú značku S23.

18. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 12.12.2016 k znaleckému posudku znalca trval na podanej žalobe aj s poukazom na znalecký posudok dôvodiac tým, že znalec jednoznačne konštatoval, že žalobca pred úrazom zo dňa 27.02.2012 netrpel žiadnym ochorením chrbtice, jednoznačne ustálil, aký úraz žalobca utrpel dňa 27.02.2012 (podvrtnutie a pomliaždenie krčnej chrbtice a horného úseku hrudnej chrbtice a pomliaždenie zadnej plochy hrudníka s typickým blokom týchto úsekov chrbtice) a že v prípade žalobcu išlo výlučne o poúrazový stav. Znalec vylúčil, že žalobca by mal trpieť náhlym platničkovým syndrómom alebo poškodením platničky vo forme jej hernie, nakoľko pri úraze zo dňa 27.02.2012 neutrpel poškodenie niektorej medzistavcovej platničky, ani hernie niektorej medzistavcovej platničky krčnej alebo hrudnej platničky. Žalobca sa nestotožnil s ohraničením doby práceneschopnosti, ktorú znalec ustálil, bol názoru, ž posudzovanie dĺžky práceneschopnosti nebolo úlohou znalca, bol názoru, že na túto skutočnosť nemožno prihliadať. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 30.12.2016 k znaleckému posudku znalca akceptoval závery znalca a uviedol, že v nadväznosti na závery znalca žalobcovi poskytol poistené plnenie dňa 27.12.2016 z titulu poistenej udalosti č. 125/033651/0 vo výške 2 480 eur za obdobie od 29.02.2012 do 30.04.2012 , t.j. za 62 dní vo výške denného odškodného 40 eur aj s poukazom na závery znalca v tom, že znalec akceptoval dobu práceneschopnosti žalobcu, liečenia žalobcu maximálne od 27.02. do 30.06.2012. Žalovaný uviedol, že v zmysle ZD čl. 3 ods.2.4.2. sa vypláca dohodnutá poistná suma denného odškodného od prvého dňa nevyhnutného liečenia, t.j. od prvého dňa návštevy lekára musí mať žalobca lekárske správy s objektívnymi nálezmi a zdokumentovaním liečenia. Prvá lekárska správa, ktorú žalobca predložil žalovanému je zo dňa 29.02.2012 a tá skutočnosť, že lekár spätne vypísal žalobcovi práceneschopnosť od 27.02.2012 neznamená, že mu spätne naordinoval liečenie. V prípade vzniku nároku na denné odškodné by dni 27.02. a 28.02.2012 museli byť podložené liečbou, t.j. lekárskymi správam s popisom liečenia, čo absentuje s poukazom na čl. 3 ods.2.4.3., ods.2.4.4.ZD. Žalovaný pri likvidácii poistnej udalosti vychádzal z odborných nálezov lekárov predložených žalobcom. Znalec v znaleckom posudku uviedol, že zápis z odborného nálezu MUDr. Róberta Krajňáka zo dňa 23.03.2012 uviedol žalobcu do omylu, keď lekárom uvedený nález bol nesprávny, tiež záznam MUDr. Gabriela Krnáča zo dňa 19.04.2012 opäť zavádzal laika, keď predložené lekárske správy nepreukazujú liečenie úrazového zranenia, čo nie je chyba žalobcu, ale lekárov, ktorí žalobcu ošetrovali a liečili. Žalovaný až po obdržaní znaleckého posudku mal možnosť zistiť, že liečenie žalobcu skutočne súviselo s úrazom zo dňa 27.02.2012. Priznanie úroku z omeškania považoval za nesprávne z dôvodu, že v ustanovení je upravená zročnosť plnenia poistiteľa tak, že toto je viazané na skončenie vyšetrenia o rozsahu jeho povinnosti plniť. Kým poistiteľ neskončil vyšetrenie, aj žaloba na výplatu by bola predčasná. Ak je sporný právny základ plnenia poistiteľa, ako tomu bolo aj v tejto veci,

nie je možné ani začať vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu poistného plnenia poistiteľa. Splatnosť plnenia do 15 dní po skončení vyšetrenia sa týka len rozsahu (výšky) plnenia, keď už právny základ práva na plnenie je ustálený. Podľa názoru žalobcu (s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. ) právny základ žalobcu na poistné plnenie bude ustálený až právoplatným rozsudkom súdu v tejto veci. Výšku poistného plnenia nebolo možné objektívne zistiť, nakoľko sám žalobca nevedel predložiť hodnoverné doklady o súvise jeho liečenia s úrazom zo dňa 27.02.2012, tento bol zistený až za pomoci znaleckého posudku. Žalobca písomným podaním zo dňa 10.02.2017 zobral žalobu späť v časti istiny 2 480 eur, navrhol konanie v tejto časti zastaviť konania a priznať mu náhradu trov konania dôvodiac tým, že žalovaný žalobcovi túto sumu uhradil na základe výsledkov znaleckého dokazovania. Trval na žalobe v časti o zaplatenie istiny vo výške 2 520 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5 000 Eur od 18.10.2012 do zaplatenia. Bol názoru, že na záver znalca v tom, že doba práceneschopnosti a doba liečenia v prípade žalobcu trvala od 27.02. do 30.06.2012, nemožno prihliadať, keď toto iné zistenie znalca nebolo obsahom uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bol znalec ustanovený v konaní. Tvrdenie žalovaného v tom, že žalobca nemá nárok na poistné plnenie za dni 27.02. a 28.02.2012 považoval za účelové tvrdenie, keďže žalobca objektívne utrpel úraz na lyžiach dňa 27.02.2012, od okamihu ako úraz utrpel, nemohol vykonávať prácu, nemohol riadne vykonávať ani obvyklé činnosti, preto od okamihu utrpenia úrazu vznikla žalovanému uhradzovacia povinnosť titulom pripoistenia denného odškodného počas nevyhnutného liečenia následkov úrazu. Skutočnosť tvrdenú žalovaným, že lekárske správy dokumentujúce zdravotný stav žalobcu boli zavádzajúce vinou ošetrujúceho lekára, považoval za irelevantnú, keď medzi stranami sporu ide o spotrebiteľský vzťah a žalobcovi nemôže byť na ujmu ani prípadné zlyhanie, resp. uvádzanie nepresných informácií zo strany ošetrujúceho lekára v lekárskych správach. Bol názoru, že v konaní bolo preukázané, že nárok žalobcu na poistné plnenie vznikol z dôvodu, že žalobca utrpel úraz na lyžiach a nebola naplnená žiadna predpokladaná výnimka z poskytnutia poistného plnenia. Namietal, že žalovaný len odkazom na ZD a VPP relevantným spôsobom nespochybnil dôvodnosť nároku žalobcu na výplatu poisteného plnenia aj za obdobie od 01.05.2012 do 30.06.2012. Skutočnosť, že vystavenie dokladu o pracovnej neschopnosti nie je podmienkou plnenia poistnej sumy denného odškodného, nemá vplyv na tú skutočnosť, či má alebo nemá byť poskytnuté poistné plnenie aj za toto obdobie. Z dokladu o pracovnej neschopnosti žalobcu je zrejmé, že žalobca bol súvisle práceneschopný odo dňa, kedy utrpel úraz, t.j. od 27.02. do 30.06.2012 a z predloženej lekárskej dokumentácie vyplýva, že mal v súvislosti s úrazom zo dňa 27.02.2012 problémy nielen do dátumu 30.04.2012, ale aj po tomto dátume a liečenie následkov úrazu prebiehalo minimálne do 30.06.2012. Žalobca do 30.06.2012 nevykonával žiadnu pracovnú činnosť, nakoľko jeho zdravotný stav mu to neumožňoval. Bol názoru, že v danom prípade je potrebné riadiť sa podľa čl. 8 ods.4 písm. c) VPP, ktoré ustanovenie nie je vylúčené žiadnym ustanovením ZD. Dokladom o práceneschopnosti a lekárskymi správami potvrdzujúcimi jeho súvislé liečenie preukázal, že doba od 27.02. do 30.06.2012 bola nielen dobou jeho práceneschopnosti, ale aj dobou nevyhnutného liečenia, ktorá skutočnosť odôvodňuje dôvodnosť uplatneného právneho nároku. Argumentáciu žalovaného ohľadne nedôvodnosti nároku žalobcu na úroky z omeškania považoval za účelovú, keďže žalovaný skončil vyšetrenie poistnej udalosti dňa 02.10.2012, ku ktorému dňu bol datovaný list žalovaného, ktorým bolo žalobcovi oznámené, že mu nebude poskytnuté poistné plnenie a žalovaný sa do podania žaloby nevyjadroval o spornosti právneho základu plnenia, vyjadroval sa len o nemožnosti poskytnutia poistného plnenia s odôvodnením, že zdravotné problémy žalobcu neboli v príčinnej súvislosti s úrazom na lyžiach zo dňa 27.02.2012. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 24.03.2017 uviedol, že zistenie znalca k dobe liečenia žalobcu je objektívne zistenie znalca na základe komplexného vyšetrenia žalobcu a jeho zdravotnej dokumentácie, ktoré zistenie je vo veci podstatné, nakoľko z neho vyplynulo, že žalobca nemá nárok na denné odškodné za liečenie po dni 30.04.2012, nakoľko jeho práceneschopnosť v čase od 01.05. do 30.06.2012 nebola dôvodná, preto je potrebné na tento záver znalca prihliadať. V prípade, že žalobca s týmto záverom nesúhlasil, mal možnosť navrhnúť kontrolné znalecké dokazovanie ohľadne doby liečenia. Odhliadnuc od tohto zistenia znalca žalobca nemal nárok na výplatu denného odškodného po dátume 30.04.2012 ani v zmysle ustanovení VPP a ZD, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy. V zmysle ZD čl. 3 ods.2.4.2. sa denné odškodné vypláca od prvého dňa nevyhnutného liečenia, t.j. od prvého dňa návštevy lekára musel mať lekárske správy s objektívnymi nálezmi a zdokumentovaním liečenia. Prvá lekárska správa, ktorú žalobca predložil bola zo dňa 29.02.2012. V prípade vzniku nároku na denné odškodné by aj dni 27. a 28.02.2012 museli byť podložené liečbou, t.j. lekárskymi správami s popisom liečenia, čo absentuje. Nedôvodnosť nároku žalobcu na denné odškodné za čas nevyhnutného liečenia po dátume 30.04.2012 vyplýva i z ustanovenia čl. 3 ods.2.4.3., ods.2.4.4., ods. 2.4.5. ZD a vystavenie práceneschopnosti nepodmieňovalo výplatu denného odškodného počas celej doby trvania práceneschopnosti. Ak žalobca

napriek zisteniam znalca tvrdí, že jeho liečenie bolo dlhšie ako priemerná doba nevyhnutného liečenia, podľa čl. 3 ods.2.4.5. ZD pri uznanej diagnóze pomliaždenie ťažkého stupňa krčnej, hrudnej, driekovej alebo krížnej chrbtice a kostrče je priemerná doba nevyhnutného liečenia 28 dní a pri diagnóze podvrtnutie krčnej, hrudnej alebo driekovej chrbtice je to 35 dní (podľa oceňovacej tabuľky v zmysle čl. 3 ods. 2.4.4. ZD, ktorou je stanovená priemerná doba nevyhnutného liečenia telesného poškodenia). Ustanovenie čl. 3 ods. 2.4.5. ZD upravuje vyplácanie poistného plnenia v prípade, ak je skutočná doba nevyhnutného liečenia dlhšia ako priemerná doba nevyhnutného liečenia. Poistné suma denného odškodného sa vyplácala v tomto prípade podľa pravidiel, čl. 3 ods. 2.4.5. b) - ak je skutočná doba nevyhnutného liečenia dlhšia ako priemerná doba nevyhnutného liečenia, vyplatí poisťovateľ poistnú sumu denného odškodného minimálne za celú priemernú dobu nevyhnutného liečenia. Žalobcovi bolo vyplatené denné odškodné minimálne za celú priemernú dobu nevyhnutného liečenia. Žalovaný s poukazom na zistenia znalca vyplatil žalobcovi denné odškodné za 62 dní nevyhnutného liečenia, čiže za cca 2-násobok priemernej doby liečenia v obdobných prípadoch. Žalovaný ako poisťovateľ objektívne vychádzal z lekárskych správ predložených žalobcom a z dôvodu, že nepreukazovali liečenie úrazového zranenia, odmietol žalobcovi poskytnúť poistné plnenie. Skutočnosť, že nárok žalobcu je sčasti dôvodný, vyplynula až zo znaleckého dokazovania v konaní. Žalovaný sa nemohol dostať do omeškania s plnením, keď až v priebehu dokazovania bolo zistené, že nárok žalobcu je čiastočne daný. Nešlo o bezdôvodné odmietnutie plnenia poisťovateľom, ale o odmietnutie na základe dokladov predložených žalobcom. Bezprostredne po tomto zistení žalovaný žalobcovi plnil. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 04.07.2017 uviedol s poukazom na čl. 3 ods.2.4.2. ZD vo vzťahu k slovnému spojeniu „doba nevyhnutného liečenia“, že v zmluvných podmienkach, ani v znení poistnej zmluvy, s ktorými žalobca nebol oboznámený zo strany žalovaného, čo je evidentné z listinných dôkazov predložených zo strany žalovaného, ktoré nie sú zo strany žalobcu podpísané na znak oboznámenia sa s nimi, nie je definovaný, ani vysvetlený pojem „doba nevyhnutného liečenia“, preto nie je zrejmé, na základe čoho žalovaný dospel k výkladu, ktorý uviedol vo vyjadrení zo dňa 22.03.2017 vo vzťahu k dobe nevyhnutného liečenia. Žalovaný zvolil na určenie začiatku „doby nevyhnutného liečenia“ výklad, ktorý nenachádza opodstatnenie, ani oporu v ZD, ani v zmluve. Žalobca bol názoru, že vzhľadom na objektívne preukázanú skutočnosť, že k úrazu došlo dňa 27.02.2012, tento deň bol prvým dňom nevyhnutného liečenia následkov úrazu, nakoľko už v tento deň sa musel podrobiť kľudovému režimu, nakoľko následky úrazu sa dostavili okamžite po úraze. Skutočnosť, že prvá lekárska správa je zo dňa 29.02.2012 neznamená, že do toho času nebol práceneschopný, neliečený. Vzhľadom na absenciu výkladu pojmu „doba nevyhnutného liečenia“ je daný dôvod na aplikáciu ustanovenia a dôvod na priznanie poistného plnenia aj za dni 27.02. a 28.02.2012, nakoľko sa žalobca v týchto dňoch reálne liečil. Neposkytnutie poistného plnenia za obdobie od 01.05. do 30.06.2012 s poukazom na čl. 3 bod 2.4.3., bod 2.4.2. a bod 2.4.4. ZD neodôvodňuje odmietnutie poistného plnenia v období od 01.05. do 30.06.2012. Žalobca doklad preukazujúci dĺžku práceneschopnosti a dobu liečby žalovanému predložil, predložil potvrdenie o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou za obdobie od 27.02 do 30.06.2012. S poukazom na čl. 3 bod 2.4.2. ZD uviedol, že doba nevyhnutného liečenia je vágny, neurčitý pojem, nebol mu zo strany žalovaného vysvetlený. S poukazom na čl. 3 bod 2.4.4. ZD a argumentácii žalovaného v tom, že nevyhnutné liečenie následkov úrazu a jeho skutočná dĺžka musia byť zdokladované dostatočnou zdravotnou dokumentáciou, uviedol, že k žalobe pripojil ako dôkazy lekárske záznamy preukazujúce jeho liečenie, ktoré neboli zo strany žalovaného po obsahovej stránke nijako sporované a jednoznačne preukazujú, že utrpel úraz na lyžiach, že bol práceneschopný a liečil na následky úrazu. Odkaz na č.l. 3 bod 2.4.5. písm. b) ZD nie je relevantný z dôvodu, že nie je zrejmé, čo sa myslí pod pojmom skutočná doba nevyhnutného liečenia a ako ju žalovaný určuje. Nie je zrejmé, kto určuje, čo znamená doba nevyhnutného liečenia, resp. skutočná doba nevyhnutného liečenia a ako sa určuje, keď podľa výkladu žalovaného doba práceneschopnosti neznamená dobu nevyhnutného liečenia, resp. skutočnú dobu nevyhnutného liečenia. Aby sa mohol uplatňovať postup podľa čl. 3 bod 2.4.5. písm. b) ZD, je potrebné vychádzať z oceňovacej tabuľky v súvislosti s ktorou žalovaný odkazuje na čl. 3 ods.2.4.4. ZD. Žalobca si nie je vedomý, že by bol oboznámený s oceňovacou tabuľkou, ani kde sa v dokladoch predložených žalovaným nachádza - ZD, resp. VPP nachádza oceňovacia tabuľka. V znení čl. 3 ods. 2.4.4. ZD sa nachádza len odkaz na oceňovaciu tabuľku. Žalobca na pojednávaní dňa 5. apríla 2018 trval na podanej žalobe vo zvyšnej časti. Uviedol, že výklad čl. 3 bod 2.4.2. ZD žalovaným nevyplýva z čl. 3 ods. 2.4.2. ZD. Žalobca je spotrebiteľom a s poukazom na ustanovenie sporný výklad tohto ustanovenia je potrebné vykonať v prospech žalobcu ako spotrebiteľa, preto nárok žalobcu na poskytnutie poistného plnenia za prvé sporné obdobie je dôvodný. Ďalej uviedol, že doba jeho práceneschopnosti bola ustálená ošetrujúcim lekárom do 30.06.2012 a žiadne ustanovenie ZD nevylučuje poskytnutie poistného plnenia v uplatnenom rozsahu. Skutočnosť, že

znalec ustálil predpokladanú dobu liečby žalobcu do 30.04.2012 neznamená, že žalobca nemal reálne problémy týkajúce sa zdravotného stavu, ktoré mali pôvod v úraze zo dňa 27.02.2012. Žalovaný na pojednávaní dňa 5. apríla 2018 trval na zamietnutí žaloby z dôvodov, že v konaní nebola preukázaná skutočnosť, že žalobca utrpel úraz dňa 27.02.2012, keď prvá správa o úraze bola zo dňa 29.02.2012, ktorá uvádza, že žalobca spadol na lyžiach. Nebolo preukázané, že žalobca úraz utrpel skôr ako pred dátumom 29.02.2012.Žalobca nenavštívil nemocnicu, iného lekára, pohotovosť, čím by preukázal, že k úrazu došlo skôr. Skutočnosť, že žalobca má spätne vypísanú práceneschopnosť odo dňa 27.02.2012 nepreukazuje, že úraz žalobcu sa stal dňa 27.02.2012. V prípade vzniku nároku na poistné plnenie, by aj dni 27.02. a 28.02. 2012 museli byť podložené liečbou, teda lekárskymi správami, ktoré by preukazovali, že k úrazu došlo 27.02.2012. Ďalej uviedol, že pojem čas, doba nevyhnutného liečenia vyplýva z čl. 8 ods.4 VPP, čl. 3 ods.2.4.2., ods. 2.4.4., ods.2.4.5. ZD. Žalovaný bol zhodne ako znalec názoru, že doba liečenia žalobcu od 01.05.2012 do skončenia práceneschopnosti nebola dobou nevyhnutného liečenia následkov úrazu. Žalovaný uviedol, že ZD upravujú v čl. 3 ods.2.4.4., že denné odškodné sa vypláca podľa tabuľky plnenia za čas nevyhnutného liečenia. V oceňovacej tabuľke je stanovená priemerná doba nevyhnutného liečenia telesného poškodenia, ktorá oceňovacia tabuľka je verejne prístupná na internete. S poukazom na čl.3 ods.2.4.5. b) ZD uviedol, že žalobcovi bolo poukázané denné odškodné za celú priemernú dobu nevyhnutného liečenia podľa oceňovacej tabuľky (35 dní) a navyše mu bolo vyplatené ešte denné odškodné podľa zistenia znalca, spolu až za 62 dní. Žalobca podpisom poistnej zmluvy v časti vyhlásenie poistníka potvrdil, že bol pred uzatvorením poistnej zmluvy oboznámený s VPP, ZD k poistnej zmluve, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť poistenej zmluvy ako prílohy. Prílohou k poistnej zmluve bolo záznam Informácie pre klienta, ktorý žalobca podpísal, v čl. 1 je uvedené, že svojim podpisom potvrdzuje, že všetky informácie v zmysle záznamu mu boli poskytnuté v dostatočnom časovom predstihu pred uzatvorením poistnej zmluvy a že so všetkými informáciami uvedenými v zázname sa oboznámil, že podmienky sprostredkovania poistného produktu a právne následky uzavretia poistnej zmluvy sú definované v , PZ, ktorou sa daný produkt dojednáva a v poistných podmienkach, ďalších dokumentoch na ktoré sa poistná zmluva odvoláva. Žalovaný trval na tom, že žalobca nemá nárok na úroky z omeškania, nakoľko predložené lekárske správy aj podľa záverov znalca nepreukazovali liečenie úrazového zranenia, išlo o chybu lekárov, ktorí žalobcu ošetrovali a liečili. Žalovaný mohol vychádzať len lekárskych správ, preto v čase, keď likvidoval poistnú udalosť, dôvodne zamietol poskytnutie poistného plnenia s poukazom na lekárske správy, ktoré preukazovali degeneratívne zmeny na chrbtici a nie liečenie úrazového zranenia. Žalovaný až po vysvetlení pochybenia lekárov znalcom, mal možnosť zistiť, že žalobcovo liečenie preukazuje úrazové zranenie. Žalovaný uviedol, že oceňovacia tabuľka sa v ZD a VPP nenachádza, nie je prílohou ZD, je verejne prístupná na internete a na pracoviskách žalovaného, žalobca s ňou nebol oboznámený, táto nebola prílohou VPP.

19. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, ako aj obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne významné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, odvolací súd sa zároveň v celom rozsahu stotožňuje aj s právnymi závermi súdu prvej inštancie vo veci a s poukazom na ustanovenie odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nevidel dôvody, pre ktoré by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť.

20. Žalovaný podal odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie z dôvodov uvedených v ustanovení , a .

21. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto nesprávnosť môže byť spôsobená chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov, nesprávnym vyhodnotením vykonaných dôkazov, alebo predpokladom „dotvorenia“ skutkového stavu ďalšími prípustnými prostriedkami procesnej obrany, či prostriedkami procesného útoku.

22. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd - neaplikoval príslušnú právnu normu, t.j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu, - aplikoval nesprávnu právnu normu, t.j. namiesto

príslušnej právnej normy aplikoval normu inú, - obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo - správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

23. Iná vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ako odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumované pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu vo veci.

24. Podľa v znení účinnom do 30.06.2011 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

25. Podľa v znení účinnom do 30.06.2011 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

26. Podľa v znení účinnom do 30.06.2011 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

27. Podľa v znení účinnom do 30.06.2011 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

28. Podľa prvá veta v znení účinnom do 30.06.2011 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

29. Podľa v znení účinnom do 30.06.2011 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

30.Podľa v znení účinnom do 30.06.2011 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

31. Podľa poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

32. Podľa súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

33. Podľa v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

34. Z hľadiska zmluvnej voľnosti je pri dojednaní poistnej zmluvy potrebné rešpektovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Tieto zmluvy (vrátane poistnej zmluvy) nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (poisteného). Poistná zmluva má tiež charakter adhéznej zmluvy, pre ňu je charakteristické, že sa uzaviera na základe poistných podmienok a fyzická alebo právnická osoba, ktorá dostane návrh na uzavretie poistnej zmluvy, nemá možnosť dosiahnuť ich zmeny, zmluvná voľnosť je tu obmedzená na prijatie alebo odmietnutie takéhoto návrhu. Všeobecné poistné podmienky sú obligatórnou súčasťou každej poistenej zmluvy. Text poistnej zmluvy sa musí priamo odvolávať na text poistných podmienok. Z hľadiska platnosti poistenej zmluvy zákon vyžaduje, aby boli poistné podmienky poistníkovi fyzicky odovzdané spolu s poistnou zmluvou, resp. aby poistné podmienky boli poistníkovi oznámené ešte pred uzavretím poistenej zmluvy. Skutočnosť, že poistné podmienky boli poistníkovi odovzdané alebo oznámené, musí v prípade sporu preukázať poisťovateľ. Všeobecné a osobitné

poistné podmienky možno vymedziť ako štandardizované zmluvné dojednania, ktoré vymedzujú obsah poistných vzťahov po uzatvorení poistnej zmluvy. Osobitnými poistnými podmienkami v širšom zmysle sú poistné podmienky, ktoré sa odchyľujú od všeobecných poistných podmienok alebo ich dopĺňajú a ktoré sa môžu používať pre určité skupiny poistných zmlúv. Poistné podmienky predstavujú základ zmluvných vzťahov poistenia, bez ohľadu na individuálnu charakteristiku jednotlivých rizík. Od poistných podmienok (VPP) sa možno odchýliť, len ak to tieto podmienky pripúšťajú (pri zmluvnom poistení). Odchýlka od poistných podmienok dohodnutá v neprospech poistníka, by sa považovala za neplatné zmluvné dojednanie. V súdnom spore ohľadne výkladu obsahu poistných podmienok výklad obsahu poistnej zmluvy by mal vyvážený aj z toho hľadiska, či aj poistník urobil pred uzatvorením poistnej zmluvy všetko, aby vzťahy medzi zmluvnými stranami zodpovedali zásade dobrej viery. V takom prípade treba prihliadať nielen na poistné podmienky, ale i na zákonnú úpravu poistnej zmluvy.

35. Podľa pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.

36. Podľa prvá veta poistiteľ vydá tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy.

37. Podľa právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

38. Podľa plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

39. Vznik poistnej udalosti musí preukázať ten, komu vzniká právo na poistné plnenie. Dôkazné bremeno tvrdenia vzniku poistenej udalosti má poistený aj vtedy, ak uplatňuje právo na poistené plnenie na súde. Základnou povinnosťou poisťovateľa je povinnosť poskytnúť poistenému poistné plnenie, ak dôjde ku skutočnosti stanovenej v poistnej zmluve, s ktorou je spojený vznik poisťovateľa plniť a tejto povinnosti korešponduje právo poisteného na plnenie. Poistným plnením má ustanovenie na mysli peňažné plnenie, ktorého výška sa určuje na základe zásad ustanovených právnymi predpismi, poistnými podmienkami poisťovateľa a poistnou zmluvou so zreteľom na konkrétny druh a formu poistenia. Poistné plnenie je splatné do 15 dní po skončení vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu, v akom je poisťovateľ povinný plniť. Vyšetrenie vykonáva poisťovateľ a v jeho rámci zisťuje predovšetkým rozsah svojej povinnosti plniť. Dobu, po ktorú môže poisťovateľ vykonávať vyšetrenie, zákon priamo neustanovuje, avšak uvádza v , že vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu, t.j. bez neodôvodnených prieťahov a v rozsahu potrebnom na riadne zistenie dôvodu a výšky plnenia. Splatnosť poistného plnenia je stanovená pevnou lehotou, ale jej začiatok je viazaný na subjektívne okolnosti na strane poisťovateľa, ktorý vykonáva vyšetrenie, pre ktoré nie je nie je doba trvania predpísaná, ale jeho dĺžka závisí od konkrétnych okolností daného prípadu. Splatnosť plnenia sa teda týka len rozsahu plnenia poisťovateľa, keď je už daný právny základ práva na poistné plnenie. Zákon neustanovuje lehotu, v ktorej má vyšetrenie poisťovateľa najneskoršie skončiť, pričom jednomesačná lehota ustanovená v druhej vete sa týka len podania žiadosti na poskytnutie primeraného preddavku, teda nejde o lehotu, v ktorej sa musí vyšetrenie poisťovateľa i skončiť. Preto sa poisťovateľ nemôže za mesiac a pätnásť dní od nahlásenia poistnej udalosti dostať do omeškania, ak ešte neskončí vyšetrovanie. Na rýchle skončenie vyšetrenia musí pôsobiť tak poisťovateľ, ako aj ten, kto má právo na poistné plnenie (poistený). Poistený je povinný poskytnúť súčinnosť pri zisťovaní vzniku a rozsahu následkov poistnej udalosti. Ak sa poistné plnenie stane splatným, poistený sa môže svojho práva domáhať žalobou na plnenie, a to aj v prípade, ak je sporné, či poistná udalosť vôbec nastala.

40. Podľa z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

41. Súd prvej inštancie v danej právnej veci v otázkach právneho posúdenia veci sporných otázok - nároku žalobcu na poistné plnenie (za obdobie od 28.02.2012 a 29.02.2012 a za obdobie od

01.05 2012 do 30.06.2012 spolu vo výške 2520 eur ako skutočnej doby nevyhnutného liečenia následkov úrazu), - nároku žalobcu na úroky z omeškania so zaplatením sumy 5 000 eur vo výške 8,75 % ročne od 18.10.2012 do zaplatenia s ohľadom na splatnosť poistného plnenia, - určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky poistnej zmluvy v časti vyhlásenia poistníka a poistného, že žalobca podpisom poistnej zmluvy vyhlásil, že pred uzavretím poistnej zmluvy oboznámený s obsahom a že prevzal VPP a ZD, ktoré sa vzťahujú na poistnú zmluvu a tvoria jej nedeliteľnú súčasť ako jej prílohy, - určenia neplatnosti poistnej zmluvy, resp. čiastočnej neplatnosti poistnej zmluvy (ktoré sporné otázky sú predmetom odvolacieho konania) zaujal právny názor s poukazom na ustanovenia , , na čl. 1 ods.5 písm. a), čl. 8 ods.4 písm. c) VPP, čl. 3 ods. 2.4.2., čl. 3 ods. 2.4.3., čl. 3 ods. 2.4.4., čl. 3 ods. 2.4.5. písm. b) ZD (ako obligatórnej súčasti poistnej zmluvy uzatvorenej dňa 02.05.2011 medzi stranami sporu), že nárok žalobcu v napadnutej zamietajúcej časti nebol dôvodne podaný. Nepriznanie nároku žalobcu na poistné plnenie za obdobie od 28.02.2012 a 29.02.2012 s prísl. a za obdobie od 01.05 2012 do 30.06.2012 s prísl. spolu vo výške 2 520 eur s prísl. ako skutočnej doby nevyhnutného liečenia následkov úrazu odôvodnil tým, že v danej právnej veci pre spornosť právneho základu práva na poistné plnenie medzi stranami sporu bol v spore ustanovený súdny znalec, ktorý v znaleckom posudku dospel k záveru, že u žalobcu pri páde na lyžiach došlo k podvrtnutiu a pomliaždeniu krčnej chrbtice a horného úseku hrudnej chrbtice a pomliaždeniu zadnej plochy hrudníka s typickým blokom týchto úsekov chrbtice, u žalobcu išlo o poúrazový stav, pri ktorom nedošlo k poškodeniu niektorej medzistavcovej platničky alebo hernie niektorej medzistavcovej platničky krčnej a hrudnej chrbtice, nešlo o degeneratívne ochorenia chrbtice, ktoré by zhoršil a zvýraznil pád na lyžiach, pretože žalobca pred úrazom žiadnym degeneratívnym ochorením chrbtice netrpel. Znalec zároveň akceptoval dobu práceneschopnosti žalobcu, teda liečenia žalobcu maximálne od 27.02.2012 do 30.04.2012. Súd prvej inštancie sa stotožnil so záverom znalca v tom, že doba nevyhnutného liečenia žalobcu bola maximálne do 30.04.2012, keď súd prvej inštancie zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že lekári, ktorí žalobcu ošetrovali a liečili, stanovili žalobcovi chybné diagnózy, pričom na základe zistení práve týchto lekárov bola žalobcovi vystavená práceneschopnosť, ktorá práceneschopnosť s poukazom na čl. 3 ods. 2.4.3. ZD nebola podmienkou plnenia poistnej sumy denného odškodného, preto vychádzajúc zo znaleckého posudku ohľadne doby nevyhnutného liečenia žalobcovi nepriznal poistné plnenie za obdobie od 01.05. 2012 do 30.06.2012. Zároveň žalobcovi nepriznal poistné plnenie ani za obdobie od 27.02.2012 do 28.02.2012 s poukazom na čl. 3 ods. 2.4.2, ods.2.4.3., ods. 2.4.4.ZD, keď nemal za objektívne preukázané, že k úrazu žalobcu došlo dňa 27.02.2012, keďže prvá lekárska správa (zápis o prvotnom vyšetrení), ktorú žalobca predložil žalovanému bola zo dňa 29.02.2012. Žalovaný vyplatil žalobcovi s poukazom na závery znaleckého posudku približne dvojnásobok priemernej doby liečenia v obdobných prípadoch. ZD upravujú v čl. 3 ods. 2.4.4., že žalovaný ako poisťovateľ stanovuje poistné plnenie podľa tabuľky plnenia za čas nevyhnutného liečenia (ďalej len „oceňovacia tabuľka“), ktorá je verejne prístupná na internete (www.allianzsp.sk <http://www.allianzsp.sk>), preto nie je prílohou ZD, je prístupná na pracoviskách žalovaného a klienti do nej môže kedykoľvek nahliadnuť a v oceňovacej tabuľke je stanovená priemerná doba nevyhnutného liečenia telesného poškodenia. Ak by žalovaný ako poisťovateľ vychádzal z oceňovacej tabuľky (čl. 3 ods. 2.4.4., ods. 2.4.5.b) ZD), tak pri uznanej diagnóze znalcom - pomliaždenie ťažkého stupňa krčnej, hrudnej, driekovej alebo krížnej chrbtice bola priemerná doba nevyhnutného liečenia 28 dní a pri diagnóze podvrtnutie krčnej, driekovej alebo hrudnej chrbtice bola 35 dní, ak je skutočná doba nevyhnutného liečenia dlhšia ako priemerná doba nevyhnutného liečenia, vyplatí poisťovateľ poistnú sumu denného odškodného minimálne za celú priemernú dobu nevyhnutného liečenia. Žalovaný žalobcovi uhradil denné odškodné za celú priemernú dobu nevyhnutného liečenia podľa oceňovacej tabuľky (35 dní) a navyše uhradil žalobcovi ešte denné odškodné podľa zistenia znalca spolu až za 62 dní. Súd prvej inštancie v otázke žalobcom nastoleného sporného výkladu ustanovenia poistenej zmluvy, ZD, VPP ohľadne „doby nevyhnutného liečenia“ dospel k záveru, že táto je dostatočne špecifikovaná najmä v čl. 3 ods. 2.4.4., ods. 2.4.2., ods. 2.4.5. ZD. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi úroky z omeškania zo sumy 2 480 eur ako poistného plnenia za obdobie od 29.02.2012 do 30.04.2012 (ktoré poistné plnenie žalovaný uhradil žalobcovi na základe záverov znaleckého posudku) dôvodiac tým, že sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že vyšetrenie poistnej udalosti bolo zo strany žalovaného skôr ukončené nepriznaním nároku žalobcovi, keď súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný až na základe záverov znaleckého posudku mohol dospieť k záveru, že u žalobcu išlo o liečenie poúrazového stavu, teda že sa nejednalo o výnimku, pri ktorej denné odškodné žalobcovi nepatrilo, keďže lekárske správy, predložené žalobcom žalovanému nepreukazovali liečenie úrazového zranenia, ktorá skutočnosť podľa názoru znalca nebola chybou žalovaného, ani žalobcu. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom poistnej zmluvou č. 0837110033891 dospel k záveru o platnosti poistnej zmluvy dôvodiac tým, že mal za preukázané, že žalobca uvedenú zmluvu

podpísal, pričom súčasťou predmetnej zmluvy bolo aj vyhlásenie poistníka, že pred uzatvorením poistnej zmluvy bol oboznámený a prevzal VPP a ZD. Súd prvej inštancie ďalej dospel k záveru, že tá skutočnosť, že žalobca sa podpisom poistnej zmluvy mal oboznámiť aj so VPP nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu medzi stranami zmluvy.

42. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok sporu, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena stranou sporu je jej neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena. Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad, neúspech sa pričíta strane sporu, na ktorej leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno, zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí strana sporu preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorá strana sporu je povinná stanovený okruh skutočností preukázať.

43. Na zdôraznenie správnosti záverov (skutkových a právnych) prijatých súdom prvej inštancie a s prihliadnutím na odvolacie námietky žalobcu odvolací súd uvádza, že v danej právnej veci (v konaní o uplatňovanom právnom nároku na zaplatenie poistného plnenia podľa nasl. ) bolo na základe vykonaného dokazovania nesporne preukázané, že strany sporu uzatvorili poistnú zmluvu dňa 02.05.2011, predmetom ktorej bolo rizikové životné poistenie, v rámci ktorého boli dojednané pripoistenia, okrem iných pripoistení tiež pripoistenie denného odškodného počas nevyhnutného liečenia následkov úrazu (riziková skupina 1- tarifa 14 UP-M, dojednané na poistnú sumu vo výške 40 Eur denná dávka), so začiatkom poistenia 03.05.2011. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru o platnosti predmetnej poistnej zmluvy, keďže z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalobca podpisom návrhu poistnej zmluvy vyhlásil a potvrdil, že bol pred uzatvorením poistnej zmluvy oboznámený s obsahom a že prevzal VPP pre nadstavbový program Život Premium, VPP pre úrazové poistenie- A, ZD pre program Život s rozšírenou ponukou pripoistení v nadstavbovom programe Život Premium, ktoré sa vzťahujú na poistnú zmluvu a tvoria jej neoddeliteľnú súčasť ako jej prílohy, že bol oboznámený a zároveň obdržal v písomnej forme údaje v zmysle ustanovenia a zároveň v písomnej forme prevzal Informáciu o podmienkach uzavretia poistnej zmluvy - program Život Premium, keď aj v Zázname o rokovaní finančného agenta s klientom pred uzatvorením poistnej zmluvy -posúdenie klienta zo dňa 02.05.2011 žalobca svojim podpisom potvrdil, že všetky informácie v zmysle tohto Záznamu mu boli poskytnuté v dostatočnom časovom predstihu pred uzatvorením poistnej zmluvy a že so všetkými informáciami uvedenými v tomto zázname sa oboznámil a prevzal kópiu tohto záznamu, že podmienky sprostredkúvaného poistného produktu a právne následky uzavretia poistnej zmluvy sú definované ustanoveniami , poistnej zmluvy, ktorou sa daný produkt dojednáva a poistných podmienkach a ďalších dokumentov, na ktoré sa taká poistná zmluva odvoláva, že uzavretím poistnej zmluvy, ktorej predmetom je sprostredkovávaný produkt, vzniknú klientovi nároky z poistenia za podmienok uvedených v poistnej zmluve. Keďže z hľadiska platnosti poistenej zmluvy zákon vyžaduje, aby boli poistné podmienky poistníkovi fyzicky odovzdané spolu s poistnou zmluvou, resp. aby poistné podmienky boli poistníkovi oznámené ešte pred uzavretím poistenej zmluvy, s poukazom na vyššie uvedené dôvody, keď v konaní bolo preukázané, že žalobca svojim podpisom potvrdil, že pred podpisom poistnej zmluvy bol oboznámený so súčasťami predmetnej poistnej zmluvy (VPP, ZD), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a prevzal ich, je potrebné prijať záver, žalovaný v spore preukázal, že poistné podmienky boli žalobcovi ako poistníkovi odovzdané a oznámené, teda že predmetná poistná zmluva je platná. Z obsahu ZD (čl. 3 ods. 2.4.4., ods. 2.4.5. b) vyplýva stanovenie poistného plnenia žalovaným podľa oceňovacej tabuľky ZD, keď čl. 3. bod 3. ZD ustanovuje, že poistník a poistený majú právo u poisťovateľa do príslušných oceňovacích tabuliek nahliadnuť. Odvolací súd dodáva, že i v prípade, že by súd dospel v danej právnej veci k záveru o čiastočnej neplatnosti poistnej zmluvy ( z dôvodu, že oceňovacia tabuľka nebola súčasťou poistných podmienok, nebola neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy, nebola predmetom poistnej zmluvy, keďže nebola v písomnej forme odovzdaná žalobcovi v rámci predzmluvných rokovaní s poukazom na ustanovenie a účinného v čase uzavretia poistenej zmluvy, keďže obsah poistného plnenia sa určuje práve na základe oceňovacej tabuľky, a ani nebola poskytnutá v písomnej forme žalobcovi pri kontraktácii), taktiež by bol daný dôvod na zamietnutie žaloby v napadnutej zamietajúcej časti o zaplatenie poistného plnenia v spornom období (za obdobie od 27.02. do 28.02.2012

a od 01.05. do 30.06.2012 s prísl.), keďže by bolo dôvodné vychádzať pri stanovení skutočnej doby nevyhnutného liečenia žalobcu z obsahu poistnej zmluvy a jej neoddeliteľnej súčasti (VPP, ZD), teda nie aj z oceňovacej tabuľky a zo záverov znaleckého posudku znalca ustanoveného v konaní, ktorý akceptoval dobu práceneschopnosti a liečenia žalobcu maximálne do 30.04.2011. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie v danej právnej veci vychádzal pri určení doby nevyhnutného liečenia následkov úrazu žalobcu zo znaleckého posudku znalca, keď i sám žalovaný plnil žalobcovi poistné plnenie (za obdobie od 29.02. do 30.03.2012) v súlade zo závermi znaleckého posudku aj v tej časti, v ktorej znalec akceptoval dobu práceneschopnosti a liečenia žalobcu maximálne do 30.04.2011, t.j. žalovaný plnil žalobcovi poistné plnenie za dobu nevyhnutného liečenia následkov úrazu žalobcu vo väčšom rozsahu, než by žalovaný určil nárok žalobcu na poistné plnenie podľa oceňovacej tabuľky.

44. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru (s poukazom na odvolaciu námietku žalobcu v tom, že mu vznikol nárok na poistené plnenie aj za obdobie od 27.02. do 28.02.2012, keďže v konaní preukázal, že bol práceneschopný a že boli mu vyplatené nemocenské dávky v období od 27.02.2012 do 30.06. 2012), že podľa čl. 3 ods. 2.4.1., ods.2.4.2., ods.2.4.3. ZD žalobca má nárok na dohodnutú poistnú sumu denného odškodnenia v pripoistení denného odškodného počas nevyhnutného liečenia následkov úrazu, ktorá zodpovedá celej dobe nevyhnutného liečenia (od jej prvého dňa), keď bolo povinnosťou žalobcu preukázať žalovanému nevyhnutné liečenie následkov úrazu a jeho skutočnú dĺžku dostatočnou zdravotnou dokumentáciou so zápisom o prvotnom ošetrení, priebehu liečby a rehabilitácie, ktorá slúži ako základný podklad pre stanovenie výšky poistného plnenia. Žalobca ako zápis o prvotnom vyšetrení predložil zápis o prvotnom vyšetrení až zo dňa 29.02.2012 a keďže v zmysle čl. 3 ods. 2.4.3. vystavenie práceneschopnosti nie je podmienkou plnenia poistnej sumy denného odškodného, nie je v danej veci z tohto pohľadu právne relevantná tá skutočnosť, že žalobca bol práceneschopný a že boli mu vyplatené nemocenské dávky v období od 27.02.2012 do 30.06. 2012, ale právne relevantnou je tá skutočnosť, že zápis o prvotnom vyšetrení je zo dňa 29.02.2012, ktorý deň potom predstavuje prvý deň doby nevyhnutného liečenia v zmysle predmetnej poistnej zmluvy a zmluvných dojednaní (VPP a ZD) ako neoddeliteľnej súčasti poistnej zmluvy.

45. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru (s poukazom na odvolaciu námietku žalobcu v tom, že mu vznikol nárok na poistené plnenie aj za obdobie od 01.05. do 30.06.2012, keďže v konaní preukázal, že bol práceneschopný a že boli mu vyplatené nemocenské dávky v období od 27.02.2012 do 30.06. 2012) s poukazom na dôvody uvedené v bode 43. tohto rozsudku a dodáva, že súd prvej inštancie v danej právnej veci vychádzal pri určení doby nevyhnutného liečenia následkov úrazu žalobcu zo znaleckého posudku znalca, keď aj sám žalovaný plnil žalobcovi poistné plnenie (za obdobie od 29.02. do 30.03.2012) v súlade zo závermi znaleckého posudku aj v tej časti, v ktorej znalec akceptoval dobu práceneschopnosti a liečenia žalobcu maximálne do 30.04.2011, t.j. žalovaný plnil žalobcovi poistné plnenie za dobu nevyhnutného liečenia následkov úrazu žalobcu vo väčšom rozsahu, než by žalovaný určil nárok žalobcu na poistné plnenie podľa oceňovacej tabuľky podľa čl. 3 ods.2.4.4., ods.2.4.5.b) ZD. Odvolací súd ďalej dodáva, že neobstojí v tomto smere poukaz žalobcu na čl. 8 bod 4 písm. c) VPP, ktorý stanovuje, že denné odškodné počas doby nevyhnutného liečenia sa poskytuje najdlhšie počas doby trvania práceneschopnosti z dôvodu úrazu, s poukazom na záver znaleckého posudku, v ktorom znalec akceptoval dobu práceneschopnosti a liečenia žalobcu maximálne do 30.04.2011. Teda i v prípade platnosti celej poistnej zmluvy žalovaný plnil žalobcovi poistné plnenie vo väčšom rozsahu, než by žalovaný určil nárok žalobcu na poistné plnenie podľa oceňovacej tabuľky.

46. Pokiaľ žalobca pred súdom prvej inštancie a v podanom odvolaní namietal s poukazom na ustanovenie prvá veta , že predmetná poistná zmluva ako spotrebiteľská zmluva obsahuje ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa a ako neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná (v časti vyhlásenia poistníka a poistného, že žalobca podpisom poistnej zmluvy vyhlásil, že pred uzavretím poistnej zmluvy oboznámený s obsahom a že prevzal VPP a ZD, ktoré sa vzťahujú na poistnú zmluvu a tvoria jej nedeliteľnú súčasť ako jej prílohy), odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti tejto námietky, keď žalobca okrem namietania neplatnosti poistnej zmluvy z dôvodov vyššie uvedených v bode 43. tohto rozsudku nekonkretizoval, v čom táto zmluvná podmienka poistnej zmluvy spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa.

47. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu o spornosti výkladu čl. 3 ods.2.4.2. ZD (keď namietal, že z neho nevyplýva, že je potrebné mať od prvého dňa liečenia zabezpečené lekárske správy dokumentujúce liečenie) a o dôvodnosti aplikácie ustanovenia , keďže z čl. 3 ods.2.4.2. v spojení s čl. 3 ods.2.4.4. druhá veta ZD jasne a určite vyplýva (je predmetom dohody), čo znamená pojem doba nevyhnutného liečenia následkov úrazu, akými dokladmi sa preukazuje doba nevyhnutného liečenia následkov úrazu (jej skutočná dĺžka), akými dokladmi sa preukazuje jej začiatok (od jej prvého dňa- zápis o prvotnom vyšetrení - ako základný podklad pre stanovenie výšky poistného plnenia).

48. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie v rámci predbežného právneho posúdenia veci posúdil právny nárok žalobcu na zaplatenie poistného plnenia za obdobie od 27.02. do 28.02.2012 za dôvodný, avšak z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nevyplývajú dôvody zmeny právneho názoru súdu prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že je síce pravdou, že súd prvej inštancie v rámci predbežného právneho posúdenia veci posúdil právny nárok žalobcu na zaplatenie poistného plnenia za obdobie od 27.02. do 28.02.2012 za dôvodný, avšak z ustanovenia druhá veta vyplýva, že súd prvej inštancie nie je v prípade predbežného právneho posúdenia veci takto formulovaným záverom striktne viazaný, opak by nevyhnutne viedol k absurdným dôsledkom a k deformovaniu rozhodovacieho procesu. Z podstaty výkonu spravodlivosti prostredníctvom súdnej moci vyplýva, že súd musí byť pri svojich právnych záveroch nezávislý, jeho myšlienkový postup je limitovaný iba obsahom objektívneho práva, ktoré v konkrétnej veci interpretuje a aplikuje. Priamo obmedzený teda nemôže byť ani vlastným predbežným právnym posúdením veci. Z vyššie uvedeného dôvodu a s poukazom na riadne odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti, keďže súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal s touto spornou otázkou, je potrebné prijať záver o nedôvodnosti tejto námietky odvolateľa.

49. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru (s poukazom na odvolaciu námietku žalobcu v tom, že má nárok na zaplatenie úroku z omeškania sumy 5 000 eur vo výške 8,75 % ročne od 18.10.2012 do zaplatenia), že ani právny nárok žalobcu v tejto časti nebol dôvodný z dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie dodáva, že v danej právnej veci bol medzi stranami sporu sporný základ poistného plnenia, t.j. či došlo k poistnej udalosti alebo nie, ktorého spornosť bola odstránená až na základe znaleckého posudku vypracovaného znalcom, ktorý bol súdom ustanovený v spore. K uvedenému odvolací súd uvádza, že vznik práva na plnenie a jeho splatnosť a tým aj určenie momentu vzniku omeškania žalovaného ako poisťovne je upravený osobitne vo vzťahu k poistnému plneniu v ustanovení a . Z týchto ustanovení vyplýva, že poistné plnenie je splatné do 15 dní po tom, ako poistiteľ skončí vyšetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Doba, po ktorú môže poistiteľ vykonávať vyšetrenie, nie je v zákone stanovená, jeho dĺžka závisí od konkrétnych okolností. Splatnosť poistenia sa týka iba rozsahu poistného plnenia, keď už právny základ práva na plnenie je daný. Keďže zákon viaže splatnosť poistného plnenia výslovne na skončenie vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa plniť zo strany poisťovne, je zrejmé, že vyšetrením poistnej udalosti sa rozumie faktický záver poisťovne o oprávnenosti nároku poisteného na poistné plnenie. Až od skončenia potrebného vyšetrovania sa poisťovateľ dostáva do pozície dlžníka, a ak neplní ani po uplynutí 15 dní, dostáva sa do omeškania. Práve z toho dôvodu, ak je sporné, či došlo k poistnej udalosti alebo nie a vec je predmetom súdneho sporu, vyšetrenie treba považovať za skončené dňom určenia rozsahu plnenia právoplatným rozhodnutím súdu. Tieto osobitosti predpokladov vzniku omeškania poistiteľa sú dôsledkom osobitnej právnej úpravy poistenia v a ich použitiu nebráni ani to, že poisteným je spotrebiteľ. S poukazom na vyššie uvedené dôvody sa žalovaný nemohol dostať do omeškania ohľadne istiny vo výške 2 480 eur (v ktorej časti bol spor zastavený), keď vo zvyšnej časti žalovanej istiny (2 520 eur) bol nárok žalobcu zamietnutý ako nedôvodný.

50. Odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. ). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na

každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní v danej právnej veci riadil vyššie uvedenými zásadami právneho štátu. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutie súdu boli zdôvodnené a presvedčivé. Prihliadajúc na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozsudku v zmysle a preto ho možno považovať z pohľadu vyššie uvedeného za preskúmateľné v takej miere, že nedošlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie dal odpoveď na tie otázky nastolené sporovými stranami, ktoré mali pre vec podstatný význam, ktorá odpoveď dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby súd zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu, teda obsahuje stručné a jasné objasnenie skutkového a právneho základu súdneho rozhodnutia, teda odôvodnenie dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

51. Odvolací súd s poukazom na odvolacie dôvody odvolateľa v podanom odvolaní ďalej dospel k záveru, že súd prvej inštancie vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo v súlade s ustanoveniami . Odvolací dospel k záveru, že v danej právnej veci doposiaľ vykonaným dokazovaním boli preukázané rozhodujúce skutočnosti, súd rozhodol na základe zisteného skutkového stavu veci, keď je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie v súlade s ustanovením rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nie.

52. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa , .

53. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s podstatnými vyjadreniami strán sporu prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ako aj s podstatnými tvrdeniami odvolateľa uvedenými v podanom odvolaní. Odvolací súd ďalej uvádza, že vo svojom rozhodnutí dal odpoveď len na tie otázky nastolené sporovými stranami, ktoré mali pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci podstatný význam, ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia odvolacieho súdu.

54. O trovách odvolacieho konania strán sporu odvolací súd rozhodol podľa a a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, nepriznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania v podanom vyjadrení k odvolaniu neuplatnil.

55. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta v spojení s posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).