Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/87/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a Mgr. Miloša Koleka, v spore žalobcu O.. E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX U., právne zastúpený Advokátska kancelária Juristi s.r.o., so sídlom Popradská 66, 040 01 Košice, proti žalovanej J. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., o ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -72 zo dňa 27.3.2019 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %. Žalobca v žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 4.000,- eur titulom nemajetkovej ujmy. Žalobca uviedol, že dňa 19.2.2015 o 15:31 hod. zaslala žalovaná najmenej na 11 emailových adries email s dôležitosťou „vysoká“, v prílohe ktorého bol aj list, kde na adresu žalobcu, okrem iných, tučným písmom typu Bold uviedla nasledovné: „že tupejšieho človeka ako ste vy som počas môjho 9 ročného pôsobenia v ROS nestretla!“ Žalobca uviedol, že týmto tvrdením zasiahla do jeho osobnostných práv, a preto si uplatnil nemajetkovú ujmu vo výške 4.000,- eur. Prvoinštančný súd zistil, že vo veci Krajského súdu v Prešove č.k. -142 bol rozsudkom zo dňa 6.7.2017 potvrdený prvoinštančný rozsudok zo dňa 30.6.2016 č.k. -115, kde bola zamietnutá žaloba O.. E. E. voči Bc. J. M., kde sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 4.000 eur titulom náhrady škody, keďže mu predložila návrh odmien, ktoré nezodpovedali výške odmien stanovených zmluvami o poskytovaní dotácie. Prvoinštančný súd prejednávanú vec posúdil podľa § 11, § 13 ods. 1, 2 Občianskeho zákona a dospel k záveru, že zo strany žalovanej došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu, konkrétne do práva na česť. Použitý expresívny výraz, ktorým žalovaná vyjadrila svoj postoj k žalobcovi, by bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu, resp. pôsobiť znevažujúco nielen vo vzťahu k žalobcovi, ale aj vo vzťahu ku ktorejkoľvek inej osobe. Uvedené bolo prvoinštančným súdom vyhodnotené ako neprimeraná kritika z hľadiska použitej formy a pri reakcii na vyjadrenia a požiadavky žalobcu. Podľa prvoinštančného súdu nebolo nutné zo strany žalovanej porušiť pravidlá etiky. Prvoinštančný súd nepovažoval uvedené vyjadrenie ako skutkové tvrdenie. Následne skúmal nemajetkovú ujmu, ktorú žiadal žalobca priznať. Uviedol, že podľa sa môže dotknutá osoba domáhať upustenia od neoprávnených zásahov do osobného práva na ochranu

osobnosti, ale môže sa domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia, a to morálneho alebo v peniazoch. Musí sa zvoliť taká forma nemajetkovej ujmy, ktorá sa bude javiť ako účinná a primeraná neoprávnenému zásahu. Podľa prvoinštančného súdu sa takouto formou javí byť ospravedlnenie. Zadosťučinenie v peniazoch nemožno použiť na vyváženie a zmiernenie bežnej, či len celkom krátkodobo pôsobiacej nemajetkovej ujmy na osobnosti fyzickej osoby. Podmienka na priznanie peňažného zadosťučinenia je, že zásah mal takú intenzitu, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti. Žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal reálny vznik závažnej ujmy v dôsledku predmetného tvrdenia žalovanej. Preto žalobu zamietol. Naviac, vyjadrenie žalovanej bolo adresované osobám, ktoré žalobcu poznajú dlhšiu dobu, resp. mali s ním bližší vzťah a mal za to, že nebolo spôsobilé znížiť česť, resp. dôstojnosť v takomto okruhu osôb žalobcu. Prvoinštančný súd vyjadril aj pocit, že pokiaľ žalobca nebol úspešný v konaní pod sp. zn. , uplatňuje si tento nárok v konaní o ochranu osobnosti. Preto prvoinštančný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa a . Žalovaná bola v celom rozsahu úspešná, a preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca v celom rozsahu. Namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal rozhodnutie prvoinštančného súdu vo vzťahu k finančnej náhrade. Poukázal na to, že prvoinštančný súd sa stotožňuje s tým, že k zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu došlo, avšak prvoinštančný súd sa nevysporiadal s tým, že takýto zásah bol objektívne spôsobilý v značnej miere znížiť dôstojnosť alebo vážnosť žalobcu. Žalobca zastáva názor, že preukázal závažnosť ujmy, ktorá nastala v jeho sfére a taktiež preukázal existenciu samotnej ujmy. Prvoinštančný súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že v konaní sp. zn. sa domáhal iných práv, než tomto konaní, a preto výsledok konania vo veci sp. zn. nemôže byť dôvodom pre zamietnutie žaloby v prejednávanej veci.

3. Názor prvoinštančného súdu o tom, že vo veci postačuje morálna satisfakcia je nesprávny. Preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu. Uplatnil si trovy konania. Pre prípad, že odvolací súd sa s týmto návrhom nestotožní, žiadal prvoinštančný rozsudok zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Odvolanie bolo doručené žalovanej. Do rozhodnutia odvolacieho súdu sa žalovaná k odvolaniu nevyjadrila.

5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Odvolací súd je viazaný nielen rozsahom odvolania, ale aj odvolacími dôvodmi. Odvolací súd je viazaný aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Vychádzajúc z týchto základných zásad odvolacieho konania odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci prvoinštančný súd skutkový stav zistil na základe listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca, u ktorého bolo dôkazné bremeno. Vec po tom, čo zistil skutkový stav (nie skutočný stav), prvoinštačný súd správne právne posúdil a správne vo veci aj rozhodol. Odvolací súd nezistil pochybenia prvoinštančného súdu, ktoré by zakladali odvolací dôvod podľa , a , ktoré dôvody namietal žalobca. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 4.000,- eur z dôvodu, že v emailovej komunikácii žalovaná rozposlala viacerým osobám (najmenej 11 emailových adries) list, v ktorom uviedla: „že tupejšieho človeka ako ste vy som počas môjho 9 ročného pôsobenia v ROS nestretla!“ Uvedené bolo použité na adresu žalobcu. Žalobca tvrdil, že toto vyjadrenie zasiahlo do jeho osobnostných práv, pretože slovo tupý znamená bezduchý, hlúpy či sprostý človek. Uviedol, že je potrebné vzhľadom na dosiahnuté životné úspechy ho považovať za váženého človeka s tým, že tento zásah do ochrany osobnosti žalobcu je možné kompenzovať jedine náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 4.000 eur. V priebehu konania a v odvolacom konaní ostalo nesporné zistenie prvoinštančného súdu, že listinami, ktoré zaslala žalovaná na viacero adries došlo k zásahu do právom chránených práv žalobcu podľa §

11 . Prvoinštančný súd toto konanie posúdil aj ako konanie, ktoré predstavuje neprimeranú kritiku žalobcu a ktoré je mimo etického rámca chovania žalovanej. Ani žalovaná ani žalobca tieto skutočnosti nenamietali.

6. Žalobca namietal len okolnosť, ktorá spočívala v zamietnutí žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, keď dostatočným spôsobom nebolo zistené, že tento zásah bol objektívne spôsobilý vyvolať značnú mieru zníženia jeho dôstojnosti. K tejto odvolacej námietke, ktorá je podstatnou v prejednávanej veci, je potrebné uviesť, že ust. , umožňuje v prípade zásahu do práv fyzickej osoby podľa , aby táto fyzická osoba sa domáhala svojej ochrany. Na ochranu má v ust. , množstvo zákonných nástrojov. Jedným z takýchto nástrojov je právo domáhať sa upustenia od neoprávnených zásahov. Ďalej je to právo domáhať sa na odstránenie následkov neoprávnených zásahov a potom je to aj právo na poskytnutie primeraného zadosťučinenia, a to buď vo forme ospravedlnenia alebo vo finančnom vyčíslení. Je vyslovene na žalobcovi, ktoré z týchto práv vzhľadom na zásah do práva na ochranu osobnosti využije, ktoré právo uplatní v žalobe. Súd je v takom prípade žalobou viazaný. Pokiaľ súd zistí, že uplatňovaný nárok podľa je neprimerane prísny alebo nezodpovedá zásahu podľa , súd toto právo nemôže meniť, resp. nahradiť iným nárokom, ktorý priznáva a ktorý nárok je spôsobilý uspokojiť poškodené dobré meno fyzickej osoby. Súd je oprávnený v rámci svojej úvahy len modifikovať, prípadne neprimeranú výšku nemajetkovej ujmy určenej v peniazoch. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a žiadal zaplatiť 4.000 eur. Teda žalobca vylúčil právo domáhať sa upustenia od neoprávnených zásahov, právo domáhať sa odstránenia následkov neoprávnených zásahov, vylúčil právo na ospravedlnenie. Tým, že si uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je potrebné vychádzať zo zákonnej podmienky, že jeho dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti bola znížená v značnej miere. Uvedené je možné konštatovať na základe žalobnej voľby žalobcu. Pri posúdení formy zadosťučinenia súd musí na základe vlastnej úvahy vyhodnotiť všetky dôkazy, ktoré predkladá žalobca, ktorý má dôkazné bremeno, a ktoré odôvodňujú jednak formu uplatneného nároku, ale aj výšku uplatneného nároku. Z obsahu spisového materiálu a tak, ako to skonštatoval prvoinštančný súd, žalobca dôkazné bremeno na preukázanie čo i len zvolenej formy uplatneného nároku neuniesol. Prvoinštančný súd konštatuje, že v danom prípade by postačovalo ospravedlnenie, ktoré však žalobca nežiadal, preto mu ho súd sám priznať nemohol. Žalobca mal preukázať existenciu zásahu v takej intenzite, že ho bolo možné považovať za zásah, ktorý v značnej miere znížil dôstojnosť fyzickej osoby, čo sa však nestalo, a preto nie je možné v tomto konaní priznať žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4.000,- eur, aj keď zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené v ust. , avšak nie v takej miere, že tento zásah v značnej miere znížil dôstojnosť žalobcu alebo jeho vážnosť v spoločnosti.

7. Keďže tieto okolnosti preukázané neboli a iné nároky si žalobca v tomto konaní neuplatnil, nárok žalobcu správne prvoinštančný súd zamietol. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa , potvrdil.

8. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , v spojení s ust. a . V odvolacom konaní žalovaná bola úspešnou stranou sporu. Ako úspešnej strane sporu jej prináleží voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní však žalovanej preukázateľne žiadne trovy zo spisu nevyplývajú, a preto v súlade s ust. Základných princípov jej súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.