Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/128/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovanej: C. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXXX/XX, T., zastúpená W.. G. C., G. XXXX/XX, T., o zaplatenie 31.032,49 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 4. februára 2019 č. k. -173 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že konanie o vzájomnej žalobe žalovanej, ktorou sa domáhala zrušenia vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru z 27. 08. 2015 a vyhlásenia úverovej zmluvy č. 0875077107 za neplatnú zastavil. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 26.754,61 eura spolu s úrokom za úver vo výške 6,39% ročne zo sumy 28.747,39 eura od 28. 08. 2015 do 16. 09. 2015, 6,39% ročne zo sumy 28.525,97 eura od 17. 09. 2015 do 13. 10. 2015, 6,39% ročne zo sumy 28.304,55 eura od 14. 10. 2015 do 13. 11. 2015, 6,39% ročne zo sumy 28.083,13 eura od 14. 11. 2015 do 15. 12. 2015, 6,39% ročne zo sumy 27.861,71 eura od 16. 12. 2015 do 13. 01. 2016, 6,39% ročne zo sumy 27.640,29 eura od 14. 01. 2016 do 15. 02. 2016, 6,39% ročne zo sumy 27.418,87 eura od 16. 02. 2016 do 15. 03. 2016, 6,39% ročne zo sumy 27.197,45 eura od 16. 03. 2016 do 13. 04. 2016, 6,39% ročne zo sumy 26.976,03 eura od 14. 04. 2016 do 13. 05. 2016, 6,39% ročne zo sumy 26.754,61 eura od 14. 05. 2016 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 28.747,39 eura od 28. 08. 2015 do 16. 09. 2015, 5,05% ročne zo sumy 28.525,97 eura od 17. 09. 2015 do 13. 10. 2015, 5,05% ročne zo sumy 28.304,55 eura od 14. 10. 2015 do 13. 11. 2015, 5,05% ročne zo sumy 28.083,13 eura od 14. 11. 2015 do 15. 12. 2015, 5,05% ročne zo sumy 27.861,71 eura od 16. 12. 2015 do 13. 01. 2016, 5,05% ročne zo sumy 27.640,29 eura od 14. 01. 2016 do 15. 02. 2016, 5,05% ročne zo sumy 27.418,87 eura od 16. 02. 2016 do 15. 03. 2016, 5,05% ročne zo sumy 27.197,45 eura od 16. 03. 2016 do 13. 04. 2016, 5,05% ročne zo sumy 26.976,03 eura od 14. 04. 2016 do 13. 05. 2016, 5,05% ročne zo sumy 26.754,61 eura od 14. 05. 2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,86%. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , , , , , , , nariadenia vlády č. , , , . Uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27. 12. 2016 domáhal voči W.. G. C. (pôvodne ako žalovanému 1.) a žalovanej

spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 31.032,49 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 0875077 1 07 bola s W.. G. C. a žalovanou uzatvorená Zmluva o úvere č. 0875077 1 07 zo dňa 09. 05. 2014, v súlade s ktorou poskytol žalobca dlžníkom medziúver vo výške 29.300,00 eur. Dlžníci sa zaviazali splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami jednou sumou vo výške 221,42 eura, a to tak, že sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky medziúveru mesačnou splátkou vo výške 156,03 eura, vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 50,74 eura a platiť poplatok za poistenie typu A pravidelnými mesačnými platbami vo výške 14,65 eura. Dlžníci porušili zmluvne dohodnuté podmienky. Listom zo dňa 25. 06. 2015 žalobca vyzval dlžníkov na doplatenie odúčtovanej sumy z konta sporenia na základe exekučného príkazu č. EX 733/2010 zo dňa 14. 10. 2014, vydaného exekútorským úradom JUDr. Aleny Szalayovej, pričom dlžníkov zároveň upozornil, že v prípade, ak odúčtovaná suma, resp. omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko peňažné prostriedky na základe právoplatného exekučného príkazu boli odúčtované z účtu stavebného sporenia a dlžníkmi neboli doplatené, žalobca dňa 27. 08. 2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje sumu vo výške 29.038,07 eura. Požadovaním predčasného splatenia úveru úverová zmluva nezaniká, žalobca v zmysle čl. X bod 10.17 úverovej zmluvy úročí istinu dohodnutým úrokom za úver vo výške 6,39 % ročne a zároveň celý zostatok dlhu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti bola znížená istina pohľadávky v sume 29.038,07 eura o vykonané vklady v celkovej sume 1.992,78 eura. Istina tak predstavuje sumu 27.045,29 eura. Ku dňu 30. 11. 2016 je výška žalobcovej pohľadávky 31.032,49 eura, pričom pozostáva z istiny 27.045,29 eura, 6,39 % ročného úroku za úver od 28. 08. 2015 do 30. 11. 2016 vo výške 2.227,13 eura a 5,05 % ročného úroku z omeškania od 28. 08. 2015 do 30. 11. 2016 vo výške 1.760,07 eura. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby súd dlžníkov zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu vo výške 31.032,49 eura spolu s 6,39 % ročným úrokom za úver zo sumy 27.045,29 eura od 01. 12. 2016 do zaplatenia a 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 27.045,29 eura od 01. 12. 2016 do zaplatenia. Uznesením zo dňa 12. 04. 2018 súd konanie voči W.. G. C. v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii zastavil, keďže na jeho majetok bol vyhlásený konkurz. Predmetom konania po čiastočnom zastavení konania zostal nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy voči žalovanej, ako aj vzájomná žaloba žalovanej, ktorou sa domáhala zrušenia Vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru z 27. 08. 2015 a vyhlásenia úverovej zmluvy č. 0875077107 za neplatnú. Keďže žalovaná v priebehu konania vzala vzájomnú žalobu v celom rozsahu späť a žalobca so späťvzatím vzájomnej žaloby súhlasil, súd konanie o vzájomnej žalobe v zmysle zastavil. Žalovaná v priebehu konania namietala, že žalobca nepostupoval pri odúčtovaní finančných prostriedkov v prospech účtu súdnej exekútorky správne, keďže mesačná splátka za október 2014 nebola z účtu stavebného sporenia včas preúčtovaná na účet medziúveru; že v prospech exekúcie boli odúčtované aj finančné prostriedky, ktoré nemali byť postihnuté, pretože nešlo len o prostriedky sporenia, ale aj o úhradu úrokov a poistenia; že neboli splnené podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru; že zo strany žalobcu neboli správne účtované poplatky za upomienky a že dlžníci mali záujem vyriešiť vzniknutú situáciu, avšak žalobca neprijal žiadne z navrhnutých riešení. Na základe vykonaného dokazovania mal súd nesporne za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a Ing. G. C. ako dlžníkom a žalovanou ako spoludlžníčkou bola dňa XX. XX. XXXX uzatvorená X. o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol dlžníkom medziúver vo výške XX.XXX eur, ktorý sa dlžníci zaviazali splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške XXX,XX eura tak, že túto sumu tvoria vklady na účet sporenia vo výške XX,XX eura, úroky z medziúveru vo výške XXX,XX eura a poplatok za poistenie typu A vo výške XX,XX eura. C. splátku XXX,XX eura sa dlžníci zaviazali vkladať na účet stavebného sporenia. Je nesporné, že uzavretá zmluva o úvere je svojím obsahom zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ods. X M. zákonníka, a to vzhľadom na povahu strán tejto zmluvy, kde dlžníci sú spotrebitelia, ktorí pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (čo vyplýva z ich označenia v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a dátumom narodenia) a žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Z výpisov z účtu stavebného sporenia a z účtu medziúveru, ktoré predložila žalovaná je zrejmé, že dlžníci pravidelné mesačné splátky vo výške XXX,XX eura vkladali na účet stavebného sporenia, z ktorého bola ku dňu vkladu celá mesačná splátka XXX,XX eura preúčtovaná na účet medziúveru, z ktorého bola následne k tomu istému dňu suma sporenia XX,XX eura preúčtovaná opätovne na účet stavebného sporenia. P. tomu bolo až do septembra XXXX (vrátane). K. XX. XX. XXXX bola na účet stavebného sporenia vložená suma XXX,XX eura, ktorá však už následne ku dňu vkladu nebola preúčtovaná a

zostala celá na účte stavebného sporenia. D. mal ďalej nesporne preukázané, že proti W.. G. C. ako povinnému bola vedená exekúcia súdnou exekútorkou JUDr. Alenou Szalayovou na vymoženie sumy 3.633,50 eura s príslušenstvom v prospech oprávneného H & O Construktion, s. r. o. Na základe príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 27. 10. 2014, žalobca dňa 27. 10. 2014 zablokoval finančné prostriedky na účte stavebného sporenia, ktoré následne vo výške 289,36 eura na základe príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke dňa 06. 11. 2014 odúčtoval na účet exekútorského úradu. O uvedenej skutočnosti boli dlžníci upovedomení zaslaním oznámenia o odúčtovaní peňažných prostriedkov, v ktorom boli zároveň vyzvaní, aby v ňom v uvedenej lehote uhradili celý zvyšok exekúciou vymáhanej sumy a uhradili aj odúčtovanú sumu, inak bude žalobca oprávnený úver mimoriadne zosplatniť. Dlžníci túto povinnosť nesplnili a neurobili tak ani na ďalšie výzvy žalobcu. Keďže na majetok dlžníka Ing. G. C. bola začatá exekúcia a dlžníci boli po odúčtovaní peňažných prostriedkov v prospech exekúcie napriek viacerým výzvam žalobcu v omeškaní s plnením na účte stavebného sporenia, žalobca bol v zmysle článku X bodu 10.5 zmluvy o úvere, ako aj z článku XIX bod 2 písm. d) a bod 3 písm. b) Všeobecných podmienok stavebného sporenia pre fyzické osoby oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca toto svoje oprávnenie využil a ku dňu 27. 08. 2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, o čom dlžníkov upovedomil zaslaním oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 27. 08. 2015, ktoré dlžníci prevzali zhodne dňa 03. 09. 2015. Zároveň žalobca v tomto oznámení vyzval dlžníkov na úhradu dlžnej sumy, ktorá ku dňu 27. 08. 2015 predstavovala čiastku 29.038,07 eura. Dlžníci dlžnú sumu neuhradili. Súd prvej inštancie, vzhľadom na námietky žalovanej preskúmal postup žalobcu pri odúčtovaní finančných prostriedkov v prospech exekúcie, pričom zistil, že žalobca pri odúčtovaní nepostupoval správne, keďže v prospech súdnej exekútorky poukázal aj prostriedky, ktoré nemali byť exekúciou postihnuté. Exekúciou mala byť postihnutá len suma sporenia, nie však už zložka splátky určená na úhradu úrokov z medziúveru vo výške 156,03 eura a poplatkov za poistenie vo výške 14,65 eura, keďže nejde o vlastné prostriedky dlžníkov vkladané na účely sporenia, ale o úhradu dlhu v prospech žalobcu na základe zmluvy o úvere. Nie je prípustné, aby sa splátka slúžiaca na úhradu úrokov a poplatkov zo zmluvy o úvere, teda finančné prostriedky určené na plnenie iného dlhu, postihli exekúciou na uspokojenie inej pohľadávky. Takto možno postihnúť len vlastné prostriedky povinného. V prospech exekúcie teda mala byť z účtu stavebného sporenia odúčtovaná len nasporená suma a žalobca mal včas urobiť opatrenia na zabránenie tomu, aby boli exekúciou postihnuté aj čiastky hradené na úroky z medziúveru a na poistenie. Žalobca v záujme predchádzania vzniku podobných situácii mohol a mal preúčtovať tieto prostriedky na účet medziúveru priamo ku dňu platby (tak ako sa to, podľa výpisov z účtu stavebného sporenia a z účtu medziúveru, ktoré predložila žalovaná, dialo aj mesiace predtým) a na účet exekútorského úradu mal odúčtovať len nasporenú sumu. V prípade, že žalobca tvrdí, že preúčtovával finančné prostriedky vždy až ku koncu kalendárneho mesiaca a to spätne, teda ku dňu prijatiu vkladu, nie je zrejmé, prečo tak robil a na základe čoho tak postupoval, keďže z článku V., bod 5.3., na ktoré v tejto súvislosti žalobca poukazoval vo svojom vyjadrení zo dňa 27. 06. 2018, takýto postup nevyplýva. Napriek tomu, že súd skonštatoval, že žalobca poukázal v prospech súdnej exekútorky aj prostriedky, ktoré exekúciou nemali byť postihnuté, mal súd za to, že tým, že dlžníci neuhradili zvyšnú časť exekúciou vymáhanej pohľadávky a nedoplatili odúčtovanú sumu (v časti vzťahujúcej sa na sporenie), boli splnené podmienky podľa článku X bodu 10.5 zmluvy o úvere, ako aj z článku XIX bod 2 písm. d) a bod 3 písm. b) Všeobecných podmienok stavebného sporenia pre fyzické osoby, a žalobca bol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Súd preto skúmal, či pri jej vyhlásení žalobca postupoval v súlade so zmluvou, všeobecnými podmienkami a so zákonom, pričom zistil, že tomu tak bolo. Žalobca dlžníkov opakovane vyzýval na splatenie dlžnej sumy exekúciou vymáhanej pohľadávky a odúčtovanej sumy, prípadne omeškaných splátok, upozorňoval ich na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a poučil ich aj o následkoch mimoriadneho zosplatnenia úveru. Dlžníci napriek tomu dlžnú čiastku exekúciou vymáhanej pohľadávky neuhradili a nedoplatili ani sumu odúčtovanú v prospech súdnej exekútorky. K námietke, že žalobca neprijal žiadne z dlžníkmi navrhovaných riešení, súd uviedol, že z návrhu dlžníkov na otvorenie sporiaceho účtu na meno žalovanej, aby súdna exekútorka nemohla siahnuť na prostriedky na sporiacom účte, je zrejmé, že pri takomto návrhu úmyslom dlžníkov nebolo uhradenie všetkých svojich dlhov voči svojim veriteľom, ale úmysel zámerne a vedome sa vyhnúť splneniu exekúciou vymáhaného dlhu povinného W.. G. C., čo nie je prípustné, preto žalobca správne na toto riešenie nepristúpil. K ďalším navrhovaným riešeniam, a to k návrhu na prevod práv a povinností na syna dlžníka a k návrhu na spísanie zmluvy o splátkovom kalendári, súd udáva, že na prijatie týchto návrhov žalobca nebol povinný, resp. mohol si sám určovať podmienky, za akých na navrhované riešenia pristúpi. V prípade, že k takýmto návrhom žalobca nepristúpil, neporušil tým žiadnu zo svojich povinností. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že

dlžník W.. G. C., ako to sám viackrát v priebehu konania zdôrazňoval, bol klientom žalobcu už od roku 1997, čerpal tri stavebné úvery, z ktorých dva už splatil. V ďalšom sa súd zaoberal dôvodnosťou nároku žalobcu na úhradu poplatkov za upomienky. Zmluvné dojednanie o povinnosti dlžníkov platiť poplatky za upomienky súd považoval za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, pretože je objektívne spôsobilé spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ide o dojednanie, ktoré je obsahom spotrebiteľskej zmluvy a ktoré je vopred pripravené veriteľom a inkorporované do všetkých spotrebiteľských zmlúv uzatváraných v danom čase so všetkými dlžníkmi. Nejde teda o individuálne dojednané ustanovenie. Toto ustanovenie je dojednané tak, že žalobcovi patrí za každú upomienku poplatok podľa cenníka (v danom prípade vo výške 15 eur). Takýto spôsob dojednania umožňuje veriteľovi v podstate ľubovoľne navyšovať výšku svojej pohľadávky proti spotrebiteľovi tým, že mu bude posielať neobmedzené množstvo upomienok a za každú z nich si môže uplatniť poplatok ďaleko prevyšujúci skutočné náklady súvisiace so zaslaním upomienky. To súd hodnotí ako neprijateľné. Keďže žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal, že by mu za zaslanie týchto upomienok vznikli reálne náklady v uplatňovanej výške, uplatňovanie uvedeného poplatku na základe cenníka nebolo individuálne dojednané, súd považoval toto dojednanie za neprijateľné, priečiace sa dobrým mravom, a preto neplatné tak podľa , ako aj podľa . Na základe uvedeného súd žalobcovi poplatky za upomienky nepriznal. Keďže súd vyhodnotil, že žalobca nemal v prospech účtu súdnej exekútorky preúčtovať sumu 156,03 eura a sumu 14,65 eura (spolu 170,68 eura), predstavujúce splátku úrokov z medziúveru a splátku poistenia za mesiac október 2014, súd žalobcovi túto sumu (170,68 eura) nepriznal. Ďalej súd nepriznal žalobcovi poplatky za upomienky v súhrnnej výške 120 eur (vo výške 60 eur účtované na účte stavebného sporenia a vo výške 60 eur účtované na účte medziúveru). V ostatnej časti súd považoval žalobu za dôvodnú, preto súd žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 26.754,61 eura (uplatňovaná istina 27.045,29 eura - 156,03 eura - 14,65 eura - 120 eur). Súd ďalej žalovanú zaviazal na zaplatenie zmluvných úrokov z úveru v dohodnutej výške 6,39 % ročne (článok V., bod 5.1 zmluvy o úvere) od 28. 08. 2015 (odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru) z dlžnej sumy vždy zohľadňujúcej platby vykonané dlžníkmi pred podaním žaloby až do zaplatenia. Oprávnenosť nároku žalobcu na zmluvné úroky z dlžnej sumy po zosplatnení pohľadávky vyplýva z ustanovenia článku X. bod 10.16. zmluvy o úvere, podľa ktorého „vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru je dlžník povinný zaplatiť celý zostatok úveru, vrátane príslušenstva veriteľovi v lehote určenej veriteľom v písomnom Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Od nasledujúceho dňa po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru je veriteľ oprávnený účtovať úrok z omeškania podľa tejto zmluvy z celého zostatku úveru s príslušenstvom.“ Keďže žalovaná nezaplatila svoj dlh riadne a včas, dostala sa do omeškania a žalobcovi tak vzniklo právo aj na úroky z omeškania zo sumy priznanej súdom. Žalobca si úroky z omeškania uplatnil od 28. 08. 2015, t. j. odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Výšku úroku z omeškania určuje Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 28. 08. 2015 bola 0,05%. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovanú na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy vždy zohľadňujúcej platby vykonané dlžníkmi pred podaním žaloby, až do zaplatenia. Lehotu na plnenie súd v zmysle určil na tri dni od právoplatnosti rozsudku, keďže žalovaná napriek súdom vyslovenému predbežnému právnemu posúdeniu veci nepožiadala o možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach. Vo zvyšnej časti, teda v časti o zaplatenie sumy 290,68 eura (156,03 eura + 14,65 eura + 120 eur) s prislúchajúcim zmluvným úrokom z úveru a s prislúchajúcim úrokom z omeškania, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia v spojení s , keďže súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 26.754,61 eura s príslušenstvom vyhovel a vo zvyšnej časti (o zaplatenie sumy 290,68 eura s príslušenstvom) súd žalobu zamietol. Žalobca sa pritom podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny vo výške 27.045,29 eura s príslušenstvom (vyčísleným aj nevyčísleným). Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 98,93 %, hrubý úspech žalovanej v rozsahu 1,07 % a tým je daný prevažný čistý úspech žalobcu v rozsahu 97,86 % (98,93 % - 1,07 %), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu voči žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto rozhodnutiu, v jeho vyhovujúcom výroku, podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, udávajúc, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nedostatočne zohľadnil skutočnosť nesprávneho zaúčtovania prostriedkov v prospech exekúcie, keď mal vychádzať z toho, že žalobca týmto konaním

hrubo porušil jej práva. Prvoinštančný súd sa nedostatočne vysporiadal s otázkou, v akej výške mala byť odúčtovaná suma z ich účtu v prospech exekúcie, ako jediná a presná suma, ktorú žalobca mohol odúčtovať v prospech exekúcie vychádza suma 118,69 eura. Tiež uviedla, že je pravdou, že na otvorenie sporiaceho účtu mala právo, nakoľko bola rovnocenným účastníkom úverového vzťahu a otvorenie účtu na jej meno bolo jej právom, ktoré jej zo strany žalobcu bolo svojvoľne odopreté. Otvorenie sporiaceho účtu na jej meno žiadali z dôvodu, aby udržali kontinuitu splácania úveru, a nie z dôvodu vyhnúť sa splácaniu exekúcie. Ich prioritou bolo neprerušiť splácanie stavebného úveru. Tvrdenie žalobcu, že bol nútený vyhlásiť dňa 27. 08. 2015 mimoriadnu splatnosť úveru z dôvodu exekúcie neobstojí, pretože ak boli exekučné konania vedené už od roku 2010, žalobca s nimi nemal dňa 09. 06. 2014 zmluvu o stavebnom sporení vôbec uzatvoriť. Tiež tvrdenie o nezaplatení splátky za mesiac október nie je pravda. Prvoinštančný súd mal pri svojom rozhodovaní brať do úvahy aj fakt, že suma 160,31 eura je jediná správna suma, ktorú mohol žalobca odúčtovať z ich účtu, je takmer zanedbateľná voči výške úveru 29.300 eur, a keby si žalobca túto sumu s nimi vyjasnil a odsúhlasil, dávno by bola táto suma z ich strany uhradená. Súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil skutočnosť, že sa v tomto prípade len snažili brániť neoprávneným požiadavkám žalobcu, navrhovali riešenia, uhrádzali pravidelné splátky v nádeji možnej a spravodlivej dohody so žalobcom. Navrhla zmeniť napadnutý rozsudok a zaviazať žalobcu nanovo vypočítať a navzájom si odsúhlasiť oprávnenú výšku odúčtovanej sumy v prospech exekúcie, ako i odsúhlasiť stav sporenia, stav účtu medziúveru, a to ku dňu 05. 11. 2014 a uložiť žalobcovi uzatvoriť s ňou splátkový kalendár na neuhradenú časť úverovej zmluvy tak, že mesačné splátky neprekročia výšku 221,42 eura, tak ako to bolo pôvodne dohodnuté v úverovej zmluve.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovanej uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením žalovanej, že prvoinštančný súd sa nedostatočne vysporiadal s otázkou výšky odúčtovanej sumy, v rozsudku dostatočne zdôvodnil a vyhodnotil, v akej sume považoval žalobu za dôvodnú a tiež sa dostatočne vysporiadal s otázkou ohľadom oprávnenia vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Podané odvolanie žalovanej považuje za nedôvodné.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia , viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej ( a ), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania podľa ako vecne správny potvrdil.

5. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 27. 12. 2016 domáhal pôvodne od žalovaných v 1. a 2. rade (žalovaný v 1. rade Ing. G. C. - manžel žalovanej, voči ktorému bolo v priebehu konania pred súdom prvej inštancie konanie zastavené) zaplatenia sumy 31.032,49 eura spolu s 6,39% úrokom za úver ročne zo sumy 27.045,29 eura od 01. 12. 2016 do zaplatenia, 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 27.045,29 eura od 01. 12. 2016 do zaplatenia, ako i náhrady trov konania. V žalobe dôvodil, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 0875077 1 07 bola so žalovanými uzatvorená Zmluva o úvere č. 0875077 1 07 zo dňa 09. 05. 2014, v súlade s ktorou poskytol žalovaným medziúver vo výške 29.300 eur. Žalovaní sa zaviazali splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami jednou sumou vo výške 221,41 eura, v zmysle čl. V. bod 5.2 zmluvy o úvere. Do pridelenia cieľovej sumy sa zaviazali splácať úroky medziúveru mesačnou splátku vo výške 156,03 eura, vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 50,74 eura, ako i platiť poplatok za poistenie typu A pravidelnými mesačnými platbami vo výške 14,65 eura. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 2,9% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 206,77 eura. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky. Listom zo dňa 25. 06. 2015 žalobca vyzval žalovaných na doplatenie odúčtovanej sumy z konta sporenia na základe exekučného príkazu č. Ex 733/2010 zo dňa 14. 10. 2014, pričom ich zároveň upozornil, že v prípade, ak odúčtovaná suma, resp. omeškané splátky nebudú doplatené, bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko peňažné prostriedky na základe právoplatného exekučného príkazu boli odúčtované z účtu stavebného sporenia a žalovanými neboli doplatené, žalobca dňa 27. 08. 2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadne splatnosti úveru predstavovala sumu vo výške 29.038,07 eura. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti bola znížená istina pohľadávky o vykonané vklady v celkovej sume 1.992,78 eura, a tak istina predstavuje sumu 27.045,29 eura. Ku dňu 30. 11. 2016 je výška pohľadávky 31.032,49 eura, pričom pozostáva z istiny 27.045,29

eura, 6,39% úroku za úver od 28. 08. 2015 do 30. 11. 2016 vo výške 2.227,13 eura, 5,05% úroku z omeškania od 28. 08. 2015 do 30. 11. 2016 vo výške 1.760,07 eura.

6. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Podľa odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8. Podľa odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

9. V sporovom konaní je súd viazaný žalobným petitom, okrem zákonnej výnimky, ktorá vyplýva z . Táto zásada sa premieta aj do odvolacieho konania, keď aj odvolací súd je viazaný rozsahom, v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní sa tak dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. odvolanie prejedná len v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Odvolateľ musí v podanom odvolaní uviesť, ktoré výroky rozhodnutia konkrétne napáda, t. j. proti ktorým konkrétnym výrokom odvolanie smeruje. Odvolateľ súčasne v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Odvolateľ teda v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

10. Prejednávajúc podané odvolanie žalovanej, z hľadiska jeho odvolacích dôvodov, dospel odvolací súd k záveru, že toto nebolo spôsobilé privodiť zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v prospech žalovanej.

11. Argumentácia žalovanej v tom smere, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s otázkou, v akej výške mala byť odúčtovaná suma z jej účtu v prospech exekúcie, nie je namieste, keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nesporne vyplýva to, že súd prvej inštancie konštatoval, že exekúciou mala byť postihnutá len suma sporenia, a nie aj zložka splátok určených na úhradu úrokov z medziúveru vo výške 156,03 eura a poplatkov za poistenie vo výške 14,65 eura, v ktorom rozsahu (sumy 170,68 eura) žalobcovi požadovaný nárok nepriznal, z čoho je potom zrejmé jednak to, že z mesačnej splátky bola vo výške 221,42 eura nesprávne odúčtovaná suma vo výške 170,68 eura, ako i to, že pokiaľ žalobca odúčtoval z účtu stavebného sporenia sumu v prospech exekúcie vo výške 289,36 eura (z toho zo splátky vo výške 221,42 eura sumu 50,74 eura ako vklad na účet stavebného sporenia) odúčtoval potom z účtu stavebného sporenia, po odpočítaní nesprávne odúčtovanej sumy splátok medziúveru 170,68 eura, sumu vo výške 118,69 eura, čo je suma, ktorú i žalovaná považuje za odúčtovanú správne. Nie je potom zrejmé, v akom ohľade a z akých konkrétnych dôvodov sa podľa žalovanej súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal s otázkou výšky odúčtovanej sumy z ich účtu a čo v tomto smere vlastne žalovaná presne namietala, keď v zásade z jej udávaného výpočtu v podanom odvolaní vyplýva len to, čo vyplýva i zo záverov napadnutého rozhodnutia, keď vo vzťahu k úverovým splátkam súd prvej inštancie jednoznačne konštatoval, v akej sume žalobca pri ich odúčtovaní v prospech exekúcie postupoval nesprávne. To, že už následne nevyčíslil, akú výšku sumy z účtu stavebného sporenia nepovažoval za odúčtovanú neopodstatnene v prospech exekúcie, neznamená, že by sa s uvedenou otázkou vysporiadal nedostatočne, keď vo vzťahu k výške žalovanej istiny bolo zásadné posúdenie tých okolností, ktoré môžu mať vplyv na výšku žalovanej istiny, čo boli v danom prípade splátky medziúveru. Žalovaná v podanom odvolaní vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku napadnutého rozhodnutia právne opodstatnenou argumentáciou nepoprela výšku priznanej istiny, resp. sumy s príslušenstvom a jej argumentácia súvisiaca s možnosťou, resp. nemožnosťou otvorenia sporiaceho účtu za účelom udržania kontinuity splácania úveru je bez právnej relevancie, keď v žiadnom ohľade nemá vplyv na posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k jeho vyhovujúcemu výroku a výške priznaného plnenia.

12. Pokiaľ žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, takýto jeho úkon nie je dôvodné chápať ako jeho neoprávnenú požiadavku (voči ktorej sa žalovaná bránila), keď k tomuto kroku ho oprávňovala už len samotná skutočnosť, že na majetok dlžníka Ing. G. C. bola začatá exekúcia, ktorá skutočnosť je nespornou, a teda mal splnené podmienky na takýto postup v zmysle čl. X bod 10.5 zmluvy o úvere, tak ako správne konštatoval i súd prvej inštancie. V tomto ohľade je rovnako bezpredmetné konštatovanie žalovanej, že žalobca nemal s nimi ani vstúpiť do úverového vzťahu, keď exekučné konania boli vedené už v roku 2010, táto argumentácia žalovanej nemá vplyv na posúdenie dôvodnosti naplnenia podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Z hľadiska požiadavky žalovanej na uloženie povinnosti žalobcovi vypočítať a navzájom si odsúhlasiť stav sporenia a stav účtu medziúveru, možno uviesť len to, že v štádiu súdneho konania, kedy sa žalobca domáha zaplatenia konkrétnej sumy, ktorej opodstatnenosť posudzuje súd, nie je priestor na uloženie takejto povinnosti žalobcovi, pretože opodstatnenosť požadovaného konkrétneho plnenia skúma súd. Rovnako už nie je namieste požiadavka žalovanej na uloženie povinnosti žalobcovi uzatvoriť s ňou splátkový kalendár, keď v štádiu súdneho konania o lehote na plnenie v zmysle ustanovenia rozhoduje súd a v prípade, že žalovaná by prezentovala požiadavku na uloženie povinnosti zaplatiť priznanú sumu s príslušenstvom v splátkach v samotnom súdnom rozhodnutí, touto jej požiadavkou by sa zaoberal súd pred rozhodnutím vo veci. Z napadnutého rozhodnutia však vyplýva, že žalovaná nepožiadala súd prvej inštancie o možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach, a preto súd prvej inštancie správne určil lehotu na plnenie v zmysle ustanovenia na tri dni od právoplatnosti rozhodnutia.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, odvolanie žalovanej je potrebné vyhodnotiť ako neopodstatnené, čo viedlo odvolací súd k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku, ako i v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, v súlade s ustanovením .

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).