Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoCsp-12-2020.pdf
PDF · 90.75 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/12/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: I.. N. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XX/XX, T., o zaplatenie 3.616,25 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 6. decembra 2019 č. k. 16Csp/120/2019-362 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.616,25 eura spolu s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 3.616,25 eura od 09. 04. 2019 do zaplatenia, pričom súd povolil žalovanému splácať istinu, úroky a trovy konania vyčíslené v samostatnom rozhodnutí v mesačných splátkach vo výške 170 eur, splatných vždy k 28. dňu kalendárneho mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok pri omeškaní so zaplatením čo i len jednej splátky. Žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 282, § 284, § 285, § 232 ods. 2 až 4 CSP a uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.616,25 eura s príslušenstvom predstavujúcim zmluvný úrok vo výške 28% ročne zo sumy 3.616,25 eura od 09. 04. 2019 do zaplatenia. Žalobca podaním zo dňa 13. 11. 2019 uviedol, že je ochotný pristúpiť k súdnemu zmieru a to výlučne v prípade, ak by žalovaný uznal celý žalovaný nárok tak, ako bol žalobcom uplatnený a tento by sa zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške min. 300 eur splatných vždy do 28. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia až do úplného vyrovnania pod stratou výhody splátok pri neuhradení čo i len jednej splátky. Ak by súd neschválil zmier, navrhol, aby súd vydal rozsudok pre uznanie nároku v zmysle § 282 CSP. Žalovaný na nariadenom pojednávaní uviedol, že uznáva dlh spolu s úrokmi, tak ako ich žalobca požaduje a chce ho splatiť, no nie je to možné z jeho strany naraz, ale v splátkach, ktoré je schopný garantovať vo výške 150 eur. Keďže žalovaný pred súdom uznal nárok uplatnený žalobcom a zároveň žalobca navrhol súdu rozhodnúť rozsudkom pre uznanie, boli splnené všetky zákonné podmienky v zmysle ustanovenia § 282 CSP, aby súd rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Žalovaný požiadal o možnosť zaplatiť nárok žalobcovi v splátkach, vzhľadom k svojej majetkovej situácii. Svoje majetkové pomery súdu dokladoval predloženým daňovým priznaním spoločnosti, kde pracuje, z ktorého vyplýva hospodársky výsledok - 130,06 eura. Tiež pracuje ako finančný agent v poisťovni s priemerným príjmom cca 700-900 eur mesačne. Má hypotéku vo výške 58.000 eur, ktorú spláca vo výške 302 eur, hypotéku so založeným rodičovským bytom, ktorý spláca vo výške 163 eur, splátky úverov vo výške 35
eur, 20 eur, 83 eur. Ďalej platí nájomné vo výške 155 eur mesačne, elektrinu vo výške 34 eur, splátku za auto vo výške 137 eur, plus výdavky na škôlku cca 20 eur a stravné v škôlke cca 30 eur. Ďalšie výdavky na dieťa, stravu a dopravu sú vo výške cca 250 eur. Manželka pracuje ako fakturantka, zarobí 500-570 eur. Súd mal z predložených dokladov preukázané, že finančná situácia žalovaného nie je taká, aby mu umožňovala uhradiť dlh v celom rozsahu a po preskúmaní jeho finančných pomerov a zohľadnení výšky priznaného plnenia, mal súd, vzhľadom na uvedenú skutočnosť, za to, že je dôvodné povoliť žalovanému splácanie dlhu v splátkach vo výške 170 eur mesačne so splatnosťou k 28. dňu v mesiaci s tým, že v prípade, že dôjde k omeškaniu s plnením čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý dlh. Pri uvedenej výške splátky bude dlh (istina vrátane príslušenstva) zo strany žalovaného uhradený žalobcovi v primeranom čase (v súdnej praxi ustálenej dobe 3 roky od právoplatnosti rozhodnutia), pričom na ochranu žalobcu slúži strata výhody splátok v prípade omeškania sa žalovaného s plnením čo i len jednej splátky. Vzhľadom na postavenie žalobcu, ktorý je bankou a jeho hospodárske výsledky sú dobré, mal súd za to, že povolenie splátok nebude pre neho žiadnym spôsobom ťaživé, ani nespôsobí u neho nepriaznivé postavenie. Takto nastavená výška splátky bude i pre žalovaného, vzhľadom ku všetkým jeho záväzkom, únosná tak, aby sa nedostal do finančne neúnosnej životnej situácie, ktorá by v konečnom dôsledku mohla ohroziť aj uspokojenie pohľadávky žalobcu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP a žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci, priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie v časti výroku I., ktorým súd povolil žalovanému uhradiť dlžnú sumu v mesačných splátkach vo výške 170 eur. Uviedol, že žalovaný na nariadenom pojednávaní uviedol, že dlh uznáva spolu s úrokmi, chce ho zaplatiť, no nie je to možné z jeho strany naraz, ale v splátkach vo výške 150 eur, čo odôvodnil svojou majetkovou situáciou, pričom zdokladoval svoje majetkové pomery. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje v napadnutej časti za nesprávny z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom. Poukázal na ustanovenie § 232 ods. 3 CSP a uviedol, že zákon explicitne podmieňuje alternáciu dĺžky paričnej lehoty odôvodnenosťou prípadu, teda súd nemôže určiť dlhšiu lehotu bez relevantných skutkových tvrdení podložených zodpovedajúcimi dôkazmi v rámci obrany žalovaného. Bez dôkazov komplexne objektivizujúcich majetkovú situáciu žalovaného teda nebola splnená podmienka odôvodnenosti pre určenie dlhšej paričnej lehoty a súd priznaním možnosti splátok postupoval nad zákonom dovolený rozsah. Žalovaným predložené dôkazy nemôžu komplexne preukazovať jeho nepriaznivú majetkovú situáciu, ktorá by mala odôvodňovať možnosť priznania plnenia dlhu v splátkach, pričom má za to, že posúdenie finančných možností žalovaného pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia, kedy dôjde jednak k dôslednému zisteniu majetku žalovaného, a jednak k voľbe najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia. Pre posúdenie vymožiteľnosti pohľadávky a voľbu vhodného spôsobu jej vymoženia nebude rozhodujúci iba príjem a vyživovacia povinnosť žalovaného, ale jeho celkové majetkové pomery. Zákon explicitne podmieňuje alternáciu dĺžky paričnej lehoty odôvodnenosťou prípadu, teda súd nemôže určiť dlhšiu lehotu bez relevantných svojich tvrdení podložených zodpovedajúcimi dôkazmi. Z vykonaného dokazovania vo veci súd nemohol adekvátnym spôsobom posúdiť komplexné pomery žalovaného. Oprávnenie súdu priznať plnenie v splátkach je výnimočné oprávnenie a každá takáto výnimka sa považuje za osobitnú výhodu dlžníka, ktorá však ani nesmie neprimerane zasahovať do právoplatne priznaných práv veriteľa. Uvedená výhoda povinného musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci je vhodné určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 116/2012, ktoré riešilo hľadiská pre úvahu súdu o tom, či sa má žalovanému, ktorému platobnú povinnosť určil, priznať výhoda splátok. Žalobca má za to, že výška priznanej splátky je neadekvátna k výške žalovanej pohľadávky, pretože lehota na splatenie pohľadávky sa predĺžila do takej miery, keďže iba samotná istina bude splácaná takmer na 2 roky, že sa tým poprel samotný účel súdneho konania a takéto rozhodnutie nevedie k odstráneniu právnej neistoty. Výhoda poskytnutá žalovanému v podobe umožnenia uhradiť dlh v neprimerane nízkych splátkach je zjavne neprimeranou oproti nevýhodnosti postavenia žalobcu a porušuje rovnosť účastníkov konania. Žalovaný mal možnosť prejaviť svoju snahu a záujem dlh uhrádzať a tým preukázať, že mohol priebežne peňažný dlh splácať aspoň v takej výške, ktorá by bola primeraná jeho finančným možnostiam. Žalovaný tak neuskutočnil, čo nepreukazuje skutočnú snahu žalovaného dlh hradiť, ani nepreukazuje schopnosť žalovaného dlh hradiť v určených splátkach.
Poukázal na rozhodovaciu činnosť krajských súdov a z uvedených dôvodov navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmeniť a žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť dlžnú sumu v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadal priznať trovy odvolacieho konania.
3. Žalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že nenamietal výšku dlhu, ani úroky, ktoré sú vysoké a chce daný dlh splácať v splátkach a riadne ho uhradiť. Nakoľko nevedel, ako daná vec dopadne, neuhrádzal dlh v splátkach, pretože v jeho finančnej situácii si musí zvážiť každé euro, ktoré zaplatí. K vyjadreniu priložil výpis z banky o úhrade dlhu vo výške 170 eur, na znak toho, že splátky vie splácať. Akonáhle mu jeho finančná situácia dovolí, chce dlh čo najskôr splatiť mimoriadnymi vkladmi nad rámec stanovenej výšky. K jeho majetkovej a finančnej situácii uviedol, že doložil všetky dôkazy o jeho majetkovej a finančnej situácii, výpismi z banky a úhrad z internetbankingu, ktoré si vie súd kedykoľvek overiť v banke aj spätne, a dokonca aj čísla exekúcií, ktoré vedie spolu s manželkou voči človeku, ktorý ich okradol o 70.000 eur, čo bolo pre nich likvidačné. Nič nezatajil a pristupuje k danej žalobe s dobrými úmyslami. K rozhodnutiam súdov, na ktoré žalobca poukázal, uviedol, že rozsudky, ktoré uviedol žalobca, nie sú totožné s jeho prípadom, jednalo sa tam o iné záležitosti, pre ktoré súd neuznal plnenie v splátkach, väčšinou žalovaní nemali žiadnu snahu uhradiť daný dlh, vôbec nekomunikovali so súdom a robili obštrukcie. Sú desiatky sporov žalobcu, ktoré našiel na verejne dostupných zdrojoch, kde súd uznal plnenie žalovaného v splátkach podľa jeho finančnej situácie a odvolanie zo strany žalobcu zamietol. Daný dlh by chcel splatiť do 15 mesiacov, ale nevie garantovať vyššiu mesačnú splátku ako je súdom určených 170 eur, čo je až trojnásobok splátky, ktorá bola stanovená pri povolenom prečerpaní a k tejto splátke vie počas roka vkladať ďalšie platby a splatiť daný dlh skôr.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom, ako aj vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 3.616,25 eura s príslušenstvom predstavujúcim zmluvný úrok vo výške 28% ročne zo sumy 3.616,25 eura od 09. 04. 2019 do zaplatenia. Čo do veci samej bol vo veci vydaný rozsudok pre uznanie nároku na základe prejavu žalovaného.
6. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania (okrem prípadov uvedených v § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.
7. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu titulom nároku zo zmluvy o bežnom účte, ku ktorému bola vydaná debetná platobná karta. Keďže žalovaný nemal na účte dostatok finančných prostriedkov a dostal sa na účte do nepovoleného prečerpania, žalobca zatvoril účet žalovaného a v tomto konaní sa domáhal zaplatenia pohľadávky z tohto nároku. Výška sumy priznanej súdom prvej inštancie je už právoplatná, predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie splatnosti žalovanej sumy.
8. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
9. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
10. V zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 CSP vzniká strane, ktorej bola súdom uložená povinnosť splniť ju do troch dní. Pokiaľ súd neuloží inú lehotu na plnenie, platí zákonná domnienka, že táto lehota je trojdňová. Súd je však oprávnený určiť aj dlhšiu lehotu na splnenie uloženej povinnosti, pričom zákon
pre takýto prípad neobsahuje žiadne časové obmedzenie. Je však logické, že súdom určená lehota nesmie byť taká, ktorá by svojou dĺžkou poprela samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku neviedla k odstráneniu právnej neistoty.
11. Vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v splátkach, pričom zároveň stanoví výšku splátok a podmienky ich zročnosti. Zároveň umožňuje súdu určiť, že nezaplatením, resp. omeškaním s plnením čo i len jednej splátky nastáva zročnosť celého plnenia. Pokiaľ strata výhody splátok nie je v rozhodnutí výslovne vymedzená, účastník, v prospech ktorého je podľa rozsudku plnené, nemá oprávnenie požadovať splnenie celého dlhu pre omeškanie alebo nesplnenie niektorej splátky. Proti určeniu času plnenia súdom je prípustné podať odvolanie bez toho, aby tým bola dotknutá právomoc ostatných výrokov rozsudku (§ 367 ods. 3 CSP).
12. Odvolací súd, vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie v danej veci a odvolania žalobcu, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, týkajúcom sa splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom, ako aj vo výroku o trovách konania je správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd pri rozhodovaní o splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom, ako aj trov konania v zmysle ustanovenia § 379 ods. 1 písm. a) CSP vychádzal z majetkových pomerov žalovaného, ktoré uviedol a zohľadňoval aj výšku pohľadávky žalobcu. Vychádzajúc z dôvodov žalobcu, ktorý žiadal žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť mu priznanú sumu v lehote 3 dní, sa odvolací súd zaoberal tým, či súdom priznané splátky nie sú v takej výške, ktorá by popierala účel súdneho konania a neprimerane zasahovala do práv žalobcu, ako aj tým, či žalovaný zdokladoval jeho majetkové pomery a dospel k záveru, že aj keď jeho majetkové pomery neboli zdokladované v plnom rozsahu, to, ako ich žalovaný zdokladoval, postačovalo pre záver súdu prvej inštancie, keď žalovanému povolil priznanú sumu s príslušenstvom zaplatiť v splátkach. Pri splátkach stanovených súdom by istina bola zaplatená do 22 mesiacov, čo nie je neprimerane dlhá doba a neohrozuje to žalobcu, pričom stále platí, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky v lehote jej splatnosti, vzniká žalobcovi nárok na zaplatenie zostatku jednorazovo. Žalovaný v konaní dostatočne preukázal, že jeho finančné možnosti mu neumožňujú zaplatiť priznanú sumu jednorazovo. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom, ako aj vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).