Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_18P-1-2020.pdf
PDF · 99.6 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. O., narodená XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matky: S. O., nar. XX.X.Q., bytom N., 1. O. XX/ XX, občan SR a otca: O. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. N., občan SR, o zvýšenie vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa takto
rozhodol:
I. Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca O. A., nar. XX.X.XXXX na maloletú S. O., nar. XX.X.XXXX zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne s účinnosťou od 10.01.2020, ktoré je otec p o v i n n ý platiť matke maloletého dieťaťa do posledného dňa v kalendárnom mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa výživné poskytuje.
II. Vo zvyšku návrh matky z a m i e t a.
III. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 15P/46/2014-32 zo dňa 27.10.2014 vo výroku o bežnom výživnom na maloleté dieťa.
IV. Zameškané výživné na maloletú S. O., nar. XX.X.XXXX za obdobie od 10.01.2020 do konca mesiaca máj 2020 v sume 235,48 eur je otec p o v i n n ý splácať v mesačných splátkach v sume po 20,- eur spolu s bežným výživným s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, pod následkom straty výhody poskytnutých splátok pri vynechaní jednej mesačnej splátky.
V. Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Matka maloletého dieťaťa sa návrhom, doručeným súdu dňa 10.01.2020 domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletú S., nar. XX.X.XXXX. Návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo o vyživovacej povinnosti rozhodované rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 15P/46/2014-32 zo dňa 27.10.2014 sumou 100,- eur mesačne. Otec si túto vyživovaciu povinnosť neplní, s maloletou sa nestretáva a nad rámec určeného výživného neprispieva. Matka žije s maloletou, jej partnerom a ich spoločným maloletým dieťaťom v spoločnej domácnosti rodinného domu, ktorý je vo vlastníctve brata matky. Matka uviedla svoj príjem vo výške 560,- eur netto a k maloletej S., ktorá je žiačkou štvrtého ročníka základnej školy tieto výdavky: školské obedy 6,- eur mesačne, školský klub 6,- eur mesačne, kozmetika 10,- eur mesačne, ZRPŠ 10,- eur ročne, oblečenie podľa potreby cca 50,- eur mesačne, strava 50,- eur mesačne, plánovaný výdavok na zubné ošetrenie a zubný strojček 170,- eur, bývanie 100 až 150,- eur mesačne. Žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 100,- eur na sumu 200,- eur mesačne.
2.Otec maloletého dieťaťa sa k návrhu písomne nevyjadril, napriek opakovaným výzvam aj v súvislosti s jeho aktuálnymi príjmovými a majetkovými pomermi a výdavkami. Podaním z 3.3.2020, zaslaným elektronicky do podateľne tunajšieho súdu sa ospravedlnil zo súdneho pojednávania, vytýčeného na deň 4.3.2020, súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, nakoľko pracuje v zahraničí, a pre termíny stavieb a pracovné povinnosti sa nemohol dostaviť. K návrhu na zvýšenie výživného ako takému sa nijako nevyjadril. Návrh s ostatnými súdnymi písomnosťami bol otcovi maloletej doručený postupom podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku ako aj na súdu dostupný email otca, z ktorého sám kontaktoval tunajší súd.
3.Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa podľa § 180 Civilného sporového poriadku a § 31 Civilného mimosporového poriadku, vykonal dokazovanie výsluchom matky, prednesom kolízneho opatrovníka a oboznámením obsahu listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah súdneho spisu sp. zn. 18P/1/2020 najmä s návrhom matky, rodným listom mal. dieťaťa, uznesením z 17.1.2020, daňovým priznaním otca, za rok 2017 a 2018, potvrdením o príjme matky, správou o prešetrení pomerov u dieťaťa v domácnosti, ospravedlnením otca z neúčasti na súdnom pojednávaní, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, odpoveďou obce Bošáca, výpisom zo Živnostenského registra SR, spisom tunajšieho súdu sp. zn. 15P/46/2014 a spisom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 5P/54/2019.
4. Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:
4.1.Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 15P/46/2014-32 zo dňa 27.10.2014 súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 70,- eur na sumu 100,- eur mesačne. V tom čase matka už poberala náhradné výživné v plnej sume, pretože otec si vyživovaciu povinnosť neplnil, maloletá chodila do materskej škôlky, s čím súvisel mesačný výdavok 5,40 eur na stravu, navštevovala krúžok anglického jazyka s ročným poplatkom 64,- eur, matka s dcérou žila v jednej domácnosti so starými rodičmi maloletej zo strany matky. Matka bola nezamestnaná a evidovaná na úrade práce, hľadala si prácu, jej jediným príjmom bolo náhradné výživné a prídavok na dieťa. Otec maloletej bol vo výkone trestu odňatia slobody, kde bol od 13.8.2014 pracovne zaradený s odmenou za august 2014 1,05 eur a za september 2014 16,80 eur, pred nástupom na výkon trestu bol nezamestnaný, poberal dávku v hmotnej núdzi, vyživovaciu povinnosť si neplnil. Súd skonštatoval, že mal dlhodobo ľahostajný postoj k vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa ako aj k riadnemu zamestnaniu sa.
4.2. Zo spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 5P/54/2019 bolo zistené, že sa konalo o rozvode manželstva otca maloletej a G. A.. Manželstvo bolo rozsudkom rozvedené a maloletý Z. A., nar. XX.X.XXXX bol zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola určená vyživovacia povinnosť na maloletého syna v sume 70,- eur mesačne. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že otec maloletej pracoval najprv u manželkinho otca ako živnostník, následne pracoval v Rakúsku a v čase rozhodovania súdu nebolo zistené, či pracuje. Dôvodom rozvratu manželstva bolo podozrivé správanie sa manžela ( otca maloletej), užívanie drog ( marihuana a možno aj pervitín), nevera manžela. Z lustrácie v Sociálnej povinnosti vyplynulo, že manžel ( otec maloletej) je od 01.07.2018 samostatne zárobkovo činnou osobou , do júla 2019 s vymeriavacím základom 830,82 eur, na výzvu súdu, aby deklaroval svoje príjmové a majetkové pomery, svoje výdavky žiadnym spôsobom nereagoval. Súd otcovi určil vyživovaciu povinnosť na mal. Z. v sume 70,- eur mesačne, s odôvodnením, že otec ako samostatne zárobkovo činná osoba nepredložil na výzvu žiadne doklady, preukazujúce jeho majetkové a príjmové pomery, preto súd pristúpil k aplikácii zákonného ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine.
4.3. Z daňového priznania otca maloletej za rok 2017 bol zistený základ dane 6048,- eur a z daňového priznania za rok 2018 daňový základ 13.943,- eur.
4.5. Z potvrdenia o príjme matky maloletej spoločnosti LIMPID s.r.o. za obdobie od 10/2019 do 01/2020 bol zistený priemerný mesačný zárobok 516,31 eur netto. Od 16.03.2020 je matka na OČR pre COVID-19.
4.6. Zo správy o šetrení pomerov v rodine Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, oddelenia sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately z 25.02.2020 bolo zistené, že matka spolu s maloletou bývajú v rodinnom dome vo vlastníctve brata matky. Matka je zamestnaná, pracuje pre spoločnosť
Limpid pre firmu Vegum s.r.o., dosahuje príjem 560,- eur mesačne, poberá prídavok na dve deti v sume 49,90 eur a náhradné výživné v sume 100,- eur mesačne. Otec sa o maloletú nezaujíma, nekontaktuje ju.
4.7. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, oddelenia sociálno- právnej ochrany detí a sociálnej kurately z 28.02.2020 bolo zistené, otec maloletej s manželkou G.u bývali v rodinnom dome spolu s rodičmi manželky, z ich manželstva sa narodil syn Z. A.. Otec maloletej opustil spoločnú domácnosť v auguste 2019 na podnet manželky. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 5P/54/2019-39 zo dňa 23.10.2019 bolo manželstvo rozvedené, rodičia manželky otcovi maloletej zrušili trvalý pobyt na čísle ich domu a od 28.08.2019 má vedený trvalý pobyt na ohlasovni obce Bošaca, G. Posnarová uviedla, že by sa mal zdržiavať v Českej republike na bližšie nezistenej adrese.
4.8. Z výpisu zo Živnostenského registra SR bolo zistené, že otec maloletej je vedený ako živnostník s dátumom vzniku oprávnenia od 01.04.2017 ( výroba a opravovanie jednoduchých výrobkov z kovu a prípravné práce k realizácii stavby) a od 05.02.2019 informatívne testovanie, meranie, analýzy a kontroly.
4.9. Z výpovede matky maloletej bolo zistené, že je aktuálne na OČR v súvislosti s Covid-19 a bola jej priznaná dávka v sume cca 11,50 eur denne. K výdavkom doplnila, že okrem už matkou uvedených výdavkov na maloletú jej mesačne dobíja kredit v sume cca 7,- eur, otec maloletej má ďalšie dve deti, jedno v Novom Meste nad Váhom a druhé v Anglicku ( ktoré je vo veku cca 15 rokov, otec si vyživovaciu povinnosť na toto dieťa neplní). Matka žije v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý pracuje len brigádnicky, všetky výdavky domácnosti hradí ona, partner nedostáva žiadne sociálne dávky. Výdavok na bývanie má matka spolu v sume 100,- eur mesačne a na stravu pre všetkých členov spoločnej domácnosti cca 150,- eur mesačne. Ďalej uviedla, že výdavok na zubný strojček ešte nie je u maloletej aktuálny, bude tomu tak až sa rok, kedy sa bude situácia riešiť. Otec bol s maloletou naposledy v osobnom kontakte v roku 2014, v žiadnom inom kontakte s ňou nie je. Má vedomosť, že otec pracuje v Čechách, maloletá otca nepozná, matka poberá náhradné výživné v sume 100,- eur mesačne.
4.10. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol návrhu matky v celom rozsahu vyhovieť s poukazom na to, že o dieťa sa stará výlučne jeho matka a maloletá je väčšieho vzrastu, preto aj výdavok v sume 50,- eur mesačne na oblečenie a obuv je dôvodný, naposledy bolo rozhodované o výživnom v roku 2014.
5.Po právnej stránke súd podaný návrh posúdil podľa týchto ustanovení:
5.1.Podľa § 121 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej ako ,,CSP“) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
5.2.Podľa článku 5 zák.č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len ,,Zákona o rodine“ ) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
5.3.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
5.4.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
5.5.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
5.6.Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
5.7.Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
5.8.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziko, ktoré povinný na seba berie.
5.9.Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
5.10.Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu .
5.11.Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
5.12.Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
5.13.Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
6. Výživné má podľa Zákona o rodine prednosť pred ostatnými výdavkami rodiča a povinnosťou každého rodiča je korigovať si svoje výdavky tak, aby predovšetkým mohol plniť vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona. Výživné dieťaťa zahŕňa predovšetkým sumu na uspokojovanie hmotných potrieb, akými sú šatstvo, obuv, hygienické pomôcky, prostriedky nápomocné pre rozširovanie a prehlbovanie jeho vzdelania, záujmov, záľub, úhradu kultúrnych, športových a rekreačných potrieb, zdravotnú starostlivosť, pričom miera týchto potrieb je odstupňovaná. Predovšetkým závisí od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, jeho školských a mimoškolských aktivít, s tým, že potreby dieťaťa sú nižšie v jeho útlom veku v porovnaní s potrebami dieťaťa zaradeného do školského vzdelávacieho procesu. Výživné vo svojej podstate slúži aj na vyrovnanie osobnej starostlivosti vynakladanej druhým rodičom.
7.Súd vykonal dokazovanie a mal preukázané, že od posledného rozhodovania vo veci výživného došlo k zmene pomerov na strane povinného aj oprávneného oproti pomerom, z ktorých súd vychádzal v roku 2014. Maloletá v čase poslednej súdnej úpravy výživného navštevovala materskú školu, s mesačnými nákladmi 5,40 eur, matka bola nezamestnaná, hľadala si prácu a spolu s maloletou žila so svojimi rodičmi v spoločnej domácnosti. Matka poberala náhradné výživné v sume 100,- eur mesačne. Otec bol vo výkone trestu odňatia slobody. Súd poukazuje na to, že v zmysle Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti je zákonnou povinnosťou rodičov k deťom a to do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca je zrejmé, že nominálne výdavky na výživu a výchovu maloletej S. zvýšili prinajmenšom v dôsledku inflácie. Maloletá mala v čase posledného súdneho rozhodnutia o výživnom v roku 2014 cca 2,5 roka, navštevovala predškolské zariadenie.
Aktuálne je žiačkou štvrtého ročníka základnej školy v súvislosti so školou má tieto mesačné výdavky: na obedy 6,- eur, na školský klub 6,- eur, ZRPŠ 0,83 eur ( 10,- eur ročne), ďalšie pravidelné mesačné výdavky na maloletú: kozmetika 10,- eur, oblečenie 50,- eur, strava 38,- eur ( spolu 150,- eur / 4 osoby v domácnosti), náklady na bývanie 25,- eur ( 100,- eur / 4 osoby v domácnosti), je zdravá, výdavok na telefón cca 7,- eur mesačne. Je zrejmé, že zmena pomerov na strane oprávnenej osoby, teda maloletej Viktórie od poslednej úpravy odôvodňovala zvýšenie výživného zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne. Bolo preukázané, že otec nad rámec určeného výživného na jej výchovu neprispieva, ani sa na nej nijako nepodieľa, dokonca neplatí ani bežné výživné, matke je preto vyplácané náhradné výživné. Pomery sa zmenili aj na strane matky, ktorá žije v spoločnej domácnosti s maloletou S., priateľom a ich spoločným synom, maloletým Lucasom nar. 28.1.2016, matka maloletej je zamestnaná a dosahuje príjem v priemere 516,31 eur netto, aktuálne je dočasne na OČR pre Covid - 19. Zmena pomerov nastala aj na strane otca maloletej. Pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť na mal. syna Z. v sume 70,- eur mesačne. Otec maloletej je preukázateľne samostatne zárobkovo činnou osobou, sám sa v konaní vyjadril, že pracuje v zahraničí ( v Českej republike), pričom sa na opakovanú výzvu súdu, aby deklaroval svoje majetkové a zárobkové pomery a príjmy z podnikania nevyjadril. Súd preto pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzal zo zásady uvedenej v § 75 ods. 1 Zákona o rodine v spojení s § 63 ods. 1 Zákona o rodine. K schopnostiam otca plniť si určenú vyživovaciu povinnosť je potrebné uviesť, že ide o subjektívne kritérium, kedy sa pod schopnosťami rodiča rozumejú vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce. Súd dospel k záveru, že aktuálne pomery otca umožňujú zvýšenie výživného na maloleté dieťa, a to s poukazom na aktuálne odôvodnené potreby dieťaťa na sumu 150,- eur mesačne. Vo zvyšku návrh matky zamietol, pretože dospel k záveru, že odôvodneným potrebám maloletej aktuálne zodpovedá suma výživného 150,- eur mesačne.
8.Počiatok zvýšenia výživného súd určil v zmysle návrhu matky, t.j. počnúc dňom podania návrhu na súd t.j. od 10.01.2020. Zameškané výživné na maloletú za obdobie od 10.01.2020 do konca mája 2020 ustálil na sumu 235,48,- eur ( nedoplatok za mesiac január 2020 22 dní x 1,61 eur t.j. suma 35,48 eur za január 2020, a nedoplatok za február 2020 až máj 2020 v sume 4 x 50,- eur, t.j. 200,- eur, spolu zameškané výživné v sume 235,48 eur. Sumu zameškaného výživného súd umožnil otcovi splácať k rukám matky formou mesačných splátok po 20,- eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody poskytnutých splátok pri vynechaní jednej mesačnej splátky.
9.O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia podľa § 52 CSP a žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza v troch vyhotoveniach. Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Podľa § 376 ods.1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.