Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Co-122-2019.pdf
PDF · 103.88 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/122/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, proti žalovanému H. O., C.. XX.X.XXXX, bytom Č. X. XXX/ XX, B. C. S., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JAKUBIS & PARTNERS s.r.o., so sídlom Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie 2.659,78 eur s prísl. , o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 15.11.2018 č.k. 10Csp/320/2017-135
rozhodol:
M e n í rozsudok v napadnutom I. vyhovujúcom výroku tak, že žalobu v tejto časti zamieta.
Priznáva žalovanému proti žalobcovi náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví I. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.100,21 € s úrokom z omeškania vo výške 5,25% z dlžnej sumy ročne od 1.6.2017 do zaplatenia, II. výrokom zamietol žalobu v prevyšujúcej časti, III. výrokom nepriznal žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodol tak o záväzku žalovaného zo zmluvy o úvere č. 9331696411 uzavretej medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu Poštovou bankou a.s. dňa 11.8.2011, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver 3.500 €, ktorý mal vrátiť spolu s úrokom 19,5% ročne v mesačných splátkach vo výške 88,29 € v lehote do 11. 6. 2017 (ďalej „zmluva o úvere“). Pre porušenie povinnosti žalovaného Poštová banka a.s vyhlásila predčasnú splatnosť záväzku listom zo dňa 11.7.2014, ktorý bol doručený žalovanému 16. 7. 2014. Pohľadávku voči žalovanému Poštová banka a.s. postúpila na žalobcu podľa § 524 Občianskeho zákonníka písomnou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017. Žalobca v konaní uplatňoval nárok po predčasnom zosplatnení dlhu v rozsahu 2.659,72 €, spolu s úrokmi z úveru 19,5 % ročne z dlžnej sumy od 1.6.2017 až do zaplatenia a úrokmi z omeškania 5,25% ročne z dlžnej sumy 2.659,72 € od 1.6. 2017 až do zaplatenia, ako aj kapitalizované úroky (1.674,68 €) a úroky z omeškania (546,49 €) vyčíslené do 31.5.2017.
3. Súd prvej inštancie sa prvotne zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nepovažujúc za dôvodnú obranu žalovaného, že táto nie je daná pre porušenie podmienok postúpenia pohľadávky predpokladaných § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Po citácii uvedeného zákonného ustanovenia vyžadujúceho, aby pred postúpením pohľadávky bol dlžník napriek písomnej výzve banky v omeškaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní, súdu z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tento predpoklad bol naplnený, lebo žalovaný bol vyzvaný na úhradu celého záväzku písomnou výzvou zo dňa 11.7.2014, a do času postúpenia pohľadávky bol viac ako 90 dní v omeškaní s plnením dlhu. Záväzok
žalovaného zo zmluvy o úvere súd posudzoval podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka (OZ), § 9, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách (ďalej zákon č. 129/2010) Z.z., dospejúc k záveru, že v zmluve o úvere neboli uvedené správne a pravdivé informácie o podstatných náležitostiach zmluvy, osobitne o celkovej čiastke, ktorú bol povinný žalovaný ako spotrebiteľ zaplatiť. Súd poukázal na obsah zmluvných ustanovení, keď súčin počtu splátok a výšky mesačnej splátky úveru (70 splátok x 88,39 €) predstavoval celkovú čiastku, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť v hodnote 6.180,30 €, avšak v zmluve bola uvedená táto suma len v rozsahu 5.838,65 €, a zo zmluvy nevyplývala povinnosť na úhradu žiadnych ďalších poplatkov a nákladov. Zistené nedostatky vyhodnotil ako chýbajúce podstatné náležitosti vyžadované § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., preto zmluvu o úvere považoval v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona za zmluvu bez úrokov a bez poplatkov. Vychádzajúc z výpisu z úverového účtu, že žalovanému bola poskytnutá čiastka 3.500 €, na vrátenie ktorej poukázal 2.399,79 €, určil povinnosť žalovaného na plnenie v rozsahu 1100,21 €, ktorý zodpovedal rozdielu medzi čerpanou a nevrátenou istinou úveru. Nakoľko žalovaný bol v omeškaní s plnením peňažného dlhu, priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v súlade s § 517 ods. 1,2 OZ vo výške vyplývajúcej z § 3 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP) konštatujúc, že procesný úspech strán v spore bol v zásade zhodný, preto žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
4. Proti vyhovujúcemu výroku rozsudku a súvisiacemu výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP, teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu v napadnutom rozsahu zamietne v celom rozsahu, alebo rozsudok zruší a vráti vec súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Žalovaný považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné uvádzajúc, že súd sa nevysporiadal so skutkovými zisteniami o doručovaní listín spojených so zosplatnením dlhu, a rozhodol o nároku na plnenie, ktorého výška nebola preukázaná hodnovernými dokladmi. Odvolateľ tvrdil, že neboli splnené podmienky postúpenia pohľadávky Poštovej banky a.s. na spoločnosť žalobcu vyžadované § 92 ods. 8 zákona o bankách, pretože nebolo preukázané doručenie výzvy na plnenie dlhu a 90 dňové omeškanie s plnením dlhu pred postúpením pohľadávky. Zastával názor, že samotný úkon zosplatnenia dlhu, ktorý bol súčasne výzvou na splnenie celého záväzku vykonaný listom právneho predchodcu žalobcu zo dňa 11. 7. 2014, nemožno považovať za výzvu predpokladanú § 92 ods. 8 zákona o bankách. Namietal aj platnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti dlhu pre porušenie ustanovení § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ, v zmysle ktorých podmienkou zosplatnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy je omeškanie dlžníka s plnením záväzku po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a predchádzajúce upozornenie veriteľa na možnosť uplatnenia tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. Poprel, aby mu listom zo dňa 24.6.2014 bolo doručené upozornenie veriteľa na možnosť predčasného splatenia dlhu. Nesplnenie podmienok pre zosplatnenie dlhu a postúpenie pohľadávky banky vyžadovaných právnou úpravou u spotrebiteľských úverov, predstavuje porušenie zákona a teda neplatnosť právnych úkonov podľa § 39 OZ, z ktorých dôvodov nemohol žalobca platne nadobudnúť pohľadávku voči žalovanému.
6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu hodnotil odvolacie námietky žalovaného ako teoretické a nepodložené, pretože v konaní preukázal, že žalovaný bol upozornený na omeškanie s plnením záväzku, ako aj na možnosť predčasnej splatnosti úveru. Rozsah dlhu žalovaného bol preukázaný výpisom z bankovej knihy, ktorá je v zmysle bankovej praxe považovaná za verejnú listinu. Rozsudok súdu prvej inštancie navrhoval v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu vzniknutých trov.
7. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na svojich výhradách o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu popierajúc, aby mu bola kedykoľvek doručená výzva zo dňa 24.6.2014, ktorou mal byť údajne upozornený na možnosť zosplatnenia dlhu. Uplatnený nárok považoval za neurčitý a nedostatočne preukázaný obsahom listín, pretože samotný výpis z bankovej knihy nie je datovaný a nemožno z neho zistiť, odkiaľ a kým bol vygenerovaný.
8. Krajský súd v Košiciach v súlade s § 382 CSP vyzval strany sporu na vyjadrenie k aplikácii § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Strany sporu sa na výzvu súdu nevyjadrili.
9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd, preskúmal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrário, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je odvolací súd viazaný podľa § 380 ods. 1 CSP dospejúc k záveru, že odvolanie je dôvodné. Pretože neboli splnené podmienky pre potvrdenie rozhodnutia, ani jeho zrušenie, odvolací súd rozsudok podľa § 388 CSP zmenil, tak ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.
10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21. mája 2020 o 10.05 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na webovej stránke a úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1,3 CSP.
11. Rozsudok v zamietavej časti nebol predmetom odvolacieho prieskumu, pretože nebol odvolaním napadnutý a nadobudol v uvedenom rozsahu právoplatnosť.
12. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná mandukčná povinnosť súdu a pod.). V súlade so zjednocujúcim stanoviskom Najvyššieho súdu SR publikovaným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. R 2/2016, za inú vadu konania sa považuje aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
13. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1,2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
14. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
15. Odvolací súd preskúmaním rozhodnutia súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo zistil, že boli naplnené žalovaným tvrdené odvolacie dôvody, keď súd z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávne skutkové zistenia, nesprávne interpretoval aplikované právne normy, z čoho vyvodil nesprávny právny záver o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu.
16. Jednou zo základných podmienok úspešnosti žalobcu v konaní je existencia jeho aktívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k predmetu sporu. Žalobcu musí tvrdiť a preukázať, že z hmotného práva mu vyplýva oprávnenie domáhať sa uspokojenia nároku v konaní na základe zákonom predvídaného a uznaného právneho dôvodu. Žalobca aktívnu vecnú legitimáciu preukazoval zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017, na podklade ktorej mal nadobudnúť pohľadávku voči žalovanému od pôvodného veriteľa Poštovej banky a. s..
17. Podľa § 524 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
18. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách v znení účinnom ku dňu postúpenia, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
19. Ustanovenie § 92 ods. 8, upravené v štrnástej časti zákona o bankách nazvanej „ochrana klientov a bankové tajomstvo“, vymedzuje špecifické podmienky postúpenia vo vzťahu klienta, banky a tretej osoby, a svojou povahou ide o lex specialis k všeobecnému ustanoveniu § 524 OZ. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplývajú ako zákonné podmienky postúpenia a/omeškanie dlžníka viac ako 90 dní tj splatné pohľadávky s kvalifikovanou dĺžkou omeškania b/výzva banky na úhradu záväzku, c/ fakt, že klient neuhradil tento „omeškaný“ splatný peňažný záväzok vrátane jeho príslušenstva, s výnimkou, že klient bol v omeškaní dlhšie ako jeden rok. Bez splnenia vyššie uvedených podmienok nemôže dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Z takto vymedzených predpokladov je tiež zrejmé, že predmetom postúpenia môžu byť len tie pohľadávky, ktoré zodpovedajú nesplácanému dlhu, a teda sú splatné.
20. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách týkajúce sa podmienok postúpenia pohľadávky je ustanovením kogentným, u ktorého z povahy veci ako lex specialis vyplýva, že sa od neho odchýliť nemožno. V prípade nesplnenia osobitným zákonom stanovených predpokladov pre postúpenie bankovej pohľadávky na nebankový subjekt ide o postúpenie v rozpore so zákonom, kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka zakázané (vylúčené). Ide teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, keďže zmluva o postúpení pohľadávok je v rozpore so zákonom o bankách (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.4.2018 sp.zn. 1 Cdo 147/2017, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.3.2018 sp.zn. 7 Cdo 26/2017).
21. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
22. Podmienkou postúpenia pohľadávky Poštovej banky, a. s. voči žalovanému v celom jej rozsahu ako bola vymedzená v zmluve o postúpení, t. j. pred termínom jej zmluvnej konečnej splatnosti, bolo riadne zosplatnenie záväzku v zmysle § 565 OZ za podmienok vyplývajúcich z § 53 ods. 9 OZ a následne splnenie podmienok postúpenia podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Listina, ktorou banka uplatní predčasnú splatnosť úveru, nemôže už z povahy veci spĺňať podmienku výzvy na úhradu dlhu, pretože výzva musí podľa zákona (§ 53 ods. 9 OZ, § 92 ods. 8 zákona o bankách) predchádzať samotný úkon „zosplatnenia“ a postúpenia pohľadávky, pričom na účely postúpenia aj platne zosplatnenej pohľadávky je potrebné uplynutie 90 dní omeškania s jej úhradou.
23. Podľa obsahu výzvy - upozornenia Poštovej banky a.s. na možnosť uplatnenia predčasnej splatnosti dlhu listom zo dňa 25.6.2014 (č.l. 27 spisu), žalovanému bolo oznámené, že závažným spôsobom porušil ustanovenia zmluvy o úvere a ku dňu vyhotovenia listiny je v omeškaní s úhradou dlhu viac ako tri mesiace vo výške 810,83 € pozostávajúcej z omeškanej splátky 765 €, poplatkov 35,96 € a poistného 9,87 €. Súčasne bol upozornený, že ak v lehote 15 dní neuhradí dlžnú sumu, veriteľ je oprávnený využiť § 565 OZ a vyhlásiť úver za predčasne splatný. Žalobca na pojednávaní 15. 11. 2018 potvrdil, že nedisponuje dokladom o doručení uvedenej zásielky dlžníkovi (žalovanému). Listom zo dňa 11.7.2014
Poštová banka a.s. uplatnila nárok na predčasnú splatnosť dlhu a vyzvala žalovaného na jeho zaplatenie v celkovej výške 3.154,75 € v lehote do 10 dní. Uvedená listina bola žalovanému doručená 16.7.2014.
24. Ak žalobca tvrdí, že sa domáha nároku z pohľadávky, ktorej splatnosť nastala k 11.7.2014, resp. 16.7.2014 z dôvodu uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 OZ, z obsahu spisu ani jeho vyjadrení nevyplýva, aby bola splnená požiadavka upravená § 53 ods. 9 OZ týkajúca sa uplynutia lehoty 15 dní poskytnutých zákonom dlžníkovi na účely úhrady omeškaného dlhu. Hrozba zosplatnenia dlhu veriteľom znamená pre dlžníka sankciu v podobe straty výhody splátok, preto zákonom vymedzená 15- dňová lehota, nie je len formálnej povahy, ale predstavuje posledný časový úsek, v ktorom má dlžník možnosť riešiť vzniknuté omeškanie. Právo veriteľa na zosplatnenie dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 565 OZ je možné uplatniť až po uplynutí uvedenej lehoty. To znamená, že pokiaľ veriteľ nie je spôsobilý preukázať začiatok jej plynutia, nie je spôsobilý preukázať ani dodržanie podmienok, len za splnenia ktorých je možné dlh vyhlásiť za predčasne splatný, a ktorý dlh je až následne spôsobilý postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca potvrdil, že nedisponuje dôkazom o doručení upozornenia dlžníkovi listom zo dňa 25.6.2014. Z uvedeného plynie záver, že žalobca nepreukázal v konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu, pretože nebol daný základný predpoklad platného postúpenia pohľadávky, ktorej sa žalobca domáha, a ktorým bola splatnosť postupovaného záväzku.
25. Pretože v zmysle vyššie uvedeného pre postúpenie pohľadávky banky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, neboli splnené zákonom vyžadované podmienky, zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 6. 2017 je podľa § 39 OZ neplatná, teda žalobca nevstúpil do právneho postavenia pôvodného veriteľa zo zmluvy o úvere a jeho aktívna vecná legitimácia v konaní nie je daná. Žalobcovi nevyplýva z hmotného práva nárok domáhať sa plnenia voči žalovanému, preto odvolací súd zmenil vyhovujúci výrok rozsudku tak, že žalobu v tejto časti zamietol. Vychádzajúc zo zásady zodpovednosti strán sporu za výsledok konania vyjadrenú v § 255 ods. 1 CSP rozhodol tiež o nároku na náhradu trov konania v súlade s § 396 ods. 2 CSP. Plne procesne úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania proti neúspešnej strane žalobcu v celom rozsahu.
26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).