Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-15T/99/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom Mgr. Jánom Odnogom, v trestnej veci obžalovaného Y. Y., stíhaného pre prečin nepovolenej výroby liehu podľa , , prečin porušovania práv k ochrannej známke, označeniu pôvodu výrobku a obchodnému menu podľa , na hlavnom pojednávaní dňa 22.5.2020 takto

rozhodol:

Obžalovaný: Y. Y., W.. XX.X.XXXX U. M., trvale bytom Q. Č.. XXX

j e v i n n ý, ž e

1) od presnejšie nezisteného času asi v roku 2016 až do dňa 19.12.2017 v obci Haluzice v priestoroch prináležiacich k rodinnému domu č. XXX v hospodárskej budove postavenej na parcele č. XX/X, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. Haluzice, okres Nové Mesto nad Váhom, neoprávnene prechovával tzv. pálenicu - zariadenie na výrobu destilátu, pozostávajúce z nádoby valcovitého tvaru - variča, miešacej vrtule, elektrického motora, trubky a chladiča, vyhotovené a určené na výrobu liehu,

2) od presnejšie nezisteného času asi v roku 2016, najneskôr však od augusta roku 2017, až do dňa 19.12.2017, v obci Haluzice v priestoroch prináležiacich k rodinnému domu č. XXX, v hospodárskej budove postavenej na parcele č. XX/X, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. Haluzice, okres Nové Mesto nad Váhom, pomocou zariadenia na výrobu liehu bez povolenia vyrobil ovocné destiláty rôzneho druhu o celkovom objeme najmenej 332,8 litra v hodnote najmenej 6.138,19 €, a tieto následne u seba prechovával a uskladňoval v plastových a sklenených demižónoch a v sklenených fľaškách, a to: najmenej 12 litrov destilátu (marhuľovice) s obsahom liehu 51,93 %, najmenej 50 litrov rôznodruhového destilátu s obsahom liehu 50,99%, najmenej 50 litrov destilátu (slivovice) s obsahom liehu 50,92%, najmenej 1,8 litra destilátu (vínovice) s obsahom liehu 53,39 %, najmenej 43 litrov destilátu (slivovice) s obsahom liehu 50,27 %, najmenej 50 litrov destilátu (hruškovice) s obsahom liehu 50,79%, najmenej 51 litrov destilátu (slivovice) s obsahom liehu 50,37% najmenej 33 litrov destilátu označeného ako Bošácka Marhuľovica s obsahom liehu 51,80 %, najmenej 17 litrov destilátu označeného ako Bošácka Slivovica s obsahom liehu 50,50 %, najmenej 25 litrov destilátu označeného ako Bošácka Hruškovica s obsahom liehu 50,29 %,

3) od presnejšie nezisteného času asi v roku 2016 až do dňa 19.12.2017 na presnejšie nezistených miestach najmä v okrese Nové Mesto nad Váhom uviedol do obehu presnejšie nezistený počet fliaš destilátu, ktoré rôznym osobám daroval alebo predal, ktoré fľaše s obsahom vypáleného destilátu bez oprávnenia označoval falzifikátmi etikiet obsahujúcimi označenia „BOŠÁCKA SLIVOVICA" a „Bošácka Pálenica s.r.o.", ktoré označenia sú predmetom právnej ochrany ako ochranné známky registrované na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, na ktoré označenia má podľa zaregistrovaných ochranných známok, vedených na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky pod číslami XXXXXX E. XXXXXX, výlučne právo ako majiteľ ochrannej známky spoločnosť L.Z. Bošáca, s.r.o., so sídlom Bošáca 148, IČO: 36 325 066, a to tak, že uvedené etikety na fľaše s destilátom bez oprávnenia

nalepoval, pričom takto označený destilát predal alebo daroval rôznym osobám, minimálne však predal v presnejšie nezistený deň v roku 2017, najneskôr začiatkom novembra 2017, doposiaľ nestotožnenej osobe 1 fľašu 1-litrovú s obsahom destilátu obsahujúceho 51,3 % etanolu, na ktorom bola nalepená etiketa s označeniami „Bošácka Slivovica" a „Bošácka Pálenica", s modrou kapsľou a 1 fľašu 1-litrovú s obsahom destilátu obsahujúceho 53,3 % etanolu, na ktorom bola nalepená etiketa s označeniami Bošácka Marhuľovica a „Bošácka Pálenica s.r.o.", s červenou kapsľou, ktoré 2 fľaše destilátu odovzdala táto osoba Y. V. začiatkom novembra 2017,

t e d a

v bode 1)

neoprávnene prechovával zariadenie na výrobu liehu,

v bode 2)

bez povolenia vo väčšom množstve vyrábal lieh a lieh bez povolenia vyrobený vo väčšom množstve prechovával,

v bode 3)

uviedol do obehu tovar neoprávnene označený označením zhodným s ochrannou známkou, ku ktorej právo používať ju patrí inému,

č í m s p á c h a l

v bode 1)

prečin nepovolenej výroby liehu podľa v znení účinnom v čase spáchania skutku,

v bode 2)

prečin nepovolenej výroby liehu podľa v znení účinnom v čase spáchania skutku,

v bode 3)

prečin porušovania práv k ochrannej známke, označeniu pôvodu výrobku a obchodnému menu podľa

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa , s prihliadnutím na , , , , , na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.

Podľa obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa obvinenému určuje skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa , , obvinenému ukladá trest prepadnutia vecí:

- 1ks Zariadenie na výrobu destilátu valcovitého tvaru - varič,

- 1ks Miešacia vrtuľa

- 1ks Motor - elektrický

- 1ks Trubka na konci zohnutá

- 1ks Chladič

- 1ks Kovový kufrík s obsahom etikiet

- 1ks Počítačová skrinka s tlačiarňou

- 1ks Teplovzdušná pištoľ Bosch

- 1ks Igelitka zn. Omega s obsahom kapslí

- 6ks Fliaš s obsahom tekutiny a s etiketou Bošácka Marhuľovica,

- 5ks Fliaš s obsahom tekutiny a s etiketou Bošácka Slivovica,

- 5ks Fliaš s obsahom tekutiny a s etiketou Bošácka Hruškovica,

- 7ks Fliaš s obsahom tekutiny

Podľa , , sa ukladá ochranné opatrenie zhabania vecí:

- 1 ks Fľaša 1 litrová s obsahom destilátu, označená etiketou ako Bošácka Slivovica, s modrou kapsľou, uzatvorená a s prelepom ako vzorka A - falzifikát,

- 1 ks Fľaša 1 litrová s obsahom destilátu, označená etiketou ako Bošácka Marhuľovica, s červenou kapsulou, uzatvorená a s prelepom ako vzorka B - falzifikát

Podľa sa poškodený L.Z. Bošáca, s.r.o., so sídlom Bošáca 148, IČO: 36 325 066 odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 29.11.2019 na tunajšom súde obžalobu sp. zn. -62 zo dňa 25.11.2019 na obžalovaného Y. Y. pre prečin nepovolenej výroby liehu podľa , , prečin porušovania práv k ochrannej známke, označeniu pôvodu výrobku a obchodnému menu podľa , ktorých sa mal obžalovaný dopustiť na skutkovom základe ako je uvedené vo výroku o vine tohto rozsudku.

Súd vo veci dňa 18.12.2019 vydal trestný rozkaz č.k .15T/99/2019-581, ktorým obžalovaného uznal za vinného v zmysle podanej obžaloby a uložil mu 12-mesačný podmienečný trest odňatia slobody spolu s trestom prepadnutia vecí.

Proti trestnému rozkazu podal obžalovaný odpor, z ktorého dôvodu súd vo veci nariadil pojednávanie najskôr na 21.2.2020, ktoré bolo zrušené z dôvodu kolízie viacerých skôr vytýčených pojednávaní obhajcu na inom súde, následne 13.3.2020, ktorý bol zrušený v súvislosti s opatreniami proti šíreniu koronavírusu, následne sa hlavné pojednávanie uskutočnilo 22.5.2020.

Obžalovaný Y. Y. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.5.2020 na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom po poučení o možnosti urobiť vyhlásenie podľa , a o následkoch v rozsahu ods. 5 až 8 vyhlásil podľa , že je vinný zo spáchania všetkých skutkov uvedených v obžalobe. Následne preto súd postupoval podľa a obžalovanému kládol otázky uvedené v , , , a , na ktoré obžalovaný odpovedal : c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odpoveď obžalovaného : áno d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, odpoveď obžalovaného : áno f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu odpoveď obžalovaného : áno g) či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu, odpoveď obžalovaného : áno h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin, odpoveď obžalovaného : áno

Nakoľko obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky „áno“ a súd nemal pochybnosti o pravdivosti jeho priznania, po zistení stanoviska prokurátora a poškodeného vyhlásenie obžalovaného o vine podľa uznesením prijal a zároveň podľa rozhodol, že dokazovanie o skutku v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste. Na základe uvedeného, súd potom obžalovaného uznal za vinného zo spáchania prečinov nepovolenej výroby liehu podľa , , prečinu porušovania práv k ochrannej známke, označeniu pôvodu výrobku a obchodnému menu podľa

ods. 1 , pretože obžalovaný spáchanými a priznanými skutkami naplnil všetky znaky skutkových podstát uvedených prečinov.

Z toho dôvodu súd na hlavnom pojednávaní vykonal na základe návrhov procesných strán dokazovanie prečítaním listinných dôkazov podľa § 269 a oboznámením vecných dôkazov v zmysle § 270 tak ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný.

Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov a správnych deliktov vyplýva, že spáchal 1 priestupok na úseku dopravy.

Z lustrácie v sociálnej poisťovni vyplýva, že obžalovaný je zamestnaný od 14.1.2019 v spoločnosti Royaldom, s.r.o. s priemerným hrubým mesačným príjmom za posledných 6 mesiacov (október 2019 až marec 2020) vo výške 1.476,79 €.

Zo správe obce Haluzice je obžalovaný hodnotený pozitívne. Má byť ochotný, slušný, priateľský, zúčastňuje sa brigád, pomáha pri všetkých prácach, je zvolený za poslanca obecného zastupiteľstva.

Podľa súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním trestného činu riadny život.

Podľa poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných činov.

Podľa , pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

Podľa ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.

Podľa súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa , , súd uloží trest prepadnutia veci, a) ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu, b) ktorá bola určená na spáchanie trestného činu, c) ktorú páchateľ získal trestným činom alebo ako odmenu zaň alebo

Podľa , , ak nebol uložený trest prepadnutia veci uvedenej v , súd uloží zhabanie veci, ak c) nepatrí páchateľovi a bola získaná trestným činom alebo ako odmena za trestný čin, ide o tovar bez kontrolných známok alebo bez iných kontrolných technických opatrení vyžadovaných všeobecne záväzným právnym predpisom na jeho označenie na daňové účely, to vyžaduje bezpečnosť ľudí alebo majetku, prípadne iný obdobný verejný záujem

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané v . Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu . Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie

pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu. V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovaného ako druh trestu trest odňatia slobody a to vo výmere 5 mesiacov s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou 12 mesiacov za súčasného uloženia trestu prepadnutia vecí. Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u obžalovaného zistil tri poľahčujúce okolnosti a to podľa , že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, pretože bolo zistené, že obžalovaný nebol odsúdený za spáchanie trestného činu a mal len jeden drobný priestupok na úseku dopravy, ďalej podľa , že sa obžalovaný priznal a svoj čin úprimne oľutoval a ďalej podľa , že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti v konaní pred súdom príslušnému orgánu a to súdu, keďže obžalovaný svojím vyhlásením o vine na hlavnom pojednávaní v zmysle v podstate odbremenil súd od dokazovania jeho viny, ktorou skutočnosťou napomáhal súdu pri objasňovaní trestnej činnosti. Súd pritom dodáva, že priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa bolo „hraničné“. Obžalovaný v záverečnej reči uvádzal prejavy: „ľutujem tento skutok, aby som nezabudol“, tiež uviedol, že alkohol si chystal na svadbu, nechcel ho dávať nejako do obehu alebo predávať, nechcel získavať finančné prostriedky, čo sa týka poškodzovania Bošáckej pálenice, nebola určená ani žiadna konkrétna osoba, ktorá doniesla fľaše, obžalovaný si myslí, že to bol zlý krok majiteľa pálenice, že nezavolal políciu alebo hliadku, aby sa tá osoba legitimovala, aby to bolo dostačujúce na použitie proti obžalovanému. Žiadna taká osoba by sa ani nenašla, ktorej by predával fľaše pod označením Bošáckej slivovice. Právom posledného slova obžalovaný uviedol, že skutok ľutuje. Takéto vyjadrenie obžalovaného v záverečnej reči hraničí so skutočnou úprimnou ľútosťou nad spáchaním trestného činu, pričom súd k prejavu prihliadol čiastočne aj v rámci rozhodovania o druhu trestu. U obžalovaného súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa , že spáchal viac trestných činov, konkrétne tri prečiny špecifikované vo výroku rozsudku. Obžalovaného súd odsúdil zo spáchania prečinov nepovolenej výroby liehu podľa , , prečinu porušovania práv k ochrannej známke, označeniu pôvodu výrobku a obchodnému menu podľa , kde prísnejším ustanovením s vyššou trestnou sadzbou je prečin porušovania práv k ochrannej známke, označeniu pôvodu výrobku a obchodnému menu podľa , kde je trestná sadzba v rozmedzí od 0 do 3 rokov. Vzhľadom k tomu, že v prípade obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi 3:1, znižovala sa zákonom ustanovená horná hranica trestnej sadzby v zmysle o jednu tretinu postupom podľa , z toho dôvodu, konečné rozmedzie trestnej sadzby po úprave predstavovalo trestnú sadzbu 0 až 2 roky. Súd pri konečnom rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery pri prihliadnutí na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy mal za to, že u obžalovaného je potrebné uložiť trest odňatia slobody (hoci tento postup vzhľadom na výšku trestnej sadzby za trestný čin podľa v zmysle nie je nevyhnutný), ktorého bezprostredný výkon však nie je potrebný a je možné ho podmienečne odložiť s určením skúšobnej doby. Súd pritom prihliadol aj na predchádzajúci život obžalovaného, kedy nebol doteraz súdne trestaný, pozitívna bola i správa o povesti z obce, i keď nie je možné prehliadnuť, že otec obžalovaného je v obci starosta. Súd prihliadol aj na samotný postoj obžalovaného k spáchaným trestným činom, teda, že sa k spáchaniu priznal a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný, čím obžalovaný neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny bez vykonania dokazovania ohľadom viny na hlavnom pojednávaní. Okrem toho súd prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom prevažovali poľahčujúce okolnosti nad priťažujúcimi. Súd pritom prehodnotil svoje vlastné rozhodnutie vo výroku o treste v trestnom rozkaze, kedy oproti trestnému rozkazu výrazne znížil nielen výšku trestu (z 12 mesiacov na 5) ale aj skúšobnú dobu (z 24 mesiacov na 12). Súd pritom výrazne prihliadol na vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania všetkých troch skutkov, pričom osobitne súd dáva do pozornosti to, že obžalovaný sa priznal aj k skutku 3/ obžaloby, pri ktorom podľa názoru súdu existovala čiastočne

dôkazná núdza a to najmä pre časť skutku: „od presnejšie nezisteného času asi v roku 2016 až do dňa 19.12.2017 na presnejšie nezistených miestach najmä v okrese Nové Mesto nad Váhom uviedol do obehu presnejšie nezistený počet fliaš destilátu, ktoré rôznym osobám daroval alebo predal, ktoré fľaše s obsahom vypáleného destilátu bez oprávnenia označoval falzifikátmi etikiet obsahujúcimi označenia „BOŠÁCKA SLIVOVICA" a „Bošácka Pálenica s.r.o.". I ďalšia časť skutku v bode 3/ obžaloby vyplývala z nepriamej svedeckej výpovede poškodeného. Tieto skutočnosti viedli súd k uloženiu výrazne nižšieho trestu oproti trestu uloženom v trestnom rozkaze. Takto uložený trest (v dolnej polovici trestnej sadzby a výrazne znížený) zároveň podľa názoru súdu plní dostatočne funkciu tak individuálnej ako aj generálnej prevencie a zohľadňuje aj priznanie obžalovaného ku všetkým trestným činom. Zároveň súd skúmal zákonné podmienky na povolenie odkladu výkonu trestu v zmysle , , pričom súd dospel k záveru, že vzhľadom na osobu obžalovaného s prihliadnutím na jeho doterajší netrestaný život so spáchaním iba jedného priestupku, na zabezpečenia ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutý a preto postupom podľa , obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň mu určil skúšobnú dobu na samej dolnej hranici trestnej sadzby, ktorú súd považuje za dostatočnú ale nevyhnutnú aj vzhľadom na nižšie uvádzané skutočnosti. Súd sa zaoberal aj možnosťou uloženia alternatívneho trestu u obžalovaného vzhľadom na to, že ho odsudzoval za prečiny, kde horná hranica neprevyšovala 5 rokov, osobitne peňažným trestom, ktorý žiadal uložiť aj obžalovaný za spáchanú trestnú činnosť. Súd v prvom rade uvádza, že v zásade na uloženie peňažného trestu ani doposiaľ netrestaný obžalovaný nemá automaticky právny nárok, jeho uloženie je v zmysle fakultatívne, súd tak teda môže urobiť, nie musí. Súd pritom neuložil peňažný trest, nakoľko ho nepovažoval za dostatočný pre nápravu obžalovaného ako aj vzhľadom na povahu spáchaných prečinov. Súd pritom poukazuje na to, že obžalovaného odsúdil až za 3 trestné činy, pričom sa nejednalo len o prechovávanie pálenice a výrobu alkoholu pre vlastnú potrebu ale aj za úmyselné sofistikované pripravované s použitím aj počítačovej techniky a plánované páchanie trestnej činnosti vytváraním falzifikátov etikiet Bošácka pálenica s.r.o., Bošácka slivovica a takto označené falzifikáty na nelegálne vyrobenom alkohole potom daroval alebo predával rôznych osobám. Obžalovaný sa tak snažil profitovať na určitom zabehnutom, používanom obchodnom mene s dobrou povesťou obchodnej spoločnosti a zasahoval tak do práva na ochranu ochrannej známky obchodnej spoločnosti L.Z. Bošáca, s.r.o.. Takéto konanie je podľa názoru súdu okrem samotnej trestnosti aj značne nevďačné a nemorálne, pokiaľ ešte obžalovaný aj v poškodenej spoločnosti v minulosti pracoval, naučil sa teda postup výroby alkoholu v tejto spoločnosti, spoločnosť mu dávala živobytie a obžalovaný sa jej následne odvďačil takým spôsobom, že falšoval jej etikety, ktoré lepil na nelegálne a zrejme ani nie tak kvalitne vyrobený alkohol (vzhľadom na dôvod vrátenia alkoholu Y. V. neidentifikovanou osobou) a taký potom dával do obehu (predával alebo daroval). V nedostatočnosť uloženia peňažného trestu svedčí podľa názoru súdu aj samotný prejav obžalovaného na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný urobil vyhlásenie o vine a priznanie ku všetkým skutkom a napriek tomu ako je uvedené vyššie v záverečnej reči akoby popieral, že vôbec dal nejaký vlastnoručne vyrobený alkohol s falzifikátmi etikiet do obehu a to napriek tomu, že sa k tomu priznal pri urobení vyhlásenia. Naviac, obžalovaný napriek svojej vlastnej trestnej činnosti ešte obviňoval poškodeného, resp. majiteľa pálenice, že zvolil zlý postup, keď nezavolal hliadku polície, aby osobu, ktorá alkohol priniesla aj legitimovali a aby to mohli použiť proti obžalovanému. Obžalovaný bagatelizuje až miestami „popiera“ svoju priznanú trestnú činnosť, aj z toho dôvodu by uloženie peňažného trestu bolo u obžalovaného nedostatočné a je potrebné život obžalovaného aspoň v minimálnej skúšobne dobe sledovať. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody s podmienečným odkladom a nie peňažný trest, pričom pri úvahách v zmysle , pri povahe spáchaného trestného činu prihliadol aj na vyjadrenie poškodeného o dlhodobo, poctivo a krvopotne vybudovanej povesti liehovín Bošáckej pálenice. V neposlednom rade, i keď v rovine potenciálnej, v zmysle , peňažný trest súd nemá ukladať, ak by sa tým zmarila možnosť náhrady škody spôsobenej trestným činom. V tejto súvislosti súd ešte dodáva, že hoci bol poškodený podľa so svojim nárokom na náhradu škody v súvislosti s porušovaním práv k ochrannej známke vo výške 200.000 € odkázaný na civilný proces, zástupca poškodeného sa jednoznačne vyjadroval, že škodu si v civilnom konaní určite spoločnosť bude uplatňovať. Dokazovanie škody za porušovanie práv k ochrannej známke, ktoré si spoločnosť cení na 10% imania, presahuje potreby trestného konania, vyžadovalo by si vykonanie značného ďalšieho dokazovania vrátane znaleckého, pričom by sa výrazne oddialilo rozhodovanie o vine a treste obžalovaného, čo je primárnym cieľom trestného konania. Z uvedených

dôvodov bol poškodený odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilný proces a boli v zmysle odmietnuté jeho návrhy na vykonanie dokazovania, pričom súd dodáva, že rozsudok v tejto trestnej veci môže slúžiť ako podklad pre konanie o náhrade škody v civilnom konaní. Doposiaľ teda nie je vylúčené, že obžalovaný bude nejakú škodu platiť, preto ani z toho dôvodu nie je namieste ukladať mu peňažný trest. Podľa , , Trestného zákon a podľa , , súd uložil aj trest prepadnutia vecí a ochranné opatrenie zhabania vecí ako je uvedené vo výroku rozsudku, s ktorým rozhodnutím obžalovaný súhlasil a nemal voči nemu žiadne námietky. Takto uložený trest zároveň podľa názoru súdu plní funkciu tak individuálnej ako aj generálnej prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.