Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11CoCsp-3-2020.pdf
PDF · 84.16 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoCsp/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: X.Š. B., Y.. XX.XX.XXXX, E. V. C. XXXX/XX, XXX XX I., o zaplatenie 529,49 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 12Csp/24/2019-163 zo dňa 29. mája 2019 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 499,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 554,49 eur od 24. júna 2017 do 12. júla 2018, zo sumy 544,49 eur od 13. júla 2018 do 13. augusta 2018, zo sumy 529,49 eur od 14. augusta 2018 do 11. septembra 2018, zo sumy 514,49 eur od 12. septembra 2018 do 11. októbra 2018, zo sumy 499,49 eur od 12. októbra 2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, zastavil konanie v časti uplatnenej istiny vo výške 30,- eur s príslušenstvom a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
2. 2.1 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutočností, že právny predchodca žalobcu C. C.A., A.. C.., uzatvoril so žalovaným 23. septembra 2014 zmluvu o osobnom účte, predmetom ktorej bolo vedenie bežného účtu a poskytnutie povoleného prečerpania po splnení zákonných podmienok. Právny predchodca žalobcu listom zo 16. februára 2017 odstúpil od zmluvy a vyčíslil výšku pohľadávky ku dňu odstúpenia od zmluvy na 643,25 eur a listom z 22. marca 2017 vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky z nepovoleného debetu na účte fyzickej osoby, ktorú vyčíslil na sumu 645,87 eur. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalobcom 23. júna 2017 zmluvu o postúpení pohľadávok, prílohou ktorej bola aj pohľadávka voči žalovanému, pričom nesplatená istina predstavovala sumu 554,49 eur a celkový zostatok pohľadávky bol vo výške 652,88 eur. Postúpenie pohľadávky oznámil žalovanému právny predchodca žalobcu listom z 30. júna 2017. Žalobca vyzval listom zo 4. júla 2018 žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 681,36 eur v lehote do 11. júla 2018. V tomto liste vyčíslil žalovanú istinu ako neuhradený úver vo výške 554,49 eur, zákonný úrok vo výške 28,48 eur, úrok z omeškania vo výške 0,26 eur, zmluvný úrok vo výške 9,63 eur a poplatky vo výške 88,50 eur. 2.2 Súd prvej inštancie mal z výsledkov vykonaného dokazovania preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným 23. septembra 2014 formulárovú zmluvu o osobnom účte, na základe
ktorej sa banka zaviazala poskytnúť žalovanému povolené prečerpanie k účtu formou revolvingového spotrebiteľského úveru. Žalovaný formou revolvingu v období od 23. septembra 2014 do 16. februára 2017 čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 5.775,86 eur. Výška poplatkov predstavovala sumu 228,07 eur. Na úhradu úveru banka evidovala kreditné operácie vo výške 5.455,54 eur. Rozdiel predstavoval sumu 548,39 eur. K uvedenej istine žalobca vyčíslil debetný úrok 91,70 eur, zmluvný úrok z omeškania 3,16 eura a úrok z omeškania do dňa uplatnenia žaloby na súde vo výške 9,63 eur. Z celkového dlhu si žalobca uplatnil iba sumu 554,49 eur, z ktorej žalovaný po podaní žaloby uhradil 30,- eur. 2.3 Vychádzajúc z uvedeného súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 499,49 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný porušil podmienky zmluvy o osobnom účte, v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu zmluvu vypovedal, priznal žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po vypovedaní zmluvy. Keďže žalovaný po podaní žaloby uhradil žalobcovi 30,- eur, žalobca vzal v tejto časti žalobu späť a súd konanie v tejto časti zastavil. 2.4 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a ustanovení § 262 ods. 1, § 497, § 504 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Úrok z omeškania priznal žalobcovi v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ustanovením § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. 2.5 O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia§ 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a priznal žalobcovi ako úspešnej strane proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že si nie je vedomý žiadnej pohľadávky voči obchodnej spoločnosti EOS KSI Slovensko, s. r. o., ani voči C. C.Ľ., A.. C... Tvrdil, že úver, ktorý v spoločnosti mal riadne splatil a keď sa bol informovať o stave účtu, tak v Slovenskej sporiteľmi, a. s., mu povedali, že je všetko v poriadku. Zdôraznil, že pokiaľ by o pohľadávke vedel, riadne by ju splácal.
4. Súd prvej inštancie uznesením, č. k. 12Csp/24/2019-171 z 27. augusta 2019 v spojení s opravným uznesením, č. k. 12Csp/24/2019-175 z 27. septembra 2019 uložil žalovanému povinnosť, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia doplnil svoje podanie doručené súdu 8. júla 2019, ktoré súd posúdil ako odvolanie proti rozsudku, č. k. 12Csp/24/2019-163 z 29. mája 2019. Zároveň ho súd poučil, že v odvolaní je popri všeobecných náležitostiach podania potrebné uviesť, v akom rozsahu žalobca rozsudok napáda a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a doplnenie podania je potrebné doručiť súdu v lehote 10 dní k spisovej značke 12Csp/24/2019 v dvoch vyhotoveniach. V prípade, že v stanovenej lehote vady podania neodstráni (odvolanie nedoplní), odvolací súd odvolanie v zmysle § 386 ods. 1 písm. d) CSP odmietne. Žalovaný zásielky obsahujúce uvedené uznesenia v odbernej lehote neprevzal.
5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.
6. Podľa § 129 ods. 3 CSP, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
9. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:
10. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalobcom 23. júna 2017 zmluvu o postúpení pohľadávok. V prílohe č. 1 k tejto zmluve bola identifikovaná pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému vo výške 652,88 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 554,49 eur, úrokov vo výške 9,89 eur a poplatkov vo výške 88,50 eur. Žalovaný uhradil žalobcovi 12. júla 2018 splátku vo výške 10,- eur a 13. augusta 2018 splátku vo výške 15,- eur. Žalovaná suma vo výške 529,49 eur predstavovala sumu žalovaným neuhradenej istiny, avšak žalovaný po podaní žaloby uhradil žalobcovi 11. septembra 2018 splátku vo výške 15,- eur a 11. októbra 2018 splátku vo výške 15,- eur.
11. K námietkam uvádzaným žalovaným v odvolaní, odvolací súd konštatuje, že žalovaný nielenže v priebehu prvoinštančného konania, ale ani v priebehu odvolacieho konania nepredložil akýkoľvek dôkaz, ktorým by preukázal tieto svoje tvrdenia. Naopak ako skutočnosť, ktorá tieto jeho tvrdenia ešte viac spochybňuje, odvolací súd hodnotí jeho konanie spočívajúce v uhradení 30,- eur po podaní žaloby žalobcovi.
12. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 499,49 eur s príslušenstvom zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.
13. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovaného za nedôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 % a zároveň žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).