Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34Csp-142-2023.pdf
PDF · 100.03 KB
Case nature
Area
Subarea
34Csp/142/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Petrom Uhrinovským, PhD. v právnej veci žalobcu A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom XX C., XXX XX C., zast. Advokátska kancelára JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice - Staré Mesto, proti žalovanému Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, o zaplatenie 1.063,35 EUR spolu s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.063,35 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 11,75 % ročne zo sumy 1.063,35 EUR od 9.6.2023 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9.6.2023 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.063,35 EUR a nahradenia trov konania.
1.1. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.2.2012 uzavrel ako spotrebiteľ so žalovaným ako veriteľom úverovú zmluvu – Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX. Neskôr v replike uviedol, že pri označení zmluvy išlo o pisársku chybu a správne číslo zmluvy je XXXXXXXXXX (ďalej aj ako „Zmluva“), na základe ktorej mali byť žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky vo výške 2.000 EUR (ďalej aj ako „ Úver“). Žalobca sa na základe Zmluvy zaviazal žalovanému vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s odplatou za poskytnutie Úveru, a to v pravidelných 48 mesačných splátkach po 89,71 EUR. Žalobca použil poskytnutý úver výlučne na osobné potreby.
1.2. Zo strany žalobcu bolo na účet žalovaného na základe Zmluvy poukázané plnenie minimálne vo výške 3.063,35 EUR. V rozsahu sumy 1.063,35 EUR tak došlo na základe predmetnej zmluvy zo strany žalobcu k plneniu nad rámec istiny poskytnutého Úveru.
1.3. Zmluvu je potrebné považovať za neplatnú. Uvedené žalobca odôvodňuje tým, že skutočná hodnota RPMN zo Zmluvy dosahuje mieru 54,68 %, oproti hodnote 49,20 % - 52,40 % ročne uvádzanej v Zmluve a hodnota ročnej úrokovej sadzby mala dosahovať mieru 41,07 % ročne. V zmysle prehľadu priemerných odplát za poskytnutie obdobných úverov (zverejneného na webovom sídle Národnej banky Slovenska) vyplýva, že priemerná hodnota RPMN v čase uzavretia Zmluvy dosahovala mieru 17,21 % ročne a priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby v čase uzavretia Zmluvy dosahovala mieru 16,11 % ročne.
1.4. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“) platí, že celková výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie podstatne prevyšovať výšku odplaty obvykle požadovanú na finančnom trhu za obdobné úverové produkty. Hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov, ako aj hodnota ročnej úrokovej sadzby zo Zmluvy však priemerné hodnoty prevyšujú viac ako dvojnásobne, čo je priamom rozpore s citovaným ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Je teda zrejmé, že dohodu o výške odplaty za poskytnutie predmetného úveru je potrebné považovať za dohodu výrazne zákonu, na základe čoho tak dohoda o výške odplaty za poskytnutie úveru je neplatná. V dôsledku uvedeného potom žalovaný nemal nárok na akékoľvek plnenie v rozsahu odplaty za poskytnutie Úveru.
1.5. Z povahy Zmluvy nesporne vyplýva, že Zmluva je zmluvou odplatnou. Odplata za poskytnutie Úveru je tak takou súčasťou Zmluvy, odčlenením ktorej by samotná Zmluva stratila jednu zo svojich charakteristických čŕt. Z uvedeného tak vyplýva, že dohodu o výške odplaty za poskytnutie Úveru nie je možné odčleniť od ostatného obsahu samotnej Zmluvy. V zmysle uvedeného je potom potrebné dospieť k záveru, že ak je dohoda o výške odplaty za poskytnutie Úveru neplatná pre jej priamy rozpor so zákonom, potom v zmysle ustanovenia § 41 poslednej vety Občianskeho zákonníka sa tento dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon – Zmluvu.
1.6. Žalobca ďalej dôvodnosť ním uplatňovaného nároku odvodzoval aj z bezúročného a bezpoplatkového charakteru Zmluvy, a to z dôvodov: (1) Absencia adresy, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, (2) Absencia údaju o termíne konečnej splatnosti Úveru, (3) Neurčitosť celkovej čiastky, ktorú sa zaviazal spotrebiteľ zaplatiť a (4) Nesprávnosť údaju o výške RPMN uvedenej v Zmluve.
1.7. Medzi stranami došlo súčasne s uzavretím Zmluvy aj k dojednaniu poistenia schopnosti splácať pôžičku, na základe ktorej sa žalobca mal zaviazať každomesačne uhrádzať žalovanému okrem dohodnutej splátky Úveru aj poistné v sume 3,43 EUR mesačne. Z ustanovenia § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) vyplýva, že poistné je súčasťou výpočtu celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom vtedy, ak uzavretie poistnej zmluvy je podmienkou pre uzavretie samotnej úverovej zmluvy. Samotnú skutočnosť, či poistenie schopnosti splácať úver bola alebo nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy nemožno skúmať len s odkazom na to, že v úverovej zmluve je uvedené, že k poisteniu dlžník pristupuje dobrovoľne, ale je potrebné skúmať, či spotrebiteľ mal reálnu možnosť odmietnuť poistenie bez toho, aby táto skutočnosť mala vplyv na uzavretie úverovej zmluvy. Vo vzťahu k uvedenému žalobca uviedol, že pri uzatváraní Zmluvy mu nebolo dané žiadnym spôsobom na výber, či chce pristúpiť k poisteniu alebo nie.
1.8. Vzhľadom na (-) absolútnu neplatnosť Zmluvy a (-) bezúročný a bezpoplatkový charakter poskytnutého Úveru, nemal žalovaný základe Zmluvy právo na plnenie žiadnych úrokov a poplatkov nad rámec ním poskytnutých finančných prostriedkov (2.000 EUR). Zo strany žalobcu však bolo na účet žalovaného poukázané plnenie minimálne v sume 3.063,35 EUR, ktoré je potrebné zarátať výlučne na úhradu istiny poskytnutého Úveru. Na základe uvedeného je teda zrejmé, že záväzok žalobcu vrátiť žalovanému poskytnuté finančné prostriedky zanikol splnením, a to s poukazom na to, že žalobca už vrátil žalovanému minimálne o 1.063,35 EUR viac, než na čo bol povinný.
1.9. Z uvedených skutočností teda vyplýva, že v rozsahu sumy 1.691,05 EUR došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, o ktoré sa obohatil na úkor žalobcu. Na základe Zmluvy si však žalobca uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.063,35 EUR, čo predstavuje časť poslednej splátky zo dňa 10.6.2013, ktorá bola poukázaná na účet žalovaného nad rámec ním poskytnutej istiny Úveru.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 23.6.2023 (ďalej aj ako „vyjadrenie k žalobe“), pričom uviedol, že so žalobcom žiadnu úverovú zmluvu pod číslom XXXXXXXXXX neuzatvoril. Žalobca ju do konania nedoložil a žalovaný ňou z dôvodu neexistencie taktiež nedisponuje. Súčasne mu nie zrejmé, na základe čoho žalobca namieta a spochybňuje jednotlivé náležitosti nepredloženej a neexistujúcej úverovej zmluvy. Žalovaný preto popiera a rozporuje tvrdenia žalobcu v celom rozsahu a zastáva názor, že žalobca neuniesol tak bremeno tvrdenia ako ani dôkazné bremeno, na základe ktorého by úverová zmluva mohla byť vyhlásená za bezúročnú a bez poplatkov.
Pokiaľ žalobca konkrétnu úverovú zmluvu predloží, bude môcť aj žalovaný zaujať postoj k jednotlivým náležitostiam.
3. Žalobca v replike (§ 167 ods. 3 CSP) uviedol, že nedošlo k uzavretiu žiadnej úverovej zmluvy pod č. 1100870104, nakoľko zo strany žalobcu išlo o pisársku chybu a správne číslo zmluvy je 4202034362.
3.1. Žalobca sa nedomáha určenia bezúročnosti Zmluvy a vydania bezdôvodného obohatenia. Ide o žalobu na plnenie – tzn. žalobca sa domáha výlučne vydania bezdôvodného obohatenia (bez toho aby súd vo výroku vyhlásil úver poskytnutý na základe Zmluvy za bezúročný a bez poplatkov).
3.2. Zo žalobcom predložených listinný dôkazov vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným skutočne došlo k uzavretiu Zmluvy, na podklade ktorej došlo zo strany žalovaného k poskytnutiu Úveru (vo výške 2.000 EUR), ktoré mal žalovaný vrátiť spolu s odplatou za poskytnutie úveru v pravidelných 48 mesačných splátkach po 89,71 EUR. Tieto splátky žalovaný uhrádzal v období od 03/2012 – 06/2013, ktoré boli označené variabilným symbolom zhodným s číslom Zmluvy, pričom celkovo na účet žalovaného uhradil minimálne sumu 3.063,35 EUR, teda o 1.063,35 EUR viac, než aká bola žalobcovi poskytnutá ako istina poskytnutého Úveru. Nakoľko však pri uzavretí Zmluvy došlo k dojednaniu odplaty prevyšujúcu maximálnu prípustnú mieru odplaty, ako aj vzhľadom na to, že žalobca nebol informovaný o skutočnej miere RPMN, akékoľvek plnenie prijaté žalovaným nad rámec istiny poskytnutého Úveru je potrebné považovať za bezdôvodné obohatenie, vydania ktorého sa žalobca podanou žalobou domáha.
3.3. V konaní preukázané nebolo je, že úverový vzťah bol uzavretý v písomnej forme. Pokiaľ by teda žalovaný aj naďalej spochybňoval existenciu Zmluvy v zákonom predpísanej písomnej forme, v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) o spotrebiteľských úveroch by bolo možné takisto konštatovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého Úveru.
4. Žalovaný v duplike (§ 167 ods. 4 CSP) uviedol, že súhlasí s tvrdením žalobcu, že k uzatvoreniu Zmluvy (č. 4202034362) medzi žalobcom a žalovaným dňa 15.02.2012 došlo, a to v písomnej forme, pričom jedno vyhotovenie bolo odovzdané žalobcovi ako klientovi.
4.1. Argumentáciu žalobcu, ktorou sa domáha určenia bezúročnosti a bez poplatkovosti Zmluvy, ktorú ani len nepredloží, nemožno označiť inak ako neopodstatnenú, hypotetickú a najmä dôkazmi nepodloženú.
4.2. Je elementárnou povinnosťou žalobcu skutkovo vymedziť predmet žaloby prostredníctvom tvrdení, a následne preukázať tvrdené skutočnosti v rámci dôkazného bremena. Pokiaľ žalobca svoje skutkové tvrdenia nepodloží dôkazmi, neunesie dôkazné bremeno, čo má mať za následok zamietnutie žaloby v celom rozsahu.
4.3. Žalobca je v konaní dominus litis, t. j. je jeho povinnosťou vymedziť predmet konania, skutkovo svoju žalobu odôvodniť a na preukázanie týchto tvrdení predložiť dôkazy. Žalobca však takýmto spôsobom nepostupoval a žaloba podľa názoru žalovaného nespĺňa náležitosti v zmysle CSP, na základe čoho by malo dôjsť k jej zamietnutiu v celom rozsahu.
5. V zmysle § 177 ods. 1 v spojení s § 297 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „CSP“) súd na prejednanie tohto sporu nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 4.3.2024 (ďalej aj ako „Pojednávanie“). skutkový stav 6. Z písomných vyjadrení strán sporu, Pojednávania a vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nižšie uvedený skutkový stav.
6.1. Z nesporných tvrdení strán vyplýva, že strany medzi sebou uzatvorili Zmluvu.
6.2. Z tvrdení žalobcu a na to nadväzujúcim nepopretím predmetných skutkových tvrdení žalovaným považoval súd za nesporné, že obsahom záväzkového vzťahu založeného Zmluvou bolo poskytnutie Úveru vo výške 2.000 EUR, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v pravidelných 48 mesačných splátkach po 89,71 EUR. RPMN bola určená v hodnote 49,20 % - 52,40 %. Obsah záväzkového vzťahu založeného Zmluvou vyplýva aj z listiny „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere“.
6.3. Ďalej z tvrdení žalobcu a na to nadväzujúcim nepopretím predmetných skutkových tvrdení žalovaným, ako aj z potvrdení o úhrade splátok (poštový poukaz na účet – podací lístok), považoval súd za preukázané, že žalobca titulom Zmluvy a poskytnutého Úveru poukázal žalovanému plnenie minimálne vo výške 3.063,35 EUR. Splátku vo výške 1.717,70 EUR poukázal žalobca dňa 10.6.2013.
6.4. Celková suma, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť podľa Zmluvy žalovanému predstavuje sumu v celkovej výške 4.306,08 EUR, ktorá zodpovedá súčinu počtu mesačných splátok a výšky jednej mesačnej splátky (48 x 89,71 = 4.306,08).
6.5. Pri celkovej sume Úveru 4.306,08 tak RPMN vychádza podľa tvrdení žalobcu vo výške 54,68 %. Rovnako tak žalovaný nerozporoval žalobcom vypočítanú a určenú celkovú výšku RPMN. Na doplnenie súd preveril RPMN na základe výpočtu podľa softwaru súdneho registra, pričom jeho použitím vyšla RPMN vo výške 54,87 %. Súd potom teda akceptoval žalobcom uvedenú RPMN, ktorú žalovaný nerozporoval, a tak súd vychádzal, že RPMN je vo výške 54,68 %.
6.6. Z prehľad úrokových mier pre spotrebiteľské úvery za obdobie 2012 – 02 so splatnosťou od 1 do 5 rokov verejne dostupné: https://nbs.sk/statisticke-udaje/financne-institucie/banky/statisticke-a- analyticke-prehlady/urokova-statistika/bankova-urokova-statistika-uvery/ vyplýva, že priemerná RPMN pre rozhodné obdobie je vo výške 17,21 %.
6.7. Z predžalobnej výzvy zo dňa 7.6.2023 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na vrátenie sumy 1.063,35 EUR. Uvedená skutočnosť rovnako vyplýva, z emailu odoslaného dňa 7.6.2023 o 14:16 z adresy D. na adresu E.. Zároveň doručenie predmetnej výzvy dňa 8.6.2023 ani žalovaný nepoprel.
7. Na vyššie zistený a opísaný skutkový stav súd aplikoval tieto právne normy a zmluvné dojednania strán sporu platné a účinné k dňu vyhlásenia tohto rozsudku, ak ďalej nie je uvedené inak (zistil nižšie uvedený právny stav): (-) 53 ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“) v znení účinnom od 1.7.2011, (-) § 52 Občianskeho zákonníka, (-) § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, (-) § 456 Občianskeho zákonníka, (-) § 457 Občianskeho zákonníka, (-) § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, (-) § 3 Nariadenia vlády číslo 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „Nariadenia vlády č. 87/1995“) v znení účinnom od 1.7.2010.
8. V zmysle zisteného skutkového a právneho stavu súd takto vec právne posúdil a rozhodol nižšie uvedeným spôsobom a na základe nižšie uvedených úvah.
9. Podľa 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom k dňu uzatvorenia Zmluvy (účinnom od 1.7.2011) ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
10. Zákonodarca citovaným ustanovením implicitne ustanovil absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá plynie zo zákazovo koncipovanej dispozície prezentovanej slovom „nesmie“. Porušením ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a ustanovení Nariadenia 87/1995 bude založená absolútna neplatnosť právnych úkonov ako celku, pričom súčasne môže dôjsť aj k založeniu osobitného dôvodu neplatnosti právneho úkonu podľa § 39a OZ, ak sa veriteľ dopustí konania, ktoré naplní popri hrubom nepomere aj subjektívne znaky skutkovej podstaty civilnoprávnej úžery. Aj s poukazom na uvedené právne následky uvádzame, že inštitucionalizácia civilnoprávnej odplaty a najvyššej prípustnej odplaty za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi má značný význam aj pre vykonateľnosť skutkovej podstaty civilnoprávnej úžery. Práve v § 39a OZ uvedený objektívny znak hrubého nepomeru vzájomného protiplnenia bude totiž vždy naplnený v prípade, ak veriteľ prekročí najvyššiu prípustnú výšku civilnoprávnej odplaty pre konkrétny druh úveru alebo pôžičky. Aspekt hrubého nepomeru, ktorý plynie z prekročenia najvyššej prípustnej výšky odplaty za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi je použiteľný nielen na účely civilnoprávnej úžery, ale v právnom poriadku aj na účely úžery trestnoprávnej a v rovine generálnej subsidiarity kódexu všeobecného súkromného práva aj všade tam, kde je potrebné stanoviť pri vzájomnom odplatnom protiplnení rámec hrubého nepomeru (BUDJAČ, M.
§ 53 [Ustanovenia určené na ochranu spotrebiteľa v zmluvnom práve]. In: ŠTEVČEK, M., DULAK, A., BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 626.).
11. V tomto prípade RPMN má hodnotu 54,68 % (v zmysle Zmluvy nesprávne uvedená hodnota 49,20 %
- 52,40 %), pričom z prehľadu publikovaného Národnou bankou Slovenska vyplýva, že priemerná RPMN pre rozhodné obdobie bola vo výške 17,21 %. Zmluvou dohodnutá odplata teda podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.
12. Z dôvodu neplatnosti Zmluvy podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka vznikla žalovanému ako veriteľovi povinnosť vydať poskytnuté finančné plnenie, keďže podľa § 457 Občianskeho zákonníka platí, že ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
13. Nakoľko súd dospel k záveru o neplatnosti Zmluvy v zmysle vyššie uvedeného, tak sa ďalej už nezaoberal ostatnými námietkami žalobcu vo vzťahu k Zmluve, ktoré by mali odôvodňovať povinnosť žalovaného vydať poskytnuté finančné plnenie.
14. Žalobca by tak bol povinný vrátiť žalovanému sumu poskytnutého Úveru (2.000 EUR) a žalovaný vrátiť žalobcovi celkovú sumu zaplatených peňažných prostriedkov (3.063,35 EUR). V zmysle všeobecne akceptovanej justičnej praxe by mal súd vykonať zúčtovanie druhovo rovnakých a vzájomne podmienených pohľadávok sporových strán bez toho, aby sa uplatnil režim kompenzačnej námietky alebo vzájomnej žaloby. Na základe takto uvedeného potom rozdiel medzi vyššie uvedenými sumami predstavuje sumu 1.063,35 EUR, ktorá zodpovedá výške bezdôvodného obohatenia, o ktoré sa žalovaný obohatil na úkor žalobcu.
15. V nadväznosti na vyššie uvedené, tak súd považoval nárok uplatnený žalobou za dôvodný a opodstatnený, pričom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi ním uplatnenému sumu vo výške 1.063,35 EUR.
16. Z prisúdenej istiny súd priznal žalobcovi aj príslušenstvom v podobe úrokov z omeškania, a to v súlade s § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády 87/1995 v znení účinnom k vzniku záväzkového vzťahu zo Zmluvy, a to odo dňa nasledujúceho po doručení prežalobnej výzvy zo dňa 7.6.2023.
17. Na doplnenie súd uvádza, že žalovaný celú svoju procesnú obranu založil na tom, že žalobca v konaní nepredložil Zmluvu, pričom sa žiadnym spôsobom nevyjadril k ostatným skutkovým tvrdeniam uvedených žalobcom.
18. Možnosť zúčastniť sa na súdnom pojednávaní je právom každého účastníka a záleží výlučne na ňom, či tohto práva využije alebo nie. Ak účastník toto právo nevyžije, z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlní, súhlasí s tým, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti (Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 3Cdo 40/2011 zo dňa 14. septembra 2011). V zmysle § 181 ods. 2 CSP po prednesoch strán na pojednávaní súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná, pričom súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. Súd svoje predbežné právne posúdenie veci oznamuje stranám výlučne na pojednávaní (alter. pri predbežnom prejednaní sporu) a nie mimo pojednávania. Predbežné právne posúdenie veci má predovšetkým umožniť objektívnu predvídateľnosť následného súdneho rozhodnutia a vytvoriť priestor na prehodnotenie vlastnej procesnej pozície sporových strán, ich vecnú a efektívnu právnu argumentáciu, riadne substancovanie skutkových tvrdení, dôkazných návrhov a pod. Ak teda strana nerealizuje svoje právo účastí na Pojednávaní, tak si je vedomá, že nemôže procesne reagovať na predbežné právne posúdenie a nesie plnú procesnú zodpovednosť za svoju neúčasť.
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady úspechu v spore. Žalobca mal v spore plný úspech, a preto má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý mu súd priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu tohto rozsudku je možné vykonať podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.