Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_1Co-7-2020.pdf
PDF · 95.06 KB
Case nature
Subarea
1Co/7/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a Mgr. Aleny Čakváriovej v právnej veci navrhovateľky: P. L. G., A. XX, B., zastúpenej advokátom JUDr. Ing. Miroslavom Čipákom, Vazovova 9/B, Bratislava, proti odporcovi: E. G., A. XX, B., zastúpeného advokátom JUDr. Františkom Gutekom, Nezábudková 46, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 04.05.2020, č.k. 49C/27/2020-42, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporcovi, aby nevstupoval dočasne do bytu č. XX-XBXX, nachádzajúcom sa na X. poschodí bytového domu, so súpisným číslom XXXX na A. R. XX/C V. B. (ďalej len „byt“), poučil ho o možnosti podať voči navrhovateľke ako žalovanej žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia a stranám nepriznal náhradu trov konania.
2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že navrhovateľka sa domáha uloženia zákazu odporcovi vstupovať do bytu, pričom zároveň navrhla, aby súd v prípade záujmu odporcu rozhodol o jeho práve vstúpiť do predmetného bytu za prítomnosti Polície SR (OČTK) v deň a hodinu, ktorú si vopred dohodne s navrhovateľkou za účelom prevzatia svojich osobných vecí nachádzajúcich v spoločnej domácnosti. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom sú manželmi od roku 2012 a majú spolu dvoch maloletých synov. Odporca ju fyzicky napáda, vyhráža sa jej i jej rodine, v minulosti jej odporca zlomil nos. Napriek prísľubom odporcu sa jeho správanie nezmenilo, naopak fyzické útoky, vyhrážanie sa, psychický teror nielen urážaním, ale aj zamykaním v byte, zabavením mobilného telefónu neustále pokračovali. Navrhovateľka zdôraznila, že situácia sa zhoršila v období karantény COVID - 19, keď s odporcom trávili spolu viac času, čo vyvrcholilo pokusom odporcu znásilniť ju dňa 27.03.2020. Na základe uvedených konaní odporcu podala dňa 28.03.2020 trestné oznámenie za účelom oznámenia skutočností nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, ako i trestný čin znásilnenia. V ten istý deň (28.03.2020) polícia odporcu zadržala a 29.03.2020 bolo voči nemu podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie a súčasne podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku bolo vznesené obvinenie. Okresný súd Bratislava V uznesením, sp. zn. 7Tp/16/2020, rozhodol o vzatí odporcu do väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, väzba začala plynúť dňa 28.03.2020 o 20.45 hod. Z dôvodu, že odporca podal voči predmetnému uzneseniu sťažnosť, navrhovateľka sa cítila byť ohrozená prípadným návratom odporcu do spoločnej domácnosti, obáva sa o svoj život, keďže konanie odporcu trvá niekoľko rokov, pričom jeho intenzita sa zvyšuje.
3. Súd prvej inštancie mal za osvedčené, že navrhovateľka s odporcom sú nájomcami bytu odo dňa 24.10.2018 do 31.10.2020. Dňa 28.03.2020 o 17:20 hod a o 21:00 hod podala navrhovateľka oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona a trestný čin znásilnenia. V oznámeniach uviedla najmä vyjadrenia týkajúce sa fyzického útoku odporcu v minulosti, následkom ktorého došlo k zlomeniu jej nosa, následným fyzickým útokom odporcu, k snahe odporcu o znásilnenie navrhovateľky, obmedzovaní jej pohybu, ponižovania jej osoby. Zo zápisnice o výsluchu zadržanej osoby zo dňa 29.03.2020 súd zistil, že odporca uviedol „možno som bol k nej za dva posledné roky agresívny, ale to preto, lebo aj manželka bola agresívna..“. Zo zápisnice spísanej na Okresnom súde Bratislava V zo dňa 31.03.2020, ktorej súčasťou je i uznesenie zo dňa 31.03.2020, sp. zn. 7Tp/16/2020, konajúci súd mal za preukázané, že odporca bol podľa § 72 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku a podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku vzatý do väzby. Z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Bratislava V zo dňa 31.03.2020, sp. zn. 7Tp/16/2020, vyplýva, že obvinený odporca od presne nezisteného mesiaca roku 2018 na viacerých miestach pobytu v B. až do dňa 27.03.2020 v byte spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej manželke - navrhovateľke, a to tým spôsobom, že od vyššie uvedeného času počas spoločného bývania ju v presne nezistený čas roku 2018 zvalil na zem, a ako sa chystala vstať, tak jej svojou hlavou narazil do nosa a zlomil jej nos, pričom situácia sa zhoršila po novembri 2018, kedy sa navrhovateľka s odporcom a svojimi dvoma synmi presťahovala do bytu, kde ju urážal a opakovane jej nadával, že je „piča“, „kurva“ a „štetka“ a to zakaždým, keď sa mu niečo nepáčilo, upodozrieval ju z nevery, v júli 2019 prišiel za ňou, pričom tá v tom čase spala v posteli, nakoľko bola noc, pristúpil k posteli, na ktorej ležala a povedal jej, že je kurva a spí s inými chlapmi a začal ju ťahať za jedno z pŕs, čím jej spôsobil modriny, následne v mesiaci august 2019 odporca navrhovateľke nadával a opľul ju po tom, ako mu uviedla, že na návštevu do ich spoločného bytu prídu jej rodičia, pričom následne po ich odchode ju znovu opľul a nadával jej pred oboma maloletými synmi. Situácia sa následne zhoršila po 20.03.2020, kedy odporca každý deň slovne a fyzicky naliehal na navrhovateľku, aby s ním mala sex, s čím ona nesúhlasila, pričom dňa 25.03.2020 jej povedal, aby nezaspala, lebo jej nedá pokoj dovtedy, kým sa s ním nevyspí, kým nebudú mať sex, čo bolo večer medzi 21:00 až 22:00 hod, kedy mu navrhovateľka na to povedala, že sa s ním nevyspí, spočiatku ležali spolu v posteli v spálni, kde ju odporca raz kopol nohou do oblasti jej ľavého stehna pri panve, na čo sa zodvihla z postele a išla si ľahnúť do obývačky na sedačku, pričom asi štyrikrát počas noci prišiel za ňou, budil ju a hovoril jej, že je kurva, že sa s ním nechce vyspať, na to ju znovu kopol nohou a trafil ju do druhej nohy, pričom vždy, keď k navrhovateľke pristúpil ju opľul, následne dňa 26.03.2020 znovu naliehal na to, aby s ním vykonala súlož, pričom keď odmietla, tak spod postele vytiahol vyskakovací nôž, ktorý začal niekoľkokrát otvárať a zatvárať tak, aby to navrhovateľka počula a zastrašoval ju ním, dňa 27.03.2020 medzi 12:00 hod. a 13:00 hod. po tom, ako chcela ísť navrhovateľka do banky jej zobral platobnú kartu, občiansky preukaz, mobilný telefón, vytiahol kľúče zo zámku dverí a proti jej vôli jej bránil opustiť spoločné obydlie, pričom jej v spálni bytu povedal, že ak bude kričať, tak jej niečím zapchá ústa, aby ju nebolo počuť a dňa 27.03.2020 asi o 22:00 hod., keď bola vedľa neho v posteli v spálni jej povedal, že on už nebude dlhšie čakať, že „ak mu sama nedá“, tak on si to zoberie, lebo je jeho manželka a následne začal navrhovateľke držať jednou rukou jej obe ruky a druhou rukou nohy, pričom jej začal proti jej vôli sťahovať nohavičky a hovoril, že prečo ich má stále oblečené a ona sa bránila takým spôsobom, že sa zvŕtala, aby sa mu to nepodarilo, pričom obdobná situácia sa zopakovala asi trikrát, a každá z nich trvala asi 5-10 minút, čím týmito konaniami odporca opakovane svojej manželke spôsoboval psychické a fyzické utrpenie vyvolávaním strachu a stresu, ktoré ohrozuje jej psychické a fyzické zdravie a obmedzuje jej bezpečnosť.
4. Súd prvej inštancie na základe navrhovateľkou uvádzaných a osvedčených skutočností dospel k záveru, že je dôvod neodkladne upraviť pomery strán navrhovaným neodkladným opatrením. Navrhovateľka poukazom na doterajšie konania odporcu a jeho následky v podobe nielen začatého trestného konania, vznesenia obvinenia, ale i vzatia odporcu do väzby z dôvodu obavy, že bude v trestnej činnosti pokračovať, postačujúco osvedčila, že odporca je v súčasnosti stále dôvodne podozrivý z násilia, resp. z konania ohrozujúceho telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľky. Na základe uvedeného nebol dôvod spochybňovať tvrdenie navrhovateľky, že má vážne obavy o život a zdravie. Preukázané násilné správanie zo strany odporcu spočívajúce vo fyzickom násilí, nepochybne dostatočne osvedčovalo dosiahnutie takého stupňa intenzity, ktorý objektívne znamená neakceptovateľnosť ďalšieho spolužitia s takouto osobou. Navrhovateľka súčasne osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi manželmi, keď sledovaný účel by nebolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Na základe uvedeného súd prvej inštancie, za aplikácie § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e), § 328 ods. 2 veta druhá, § 329 ods. 2, § 331 ods. 1, § 332 ods. 2,
§ 334 a § 337 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) návrhu navrhovateľky vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie v požadovanom znení.
5. Súd prvej inštancie podotkol, že pokiaľ navrhovateľka navrhla, aby súd v prípade záujmu odporcu rozhodol o jeho práve vstúpiť do predmetného bytu za prítomnosti Polície SR (OČTK) v deň a hodinu, ktorú si vopred dohodne s navrhovateľkou, za účelom prevzatia svojich osobných vecí nachádzajúcich v spoločnej domácnosti, návrhu nemohol vyhovieť, a to nielen pre jeho neurčitosť a nevykonateľnosť, ale aj z dôvodu podmienenosti tohto návrhu záujmom odporcu o dané rozhodnutie.
6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 257 C.s.p., s poukazom na povahu veci, keď ide o preventívne rozhodnutie, o ktorom súd rozhodol bez vyjadrenia protistrany, a preto stranám náhradu trov konania nepriznal.
7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca a žiadal ho zrušiť a konanie zastaviť. Podľa odporcu súd prvej inštancie nedôvodne rozhodol len na podklade tvrdení navrhovateľky, aj napriek tomu, že skutkový stav veci je s nimi v absolútnom protiklade. Na podklade klamlivých a účelových tvrdení navrhovateľky je voči nemu vedené nezákonné trestné konanie a v súčasnosti je na tomto základe nedôvodne a nezákonne obmedzená aj jeho osobná sloboda. Uvedeným rozhodnutím mu bolo bez akéhokoľvek preverenia reálneho skutkového stavu nielen zabránené vstúpiť do bytu, kde sa dlhodobo zdržiaval a kde má všetky svoje veci, ale dokonca na nesprávne zistenom stave a pri porušení viacerých právnych predpisov mu bola obmedzená jeho osobná sloboda. V konaní neboli vôbec zohľadnené skutočnosti svedčiace v jeho prospech, pričom je evidentné, že poškodeným nie je navrhovateľka, ale on. Navrhovateľka ho bezdôvodne obvinila zo skutkov, ktorých sa nedopustil, pričom až do jeho vzatia do väzby nič nenasvedčovalo tomu, že by pociťovala vzťah medzi nimi tak ako to opísala v trestnom konaní. Odporca potvrdil, že situácia v domácnosti nebola dlhodobo ideálna, a to jednak pre zamestnanie navrhovateľky, ktorá pracuje celú noc ako striptérka, vracia sa domov v podnapitom stave, cez deň spí, a on sa osobne stará o maloleté deti. Navrhovateľka nejavila o deti záujem, sama sa presťahovala z Varšavy do Bratislavy a až po jeho presviedčaní mu umožnila, aby sa s deťmi prisťahoval za ňou. Odporca uviedol, že navrhovateľka mala možnosť kedykoľvek opustiť spoločnú domácnosť, nakoľko bola dostatočne finančne nezávislá a zabezpečená, mohla neobmedzene komunikovať s kým chcela, a preto jej tvrdenia o nátlaku, strachu a ohrozovaní jej života považoval za nepravdivé a nelogické. Súd prvej inštancie tieto tvrdenia navrhovateľky prevzal do odôvodnenia napadnutého uznesenia, spolu s nesprávnym prekladom jeho výpovede v trestnom konaní, keď citoval „možno som bol k nej za dva posledné roky agresívny..“, čo odporca nikdy nevyslovil. Nepravdivosť tvrdení navrhovateľky o pokuse o znásilnenie bola preukázaná i tým, že samotné trestné konanie proti nemu sa neviedlo pre trestný čin znásilnenia. Odporca zdôraznil, že nikdy navrhovateľke vedome neublížil, ani slovne ju hrubo nenapadol, naopak sa snažil ich manželský vzťah zachovať.
8. V ďalšom vyslovil odporca domnienku, že účelom návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia je jej snaha vyhnúť sa väzbe v súvislosti s trestným konaním vo veci medializovaných neoprávnených prevodov klientov jej zamestnávateľa, pri ktorých zamestnankyne svojich klientov opili a následne z ich bankových účtov prevádzali finančné prostriedky.
9. Odporca súdu prvej inštancie vytkol, že nekriticky prevzal závery trestného konania a nezohľadnil, že proti uzneseniu o vzatí do väzby podal sťažnosť. Podľa jeho názoru samotné (nedôvodné) rozhodnutie o väzbe nemôže založiť dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, keď za aktuálneho stavu záujem chránený neodkladným opatrením nemôže byť ohrozený.
10. Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadrila.
11. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie odporcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
12. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
13. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
15. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
17. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. e) C.s.p. postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia, ktoré znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce) a postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a v jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného bývania.
18. V tejto súvislosti možno uviesť, že hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty, keď násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku; násilím však nie je konflikt, nakoľko v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci; násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie ani nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka, nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia a zvlášť je účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité aspoň v štádiu vyšetrovania trestnej činnosti násilníka, minimalizovať jeho kontakt s obeťou, ku ktorému spravidla dochádza v domácom prostredí obete. Práve uvedené skutočnosti boli dôvodom vytvorenia osobitného typu neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. e) C.s.p., ktorým je možné strane uložiť, aby nevstupovala dočasne do bytu alebo domu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Pri tomto druhu neodkladného opatrenia nie je rozhodujúce, aký vzťah má podozrivý z násilia k tomuto bytu/domu; dôležité je, že v ňom má bývať obeť, ktorú je potrebné chrániť dočasnou úpravou pomerov, keď právo nebyť vystavovaný domácemu násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, pričom samotná Ústava SR, ako i jednotlivé právne normy zaručujú právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, čím je ponímané aj právo na pokojný rodinný život.
19. Súd prvej inštancie záver o osvedčení bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami založil na konštatovaní, že vzhľadom na doterajšie konanie odporcu a jeho následky v podobe trestného konania,
vznesenia obvinenia, ale najmä jeho vzatia do väzby pre obavu z pokračovania v trestnej činnosti, je tu dôvodné podozrenie z násilia voči navrhovateľke, a preto nemožno spochybňovať jej obavy o život a zdravie. Konajúcemu súdu nemožno vytknúť, že vychádzal z uznesenia o vzatí odporcu do väzby, v ktorom bolo opísané konanie odporcu podrobené preskúmaniu, a to aj z hľadiska možnej obavy v jeho pokračovaní.
20. Pokiaľ odporca vytýkal súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie nevychádzalo z konkrétnych dôkazov o tom, že by sa dopustil opísanej (trestnej) činnosti, a nekriticky prevzal závery uvedené v uznesení o vzatí do väzby, odvolací súd udáva, že na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia postačuje len osvedčenie tvrdených skutočností. Je zrejmé, že voči odporcovi bolo vznesené obvinenie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, ktoré vychádzalo z dôvodného podozrenia, že odporca sa dopustil tohto činu, pričom úlohou civilného súdu nie je preverovať dôvodnosť tohto trestného stíhania vedeného proti odporcovi. Zároveň odvolací poukazuje na to, že odporca bol vzatý do väzby z dôvodu obavy, že pri ponechaní na slobode bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti, a preto nie je nevyhnutné, aby táto obava bola z predložených dôkazov jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností aj preukázaná.
21. Pokiaľ odporca namietal, že nebol naplnený predpoklad aktuálneho ohrozenia zákonom chráneného záujmu navrhovateľky, odvolací súd udáva, že uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 06.05.2020, sp. zn. 1Tpo/19/2020, bola sťažnosť odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 31.03.2020, sp. zn. 7Tp/16/2020, síce zamietnutá, a teda odporca bol naďalej ponechaný vo väzbe, má za to, že existuje obava z konania odporcu, ktoré by mohlo viesť k násiliu proti navrhovateľke. Túto obavu zakladá možnosť odporcu kedykoľvek (minimálne raz za 30 dní) požiadať o prepustenie z väzby (§ 79 ods. 3 Trestného poriadku), a preto je potrebné, aby bola ochrana navrhovateľky zabezpečená aj nariadeným neodkladným opatrením.
22. S poukazom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že odporca konajúcemu súdu nedôvodne vytýkal nesprávne právne posúdenie splnenia predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia; tieto navrhovateľka preukázala, keď osvedčila dostatočne nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a tým potrebu rýchlej a neodkladnej úpravy pomerov strán sporu navrhovaným neodkladným opatrením. Odvolací súd preto po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, prihliadajúc na dôvody uvedené odporcom v odvolaní, dospel k záveru zhodnému so súdom prvej inštancie, že boli naplnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že navrhovateľke, ktorá mala úspech, nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).