Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31C-34-2020.pdf
PDF · 83.43 KB
Case nature
Area
Subarea
31C/34/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v sporovej veci navrhovateľa: H. R., E. M. XXX/XX, XXX XX J. proti odporcovi: H.. K.. H.. E. H., J.., P. P. R., Ú. Y. B. R., V. M. XX, XXX XX L. o neodkladné opatrenie takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa odmieta.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 26.04.2020 domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zruší nariadenie Hlavného hygienika SR OLP/3355/2020 zo dňa 20.04.2020, ktorým uloží povinnosť prehodnotiť nosenie rúšok, berúc do úvahy aj iné ohrozené skupiny obyvateľstva, ktorým zruší nariadenie Hlavného hygienika SR OLP/3172/2020 zo dňa 17.04.2020 o štátnej karanténe a ktorým uloží povinnosť Hlavnému hygienikovi SR otvoriť za prísnych hygienických opatrení aj ďalšie prevádzky podľa vzoru Českej republiky a Rakúskej spolkovej republiky. Svoj návrh v časti týkajúcej sa zrušenia nariadenia Hlavného hygienika SR OLP/3355/2020 zo dňa 20.04.2020 a uloženia povinnosti prehodnotiť nosenie rúšok, berúc do úvahy aj iné ohrozené skupiny obyvateľstva odôvodnil tým, že žiada o ochranu práv všetkých občanov našej vlasti. Hlavný hygienik SR E. H. vo svojom opatrení OLP/3355/2020 o prekrytí tváre rúškom alebo inou náhradou nevzal a uviedol do ohrozenia zdravia skupinu obyvateľstva ako sú astmatici trpiaci pridruženými ťažkosťami spojenými s kvitnutím rastlín a zvýšenou koncentráciou peľu v ovzduší. Tento peľ sa zachytáva na látke, ktorá je v kontakte s dýchacími cestami a spôsobuje nemalé zdravotné problémy v horšom prípade môže dôjsť až k šoku. Ďalšou skupinou občanov sú občania po mozgovej príhode, inými chorobami pľúc, priedušiek, baníci. Týmto svojim neuváženým konaním môže naplniť skutkovú podstatu trestného činu podľa § 284 písm. 1 a 2. Svoj návrh v časti týkajúcej sa zrušenia nariadenie Hlavného hygienika SR OLP/3172/2020 zo dňa 17.04.2020 o štátnej karanténe odôvodnil tým, že na sociálnej sieti sa množia skúsenosti vracajúvšich sa repatriantov, ktorí sa musia podrobiť povinnej karanténe. Poukázal na text uvedený na Facebooku dňa 26.04.2020 týkajúci sa prípadu opatrovateľky v Rakúsku. Podstatou textu bolo vyjadrenie nespokojnosti s prijatými opatreniami a uvedenie konkrétneho prípadu týkajúceho sa neprimeranej dĺžky prevozu repatriantov do karanténneho centra v Starej Ľubovni z hraničného prechodu Berg a spôsobov zaobchádzania s repatriantmi. Ďalej uviedol, že je sporná spoľahlivosť testov na COVID-19, keď nie je možné, aby niektorým občanom SR vyšli testy najprv negatívne, potom pozitívne a nakoniec opäť negatívne a sú držaní aj tri týždne v karanténnom centre, bez možnosti, aby mohli nahliadnuť do výsledkov testov, ktoré oznamujú prostredníctvom, a to je v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov. Ďalej poukázal na skúsenosť svojej matky. C. F., čoby ministerka zdravotníctva zrušila dovoz lieku Rivotril na územie našej vlasti. Liek užívajú občania s epilepsiou a ďalšími neurologickými chorobami. Ministerka v priamom prenose klamala o tom, že tento liek sa prestal vyrábať, túto informáciu navrhovateľovi vyvrátil samotný výrobca firma Roché Česká republika. Pre tento liek chodieva navrhovateľ každý mesiac na územie Českej republiky. Má za to, že predmetné nariadenie Hlavného hygienika SR priamo ohrozuje životy a zdravie občanov SR. Svoj návrh v časti uloženia povinnosti Hlavnému hygienikovi SR otvoriť za prísnych hygienických opatrení aj ďalšie prevádzky podľa vzoru Českej republiky a Rakúskej spolkovej republiky odôvodnil tým, že na základe pozitívnej epidemiologickej situácie nevidí dôvod nechávať
zatvorené malé prevádzky. Malé obchody sú viditeľne diskriminované voči veľkým prevádzkam. Ako príklad uviedol reportáž rakúskej ÖRF. Ďalej uviedol, že neuvážené ponechanie zatvorených prevádzok môže doviesť Slovenskú republiku a aj občanov teda majiteľov do ťažkých ekonomických potiaží. Takéto konanie Hlavného hygienika SR môže byť kvalifikované ako genocída a to na základe Slovenskou republikou schválených rešpektovaných Dohovorov o zabránení a trestaní zločinu genocídy (1948) a o nepremlčateľnosti vojnových zločinov proti ľudskosti (1968). V tomto ponímaní navrhovateľ dáva na zreteľ, že genocídou je úmyselné uvedenie ktorejkoľvek národnej, rasovej, etnickej, alebo náboženskej skupiny do takých ekonomických a sociálnych životných podmienok, ktoré vedú k jej čiastočnému alebo úplnému fyzickému zničeniu. Na preukázanie svojich tvrdení ako dôkazy označil článok v G. X. B. XX.XX.XXXX, web stránku P.:/..R.-Y.U.-X.-K.-X.-V.-B.-V.-W., W. R. P.:/..L..J..R.-B.-K.-A., svedectvá F. D. C. H. z Facebookovej skupiny "Ľudia v karanténe Ministerstva vnútra SR", rozsudok Mestského súdu v Prahe, webstránku P.:/..M.-XXXX.P.?X., webstránku P.:/..A..R.-R.-Y.-C.-F.-F.-L.-na-J.-X.-Z.-S.-B.-U.-C.- G. a webstránku P.:/..A..R.-Z.-po-M.-R.-G.-V.-proti-F.-R.-B.-L.. Z označených dôkazov k návrhu pripojil prepis svedectva F. D. z Facebookovej skupiny "Ľudia v karanténe Ministerstva vnútra SR" (č. l. 4), prepis svedectva H. z Facebookovej skupiny "Ľudia v karanténe Ministerstva vnútra SR" (č. l. 5-6) a rozsudok Mestského súdu v Prahe (9-44).
2. Súd sa na účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil najskôr s obsahom a podstatou návrhu a posúdil ho postupom podľa § 326 a § 327 zákona č. 160/2015 Z. z. v tom zmysle, či je vôbec prípustný, t. j. či obsahuje predpísané náležitosti, či je zrozumiteľný a určitý.
3. V súvislosti s podaným návrhom súd skúmal, či návrh spĺňa zákonom ustanovené náležitosti uvedené v § 326 zákona č. 160/2015 Z. z., t. j. či je v návrhu uvedené, ktorému súdu je určený, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis (tzv. všeobecné náležitosti podania podľa § 127 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.), ďalej či sú v návrhu uvedené označenie strán menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom pokiaľ ide o fyzickú osobu, názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené, pokiaľ ide o právnickú osobu, uvedením názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná, pokiaľ ide o štát a uvedením názvu štátneho orgánu, ak je stranou štátny orgán, ďalej pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh (tzv. náležitosti žaloby podľa § 132 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z.) a napokon či je v návrhu uvedené opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a či je z návrhu zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (tzv. náležitosti neodkladného opatrenia podľa § 326 zákona č. 160/2015 Z. z.).
4. V tomto smere súd považuje za dôležité zdôrazniť, že v každom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musia byť v zmysle § 326 zákona č. 160/2015 Z. z. uvedené zákonom predpísané náležitosti, t. j. všeobecné náležitosti podania, náležitosti žaloby a náležitosti neodkladného opatrenia. Iba tak je návrh úplný a súd o ňom môže meritórne konať a rozhodnúť. Zároveň je nutné zdôrazniť, že pokiaľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh podľa § 327 zákona č. 160/2015 Z. z. musí odmietnuť, ak ide o vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní. Pritom ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa podľa ust. § 327 zákona č. 160/2015 Z. z. nepoužijú. To znamená, že ak v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia absentujú predpísané náležitosti, súd na ich doplnenie nie je oprávnený vyzývať, ale zákon mu ukladá povinnosť podanie odmietnuť. Takáto právna úprava vyplýva z povahy neodkladného opatrenia ako osobitného procesného inštitútu, ktorého cieľom je poskytnúť stranám sporu rýchlu (neodkladnú) úpravu ich vzťahov v rámci tohto osobitného procesného postupu.
5. V prejednávanej veci bolo v návrhu uvedené, že je určený Okresnému súdu Bratislava II a tomuto súdu bol aj doručený. Z návrhu vyplynulo, že ho uskutočnil H. R. v elektronickej podobe autorizovaný podľa osobitného predpisu. Z podania vyplynulo, že sa netýka začatého konania, ale iniciuje sa ním nové konanie o nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k postupu a rozhodnutiam Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, pričom podaním sa sleduje práve nariadenie neodkladného opatrenia vo vyššie uvedenej navrhovanej podobe. Podanie bolo podané v elektronickej podobe autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu, čiže bolo podpísané. Súd teda vyhodnotil, že podanie obsahovalo všeobecné náležitosti podania podľa § 127 zákona č. 160/2015 Z. z.
6. V návrhu bolo uvedené označenie navrhovateľa menom a priezviskom a adresou. V návrhu nebol uvedený dátum narodenia alebo iný identifikačný údaj navrhovateľa, na základe ktorého by bolo možné stotožniť navrhovateľa. V návrhu bolo uvedené označenie odporcu ako H.. K.. H.. E. H. J.., P. P. R., Ú. Y. B.M. R., V. M. XX, J.. S.. L. XX, XXX XX L.. Z uvedeného označenia odporcu nie je dostatočne určité, či návrh smeruje proti H.. K.. H.. E. H., J.. ako fyzickej osobe alebo voči Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky ako štátnemu orgánu (§ 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z.), resp. proti hlavnému hygienikovi Slovenskej republiky ako štatutárnemu orgánu Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorý riadi a zodpovedá za činnosť uvedeného úradu a je zároveň generálnym tajomníkom služobného úradu (§ 5 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. a § 21 zákona č. 523/2004 Z. z.), pričom ako štatutárny orgán rozpočtovej organizácie ako taký v zmysle § 18 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. nemá právnu subjektivitu, teda podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. nemôže byť stranou sporu. Súd teda vyhodnotil, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje náležitosti žaloby podľa § 132 zákona č. 160/2015 Z. z., a síce riadne a určité označenie strán.
7. Keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje riadne označenie navrhovateľa dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom navrhovateľa (okrem mena a priezviska a adresy), nie je možné dostatočne identifikovať a stotožniť stranu sporu, a preto nie je možné pokračovať v konaní, keď nie je jasné, kto je stranou sporu. Ak by aj súd upustil od striktného formálneho posúdenia označenia navrhovateľa neodkladného opatrenia dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom, keď je s určitou mierou pravdepodobnosti možné ustáliť, že osoba, ktorá podanie podpísala je osobou, ktorá podanie navrhuje, a teda je na základe obsahu spisu stotožniteľná, bolo nutné sa zaoberať závažnejším nedostatkom náležitostí návrhu, a síce neurčitým označením odporcu. Ako už bolo vyššie uvedené, nie je zrejmé, či návrh smeruje proti fyzickej osobe E. H. alebo proti štátnemu orgánu Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, či nebodaj proti hlavnému hygienikovi ako štatutárnemu orgánu, resp. funkcii, t. j. entite bez právnej subjektivity. Ak ale nie je zrejmé proti komu je konanie vedené, nemožno v konaní pokračovať. Zároveň pre ďalší postup a rozhodnutie vo veci je kardinálnou otázka, či návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje proti fyzickej osobe alebo proti štátnemu orgánu, či nebodaj proti štatutárnemu orgánu alebo funkcii. Ak by totiž smerovalo proti fyzickej osobe, navrhovateľ neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by mal vyplývať akýkoľvek súkromnoprávny vzťah medzi (aj keď neúplne označenými) navrhovateľom a odporcom, ktorý by mohol byť prejednaný súdom v rámci civilného sporového konania (§ 3 zákona č. 160/2015 Z. z.), a preto by súd musel vo veci meritórne rozhodnúť a návrh zamietnuť (§ 328 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.). Ak by smerovalo proti štatutárnemu orgánu alebo funkcii, čiže entite bez právnej subjektivity, súd by musel konanie podľa § 62 zákona č. 160/2015 Z. z. zastaviť. Ak by ale malo smerovať proti štátnemu orgánu a zároveň z podania je zrejmé, že navrhovateľ tvrdí, že jeho alebo cudzie práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutiami a iným postupom Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, potom by súd bol povinný skúmať, či nejde o vec, ktorá má byť prejednaná v konaní podľa zákona č. 162/2015 Z. z. pred príslušným správnym súdom, a teda či sú splnené podmienky konania týkajúce sa právomoci a príslušnosti tunajšieho súdu, a zároveň či je podanie vôbec prípustné, keďže ustanovenia tretej časti zákona č. 160/2015 Z. z., ktorá okrem iného upravuje aj inštitút neodkladného opatrenia, sa na konanie pred správnym súdom nepoužijú (§ 25 zákona č. 162/2015 Z. z.). Preto ustálenie subjektu konania vystupujúceho na strane odporcu je pre ďalší postup súdu v konaní nevyhnutný.
8. Vzhľadom na uvedenú absenciu náležitostí návrhu neodkladného opatrenia podľa § 326 zákona č. 160/2015 Z. z. a nemožnosť pokračovať v konaní pre ich absenciu, súd podľa § 327 zákona č. 160/2015 Z. z. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol. Súd zdôrazňuje, že nebol v zmysle § 327 zákona č. 160/2015 Z. z. oprávnený odstraňovať vady podania, t. j. vyzvať navrhovateľa, aby riadne označil strany sporu.
9. Súd záverom už len okrajovo uvádza, že za vhodné uplatnenie prostriedkov právnej ochrany zodpovedá do veľkej miery subjekt, ktorý sa ochrany práv a oprávnených záujmov domáha. Ak toho nie je schopný, má Ústavou Slovenskej republiky garantované právo na právnu pomoc (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Ak tento subjekt uplatní nevhodné prostriedky právnej ochrany alebo ich uplatní nesprávnym spôsobom a právny poriadok v danom prípade nepripúšťa, aby konajúci orgán (v tomto prípade súd) korigoval nesprávny postup subjektu domáhajúceho sa právnej ochrany
- napríklad výzvou na odstránenie vád podania a pod., potom niet iného možného dôsledku, než že
subjektu dovolávajúcemu sa právnej ochrany táto ochrana poskytnutá nebude, lebo právo patrí bdelým (pozri primerane uznesenie Najvyššieho súdu SR z 08.11.2011, sp. zn. 1Sžr/38/2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, Drieňová 5, 827 02 Bratislava. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať, len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.