Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-73-2018.pdf
PDF · 76.52 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/73/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou v právnej veci žalobcu: ČSAD Invest Logistics, s.r.o., IČO: 35 770 082, so sídlom Stará Vajnorská 17, 831 04 Bratislava, zast.: Legium s.r.o., IČO: 36 867 870, so sídlom Bukurešťská 3, 811 04 Bratislava -Staré mesto, proti žalovanému: M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.Á. XXX, XXX XX Y., Č. V., o zaplatenie 1.800 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1800,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 22.5.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1/ Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 06.06.2018 sa žalobca voči žalovanému domáhal formulárovým návrhom vydania európskeho platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1800,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 22.5.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, ako i náhrady trov konania, a to titulom Zmluvy o zamestnaneckej pôžičke zo dňa 15.11.2016 a jej nedostatočnej platby, v zmysle § 657 a nasl. Obč. zákonníka. 2/ Súd prvej inštancie vydal európsky platobný rozkaz č.k. 12C 73/2018-38 zo dňa 16.01.2019, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Následne uznesením č.k. 12C 73/2018-46 zo dňa 22.07.2019 súd platobný rozkaz zrušil, pre jeho nemožnosť doručenia do vlastných rúk žalovaného. 3/ Žaloba s prílohami spolu s výzvou na vyjadrenie ako aj procesné poučenia podľa § 318 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) boli žalovanému doručené dňa 04.04.2020.
4/ Žalovaný sa k skutkovým tvrdeniam a listinným dôkazom predloženým žalobcom nevyjadril.
5/ Súd v súlade s ust. § 322 CSP vo veci nariadil pojednávanie. Žalovaný zásielku obsahujúcu termín pojednávania v odbernej lehote neprevzal. Táto sa súdu vrátila dňa 22.04.2018, ktorý deň sa považuje za doručenie predvolania ( § 111 ods.3 CSP). Preto súd vec prejednal postupom podľa § 180 CSP.
6/ Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi a to Zmluvou o zamestnaneckej pôžičke zo dňa 15.11.2016, vyhlásením splatnosti pôžičky zo dňa 27.04.2016, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
7/ Zo zmluvy o zamestnaneckej pôžičke zo dňa 15.11.2016 mal súd za preukázané, že žalobca, ako zamestnávateľ, poskytol žalovanému, ako zamestnancovi, bezúročnú a bezúčelovú pôžičku vo výške 5 000 Eur ( čl. I). Podľa čl. II. bolo vrátenie pôžičky dohodnuté v pravidelných mesačných splátkach po 200 Eur, počnúc od 25.11.2016 do 05.11.2018, podľa Splátkového kalendára.
8/ Dňa 27.04.2016 vyhlásil žalobca nesplatenú časť pôžičky vo výške 1 800 Eur za splatnú v celosti a zároveň žalovaného vyzval na jej vrátenie v lehote 3 dní odo dňa jeho doručenia. V opačnom prípade žalobca podá žalobu na súd.
9/ Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe, poukázal na to, že nárok žalobcu vznikol titulom zamestnaneckej pôžičky vo výške 5 000 Eur. Pôžička bola bezúročná a bezúčelová. Splatnosť bola dohodnutá v 25-tich splátkach vo výške 200 Eur mesačne od 25.11.2016 do 5.11.2018. Žalovaný uhradil celkom 16 splátok, posledná bola dňa 5.2.2018, po 200 Eur t.j. uhradil iba sumu 3 200,- Eur, ďalej už neplatil. Žalovaný už nie je ich zamestnancom žalobcu cca od 2/2018, kedy prestal pôžičku splácať. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania, žalobca mu zaslal list, v ktorom vyhlásil splatnosť nesplatenej časti pôžičky vo výške 1 800 Eur a vyzval ho na jej splatenie. Na výzvu o zaplatenie žalovaný nereagoval. Žalobca si k žalovanej sume preto uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 800 Eur od 22.5.2018 a to v zmysle výzvy na zaplatenie zo dňa 27.4.2018, po vrátení zásielky. Keďže žalovaný doposiaľ žiadnym spôsobom nespochybnil nárok žalobcu, žalobca má zato, že jeho nárok je nesporný a žiada súd, aby žalobe vyhovel v celom rozsahu.
10/ Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
11/ Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
12/ Po vykonanom dokazovaní súd žalobe v celom rozsah vyhovel opierajúc sa o ust. § 151 ods.1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
13/ V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v predmetnom spore ide o konanie podľa tretieho dielu druhej hlavy Civilného sporového poriadku, kedy súd môže vo veci vykonať dôkazy, aj keď ich zamestnanec nenavrhol (§319 CSP). Takéto konanie zo strany súdu však predpokladá, aby sa zamestnanec aspoň k veci vyjadril, či už písomne alebo ústne na pojednávaní, aby súd mohol posúdiť, aké dôkazy je potrebné vykonať pre úplné zistenie skutkového stavu. Žalovaný však zostal úplne pasívny, v konaní sa k žalobe písomne nevyjadril a to aj napriek výzve súdu, ktorú prevzal a na nariadené pojednávanie sa nedostavil. Súd teda považoval skutkový stav tvrdený žalobcom za preukázaný a ním predloženými dôkazmi, za nesporný .
14/ Vo vzťahu k úrokom z omeškania súd postupoval v súlade s § 517ods.1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (k § 517 ods. 2 a k § 53b ods. 1) s tým, že úrok z omeškania súd priznal odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty uvedenej vo výzve žalobcu na zaplatenie dlžnej čiastky.
15/ Podľa § 3 nariadenia, je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu omeškania bola základná úroková sadzba ECB 0,00% teda úrok z omeškania predstavuje 5,00%z dlžnej istiny zo sumy 1.800,- eur od 22.05.2018 do zaplatenia.
16/ Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17/ Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18/ Pri rozhodnutí o náhrade trov konania súd aplikoval ustanovenie § 255 ods.1 CSP a v spore úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III (355 ods.1, 356 CSP) písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 CSP)V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d ) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.