Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_22Csp-73-2023.pdf
PDF · 102.65 KB
Case nature
Area
Subarea
22Csp/73/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kolárikom v právnej veci žalobcu: UBC 2020, k.s., sídlo: Tamaškovičova 2742/17, 917 01 Trnava, IČO: 53 151 135, správca úpadcu Silverside, a. s. v konkurze, IČO: 50 052 560, sídlo: Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava, zast.: VIVID LEGAL, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom: Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 807 915, proti žalovanému: L. S., nar.: XX. XX. XXXX, bydlisko: A. Q. XXX/XX, XXX XX Š. E. F., o zaplatenie 2 924,20 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 551,98 EUR a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
· zo sumy 33,29 EUR od 11. 01. 2022 do zaplatenia, · zo sumy 126,31 EUR od 11. 02. 2022 do zaplatenia, · zo sumy 128,52 EUR od 11. 03. 2022 do zaplatenia, · zo sumy 130,78 EUR od 11. 04. 2022 do zaplatenia, · zo sumy 133,08 EUR od 11. 05. 2022 do zaplatenia,
všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V časti o zaplatenie úverovej istiny vo výške 562,68 EUR a k nej prislúchajúceho úroku z omeškania, zmluvného úroku vo výške 333,89 EUR a zmluvnej pokuty vo výške 114,34 EUR, sa konanie zastavuje.
III. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22. 08. 2023 domáhal zaplatenia sumy 2 924,20 EUR s príslušenstvom a zmluvnou pokutou vo výške 600,48 EUR. Žalobu odôvodnil tým, že je správcom konkurznej podstaty úpadcu - spoločnosti Silverside, a. s. v konkurze (ďalej len „úpadca“ alebo „veriteľ“), na majetok ktorej bol Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29.09.2022, sp. zn. 31K/25/2022, zverejneným v Obchodnom vestníku SR č. 187/2022 zo dňa 29. 09. 2022 pod číslom K056351, vyhlásený konkurz. Veriteľ na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo (variabilný symbol) XXXXXXXXX uzavretej dňa XX. XX. XXXX medzi veriteľom a žalovaným poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 5 000,- EUR so zmluvným úrokom 21,05 % p.a.. Žalovaný sa zaviazal splácať úver prostredníctvom pravidelných mesačných splátok vo výške 135,42 EUR. Žalovaný sa dostal so splácaním úveru do omeškania. Žalobca upomienkou č. 1 zo 17. 10. 2019 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej mesačnej splátky Úveru, ako aj na náhradu nákladov za vystavenie upomienok v zmysle Sadzobníka poplatkov žalobcu a súčasne upozornil žalovaného, že si žalobca uplatňuje
zmluvnú pokutu a úrok z omeškania. Žalobca výzvou s názvom „Posledná výzva“ zo dňa 15. 12. 2019 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej mesačnej splátky úveru a súčasne upozornil žalovaného, že (i) si žalobca od omeškania s úhradou príslušnej splátky uplatňuje zmluvné a zákonné nároky spojené s omeškaním, t.j. zmluvnú pokutu a úrok z omeškania, (ii) vymáhanie nárokov žalobcu môže byť odovzdané do mandátnej správy a (iii) že pokiaľ dlžná suma akejkoľvek mesačnej splátky nebude uhradená a s jej úhradou bude žalovaný v omeškaní so splácaním viac ako 3 mesiace, žalobca môže pristúpiť k zosplatneniu celého dlhu zo zmluvy. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním úveru, žalobca má nárok na zaplatenie (i) zmluvnej pokuty vo výške 10 % p.a. z dlžnej sumy nezaplatenej splátky úveru od prvého dňa omeškania (článok IX. Zmluvy) a (ii) zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. z dlžnej sumy nezaplatenej splátky úveru od prvého dňa omeškania (článok II. Zmluvy). Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie (i) dlžnej istiny úveru vo výške 2 924,20 EUR, (ii) zmluvných úrokov vo výške 21,05 % ročne, t.j. celkovo vo výške 816,19 EUR, (iii) zmluvnej pokuty vo výške: 10 % p.a. zo súm omeškaných splátok úveru v súhrnnej výške (pokuty) 600,48 EUR, (iv) zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. zo súm omeškaných splátok úveru splatných v období od 11. 09. 2020 do 11. 05. 2022, ako ho žalobca špecifikoval pre každú jednotlivú splátku v žalobe, a (v) náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 7,- EUR.
2. Na podporu svojich tvrdení žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy: Zmluva o spotrebiteľskom úvere (č.l. 10 - 14), Upomienka č. 1 s doručenkou (č.l. 15 - 16), Sadzobník poplatkov pre fyzické osoby - spotrebiteľov (č.l. 18), Posledná výzva s doručenkou (č.l. 19 - 20), Platobná disciplína k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXX XXX XXX (č.l. 21 - 23), oznámenia z obchodného vestníka č. K024068 a K056351 (č.l. 25 - 27).
3. Podaním zo 17. 10. 2023 žalobca opravil chyby v číslach pri špecifikácii úroku z omeškania z neuhradených splátok a zároveň vzal žalobu čiastočne späť, a to v časti o zaplatenie úverovej istiny vo výške 562,68 EUR a k nej prislúchajúceho úroku z omeškania, zmluvného úroku vo výške 333,89 EUR a zmluvnej pokuty vo výške 114,34 EUR.
4. Súd doručil žalovanému žalobu s prílohami, poučeniami a výzvou na vyjadrenie dňa 02. 11. 2023 (č.l. 53). Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
5. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 01. 03. 2024, vykonal dokazovanie zo všetkých listinných dôkazov založených v spise a dospel k ďalej uvedeným skutkovým a právnym záverom.
6. Dňa 28. 04. 2017 bola medzi úpadcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (č.l. 10), na základe ktorej úpadca poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 5 000,- EUR s úrokovou sadzou 21,05 % ročne, splatný v 60 mesačných splátkach vo výške 135,42 EUR, prvá splátka splatná 10. 06. 2017, posledná splátka splatná 10. 05. 2022, celková čiastka na zaplatenie 8 125,20 EUR, RPMN: 22,78 %, priemerná RPMN: 15,12 %. Podľa prehľadu platobnej disciplíny k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXX XXX XXX (č.l. 21) žalovaný čerpal úver dňa 28. 04. 2017. Žalovaný úver nesplácal riadne a včas, pričom žalobcovi uhradil v súhrne čiastku 4 448,02 EUR. Napriek niekoľkým upomienkam žalovaný dlh neuhradil. Konečný termín splatnosti úveru bol podľa zmluvy 10. 05. 2022, teda pred vyhlásením konkurzu na úpadcu. Preto súd v konaní posudzoval dlh žalovaného z pohľadu jednotlivých splátok úveru (skoršie zosplatnenie úveru pre omeškanie so splácaním žalobca nepreukazoval a ani netvrdil).
7. Aby mohla byť pohľadávka veriteľa voči spotrebiteľovi priznaná v súdnom konaní, súd musí mať preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok pokiaľ ide o existenciu pohľadávky a jej uplatňovanie voči spotrebiteľovi. Kogentné právne normy upravujú právne dôsledky porušenia povinností na strane veriteľa pri uzavieraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere a pri výkone práv z nej vyplývajúcich, na ktoré súd musí prihliadnuť, a teda musí i posúdiť, či je pohľadávka voči spotrebiteľovi uplatňovaná v súlade so zákonom.
8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase uzavretia zmluvy („ZoSÚ“) veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
10. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
11. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
12. Podľa § 7 ods. 17 písm. b) ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
13. Podľa § 7 ods. 20 písm. b) ZoSÚ na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť.
14. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní položiek podľa odseku 20, ktoré sa použijú pri výpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a príjem spotrebiteľa.
15. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
16. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS („Smernica“), členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. 03. 2014, LCL Le Crédit Lyonnais proti Fesihovi Kalhanovi, C-565/12 uviedol, že je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty
vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Cieľom uvedenej úpravy je zabezpečiť účinnú ochranu spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich finančné možnosti a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti.
17. V rozsudku sp. zn. 23CoCsp/26/2020 z 30. 11. 2020 Krajský súd v Trnave uviedol, že ZoSÚ vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi informáciu len o výške svojich príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
18. Tvrdenia k skúmaniu bonity žalobca uviedol na pojednávaní dňa 01. 03. 2024 (viď. zápisnica). Uviedol, že veriteľ skúmal bonitu žalovaného. Zo žalovaným predložených dokladov vyplynul jeho mesačný príjem vo výške 1 680,- EUR a náklady vo výške 607,54 EUR, čo je suma životného minima pre žalovaného, dve deti a ďalšiu posudzovanú osobu. V rámci dopytovaných výdavkov žalovaný uviedol sumu 70,- EUR - podľa žalobcu zrejme išlo o výdavky na jeho osobnú spotrebu, ale nevedel, o aké výdavky išlo, „mohlo to byť čokoľvek“. Z registra úverov žalovanému vyplývali dva finančné záväzky so splátkami vo výške 194 EUR a 77 EUR. Celkové mesačné výdavky žalovaného tak predstavovali 948,54 EUR mesačne, a teda žalovanému zostala suma 731,46 EUR, pričom splátka nového úveru bola 135,58 EUR, a teda žalovaný ju bol schopný splácať. Žalobca predložil na pojednávaní nasledovné dôkazy k skúmaniu bonity: žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru, kópiu OP žalovaného, výplatné pásky za obdobie 01/2017 - 03/2017, potvrdenie o poukázaní mzdy na účet vo VÚB, výpis z účtu manželky žalovaného vo VÚB, výpis z registra úverov a registra insolvencií, prehľad nákladov žalovaného a tabuľku s výpočtom bonity.
19. V zmysle § 7 ods. 16 a ods. 17 ZoSÚ je žalobca povinný preukázať, že veriteľ pri poskytnutí spotrebiteľského úveru postupoval s odbornou starostlivosťou, najmä že zodpovedajúcim spôsobom skúmal schopnosť žalovaného splácať úver. Posudzovanie bonity je proces zhromaždenia a kvalifikovaného vyhodnotenia relevantných údajov o aktuálnej finančnej situácii konkrétneho klienta, ktorý je veriteľ povinný vykonať s odbornou starostlivosťou a obozretne a ktorého vykonanie s odbornou starostlivosťou je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. Žalobca nepreukázal, že veriteľ s odbornou starostlivosťou skúmal schopnosť žalovaného splácať úver v zmysle § 7 ZoSÚ. Podľa vyjadrenia žalobcu veriteľ pri skúmaní bonity žalovaného zohľadnil mesačné náklady žalovaného vo výške 607,54 EUR, čo je sumu životného minima na žalovaného, jeho dve deti a jednu ďalšiu posudzovanú osobu. V žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru predloženej na pojednávaní sú uvedené nasledovné údaje o nákladoch žalovaného: (i) minimálne výdavky: 607,54 EUR, (ii) dopytované výdavky: 70,00 EUR. Zo
žiadosti ani z iných dokladov nie je zrejmé, aké náklady mala uvedená suma 70,00 EUR predstavovať, pričom toto nevedel ani žalobca, ktorý uviedol, že si tam žiadateľ o úver mohol dať akúkoľvek sumu, ktorú chcel; žalobca nijako nezisťoval, čo táto suma predstavovala a aké náklady v nej žiadateľ o úver zahrnul. Z uvedeného mal súd za jednoznačne preukázané, že veriteľ sa vôbec nezaoberal skutočnými nákladmi žalovaného na zabezpečenie základných životných potrieb jeho a osôb, voči ktorým mal žalovaný vyživovaciu povinnosť, a tieto náklady nezisťoval, ale len použil sumu životného minima a k nej prirátal nijako neskúmanú sumu 70,- EUR, ktorú mu uviedol žalovaný. § 7 ods. 20 písm. b) ZoSÚ v spojení s § 7 ods. 27 ZoSÚ však jasne ustanovuje, že na posúdenie schopnosti žiadateľa o úver splácať spotrebiteľský úver je veriteľ povinný použiť dostatočné a aktuálne informácie nielen o príjmoch, ale aj o výdavkoch žiadateľa. § 7 ods. 27 posledná veta ZoSÚ síce ustanovuje, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa, avšak toto podľa názoru tunajšieho súdu nemožno vykladať tak, že veriteľ vôbec nemusí od žiadateľa o úver zisťovať výšku jeho skutočných životných nákladov, ale postačí vo výpočtoch zohľadniť len výšku životného minima. Citované zákonné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že veriteľ nesmie bez ďalšieho vziať do úvahy len žiadateľom uvedené náklady, ak tieto žiadateľ uviedol v nižšej výške, než je stanovené životné minimum (keďže je vysoký predpoklad nesprávnosti takého údaju). Ak účelom posúdenia bonity je zistiť, či žiadateľ o úver bude skutočne schopný splácať poskytnutý úver, potom je vylúčené, aby veriteľ posudzoval bonitu bez akejkoľvek informácie od žiadateľa o úver o jeho reálnych nákladoch na základné životné potreby. Posudzovanie bonity bez elementárnych vstupných údajov o skutočných nákladoch žiadateľa o úver nemožno hodnotiť ako postup s odbornou starostlivosťou. Žalobca teda nepreukázal, že postupoval v súlade s § 7 ods. 1 ZoSÚ v spojení s § 7 ods. 16, 17, 20 a 27 ZoSÚ. Naopak, súd mal z predložených listinných dôkazov za preukázané, že veriteľ postupoval v rozpore s uvedenými zákonnými ustanoveniami a neskúmal s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať úver, pričom v danom prípade išlo o hrubé porušenie povinnosti veriteľa posudzovať bonitu s odbornou starostlivosťou, a teda úver sa s poukazom na § 11 ods. 2 ZoSÚ druhú a poslednú vetu považuje za bezúročný a bez poplatkov.
20. Sankcia v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru samozrejme nespôsobuje zánik práva žalobcu na vrátenie dlžnej úverovej istiny. Z predloženého prehľadu platobnej disciplíny (č.l. 21) vyplýva, že žalovaný dosiaľ žalobcovi uhradil celkom 4 448,02 EUR. Z poskytnutej úverovej istiny 5 000,- EUR teda zostáva na úhradu suma 551,98 EUR, ktorá v zmysle splátkového kalendára, ktorý bol súčasťou zmluvy o úvere (č.l. 14), pripadá na úverovú istinu zo splátok za obdobie 02/2022 - 05/2022 a na úverovú istinu vo výške 33,29 EUR zo splátky za 01/2022 (pozn. súd vychádzal z rozloženia splátok istiny podľa dohodnutého splátkového kalendára, keďže tento bol súdu predložený). V časti o zaplatenie dlžnej úverovej istiny vo výške 551,98 EUR preto súd žalobe vyhovel, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
21. V časti o zaplatenie úverovej istiny vo výške 562,68 EUR a k nej prislúchajúceho úroku z omeškania, zmluvného úroku vo výške 333,89 EUR a zmluvnej pokuty vo výške 114,34 EUR žalobca vzal žalobu späť podaním zo 17. 10. 2023; v tejto časti preto súd s poukazom na § 145 ods. 2 CSP konanie zastavil, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti potom súd na základe záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre hrubé porušenie povinností veriteľa pri skúmaní bonity žalovaného žalobu zamietol, ako je uvedené vo výroku III. tohto rozsudku.
22. Žalobca si žalobou uplatnil voči žalovanému i nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo súm jednotlivých mesačných splátok istiny úveru, vždy za obdobie od prvého dňa po splatnosti splátky do zaplatenia, ako to žalobca podrobne špecifikoval v žalobe v spojení s podaním zo dňa 17. 10. 2023. Keďže súd vyhovel žalobe v časti o zaplatenie (i) úverovej istiny zo splátky splatnej k 10. 01. 2022 vo výške 33,29 EUR, (ii) úverovej istiny zo splátky splatnej k 10. 02. 2022 vo výške 126,31 EUR, (iii) úverovej istiny zo splátky splatnej k 10. 03. 2022 vo výške 128,52 EUR, (iv) úverovej istiny zo splátky splatnej k 10. 04. 2022 vo výške 130,78 EUR a (v) úverovej istiny zo splátky splatnej k 10. 05. 2022 vo výške 133,08 EUR, a žalobca si úrok z omeškania uplatnil v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, súd žalobcovi priznal i nárok na zaplatenie úroku z omeškania z priznanej úverovej istiny tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
23. O trovách súd rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z toho, že s ohľadom na výšku priznanej istiny bol v konaní prevažne úspešný žalovaný, ktorému by tak patril nárok na čiastočnú náhradu nákladov. Žalovaný však bol v konaní celkom pasívny, žiadne trovy si neuplatnil, pričom ani zo spisu nevyplýva, že by mu akékoľvek trovy vznikli. Preto súd s poukazom na § 255 ods. 2 CSP vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať na Okresný súd Dunajská Streda do 15 dní od doručenia tohto rozsudku (§ 362 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd, ak CSP neustanovuje inak (§ 367 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Intervenient môže odvolanie podať za podmienok uvedených v § 360 CSP.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok uvedených v § 366 CSP. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia v exekúcii.