Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Er-909-2011.pdf
PDF · 71.98 KB
Case nature
Subarea
14Er/909/2011
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného: mal. M. T., nar. XX. X. XXXX, trv. bytom F. XXX, v zast. matkou N. N., nar. XX. X. XXXX.. F. XXX proti povinnému N. S., nar. XX. X. XXXX, bytom F. R. XXX o vymoženie dlžného výživného za obdobie od 1. 3. 2011 do 30. 11. 2011 vo výške 267.- eur a bežného výživného vo výške 33, - eur od 1. 12. 2011, vedenou súdnym exekútorom JUDr. Michalom Bulkom, Exekútorský úrad so sídlom Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad pod sp. zn. EX 803/2011, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je povinný nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Bulkovi, Exekútorský úrad so sídlom Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad vo výške 95,76 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
1. Doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi sa dňa 05. 12. 2011 začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie dlžného výživného za obdobie od 01. 03. 2011 do 30. 11. 2011 vo výške 267,- eur a bežného výživného vo výške 33, - eur od 01. 12. 2011 na základe exekučného titulu rozsudku tunajšieho súdu č. k. 8P/18/2006- 12 zo dňa 4. 1. 2006. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5706 044 220* dňa 30. 11. 2010.
2. Dňa 1. 3. 2012 súdny exekútor predložil súdu námietky povinného proti exekúcii, ktoré povinný podal v zákonnej lehote. Tunajší súd uznesením č. k. 14Er/909/2011-19 zo dňa 15.10.2013 I. výrokom rozhodol, že námietkam povinného proti exekúcií zo dňa 27.02.2012 vyhovuje a súčasne II. výrokom rozhodol, že námietky povinného proti trovám exekúcie zo dňa 27.02.2012 zamieta. I. výrok uznesenia nadobudol právoplatnosť dňa 09.11.2013 a II. výrok nadobudol právoplatnosť dňa 24.10.2013.
3. Nakoľko uznesením č. k. 14Er/909/2011-19 zo dňa 15.10.2013 bolo vyhovené námietke povinného celkom, súd týmto uznesením pristúpil k rozhodovaniu o zastavení exekúcie.
4. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa § 50 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (ďalej len „Ex. por.) ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
6. Vzhľadom na to, že uznesenie č. k. 14Er/909/2011-19 zo dňa 15.10.2013, ktorým bolo vyhovené námietkam povinného nadobudlo právoplatnosť dňa 09.11.2013, súd exekúciu podľa § 50 ods. 4 Exekučného poriadku zastavil.
7. Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
8. Podľa § 199 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
9. Podľa § 200 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
10. Podľa § 203 ods. 1 Ex. poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
11. O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a zaviazal oprávneného, ktorý zavinil zastavenie exekúcie, keďže súd vyhovel námietkam povinného. S prihliadnutím k tomuto zákonnému ustanoveniu a návrhu súdneho exekútora, súd uložil oprávnenému uhradiť účelne vynaložené trovy exekúcie vyčíslené v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
12. Podľa § 5 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
13. Podľa § 16 ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov ak súdny exekútor pri exekúcií na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
14. Podľa § 22 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
15. Podľa § 26 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.
16. O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v znení účinnom do 31.03.2017 v spojení s § 16 ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z. z. a priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 73,20 eur, po zaokrúhlení 73,50 eur (teda 20 % zo základu na jej určenie, t. j. z vymoženej sumy 366,00 eur).
17. Z titulu hotových výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vo výške 6,30 eur a to za poštovné, pričom súd má za to, že takto vyčíslené hotové výdavky boli súdnym exekútorom vypočítané správne. Súd priznal súdnemu exekútorovi aj daň z pridanej hodnoty a to na základe skutočnosti že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preukázanou Osvedčením o registrácií pre daň z pridanej hodnoty, vo výške 20 % zo sumy 79,80 eur vo výške 15,96 eura.
18. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za telekomunikačné výdavky v sume 3,32. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov je totižto nie len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie, a to takým spôsobom, ktorý nevyvolá žiadne pochybnosti jednak čo do výšky ich určenia
a jednak čo do ich samotnej dôvodnosti a účelnosti. Spôsob preukázania konkrétneho výdavku je determinovaný jeho povahou a aj preto je na úkor samotného súdneho exekútora, keď zvolí spôsob vynaloženia výdavku tak, že vzniknuté vecné náklady nie je schopný vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami preukázať, hoci by mu inak nárok na ich náhradu jednoznačne patril. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky súd teda skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané v spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti, preukázanosti a hospodárnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu. Na margo uvedeného súd uvádza, že súdny exekútor nepredložil žiadny listinný dôkaz preukazujúci vznik nákladov, ktoré si exekútor uplatnil. Ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Z tohto dôvodu súd uvedené nešpecifikované a nepreukázané hotové výdavky nepriznal.
19. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovanej právnej úpravy súd zaviazal oprávneného uhradiť náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 95,76 eur.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustná sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na tomto súde v 2 vyhotoveniach. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie právoplatnosť.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania ( § 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napadá, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné. O sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.