Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Pc-41-2019.pdf
PDF · 81.28 KB
Case nature
Area
Subarea
18Pc/41/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ildikó Vekrbauerovou v právnej veci navrhovateľky/manželky E.. X. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. J. X. X, XXX XX Z., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Bröstl & Čentík s.r.o., so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice, IČO: 50 560 611 a manžela F.. U. A., nar. X.X.XXXX, bytom Q. J. X. X, XXX XX Z., v konaní o rozvod manželstva takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov E.. X. A., R.. Q., nar. XX.X.XXXX a F.. U. A., nar. X.X.XXXX uzatvorené dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Košice - V. X., vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane X, pod por. č. XXX r o z v á d z a .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka/manželka návrhom doručeným súdu dňa 20.6.2019 žiadala, aby súd rozviedol manželstvo, nakoľko neplní spoločenský účel. V návrhu uviedla, že účastníci konania manželstvo uzavreli po dlhodobej známosti, u oboch ide o prvé manželstvo a že z manželstva účastníkov konania nepochádzajú žiadne deti. Okrem menších nedorozumení bolo manželstvo pomerne harmonické a k vážnemu narušeniu manželských vzťahov došlo v máji 2018. Nasledovalo odlúčenie a dohoda o odsťahovaní sa manžela zo spoločného bydliska. Účastníci konania sa dohodli nahromadené problémy riešiť a navštevovali manželskú poradňu od júla 2018 pravidelne mesačne až doposiaľ. Začiatkom roka 2019 sa manželský vzťah začal postupne zlepšovať a účastníci konania začali znova spolu žiť. Avšak v júni 2019 vyšlo najavo, že manžel už rok udržiaval dôvernú známosť so ženou, s ktorou bol pred rokom neverný. Tým znehodnotil spoločnú snahu o záchranu manželstva a úplne stratil dôveru navrhovateľky. Vzťahy medzi manželmi z vyššie uvedených dôvodov zapríčinených manželom sú tak vážne rozvrátené, že manželstvo neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel, citový vzťah medzi manželmi je vážne narušený a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
2. Manžel v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 19.7.2019 uviedol, že urobil veľkú chybu, že udržiaval vzťah s cudzou ženou a súhlasí s tým, že posledný rok manželstva bol turbulentný, predovšetkým jeho pričinením a že veľmi tým ublížil navrhovateľke, čo ho veľmi mrzí a urobil by všetko, aby to odčinil. Bola to veľká facka (už druhá), ktorá mu konečne otvorila oči a zistil, že chce byť s navrhovateľkou, ktorú veľmi ľúbi a nechce sa s ňou rozviesť.
3. Uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 18Pc/41/2019-16 zo dňa 6.11.2019 bolo konanie prerušené na 1 rok od právoplatnosti uznesenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.12.2019.
4. Navrhovateľka a manžel doručili súdu dňa 7.4.2020 návrh na pokračovanie v konaní.
5. Podľa § 98 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP), súd v konaní pokračuje na návrh po uplynutí troch mesiacov; ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do jedného roka, súd konanie zastaví.
6. Nakoľko navrhovateľka a manžel zhodne podali návrh na pokračovanie v konaní dňa 7.4.2020 potom, ako konanie bolo prerušené na obdobie jedného roka, súd v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 98 ods. 2 CMP pokračoval v konaní s účastníkmi konania.
7. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 18.5.2016, čo vyplýva zo sobášneho listu zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu Košice - V. X., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana X, pod poradovým číslom XXX.
8. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že v súčasnosti už s manželom nebývajú spolu, nakoľko manžel sa odsťahoval pred dvoma mesiacmi ku svojej matke. Ďalej uviedla, že ich 13-ročný vzťah začal, keď mali 20 rokov, že manžel väčšinou počas trvania ich vzťahu býval s jej rodinou, kedy externe študoval právo a bol bez prímu a navrhovateľka sa vydala za neho v čase, kedy mala 3 zamestnania a manžel bol nezamestnaný. Následne sa zamestnal v rodinnej firme na projekte. Navrhovateľka manžela milovala, keďže počas celého vzťahu vytváral o sebe obraz ako láskavého a starostlivého človeka, vždy bol nápomocný nielen navrhovateľke, ale celej jej rodine a priateľom. Ďalej navrhovateľka uviedla, že po roku intenzívnych a párových aj individuálnych terapií vysvitlo, že manžel zároveň celý rok udržiaval vzťah s inou ženou a zavádzal tak navrhovateľku, terapeutku a celé okolie. Manželove nevery sa tiahli celým manželstvom účastníkov konania, avšak navrhovateľka považuje za podstatný veľký nesúlad medzi tým čo manžel verbalizoval a prezentoval navonok a medzi jeho skutočným činom a vnútorným prežívaním. Toto poznanie vyústilo do podania návrhu na rozvod manželstva. Nakoľko manžel navrhovateľku presvedčil, že si je vedomý svojich chýb a ich chce napraviť, účastníci konania obnovili manželské spolužitie a od januára 2020 do apríla 2020 prežili veľmi pekné obdobie, avšak manžel v polovici marca opustil spoločnú domácnosť a odsťahoval sa ku svojej matke.
9. Manžel uviedol, že s návrhom navrhovateľky súhlasí v celom rozsahu a taktiež súhlasí s dôvodmi rozvodu manželstva tak, ako to uviedla navrhovateľka v návrhu na začatie konania. Manžel vo svojej výpovedi uviedol, že pred dvoma mesiacmi sa odsťahoval a býva u svojej matky a že je toho názoru, že obnovenie manželského spolužitia s navrhovateľkou nie je možné. Ďalej uviedol, že mimomanželský vzťah s inou ženou, ktorý mal, už nemá a že v súčasnosti nemá žiadny vzťah s inou ženou.
10. Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
11. Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
12. Podľa ust. § 19 ods. 2 citovaného zákona o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného
13. Podľa ust. § 22 citovaného zákona k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
14. Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
15. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Manžel sa neriadil pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine (§ 18), a toto jeho správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobilo vážny rozvrat medzi účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny a trvalý a bez možnosti obnovenia základných funkcií manželstva. Manžel počas trvania manželstva opakovane porušil povinnosť vernosti, ustanovenú v § 18 Zákona o rodine, dokonca po roku navštevovania intenzívnej párovej terapie vyšlo najavo, že manžel počas tohto obdobia udržiaval vzťah s inou ženou. Za týchto okolností je zrejmé, že navrhovateľka stratila akúkoľvek dôveru v manželovi, ale aj v tom, že manželovi skutočne ide o úprimnú snahu o obnovenie ich manželstva.
16. Súd zároveň po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od manželov už nemožno ani očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Manželstvo účastníkov je poznačené dlhodobým rozvratom zapríčineným opakovanou neverou manžela a nezáujmom o manželské spolužitie a o rodinný život. V danom prípade účastníci už nehospodária spolu, intímne sa nestýkajú a navrhovateľka a manžel nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia.
17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že manželstvo účastníkov už neplní svoj účel, navrhovateľka a manžel odmietajú obnovenie manželského spolužitia a preto dospel súd k záveru, že všetky podmienky pre rozvod manželstva sú splnené.
18. Súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k právnemu záveru, že manželstvo účastníkov konania vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý, bez možnosti obnovenia jeho základných funkcií nemôže plniť svoj účel a vzhľadom na jednoznačný postoj navrhovateľky a manžela ani nemožno očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Z ustanovenia § 23 Zákona o rodine citovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyplýva zásada objektívneho hľadiska posúdenia podmienok pre rozvod manželstva a to, či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny nárok. Zákon o rodine nevypočítava jednotlivé prípady, pre ktoré by súd mal povinnosť manželstvo rozviesť. Rozvod manželstva je odôvodnený, len ak sú splnené podmienky ustanovené v § 23 Zákona o rodine, teda ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Objektívny kvalifikovaný rozvrat vzťahu medzi manželmi daný intenzitou rozvratu a dĺžkou jeho trvania, ako to vyplýva zo skutkového stavu zisteného súdom a dovoľuje záver, že skončenie manželstva účastníkov konania rozvodom má svoje zákonné opodstatnenie. Súd na základe uvedených skutočností dospel k presvedčeniu, že je vylúčený predpoklad, že manželstvo navrhovateľky a manžela by v budúcnosti plnilo svoj účel, najmä pre absenciu citového zblíženia manželov, ktoré je nevyhnutným predpokladom spolužitia manželov vo vzájomnej zhode poskytujúci si podporu a pomoc.
19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).