Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_62Ek-233-2023.pdf
PDF · 88.72 KB
Case nature
Subarea
62Ek/233/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, právne zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti povinnému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XXX, XXX XX B. C., právne zast. JUDr. Pavol Gráčik, advokát so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 12.406,86 Eur, exekúcia vedená u súdneho exekútora JUDr. Martin Závodský, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 39, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. 345EX 61/23, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa §61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a .
II. Súd oprávnenému p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 187,31 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 27.01.2023 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 12.406,86 Eur na základe exekučného titulu – notárskej zápisnice č. N 95/2013, Nz 4072/2013, NCRls 4180/2013 zo dňa 07.02.2013 spísanej notárom Mgr. Marianom Kováčom (ďalej len „exekučný titul“)
2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 10.02.2023 poverenie súdnemu exekútorovi - JUDr. Martin Závodský, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 39, 821 08 Bratislava, ktorý ju vedie pod č. 345EX 61/23 (ďalej len „súdny exekútor“). Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 27.02.2023.
3. Podaním zo dňa 31.03.2023 (autorizované právnym zástupcom povinného dňa 04.04.2023) povinný doručil súdnemu exekútorovi prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na zastavenie exekúcie. V tomto bode súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, teda po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, a takto podaný návrh nemá odkladný účinok.
4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie navrhuje zastaviť exekúciu nakoľko dňa 12.07.2018 uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 25OdK/115/2018 bol vyhlásení konkurz na majetok povinného, ktorý bol zrušený dňa 14.01.2020 z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Na základe uvedeného má povinný za to, že pohľadávka oprávneného patrí medzi pohľadávky, ktorú môžu byť uspokojené len v konkurze, nepatrí medzi nedotknutú pohľadávku a teda konštatuje, že dlh povinného zanikol vyhlásením konkurzu na majetok povinného, čím je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Povinný má za to, že insolvenčné konanie bráni tomu aby sa v exekúcií
pokračovalo, pretože pohľadávka oprávneného mohla byť uspokojená len v konkurze a na základe uvedeného žiada zastaviť exekúciu v celom rozsahu.
5. Oprávnený sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie podaním zo dňa 06.04.2023. Oprávnený poukazuje na skutočnosť, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je potrebné posudzovať ako podaný po lehote. Ďalej oprávnený poukazuje na ustanovenie § 166h ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. O konkurze a reštrukturalizácií, s tým že oprávnený úspešne odporoval právny úkon povinného, ktorým ho povinný ukrátil a to darovaciu zmluvu zo dňa 10.10.2016, ktorou povinný previedol na manželku nehnuteľnosť – rozostavaný rodinný dom, postavený na parcele reg. „C“ č. 291/4 bez súpisného čísla. Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 26.3.2019 č. k. 8C/61/2017-132 určil, že identifikovaná darovacia zmluva je voči oprávnenému neúčinná a Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 11.12.2019 č. k. 26Co/94/2019-171 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. N základe uvedeného má oprávnený za to, že sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky voči povinnému aj postihom nehnuteľnosti, ktorá ušla týmto úkonom z jeho majetku, pričom samotné vyhlásenie konkurzu na to vplyv nemá, nakoľko oprávnený postupuje v zmysle § 166h ods. 1 ZKR. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa oprávnený domáha, aby Okresný súd Banská Bystrica návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov za vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 187,31 EUR (143,57 EUR / tarifná odmena za jeden úkon právnej služby + 12,52 EUR / režijný paušál + 31,22 EUR/ DPH).
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
9. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, ak a) ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3, b) ide o návrh na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na podklade exekučného titulu, ktorým je neodkladné opatrenie alebo uznesenie o zabezpečení dôkazu, ktoré nadobudli právoplatnosť, c) prílohou návrhu na vykonanie exekúcie na uspokojenie práva na nepeňažné plnenie je osvedčenie o neplnení nepeňažnej povinnosti a znalecký posudok alebo odborné stanovisko znalca, z ktorého je zrejmá všeobecná hodnota inej povinnosti ako zaplatenie peňažnej sumy v peniazoch, ktorú môžu vykonať aj iné osoby, uložená exekučným titulom, ak hodnota tejto povinnosti nevyplýva z exekučného titulu.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
12. Podľa §166h ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) oddlžením zostáva nedotknuté právo veriteľa, v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky domáhať sa podľa Občianskeho zákonníka jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to aj vtedy, ak pohľadávka veriteľa je premlčaná, nevymáhateľná alebo nevykonateľná. Veriteľ má právo odporovať právnemu úkonu aj vtedy, ak by v konkurze vyhlásenom podľa druhej časti prvej hlavy bol inak oprávnený odporovať správca.
13. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie obsahoval a návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučného konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.
14. Súd uvádza, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, teda po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, a takto podaný návrh nemá odkladný účinok. Povinný v ňom môže namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15 dňovej lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, tzn. po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie. V každom novom návrhu na zastavenie exekúcie však povinný môže uviesť iba tie skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Uvedené pravidlo je prejavom koncentračnej zásady konania o návrhu na zastavenie exekúcie. Prejavom zásady koncentrácie je aj povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť povinného. Povinný musí skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie preukázať relevantnými dôkazmi. Neskoršie návrhy povinného na zastavenie exekúcie už odkladný účinok nemajú, teda exekútor aj napriek podanému návrhu môže vymáhať nároky špecifikované v poverení na vykonanie exekúcie.
15. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, mohol v ňom namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Súd nad rámec uvedeného preskúmal dôvody namietané v predmetnom návrhu povinného na zastavenie exekúcie a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného. Dôvodom podania návrhu povinného na zastavenie exekúcie bolo tvrdenie, že pohľadávka oprávneného vznikla pred vyhlásením konkurzu na majetok povinného, mala byť uspokojená v rámci insolvenčného konania a teda na takúto pohľadávku nie je možné viesť a ani len začať exekučné konanie. Súd v tomto bode poukazuje na skutočnosť, že už v samotnom štádiu posudzovania návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie je povinný skúmať, či je možné na povinného začať exekučné konanie a viesť samotnú exekúciu. Preto už v tomto štádiu mal vedomosť o tom, že uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 25Odk/115/2018 zo dňa 06.07.2018 zverejneným v Obchodnom vestníku pod č. 133/2018 dňa 12.07.2018 (účinné 13.07.2018) bol vyhlásený konkurz na majetok povinného. Oprávnený však priložil k návrhu na vykonanie exekúcie rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 8C/61/2017 – 132 zo dňa 26.03.2019 právoplatný dňa 22.01.2020 a rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 26Co/94/2019-171 zo dňa 11.12.2019 právoplatný dňa 22.01.2020, ktorými preukázal skutočnosť uvádzanú aj v samotnom návrhu na vykonanie exekúcie v bode E) Vymáhaný nárok- doplňujúce informácie o peňažnom nároku a to, že Okresný súd Galanta rozhodol, že darovacia zmluva, ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený pod V 1420/17 je voči oprávnenému neúčinná. Súd
až na základe posúdenia uvedených skutočností vydal poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.
16. Súd opätovne preskúmal rozhodnutia, na ktoré poukazuje oprávnený vo svojom vyjadrení a poukazuje na skutočnosť, že Okresný súd Galanta vo výroku I rozsudku č. k. 8C/61/2017 – 132 zo dňa 26.03.2019 uvádza: „Darovacia zmluva, ktorou bolo prevedené vlastnícke právo k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území: B. C., obec: Dolná Streda, okres: Galanta, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, evidovanom Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor a to stavba: rozostavaný rodinný dom bez súp.č. postavený na parc. reg. "C" č. 291/4 z A. A., nar. X.X.XXXX, tr. bytom: B. C. XXX, XXX XX B. C. na žalovanú ako obdarovanú, ktorej vklad vlastníckeho práva bol do katastra nehnuteľností povolený Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor v konaní vedenom pod V 1420/17, je voči žalobcovi neúčinná.“ Následne bol uvedený rozsudok potvrdený Krajským súdom Trnava a tak nadobudol právoplatnosť 22.01.2020.
17. Odporovateľnosť ako inštitút má jeden ústredný zákonom definovaný predpoklad – nevyhnutnú väzbu k právnemu úkonu, ktorého následky veriteľa, resp. jeho pohľadávku, ukracujú. Odporovacie právo sa sústreďuje na samotný právny úkon a jeho dôsledky vo vzťahu k ďalším účastníkom právneho styku, ak sú podmienky odporovateľnosti splnené, smeruje k neúčinnosti úkonu s cieľom vylúčenia – nepôsobenia - právnych následkov takéhoto úkonu voči tomuto veriteľovi. Uspokojenie veriteľa je v rámci konkurzu (oddlženia) zákonom efektívne vylúčené, a to bez ohľadu na čas trvania konkurzu. Nútené uspokojenie veriteľa – t.j. proti vôli osoby povinnej – je v súčasnom právnom poriadku možné len za splnenia prísnych podmienok. Vo väzbe na právne následky úspešného odporovania právnemu úkonu dlžníka ohľadom ušlého majetku je zúžené na jedinú možnosť – exekučné konanie. Exekučné konanie predpokladá formálnu kvalitu overenia pohľadávky v podobe existencie exekučného titulu. Nakoľko odporovacie konanie bolo právoplatne ukončené ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie zúžitkovaniu právneho následku neúčinnosti odporovaného právneho úkonu a iniciovaniu vynucovacieho konania – exekúcie na uvedený majetok nič nebráni. Prekážkou by - opäť z dôvodu špeciality § 166h ods. 1 - nemali byť pravidlá o zastavovaní exekučných a iných vykonávacích konaní (§ 167f ods. 2 prvá veta a § 168b ods. 1 druhá veta ZKR). Exekučný súd je tak povinný neodmietnuť návrh na vykonanie pohľadávky na účely uspokojenia veriteľa z predmetného majetku a v prípade už prebiehajúceho exekučného alebo obdobného vykonávacieho konania uvedené konanie nezastaviť. Konanie bude vykonávané vo väzbe na dosiahnutie účelu uspokojenia pohľadávky veriteľa a výlučne z majetku, ktorého sa odporovaný právny úkon týkal.
18. V tejto súvislosti súd považuje postup súdneho exekútora za zákonný a v súlade s Exekučným poriadkom, nakoľko vydal len všeobecné Upovedomenie o začatí exekúcie a súčasne v tej istý deň, t.j. 17.02.2023 vydal Upovedomenie o spôsobe vykonanie exekúcie, v ktorom špecifikoval, že exekúciu vykoná len predajom nehnuteľností na LV č. XXXX – rodinný dom na parcele č. 291/4, súpis. Č. 434, kat. územie Dolná streda, a teda z nehnuteľnosti, ktorej sa odporovateľný právny úkon týkal, nakoľko iný spôsob vedenia exekúcie nie je možný s poukazom na § 166h ods. 1 ZKR. Upovedomenie o začatí exekúcie ako aj Upovedomenie o spôsobe exekúcie boli povinnému doručené do vlastných rúk dňa 27.02.2023 čo preukazuje skutočnosť, že o uvedenom spôsobe exekúcie bol informovaný.
19. Vzhľadom na to, že oddlžením zostáva právo veriteľa v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky domáhať sa jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku nedotknuté a teda môže byť z tohto majetku uspokojené v rámci exekúcie, a skutočnosť, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po 15 dňovej lehote pričom neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by po tejto lehote založili dôvod na zastavenie exekúcie, súd považoval návrh povinného na zastavenie exekúcie za nedôvodný, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (I. výrok)
20. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
22. Nakoľko súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný, čím oprávnený mal úplný úspech vo veci, súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania, ktoré si uplatnil ako výdavky na zastupovanie oprávneného v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 187,31 Eur (143,57 Eur + 12,52 plus DPH), ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia (II. výrok).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.