Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoP-14-2020.pdf
PDF · 106.37 KB
Case nature
Subarea
17CoP/14/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v právnej veci navrhovateľky (matky maloletých detí): A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, S. S. - časť A., právne zastúpená JUDr. Mgr. Ivanou Švarcovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Horná 41, Banská Bystrica a manžela U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, S., v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom S.: B., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, o návrhu navrhovateľky (matky maloletých detí) na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní manžela (otca maloletých detí) proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/228/2019-104 zo dňa 16. marca 2020 ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie v prvom výroku, ktorým uložil otcovi maloletých detí povinnosť dočasne prispievať na výživu maloletých detí S.: B., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX na každé dieťa zvlášť výživným po 90,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom doručenia uznesenia potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne upravil vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom S.: B., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je povinný prispievať na ich výživu na každé dieťa zvlášť po 90,- € mesačne 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom doručenia uznesenia (prvý výrok) s tým, že toto neodkladné opatrenie trvá do právoplatného skončenia konania vo veci samej - konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. deťom (druhý výrok).
2. Z obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že navrhovateľka podala po podaní návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý doručila súdu dňa 24.02.2020. Uvedeným návrhom sa domáhala do rozvodu manželstva uložiť otcovi maloletých detí dočasne povinnosť prispievať na ich výživu po 90,- € na každé dieťa zvlášť. Návrh odôvodnila tým, že s maloletými deťmi opustila spoločnú domácnosť dňa 17.11.2019, odvtedy bývajú v rodinnom dome jej rodičov. Bez morálnej a finančnej pomoci rodiny by nemala kam ísť. Rodinný dom v S. je zaťažený dlhodobým úverom, na ktorý nie je schopná finančne prispievať, nakoľko od februára 2019 bojuje s onkologickým ochorením, je práceneschopná. Výchovu maloletých detí zabezpečuje takmer sústavne sama. Obe deti sú zdravé. Z dôvodu potreby mobility pre ňu a deti kúpila motorové vozidlo. Jej mesačný príjem predstavuje cca 465,- € a poberá rodinné prídavky na deti v sume 45,- €. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny jej poskytuje kompenzáciu za cestovné v sume 40,- € mesačne. Ako onkologický pacient má zvýšené výdavky súvisiace s jej liečbou (vitamíny, strava, hygiena, pohonné hmoty) cca vo výške 450,- € mesačne. Výdavky na mobilný telefón sú 20,- € mesačne a na životné poistenie 50,- € mesačne. S otcom sa na výžive maloletých detí nevedia dohodnúť. Otec disponuje mesačným príjmom
cca 1 200,- €. Od odchodu matky s deťmi zo spoločnej domácnosti prispel na výživu dvakrát sumou 100,- € spolu na obe deti.
3. Súd prvej inštancie z návrhu na začatie konania vo veci samej zistil, že navrhovateľka špecifikovala náklady na maloletého B. v sume 220,- € mesačne a na maloletú A. v sume 270,- € mesačne. Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 20.11.2019 vyplýva, že matka je poberateľkou nemocenskej dávky v sume 407,70 € až 421,30 € mesačne. Z potvrdenia zamestnávateľa otca spoločnosti Q. Q., s. r. o., so sídlom J. k O. XX, S. S. zo dňa 26.11.2019 vyplýva, že príjem otca v priemere činí 1 073,18 € mesačne. Otec vo vyjadrení k návrhu vo veci samej deklaroval svoje mesačné výdavky sumou 1 124,54 €.
4. S poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „C. m. p.“), § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“), § 360 ods. 1 a § 366 C. m. p. vzhľadom na vyššie uvedené osvedčené skutočnosti súd prvej inštancie uviedol, že sa stotožnil s návrhom navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázal na to, že účelom nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 366 C. m. p. je uloženie povinnosti povinnej osobe platiť výživné v nevyhnutnej miere tak, aby to postačovalo aspoň na uhrádzanie základných nevyhnutných potrieb oprávnenej osoby, pričom povinnosť prispievať výživným v nevyhnutnej miere automaticky nezodpovedá odôvodneným potrebám oprávneného a možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom povinného. Bezodkladná potreba platenia výživného v nevyhnutnej miere musí byť odôvodnená alebo musí vyplývať zo skutkového stavu. Podmienkou uloženia povinnosti prispievať na výživu maloletého dieťaťa je skutočnosť, že rodičia dieťaťa spolu nežijú a netvoria spoločnú domácnosť. Vyživovacia povinnosť zaväzuje oboch rodičov bez ohľadu na to, do koho starostlivosti je dieťa zverené. Predpokladá sa, že rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti plní svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu predovšetkým výkonom osobnej starostlivosti o dieťa - poskytovaním stravy, ubytovania, ošatenia a uhrádzaním ďalších výdavkov spojených so starostlivosťou o dieťa. Zo zákona o rodine explicitne nevyplýva, že určenie vyživovacej povinnosti na dieťa je podmienené rozhodnutím súdu o osobnej starostlivosti k maloletému dieťaťu. Vyživovacia povinnosť rodičov ako aj právo maloletého dieťaťa trvá bez ohľadu na to, do koho starostlivosti bolo dieťa zverené.
5. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že odchodom matky maloletých detí zo spoločnej domácnosti otec už ďalej neposkytuje osobnú starostlivosť maloletým deťom, preto je povinný podieľať sa na ich výžive v rozsahu, ktorý zodpovedá jeho osobným a majetkovým pomerom a odôvodneným potrebám maloletých detí, avšak len v nevyhnutnom rozsahu. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v čase nariadenia neodkladného opatrenia nemal úplne zistený skutočný stav veci a pri určení výšky výživného vychádzal len z dovtedajších dôkazov, ktoré mal k dispozícii. Súdu prvej inštancie neboli známe celkové zárobkové a majetkové pomery otca, jeho možnosti a schopnosti, avšak v zmysle § 366 C. m. p. mal za to, že bez ohľadu na majetkové pomery otca musí vyživovacia povinnosť zodpovedať aspoň životnému minimu maloletého dieťaťa. Z návrhu matky mal súd prvej inštancie osvedčené, že jej príjem s ohľadom na jej zdravotný stav (nakoľko je onkologickým pacientom) je znížený, pričom náklady na maloleté deti presahujú tento jej mesačný príjem. Otec na maloleté deti prispel od odchodu zo spoločnej domácnosti celkovo dvakrát po 100,- €, čo podľa názoru súdu prvej inštancie nie je dostačujúce. Príjem otca predstavuje sumu 1 073,18 €. Z ním tvrdených výdavkov vo výške 1 124,- € súd prvej inštancie ako nevyhnutné neuznal výdavky na platenie úveru otcom na spoločný rodinný dom, ktoré podľa súdu prvej inštancie nemôže znamenať ospravedlnenie pre neplnenie si zákonnej vyživovacej povinnosti na maloleté deti. Súd prvej inštancie dodal, že nevyhnutnosťou a odôvodnenosťou výdavkov na strane rodičov sa podrobnejšie bude zaoberať pri rozhodovaní vo veci samej. Poukázal však na to, že výživné na maloleté deti má v zmysle § 62 ods. 5 zákona o rodine prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd prvej inštancie uzavrel, že keďže otec si riadne neplní svoju vyživovaciu povinnosť a starostlivosť o maloleté deti je s ohľadom na príjem matky v sume 421,- € ohrozená, považoval za naliehavé a nevyhnutné, aby otec prispieval na výživu maloletých detí do rozhodnutia súdu vo veci samej po 90,- € mesačne na každé dieťa zvlášť. Nariadením neodkladného opatrenia tak podľa súdu prvej inštancie dôjde k odstráneniu neistého a disproporčného vzťahu medzi rodičmi, kedy matka poskytuje maloletým deťom osobnú starostlivosť a otec neplatí na maloleté deti výživné v nevyhnutnej miere.
6. Začiatok plnenia vyživovacej povinnosti v určenej sume súd prvej inštancie určil počnúc dňom doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. . Súd prvej inštancie zdôraznil, že ide len o dočasné rozhodnutie a rozhodne vo veci samej po náležite zistenom skutkovom stave. Dobu
trvania neodkladného opatrenia preto s poukazom na § 330 ods. 1 C. s. p. určil do dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Dodal, že neodkladné opatrenie bolo nariadené po začatí konania, a preto o trovách rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v zmysle § 58 C. m. p.
7. Proti prvému výroku uznesenia súdu prvej inštancie o dočasnom určení výšky výživného podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v § 62 ods. 1 C. m. p. a v § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p., t. j. z dôvodov, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Otec maloletých detí v odôvodnení uviedol, že u navrhovateľky došlo k výraznej zmene pomerov, zvýšil sa jej príjem, nakoľko jej zdravotný stav sa zlepšil a následne od decembra 2019 znovu nastúpila do zamestnania v spoločnosti M. s. r. o., so sídlom Q. XXX/XX, S.. Jej príjem zo zamestnania je 650,- € mesačne. Má taktiež ďalší príjem - invalidný dôchodok. Po odchode zo spoločnej domácnosti, dňa 25. 11. 2019 si kúpila osobné motorové vozidlo zn. L. X.. Otec dodal, že deťom prispel na výživu od odchodu zo spoločnej domácnosti 4x po 100,- € spolu na obe deti na osobný účet navrhovateľky vo A. banke, a.s.
8. Otec maloletých detí preto navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie aúsu prvej inštancie v napadnutom rozsahu tak, že uloží otcovi maloletých detí povinnosť prispievať na ich výživu po 60,- € mesačne na každé dieťa zvlášť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí, počnúc dňom podania návrhu na zníženie príspevku na súd (otec mal. detí mal zrejme na mysli počnúc dňom podania odvolania, ktorým požaduje určenie výživného v nižšej než súdom prvej inštancie určenej výške).
9. Matka maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu otca maloletých detí uviedla, že od nariadenia neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie sa otec s deťmi takmer vôbec nestýka, neprejavuje žiadnu snahu obnoviť manželské spolužitie s matkou maloletých detí. Matka opustila spoločnú domácnosť z dôvodu, že bola zo strany otca maloletých detí ponižovaná, osočovaná najmä z dôvodu jej onkologickej choroby a nebola schopná sa finančne ďalej podieľať na nákladoch úveru spojeného s rodinným domom v S.. Podľa matky otec sústavne ohrozuje výživu maloletých detí. Je totiž názoru, že pokiaľ matka detí odišla z domu v S., nevyplýva mu povinnosť poskytovať deťom výživu, resp. nesúhlasí s tak „vysokým“ minimálnym výživným. Podľa matky nemožno v dohľadnej dobe predpokladať ukončenie konania o rozvod manželstva spolu s určením adekvátnej vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, o deti sa od odchodu zo spoločnej domácnosti stará sústavne ona, od februára 2019 je onkologickým pacientom a má zvýšené náklady spojené s liečbou, pričom otec matke so starostlivosťou o deti nijako nepomáha, poslal deťom výživné dvakrát po 100,- €. Tieto dôvody ju preto viedli k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom v nevyhnutnej miere. S odvolacími dôvodmi otca sa nestotožňuje, vyjadrila len ľútosť nad jeho správaním a konaním voči nej, ako aj voči maloletým deťom. Obom deťom poskytol otec výživné po prvýkrát v apríli 2020, teda až po doručení odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Neberie do úvahy povinnosť poskytovať výživného mesiac vopred, s matkou nekomunikuje, s deťmi sa stretáva len podľa jeho uváženia a programu, matka sa mu musí prispôsobovať. Okrem výživného určeného uznesením súdu otec deťom nijako neprispieva. Podľa jeho názoru má nehnuteľnosť prednosť pred výživou maloletých detí, robí tak vedome a naschvál. Matka maloletých detí preto navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa v súvislosti so svojím onkologickým ochorením žiadala, aby jej boli priznané trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
10. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca mal. detí uviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Má za to, že súd prvej inštancie plne rešpektoval záujem maloletých detí, preto odporučil predmetné uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne. Kolízny opatrovník mal za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletých detí výživným po 90,- € mesačne na každé dieťa zvlášť vzhľadom na odôvodnené potreby a vek maloletých detí, pričom zároveň poukázal na to, že uvedená výška výživného je pod úrovňou sumy rovnajúcej sa životnému minimu na neplnoleté nezaopatrené dieťa, preto sa otcom navrhovaná a uhrádzaná výška výživného kolíznemu opatrovníkovi javí ako neprimerane nízka.
11. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní otca maloletých detí podľa § 34 Civilného sporového poriadku preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, nakoľko sa
jedná o vec nariadenia neodkladného opatrenia, o ktorej ani súd prvej inštancie nerozhoduje na pojednávaní (§ 378 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 329 ods. 1 C. s. p.), nielen z dôvodov vymedzených v odvolaní v zmysle § 66 C. m. p. a dospel k názoru, že prvý výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správny a je potrebné ho podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdiť. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia s výnimkou názoru, že úver braný na nadobudnutie spoločnej nehnuteľnosti za trvania manželstva nie je nevyhnutným výdavkom na strane rodiča, v ostatnom však na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a jeho dôvody v celom rozsahu poukazuje a na zdôraznenie jeho vecnej správnosti reagujúc na odvolacie dôvody otca maloletých detí udáva, že súd prvej inštancie dostatočne a úplne zistil skutočný stav veci v rozsahu potrebnom pre účely nariadenia neodkladného opatrenia ohľadne dočasnej úpravy výživného zo strany otca na maloleté deti v nevyhnutnej miere a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.
12. Odvolací súd sa stotožňuje najmä s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie pokiaľ ide o výklad § 366 C. m. p., v zmysle ktorého neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Po posúdení nevyhnutných výdavkov rodičov ako aj maloletých detí uvedených v návrhu vo veci samej dospel odvolací súd k názoru, že za nevyhnutné výdavky nemožno považovať zo strany matky výdavky na životné a úrazové poistenie vo výške 50,- €. Životné a úrazové poistenie je nadštandardom a nie je nevyhnutným výdavkom z hľadiska výživy maloletých detí. Výdavky na káblovú televíziu vo výške 14,- € sú po opustení spoločnej domácnosti neaktuálne. Navyše rádiové a televízne vysielanie je možné sledovať bezplatne cestou terestriálneho vysielania prostredníctvom antény, platenie za sledovanie kanálov, ktoré nie sú voľne šíriteľné, nemožno z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu považovať za nevyhnutné. Taktiež pokiaľ matka uviedla v návrhu splátku úveru vo výške 165,- €, tento však už ako sama uviedla v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nespláca. Pokiaľ ide o výdavky otca maloletých detí uvedené vo vyjadrení k návrhu matky vo veci samej, za nevyhnutné výdavky možno považovať tie, ktoré sú spojené s financovaním a chodom nehnuteľnosti - rodinného domu v S., s výnimkou internetu, ktorý vzhľadom na predmet pracovnej náplne otca mal. detí - obsluha strojnotechnologického zariadenia na spracúvanie dreva nie je nevyhnutným výdavkom za účelom zabezpečovania príjmu zo zamestnania. Ďalej za nevyhnutné výdavky odvolací súd nepovažuje rôzne životné poistky a úrazové poistenie otca a mal. detí z rovnakých dôvodov, ktoré odvolací súd uviedol pri rovnakých výdavkoch matky mal. detí.
13. Pokiaľ ide o výdavky otca na povinné zmluvné poistenie motorového vozidla, na pohonné hmoty, údržbu vozidla, tieto odvolací súd nepovažuje za nevyhnutné. Otec mal. detí býva v S. a pracuje v S. S. v blízkosti autobusovej stanice, vzdialenosť medzi týmito miestami je cca 10 km a spojenie medzi S. S. a S. prostredníctvom verejnej hromadnej dopravy, najmä autobusu je dobré (autobus premáva v ranných a poobedňajších hodinách takmer každú polhodinu a cesta trvá za bežných okolností max. pol hodiny). Uvedené údaje odvolací súd zistil cez internetové portály www.cp-online.sk <http://www.cp- online.sk> a www.mapa.zoznam.sk), otec mal. detí je teda schopný dostaviť sa do zamestnania, ako aj odísť zo zamestnania autobusom, preto za nevyhnutné možno považovať za účelom dosahovania príjmu zo zamestnania výdavky na verejnú hromadnú dopravu, ktoré činia okolo 1,40 € denne, t. j. pri 21 pracovných dňoch okolo 30,- € mesačne. Pokiaľ ide o výdavky matky na zadováženie motorového vozidla (ktoré neboli bližšie špecifikované a vzhľadom na krátky časový priestor za účelom rýchleho rozhodnutia o odvolaní sa odvolaciemu súdu nepodarilo zistiť, či sa jednalo o kúpu nového, alebo používaného motorového vozidla) odvolaciemu súdu chýbajú vzhľadom na krátkosť času dostatočné informácie za účelom posúdenia nevyhnutnosti ich vynaloženia. Taktiež matka mal. detí nešpecifikovala z hľadiska posudzovania nevyhnutnosti zadovažovania vlastného motorového vozidla, či jej rodičia nedisponujú motorovým vozidlom, ktorým by sa dala zabezpečovať mobilita matky a mal. detí. Vzhľadom však na frekvenciu spojov prímestskej a mestskej autobusovej dopravy (cca raz za 1 hodinu) a potrebu prestupov a s tým súvisiacu stratu času stráveného na ceste z S. S. - časť A. do ZŠ a MŠ v S. a späť (cca 1 hodina tam a 1 hodina späť) ako aj vek mal. A. nie je verejná hromadná doprava efektívna za účelom zabezpečenia dochádzky mal. detí do a zo školy, resp. škôlky v S.. Do budúcna (v prípade rozvodu manželstva a bývania matky s mal. deťmi u jej rodičov) je však na mieste úvaha o zmene týchto školských zariadení bližšie k ich bydlisku v S. S..
14. Pokiaľ ide o výdavky maloletých detí uvedené v návrhu vo veci samej, za nevyhnutné nemožno považovať výdavky na mobil a mimoškolské aktivity, rôzne výlety a krúžky. Tieto síce možno považovať za odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, nie však za jeho nevyhnutné výdavky, bez ktorých by jeho výživa nebola možná. Taktiež vo vzťahu k maloletej A. odvolací súd nepovažuje za nevyhnutné ani
výdavky na rôzne výživové doplnky, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že problémy s alergiou má len maloletý B., u maloletej A. matka uviedla, že je zdravá.
15. Pokiaľ ide o príjmy rodičov najmä odvolaním napádaný príjem matky, ktorý sa mal zvýšiť od rozhodnutia súdu prvej inštancie, je pravdou a odvolací súd z lustrácie zo Sociálnej poisťovne zistil, že matka už toho času nie je práceneschopná, nepoberá nemocenské, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie. Jej príjem zo zamestnania však nečiní až 650,- € mesačne ako uvádza otec v odvolaní, ale v priemere za obdobie od decembra do marca 2020 okolo 600,- € mesačne. Matka maloletých detí prispieva svojim rodičom, nakoľko žije v ich rodinnom dome na chod spoločnej domácnosti v súvislosti so zabezpečovaním bývania pre ňu a mal. deti a spoločné stravovanie sumou 200,- € mesačne (viď vyjadrenie kolízneho opatrovníka k návrhu zo dňa 20.12.2019 na č. l. 93 spisu). Z lustrácie Sociálnej poisťovne nebolo zistené, že by bola matka poberateľkou invalidného dôchodku. Jej príjem teda síce oproti nemocenskej dávke vzrástol, avšak na druhej strane má výdavky na zabezpečovanie chodu spoločnej domácnosti jej rodičov. Vzhľadom na uvedené ako aj s prihliadnutím na súčasnú výšku životného minima platnú od 01.07.2019 - 95,96 € mesačne na zaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa v zmysle § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je aj odvolací súd názoru, že pri porovnaní príjmov a nevyhnutných výdavkov otca a matky a nevyhnutých výdavkov mal. detí je namieste do skončenia konania vo veci samej určenie vyživovacej povinnosti zo strany otca na maloleté deti po 90,- € na každé dieťa zvlášť. Uvedenú výšku výživného považuje odvolací súd taktiež za určenú v nevyhnutnej miere.
16. Otec maloletých detí odvolaním nenapádal druhý výrok uznesenia súdu prvej inštancie o dobe trvania neodkladného opatrenia, napádal len výšku výživného (prvý výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie), preto tento výrok nebol odvolaním dotknutý.
17. Nakoľko o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo rozhodnuté v rámci prebiehajúceho konania o rozvod manželstva rodičov maloletých detí a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie vo veci samej končí, takýmto rozhodnutím nie je ani rozhodnutie odvolacieho súdu o odvolaní proti predmetnému uzneseniu. Odvolací súd preto o trovách tohto odvolacieho konania nerozhodol. O týchto trovách rozhodne v zmysle § 57 C. m. p. a § 58 C. m. p. súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie vo veci samej skončí.
18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).
Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor
môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).