Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_9Co-163-2019.pdf
PDF · 82.96 KB
Case nature
Subarea
9Co/163/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcov : 1./ L.. Z. B., nar. XX.XX.XXXX,bytom X. XX, V., 2./ C. U., nar. XX.X.XXXX, bytom M.na XX, V., proti žalovanému: HKP Legal, s.r.o., so sídlom Križkova 9 , Bratislava, ICO: 36 727 334, , o zaplatenie 25.010 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10.júla 2019, č. k. 20Csp/48/2016 - 165, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania potvrdzuje. Žalobcovia 1./,2./ nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. 1.1. Svoje rozhodnutie v časti zastavenia konania odôvodnil ustanoveniami § 144 , § 145 ods. 1 § 146 ods. 1 C.s.p., keď uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 18.11.2016 sa žalobcovia pôvodne domáhali zaplatenia sumy 25.010 € žalovaným titulom omeškaného nájomného z nájomnej zmluvy zo dňa 26.8.2011 v znení neskorších dodatkov. V priebehu konania žalobcovia najprv podaniami zo dňa 2.12.2016, 13.2.2017 a 27.5.2019 čiastočne a následne na pojednávaní dňa 10.7.2019 vo zvyšku vzali žalobu späť, navrhli súdu konanie zastaviť a nárok na náhradu trov konania nepriznať žiadnej zo strán. Žalobcovia poukázali na to, že žaloba bola podaná dôvodne, žalovaný mal zameškané nájomné uhradiť do 15.11.2016, čo neurobil. Žalovaný žiadal priznať nárok náhrady trov konania jemu z dôvodu, že žaloba bola podaná predčasne o čom mala svedčiť aj prvá platba a následne späťvzatie žaloby. 1.2. Rozhodnutie v časti náhrady trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 262 ods. 1 , § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, C.s.p., keď uviedol, že sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že spor bol nedôvodný. Sám žalovaný priznal, že na začiatku konania bol v omeškaní. Svedčí o tom okrem iného aj záznam podpísaný stranami konania zo dňa 12.10.2016, na ktorom bola stranami prerokovaná výška dlhu, ako aj možnosti aspoň čiastočného splatenia tohto dlhu, (12-13 tisíc do polovice novembra). Nemožno sa stotožniť s tvrdením žalovaného, že žaloba bola podaná predčasne, jeho subjektívne úvahy o tom ako mali postupovať žalobcovia za situácie, že to bol práve žalovaný, kto si svoje povinnosti neplnil sú podľa názoru súdu nedôvodné. Žaloba bola podaná dňa 18.11.2016 a rovnakého dňa žalovaný poukázal žalobcom plnenie každému vo výške 7.500,-€. K pripísaniu platby došlo dňa 21.11.2016 (podľa výpisu na č.l. 126). Následne žalovaný zaslal ďalšie plnenie a zvyšok nárokov bol vyrovnaný započítaním nárokov z havárie vody a spočítaním platieb z minulých období. Je preto zrejmé, že k čiastočnému plneniu už v tom čase nesporne existujúceho dlhu došlo až po podaní žaloby (pozri aj § 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Preto minimálne v tejto časti možno žalovanému priznať zavinenie na zastavení konania. Ide o väčšinu žalovaného nároku v dôsledku čoho sú to práve žalobcovia, ktorí by boh v konaní vo väčšej miere úspešní (resp. žalovaný zodpovedný za zastavenie konania vo väčšom pomere predmetu konania). Čo sa týka ostatných okolností konania súd poukazuje na to, že platenie nájmu bolo neprehľadné, nájom bol platený po častiach, časť zvyšku nárokov bola kompenzovaná započítaním
nárokov z havárie vody, k čomu došlo až v priebehu konania. V konečnom dôsledku došlo k uspokojeniu žalovaných nárokov až po podaní žaloby. Súd preto považuje návrh na nepriznanie nároku na náhradu trov konania žiadnej zo strán za spravodlivý a zodpovedajúci priebehu a výsledku konania. 2. Uznesenie odvolaním proti výroku, ktorým súd prvej inštancie nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán podal odvolanie žalovaný zastávajúc názor, že žaloba bola podaná nadbytočne a predčasne nakoľko v predmetnom období prebiehali medzi stranami konania rokovania o úhrade záväzkov žalovaného, ktorý deklaroval záujem záväzky čo najskôr vyrovnať a ich existenciu nikdy nespochybnil. Žalovaný telefonicky avizoval, že väčšiu časť svojho dlhu uhradí najneskôr do 18.11.2016, čo sa aj stalo a časť z dlžnej sumy v celkovej sume 15.000,- € bola v deň podania žaloby poukázaná prevodom. Suma 7.500,- € bola v deň podania žaloby pripísaná na účet žalobcu 2./ a druhá časť sumy 7. 500,- € bola pripísaná na účet žalobcu 1./ najbližší pracovný deň, t.j. v pondelok 21.11.2016. Preto v časti 7. 500,- € bola žaloba už v čase podania nedôvodná. Následne v priebehu mesiaca december 2016 boli poukázané posledné platby zo strany žalovaného. Od 22.12.216 boli všetky následné úkony v súdnom konaní trvajúcom v konečnom dôsledku vyše 2,5 roka nadbytočné a neopodstatnené, vyvolané výlučne len oneskorením späťvzatím žaloby zo strany žalobcov. Žalovaný je toho názoru, že všetky procesné úkony - vyjadrenia, účasť na pojednávaniach vyvolané oneskoreným späťvzatím žaloby boli procesne zavinené konaním žalobcov a z uvedeného dôvodu majú byť pripísané na ťarchu žalobcov, keďže v prípade náležitého procesného správania sa žalobcov, t.j. včasného späťvzatia žaloby z ich strany by k predmetným procesným úkonom žalovaného vôbec nedošlo. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia navrhol , aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku v časti náhrady trov konania zmenil a žalobcom uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu. 3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že považujú rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne. Tvrdenia žalovaného sú nepravdivé a zavádzajúce. Rokovania medzi účastníkmi prebiehali v októbri 2016. Nezhody a nedôvera z dôvodu riadneho neplnenia si povinnosti žalovaným, viedli k výpovedi z nájmu zo strany prenajímateľov už 12.10.2016. Termín zaplatenia väčšej splátky bol 15.11.2016, ktorý žalovaný nerešpektoval. Žaloba bola podaná až 3 dni po márnom uplynutí lehoty, teda dôvodne. Skutočnosť, že sa deň podania žaloby stretol s dňom zaplatenia splátky žalobcovi 2./ je irelevantné a náhodné. Žalovaný nájom riadne neplnil ani čo do výšky, ani čo do včasnosti po dlhú dobu. Ak by súd právo na náhradu trov konania žalovanému priznal, nutne by sa musel zaoberať účelnosťou a hospodárnosťou vynaložených trov, ktoré predstavovali náhradu nákladov právneho zastúpenia, ktoré je právom každého, avšak žalovaný je sám advokátskou kanceláriu s viacerými advokátmi. Právna problematika sporu je jednoduchá a preto právne zastúpenie žalovaného je nadbytočné a ním uplatňované trovy by neboli účelovo vynaložené, ani hospodárne. Žalobcovia späťvzatím odpustili aj úrok z omeškania, čo ušlo pozornosti žalovanému, ale tvrdo sa dožaduje práva na náhradu neúčelne vynaložených trov konania. 4. Žalovaný repliku k vyjadreniu nepodal. 5. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (výrok o náhrade trov konania) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 18.11.2016 sa žalobcovia 1./,2./ domáhali voči žalovanému zaplatenia sumy 25.010,-€ ako dlžného nájomného (za rok 1014 suma 6.600,-€; za rok 2015 suma 10.250,-€; a za rok 2016 dlžná suma k 30.9.2016 8.160,-€). Dňa 18.11.2016 žalovaný poukázal prevodom účtu žalobcom celkovo sumu 15.000,-€ a následne do decembra 2016 aj zvyšok dlžnej sumy (uvedené skutočnosti medzi stranami sporné ani neboli). 7. S uznesením o zastavení konania, ako s rozhodnutím ktorým sa konanie končí, je súd povinný rozhodnúť i o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 C.s.p.). V prípade zastavenia konania, ktoré predstavuje procesné, nemeritórne rozhodnutie, súd aplikuje § 256 ods. 1 C.s.p. a zaviaže na náhradu trov konania stranu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania (teda prizná nárok na náhradu trov konania protistrane). Zodpovednosť za zastavenie konania je výlučne procesného charakteru a v zásade ju nesie subjekt, ktorý svojim správaním zastavenie konania vyvolal. V prípade späťvzatia žaloby je týmto subjektom primárne žalobca, ktorý vzal žalobu späť, čím bezprostredne zapríčinil zastavenie konania. Žalovanému vzniká povinnosť nahradiť trovy konania vtedy, ak po podaní žaloby konal v zmysle žalobného petitu, čím splnil to, čoho sa žalobca v konaní domáhal a v dôsledku jeho správania sa stala pôvodne dôvodne podaná žaloba pre žalobcu bezpredmetnou, nakoľko došlo k uspokojeniu jeho nároku. V takomto prípade sa pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania prezumuje, že žaloba bola podaná dôvodne a späťvzatie žaloby bolo spôsobené správaním žalovaného, ktorému sa pričíta procesné zavinenie zastavenia konania.
8. V danom prípade je nesporné, že k úhrade dlžnej sumy zo strany žalovaného došlo po podaní žaloby na súd, keď je právne irelevantné či to bolo práve v deň podania žaloby na súd, alebo neskôr a práve v dôsledku správania žalovaného sa stala pôvodne dôvodne podaná žaloba pre žalobcov bezpredmetnou. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v posudzovanej veci teda žalovaný procesne zavinil zastavenie konania, a preto mu vznikla povinnosť v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. nahradiť trovy konania žalobcom, ale považoval návrh na nepriznanie nároku na náhradu trov konania žiadnej zo strán za spravodlivý a zodpovedajúci priebehu a výsledku konania a preto rozhodol tak, žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. 9. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný zavinil zastavenie konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy konania žalobcom 1./,2./. Je zrejmé, že žalobcom žiadne trovy konania na súde prvej inštancie nevznikli a preto by v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku (pozri odsek. 10), bolo potrebné rozhodnúť priamo tak, že sa žalobcom 1./,2./ nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Odvolací súd napriek tomu uznesenie v napadnutej časti nezmenil a to z dôvodu, že odvolanie podal len žalovaný, ktorý žiadal priznať náhradu trov konania. Podľa čl. 16 ods. 3 C.s.p. medzi základné princípy civilného sporového konania patrí i princíp zákazu reformatio in peius, podľa ktorého v konaní o opravnom prostriedku a v ďalšom konaní nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila. Vzhľadom na uvedený princíp, teda jediným možným rozhodnutím zostalo potvrdenie uznesenia a preto odvolací súd uzneseniu súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil, keď odvolacie námietky žalovaného nie sú vzhľadom na posúdenie zavinenie zastavenia konania spôsobilé spochybniť správnosť tohto záveru. 10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní boli plne úspešní žalobcovia, preto by im vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania . Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli (čo je aj daný prípad), je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018). Vzhľadom na uvedené, keďže z obsahu vyplýva, že žalobcom 1./2./ v odvolacom konaní trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, že žalobcovia 1./,2./ nemajú voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania a preto už o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).