Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_11Co-139-2019.pdf
PDF · 136.59 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/139/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudcov JUDr. Antona Jačeka a Mgr. Michala Novotného, v sporovej veci žalobcu: N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. 7, XXX XX G., zastúpený advokátom Mgr. Jozefom Krkoškom, so sídlom Pečnianska 1, 851 01 Bratislava, IČO: 50 093 711, proti žalovanému: Mgr. Z. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, XXX XX Y., zastúpený advokátom JUDr. Róbertom Bockaničom, so sídlom Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, IČO: 31 805 922, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 22C/24/2017-231, zo dňa 9. januára 2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. až III. m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.
II. Odvolanie voči výroku IV. napadnutého rozsudku odvolací súd o d m i e t a.
III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaslať žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia vlastnoručne podpísané písomné ospravedlnenie v znení: „Ospravedlňujem sa N. K. za môj neobjektívny, pravdu skresľujúci a nepravdivý opis udalostí, ktoré sa odohrali počas majstrovstiev Európy v športovej gymnastike v Berne v máji r. 2016. Z mojich vyhlásení mohol čitateľ nadobudnúť dojem, že bol pán K. počas opísaného incidentu opitý a agresívny, čo sa nezakladá na pravde. Mgr. Z. J., prezident Slovenskej gymnastickej federácie.“ Výrokom II. uložil žalovanému povinnosť strpieť zverejnenie tohto ospravedlnenia žalobcom, a to aj prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov. Výrokom III. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 6.000 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom IV. vo zvyšku žalobu zamietol. Výrokom V. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
1. 1. Vecne súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal voči žalovanému písomného ospravedlnenia z dôvodu neoprávneného zásahu do svojho práva na ochranu osobnosti za neobjektívny, pravdu skresľujúci a nepravdivý opis udalostí, ktoré sa odohrali počas Majstrovstiev Európy v športovej gymnastike v Berne v máji 2016 s povinnosťou žalovaného strpieť zverejnenie ospravedlnenia žalobcom, a to aj prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov. Zároveň sa domáhal zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 30.000 eur. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaný ako prezident Slovenskej gymnastickej federácie (v ďalšom texte „SGF“) spracoval dňa 26.06.2016 správu Hodnotenie ME a MEJ mužov a žien, Bern, máj - jún 2016
(v ďalšom texte „hodnotiaca správa“) a v závere správy pod podtržníkom uviedol: „Na ME prišlo žiaľ aj k priam šokujúcej udalosti, kedy pretekár N. K. (zjavne pod vplyvom alkoholu, čo u K. je opakovaný jav) najprv verbálne napadol vedúceho výpravy. Vulgárne sa ho snažil dokonca vyprovokovať k fyzickému kontaktu. Na celej záležitosti je rovnako zarážajúce, že ani tréner K. H. ani rozhodca Y. V. nezasiahli voči pretekárovi. To vykonal jedine rozhodca Y. G., ktorý sa snažil K. zahriaknuť.“ Na zasadnutí Výkonného výboru SGF dňa 27.06.2016 informoval žalovaný o hrubom porušení disciplíny žalobcom na majstrovstvách Európy (v ďalšom texte „ME“). Následne na návrh žalovaného Výkonný výbor SGF vylúčil žalobcu z reprezentácie Slovenskej republiky za hrubé porušenie disciplíny počas ME v Berne 2016. Komisia ustanovená Výkonným výborom SGF na prešetrenie incidentu v Berne dospela k záveru, že zo strany žalobcu došlo k urážke žalovaného a k zneváženiu reprezentácie Slovenskej republiky, odporučila písomne informovať Sekciu mužov, reprezentačného trénera a klub Slávia UK s návrhom na riešenie, zároveň odporučila žalobcovi verejne sa ospravedlniť žalovanému za vulgárne správanie k jeho osobe a uložila Výkonnému výboru SGF na základe vyjadrení Sekcie mužov, reprezentačného trénera a klubu Slávia UK rozhodnúť o pôsobení N. K. v SGF a zosúladiť rozhodnutie o vylúčení z reprezentácie s pravidlami pre udeľovanie Štatútu reprezentanta.
1. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že došlo k verbálnemu vulgárnemu napadnutiu žalovaného žalobcom tým, že žalobca sa žalovaného v hotelovej izbe rozhodcov spýtal, „či je naozaj taký chuj, alebo sa ním len robí?“ Výraz „chuj“ je vulgarizmus, ktorý nepatrí do spisovnej slovenčiny. Súd prvej inštancie ďalej dospel k záveru, že v tej časti hodnotiacej správy, kde je uvedené, že žalobca verbálne napadol žalovaného „zjavne aj pod vplyvom alkoholu, čo u Piaseckého je opakovaný jav“ nejde o oprávnenú kritiku, keď nie je vecná, konkrétna a primeraná. Súd vyslovil názor, že ak mal žalovaný v úmysle informovať, že žalobca porušil povinnosť reprezentanta stanovenú Štatútom reprezentantov tým, že požil alkoholický nápoj a to cca dva a pol deci piva, mal umožniť adresátom hodnotiacej správy poskytnutím konkrétnych a pravdivých informácií vytvoriť si pravdu neskresľujúci záver o intenzite porušenia povinnosti žalobcom. Súd nemal za preukázané, že u žalobcu ide o opakovaný jav pri plnení si reprezentačných povinností. Z vykonaného dokazovania súd nemal za nepreukázané ani to, že by sa žalobca vulgárne snažil žalovaného vyprovokovať k fyzickému kontaktu. Z vykonaného dokazovania tak došiel súd prvej inštancie k záveru, že hodnotiaca správa žalovaného ako celok v časti týkajúcej sa žalobcu nie je prípustnou kritikou, ale neoprávneným zásahom, objektívne spôsobilým privodiť ujmu na chránených osobnostných právach žalobcu v znížení jeho dôstojnosti, vážnosti a cti, a to s poukazom na jej neprimeraný, neobjektívny, na pravde sa nezakladajúci všeobecný obsah. Povinnosťou žalovaného je preto ospravedlniť sa žalobcovi za neprípustnú kritiku, ktorou neoprávnene zasiahol do občianskej cti žalobcu, keď mal súd za nepochybné, že tento zásah je objektívne spôsobilý privodiť ujmu na cti žalobcu a túto ujmu mal aj preukázanú doloženými diskusiami čitateľov športových internetových a printových denníkov. Súd uložil žalovanému povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi s povinnosťou strpieť zverejnenie tohto ospravedlnenia žalobcom aj prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov.
1. 3. Súd prvej inštancie nepovažoval za postačujúce len morálne zadosťučinenie formou ospravedlnenia sa žalobcovi, pretože v dôsledku neoprávneného zásahu došlo ku zníženiu dôstojnosti žalobcu a jeho vážnosti v značnej miere, keď hodnotiaca správa vypracovaná žalovaným bola prevzatá tlačovými agentúrami a športovými denníkmi s lokálnou ako aj celoslovenskou pôsobnosťou. Žalobcovi preto priznal aj peňažnú náhradu v sume 6.000 eur, ktorú považoval za primeranú.
1. 4. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 11, § 13 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj len „Občiansky zákonník“).
1. 5. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (v ďalšom texte „C. s. p.“) a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keď výška plnenia náhrady nemajetkovej ujmy závisela od úvahy súdu a preto v časti zamietnutia žalobného návrhu v prevyšujúcej časti nebol žalobca neúspešný.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v celom rozsahu v zákonom určenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2. 1. Žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalovaným formulovaný výrok týkajúci sa osoby žalobcu zahrnutý do hodnotiacej správy vypracovanej po ME v Berne 2015 nespĺňa náležitostí oprávnenej kritiky. Vykonané dokazovanie nesvedčí o tom, že by jeho výrok nebol vecný, pravdivý, dostatočne konkrétny, objektívny a primeraný čo do obsahu, formy a miesta, a že by týmto výrokom vybočil z medzí nutných na dosiahnutie sledovaného a legitímneho cieľa. Akcentuje, že on sám sa stal obeťou verbálneho napadnutia zo strany žalobcu. Žalovaný z titulu vedúceho výpravy ako osoba povinná vypracovať hodnotiacu správu po skončení športového podujatia, bol teda povinný zahrnúť do hodnotiacej správy po ME v Berne aj túto epizódu, pričom zvolil náležitú, pravdivú, vecnú a neskresľujúcu formuláciu na vyjadrenie, že k takémuto útoku zo strany žalobcu došlo.
2. 2. Pri časti hodnotiacej správy, v ktorej je uvedené „zjavne aj pod vplyvom alkoholu, čo u K. je opakovaný jav" súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v tejto časti hodnotiaca správa nie je oprávnenou kritikou, nakoľko nie je vecná konkrétna a primeraná. Podľa žalovaného súd nesprávnym spôsobom interpretoval túto časť hodnotiacej správy, zdôraznil, že ním použitou formuláciou v nijakom prípade nezamýšľal skresliť okolnosti, za akých došlo k incidentu na hotelovej izbe. Nezaoberal sa intenzitou, v akej bol žalobca ovplyvnený požitým alkoholom. Hodnotiaca správa ako taká je určená a vypracovaná pre potreby Slovenskej gymnastickej federácie a slovenského gymnastického hnutia, bola uverejnená jedine na internetovej stránke Slovenskej gymnastickej federácie. Hodnotiace správy po reprezentačných športových podujatiach sa nezverejňujú v masovo komunikačných prostriedkoch a za účelom šírenia ich obsahu Slovenská gymnastická federácia nezvoláva ani vlastné tlačové konferencie. Pre členskú základňu Slovenskej gymnastickej federácie je všeobecne známe, že športovec zúčastňujúci sa reprezentačnej akcie nesmie na nej konzumovať alkohol. Štatút reprezentanta jasne hovorí, že na reprezentačnej akcii nesmie reprezentant používať alkoholické nápoje. Tým, že žalovaný v texte hodnotiacej správy po ME v Berne použil formuláciu (zdôrazňujeme, že v zátvorkách) „zjavne aj pod vplyvom alkoholu", poukázal na porušenie Štatútu reprezentanta, ktorého sa dopustil žalobca. Štatút reprezentanta nespája vyššiu mieru ovplyvnenia alkoholom s vyššou sankciou voči reprezentantom, nezáleží na tom, či reprezentant vypije jedno pivo alebo fľašu tvrdého alkoholu. Reprezentant poruší svoju povinnosť už samotnou konzumáciou alkoholu. Hodnotiaca správa v tejto časti nebola nepravdivá a adresátom jeho hodnotiacej správy neboli v dôsledku ním použitých výrazových prostriedkov skreslené okolnosti incidentu. Žalobca si touto formuláciou splnil informačnú povinnosť vo vzťahu k adresátovi hodnotiacej správy, ktorým bola členská základňa Slovenskej gymnastickej federácie.
2. 3. Žalovaný v dôvodoch svojho odvolania ďalej konštatoval, že súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení poukazuje na to, že pojem „pod vplyvom alkoholu“ mal v spoločnosti rezonovať vo význame „v stave vylučujúcom spôsobilosť v dôsledku požitia alkoholu". Žalovaný sa nestotožňuje s takýmto názorom. Súd prvej inštancie svoju argumentáciu v rozhodujúcom rozsahu vyvodzuje z obsahu internetových diskusií pod článkami športových denníkov. Osoby diskutujúce pod článkami na internete pritom tvoria len drobné percento osôb, ktoré tieto články čítajú. Vo vzťahu k celej populácii je relevancia ich názorov úplne zanedbateľná a nereprezentatívna. Naviac je všeobecne známe, že s rozvojom sociálnych sietí a rozšírením dostupnosti internetových diskusií je spojený fenomén vulgarizácie takýchto diskusií a komentárov pod internetovými článkami. Považovať diskutujúcich čitateľov na internete za priemerných čitateľov článkov je v dôsledku toho podľa názoru žalovaného nepatričné a nesprávne.
2. 4. Žalovaný zdôraznil, že hodnotiacou správou nekomunikoval s laickou verejnosťou, ktorej nie sú známe pomery v slovenskom gymnastickom hnutí a ktorá nepozná jej pravidlá a fungovanie. Žalovaný nemal v nijakom prípade možnosť ovplyvniť to, že jeho hodnotiaca správa bola prebratá médiami. V minulosti sa nikdy nestalo, žeby média samé od seba iniciatívne vyhľadávali hodnotiace správy zverejnené na internetovej stránke Slovenskej gymnastickej federácie a uverejňovali v nich uvedený obsah. Nie je teda možné od žalovaného vyžadovať, že takúto situáciu mal predvídať a očakávať. Žalovaný postupoval s náležitou starostlivosťou a nemal dôvod formulovať text hodnotiacej správy tak, ako keby bola určená širokým vrstvám laickej verejnosti. Média, nie žalovaný dezinterpretovali hodnotiacu správu a informácie v nej uvedené publikovali bez toho, aby ich zasadili do správneho kontextu. Žalovanému nemôže byt' na ujmu skutočnosť, ktorú nemal ako ovplyvniť.
2. 5. Podľa žalovaného je nesprávny záver súdu prvej inštancie, že nepreukázal „opakovanosť javu" u žalobcu. Súd prvej inštancie neodôvodnene neprihliadol na hodnotiacu správu S. L. po Grand Prix v Ostrave 2007. Táto správa hodnoverne preukazovala, že žalobca požíval alkohol na reprezentačnej
akcii už v minulosti a bol na nej pod jeho vplyvom. Súčasne preukazovala, že na ME v Berne nešlo o prvý takýto prípad v kariére žalobcu. Porušenie životosprávy žalobcom spočívajúce v konzumácii alkoholu na reprezentačnej akcii, konkrétne aj na Grand Prix v Ostrave v roku 2007 bolo členskej základni Slovenskej gymnastickej federácie známe. Priemerný člen Slovenskej gymnastickej federácie je oboznámený s hodnotiacimi správami po reprezentačných akciách a má k nim priamy prístup. V tomto " kontexte je potrebné vnímať aj výrok žalovaného o tom, že u K. išlo o „opakovaný jav. Formulácia „opakovaný jav" nemohla u adresátov hodnotiacej správy vyvolať mylné dojmy o jej význame. Jej použitím teda žalovaný nemohol objektívne zasiahnuť do cti žalobcu.
2. 6. Žalovaný namietol skutočnosť, že súd prvej inštancie neprihliadol na výpoveď svedkyne J. - H.. Svedkyňa navyše vypovedala aj o iných udalostiach, na ktorých žalobca konzumoval alkohol a bol pod jeho vplyvom. Súd nepochopiteľne tieto informácie ignoroval a nijako sa s nimi v napadnutom rozsudku nevysporiadal.
2. 7. Žalovaný nesúhlasí ani so záverom, ku ktorému dospel súd prvej inštancie pri hodnotení časti hodnotiacej správy, týkajúcej sa snahy žalobcu vyprovokovať žalovaného k fyzickému kontaktu. Svedok H. v tejto časti vypovedal, že je ťažké posúdiť, či by došlo k fyzickému kontaktu. Svedok teda nepoprel tvrdenie žalovaného uvedené v hodnotiacej správe. Z jeho výpovede sú zrejmé pochybnosti, no v rámci svojho výsluchu nedal na túto situáciu jednoznačnú odpoveď. Svedok V. síce v rámci svojho výsluchu uviedol, že „tam nebolo žiadne fyzické útočenie", no žalovaný ani netvrdil, že k útoku došlo. Zároveň však svedok V. na výzvu, aby sa vyjadril k obsahu hodnotiacej správy uviedol nasledovné: „Tiež tam bol zahrnutý incident, ktorý sa odohral. Ten incident tam musel byť zahrnutý, bol súčasťou výpravy". Svedok teda vôbec nerozporoval pravdivosť a objektívnosť opisu tohto incidentu v hodnotiacej správe. Tým implicitne potvrdil, že žalovaný celý incident opísal pravdivo, objektívne a vecne a to aj v časti týkajúcej sa provokácie k fyzickému kontaktu.
2. 8. Podľa žalovaného aj keď súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný svojou hodnotiacou správou zasiahol do občianskej cti žalobcu, tak z vykonaného dokazovania vôbec nevyplýva, žeby boli dané okolnosti odôvodňujúce poskytnutie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobcovi. V tejto časti považuje žalovaný rozhodnutie súdu prvej inštancie za neodôvodnené a arbitrárne. Žalobca tvrdil, že pociťoval ujmu u najbližších rodinných príslušníkov, u rodičov detí, ktoré trénoval ako aj vo všeobecnej verejnosti. Na podporu týchto svojich tvrdení však žalobca nepredložil súdu žiadne dôkazy. V konaní sa rovnako nepreukázalo, že hodnotiaca správa by mala vplyv na pomer žalobcu k jeho zamestnávateľovi, VŠC Dukla Banská Bystrica. Žalobca najprv tvrdil, že dostal výpoveď zo služobného pomeru, no v konaní sa preukázalo, že on sám požiadal o prepustenie zo služobného pomeru. Súd prvej inštancie poukázal na časovú koreláciu medzi zasadnutím komisie dňa 06.09.2016 a oznámením o vyradení žalobcu zo dňa 07.09.2016 a naznačoval, že hodnotiaca správa mala vplyv na vyradenie žalobcu. Keď však žalovaný navrhol výsluch svedka, ktorého výpoveď mohla nepochybne objasniť či medzi uvedenými udalosťami bola nejaká kauzalita, súd prvej inštancie vykonanie uvedeného dôkazu zamietol. Sám súd prvej inštancie sa už následne nedržal dôkazov a preukázaných faktov a špekulatívne konštatoval a neodôvodnene prezumoval, akým spôsobom by navrhovaný svedok vypovedal. Vzhľadom na vyššie uvedené je nepochybné, že v konaní nebola preukázaná nedostatočnosť morálneho zadosťučinenia. Z vykonaného dokazovania rovnako nevyplýva, žeby dôstojnosť a vážnosť žalobcu bola znížená v značnej miere. 2. 9. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že nikdy nepopieral slová, ktoré na adresu žalovaného na hotelovej izbe uviedol. Na rozdiel od žalovaného sa za svoje slová opakovane ospravedlnil a to aj písomne a svoje ospravedlnenie zaslal aj do médií. Predmetný incident sa mohol a mal skončiť na hotelovej izbe. Žalovaný nebol povinný tento incident do hodnotiacej správy zahrnúť, nakoľko sa udial v súkromí a nijako nesúvisel so športovými aktivitami. Ak už považoval nevyhnutné tento incident do hodnotiacej správy zahrnúť, mal ho opísať vecne, objektívne a so všetkými informáciami pre čitateľa. Na základe tejto správy si čitateľ musí byť schopný objektívne vyhodnotiť prijaté informácie. Žalovaný takto nepostupoval, práve naopak. Situáciu vykreslil takým spôsobom, že v priemernom čitateľovi nebola pochybnosť o tom, že celý incident zdanlivo bezdôvodne vyprovokoval opitý žalobca, ktorý je navyše vulgárny násilník. Žalovaný pritom zamlčal pre čitateľa podstatné informácie o kontexte celého sporu, o skutočnostiach, ktoré incidentu predchádzali, jeho vlastnom konaní, množstve alkoholu u žalobcu, vrátane skutočnosti, že sám mal v ruke fľašu vína.
Hodnotiaca správa nebola objektívna a úplná. Zodpovednosť žalovaného je objektívna, zodpovedá za následok, ktorý svojim úmyselným konaním vyvolal. Žalovaný ani po tomto incidente nevynaložil žiadne úsilie na odvrátenie, ale zmiernenie následkov ktoré vyvolal, práve naopak. Žalovaný tvrdí, že: „k skresľujúcemu opisu udalostí nedošlo“ V konaní však bol preukázaný pravý opak: Y. G. (ktorý bol osobne účastný incidentu na hotelovej izbe) považoval za potrebné v písomnom stanovisku pre SGF uviesť, že: „Samo nebol opitý“ a „Fyzicky J. nenapadol“. Ak dlhoročný člen SGF, dokonca priamo na incidente účastný hodnotiacu správu nebol z jej znenia schopný pochopiť inak, ako že žalobca bol opitý a mal sa pokúsiť žalovaného fyzicky napadnúť, (čo sa nikdy nestalo) k rovnakému záveru musela prísť aj ostatná odborná či laická verejnosť, ktorá sa tohto incidentu ani osobne nezúčastnila a nemohla ho preto konfrontovať s vlastným vnímaním. Široká verejnosť si vyhodnotila hodnotiacu správu žalovaného tak, že žalobcu okrem iného, najčastejšie označila za „ožratého“. Žalovaný neuviedol žiadne dodatočné informácie, na základe ktorých by čitateľ správy vedel priebeh incidentu objektívne posúdiť. Žalovaný v odvolaní ďalej uvádza, že „Hodnotiaca správa ako taká je určená a vypracovaná pre potreby Slovenskej gymnastickej federácie a slovenského gymnastického hnutia“ a bola „Uverejnená jedine na internetovej stránke Slovenskej gymnastickej federácie.“ Uvedené tvrdenie je bez právneho významu. Správa bola verejnosti prístupná, čoho si bol žalovaný vedomý. Žalobca v konaní preukázal, že média obsah hodnotiacej správy ako dôveryhodný masívne preberali a (iba) túto časť hodnotiacej správy citovali a následne široko medializovali. Následok v podobe verejného šírenia správy objektívne nastal. Navyše žalobca nie je povinný trpieť svoje osočovanie ani v okruhu ostatných členov SGF, ktorej bol jedným z najvýznamnejších členov. Žalobca tvrdí, že „Členská základňa SGF je oboznámená s dôležitými internými predpismi, medzi ktoré nepochybne možno zaradiť aj Štatút reprezentanta.“ Pričom: „Štatút jasne hovorí, že na reprezentačnej akcii nesmie reprezentant požívať alkoholické nápoje.“ Žalovaný podpísanie štatúru SGF žalobcom, ani jeho oboznámenie sa s ním v súdnom konaní nijako nepreukázal, hoci podpísanie Štatútu reprezentanta žalobca v konaní namietal. Súd vykonal ohľadom neprípustnosti alkoholu na reprezentačných akciách nielen SGF rozsiahle dokazovanie. Záverom tohto dokazovania bolo správne zistenie, že alkohol je na reprezentačných akciách nielen tolerovaný, ale napr. na banketoch po súťažiach je podávaný priamo organizátormi toho ktorého podujatia. Bolo tiež preukázané, že aj žalovaný, prezident SGF, rovnako nie je abstinent. Úplná abstinencia sa ani od ostatných športovcov v skutočnosti vôbec nevyžaduje. Všetci svedkovia zhodne uviedli, že žalobca nikdy nebol opitý počas súťaženia, teda samotnej reprezentácie. Všetci svedkovia zhodne uviedli, že žalobca nikdy nebol agresívny a nesnažil sa žalovaného vyprovokovať k fyzickému kontaktu, práve naopak, z miesta incidentu sám dobrovoľne odišiel, čím celý incident ukončil. Výpoveď svedkov incidentu na hotelovej izbe preukázala, že žalobca skonzumoval iba cca polovicu plechovky piva, ktorú mu navyše ponúkol iný člen gymnastickej federácie - medzinárodný rozhodca. Počas incidentu na hotelovej izbe žalobca nebol pod žiadnym vplyvom alkoholu a rovnako by postupoval aj bez vypitia 2-3 deci piva. Súd v bode 25 napadnutého rozsudku správne vyhodnotil, že podstatná časť hodnotiacej správy nie je oprávnenou kritikou, keď nie je vecná, konkrétna a primeraná. Obrana žalovaného spočívajúca v tvrdení, že účastníci diskusií nepredstavujú prevládajúci názor verejnosti a preto na ňu súd nemal prihliadať je absurdná. Rovnako je bez právneho významu tvrdenie žalovaného, že nekomunikoval s laickou verejnosťou, ale s členskou základňou SGF. Ani tvrdenie žalovaného, že nemal možnosť ovplyvniť prebratie správy ostatnými médiami nie je významné. Médiá v skutočnosti správu vôbec nedezinterpretovali a v zásade ani nekomentovali, médiá hodnotiacu správu citovali v nezmenenej podobe. Žalovaný uvádza, že súd neodôvodnenie neprihliadol na hodnotiacu správu S. L. po Grand Prix v Ostrave z r. 2007. Žalovaný sa podobne ako pri tvrdení o zjavnom vplyve alkoholu snaží zbaviť svojej zodpovednosti doslovným gramatickým výkladom svojich slov. Teda, že ak sa nejaká udalosť zopakuje čo i len raz, je možné a dôvodné používať slovné spojenie: „Čo je u K. opakovaný jav.“ Súd sa s takou obranou správne nestotožnil. Rozhodnutie súdu je aj v tejto časti jasné a zrozumiteľne opísané v bode 27 rozsudku. Čitateľ sa z podanej hodnotiacej správy nemá žiadnym spôsobom možnosť dozvedieť, že údajný „opakovaný jav“ sa odohral pred takmer desiatimi rokmi. K výpovedi svedkyne J. - H. žalobca uviedol, že svedkyňou opísaná udalosť sa udiala v súkromí žalobcu a nemala nič spoločné s žiadnou reprezentačnou ani športovou činnosťou žalobcu. Ani táto svedkyňa nepotvrdila, že by sa okrem samotného pitia alkoholu spolu s ostanými niečo špeciálne udialo. Súd mal zo strany žalovaného - v podobe jeho hodnotiacej správy preukázané, že dvaja z účastníkov incidentu ani len verbálne nezasiahli (môžeme sa iba domnievať, či to bolo preto, lebo s žalobcom súhlasili) a iba jeden svedok žalobcu „zahriakol“. V žiadnom prípade ale nebolo potrebné, aby ktokoľvek fyzicky zasiahol. Jeden zo svedkov p. Y. G. následne považoval za potrebné vo svojej písomnej správe uviesť, že žalobca žalovaného fyzicky nenapadol.
3. 1. Finančná náhrada nemajetkovej ujmy je podľa žalobcu dôvodná a primeraná. Žalovaný zasiahol do dobrej povesti žalovaného výrazným spôsobom. Jeho správa bola široko medializovaná a žalobca sa aj po niekoľkých rokoch od jej medializácie stretáva s otázkami na celý incident. Konanie žalovaného poškodzuje žalobcu aj v jeho ďalšej kariére, keďže pôsobí ako gymnastický tréner detí a odkazy na sporné články sú prístupné na internete dodnes.
3. 2. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
4. Žalovaný vo svojej odvolacej replike uviedol, že nesúhlasí s interpretáciou veci zo strany žalobcu, závery, ktoré vyvodzuje žalobca sú podľa názoru žalovaného nesprávne a nestotožňuje sa s jeho skutkovým a právnym posúdením predmetného sporu. Zotrváva na svojich tvrdeniach a je presvedčený o tom, že súd prvej inštancie nerozhodol správne, pričom sa pridržiava svojej argumentácie formulovanej v odvolaní proti rozsudku.
5. Žalobca sa v odvolacej duplike k veci nevyjadril s poukazom na to, že žalovaný v odvolacej replike neuvádza žiadne nové skutočnosti.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávnenou osobou (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 C. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce a zistil, že je potrebné doplniť dokazovanie postupom podľa § 385 ods. 1 C. s. p., nariadil vo veci pojednávanie, a po doplnení dokazovania dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť v napadnutých výrokoch I. až III. a v napadnutom výroku IV. je potrebné odvolanie odmietnuť. 7. Predmetom konania na súde prvej inštancie je návrh žalobcu na ochranu osobnosti, keď sa voči žalovanému domáha ospravedlnenia v znení „Ospravedlňujem sa N. K. za môj neobjektívny, pravdu skresľujúci a nepravdivý opis udalostí, ktoré sa odohrali počas majstrovstiev Európy v športovej gymnastike v Berne v máji r. 2016. Z mojich vyhlásení mohol čitateľ nadobudnúť dojem, že bol pán K. počas opísaného incidentu opitý a agresívny, čo sa nezakladá na pravde. Mgr. Z. J., prezident Slovenskej gymnastickej federácie.“ Žalovaný je pritom povinný strpieť zverejnenie tohto ospravedlnenia žalobcom a to aj prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov. Súčasne sa žalobca domáha náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 30.000 eur.
8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým žalobe vyhovel v časti ospravedlnenia a jeho zverejnenia a priznal žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 6.000 eur.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo domáhať sa najmä, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie (ods. 1 ). Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (ods. 2). Výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
8. 1. Odvolacie námietky žalovaného spočívajú v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
8. 2. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016 str. 1241).
8. 3. Ďalšou odvolacou námietkou žalovaný poukázal na nesprávne právne posúdenie veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
9. Odvolací súd po preskúmaní a oboznámení dôkazných prostriedkov, napadnutého rozsudku a po doplnení dokazovania výsluchom sporových strán na pojednávaní pred odvolacím súdom zistil, že žalobca bol ako reprezentant Slovenskej republiky v športovej gymnastike účastníkom - pretekárom na majstrovstvách Európy v športovej gymnastike v Berne v roku 2016. Žalovaný je prezidentom SGF a bol ním aj počas uvedených majstrovstiev Európy. Žalovaný podal na zasadnutí Výkonného výboru SGF dňa 27.06.2016 v Bratislave hodnotiacu správu. Podanie hodnotiacej správy mu vyplynula z povinností vedúceho výpravy, uložených Výkonným výborom SGF). Do funkcie vedúceho výpravy ho vymenoval Výkonný výbor SGF, ktorý je podľa Stanov SGF najvyšším výkonným orgánom SGF, orgánom na riešenie sporov a licenčným orgánom. Štatutárnym orgánom SGF je prezident, pri výkone svojej funkcie vystupuje v mene SGF. 9. 1. Z uvedených skutočností vyplynulo, že žalovaný podal hodnotiacu správu ako prezident SGF, plniac si súčasne povinnosti vedúceho výpravy na ME v športovej gymnastike v Berne v roku 2016. Predmetom žaloby je tvrdenie žalobcu, že žalovaný v hodnotiacej správe prezentoval na adresu žalobcu nepravdivé výroky, čím sa dopustil vedomého a neoprávneného zásahu do jeho osobnostných práv. Podľa žalobcu je nepravdivou tá časť hodnotiacej správy, v ktorej je uvedené, že „Na ME prišlo žiaľ aj k priam šokujúcej udalosti, kedy pretekár N. K. (zjavne pod vplyvom alkoholu, čo u K. je opakovaný jav) najprv verbálne napadol vedúceho výpravy. Vulgárne sa ho snažil dokonca vyprovokovať k fyzickému kontaktu. Na celej záležitosti je rovnako zarážajúce, že ani tréner K. H. ani rozhodca Y. V. nezasiahli voči pretekárovi. To vykonal jedine rozhodca Y. G., ktorý sa snažil K. zahriaknuť.“ Odvolací súd preto preskúmal, či uvedené napadnuté výroky majú dostatočne faktami podložený skutkový základ, resp. či sú spôsobilé neoprávnene zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľa.
9. 2. Hodnotiaca správa má kritický tón, poukazuje na stratu postavenia slovenskej gymnastiky medzi gymnastickými štátmi, jej úpadok, čo do počtu účastníkov majstrovstiev - pretekárov, aj výkonnostne. Záverom správy je pod podtržníkom uvedená žalobcom napadnutá vyššie citovaná časť.
9. 3. Nebolo sporné, že napadnutá udalosť, ktorú žalovaný opísal v hodnotiacej správe sa udiala počas majstrovstiev Európy v športovej gymnastike v Berne v roku 2016 po pretekoch v hotelovej izbe, na ktorej boli ubytovaní K. H., v tom čase tréner žalobcu a Y. G., tréner SGF a medzinárodný rozhodca. V čase udalosti boli v izbe prítomní aj Y. V., medzinárodný rozhodca a žalobca. Prítomní sa rozprávali o priebehu majstrovstiev a tiež o tom, že žalovaný ako vedúci výpravy nesúhlasil so skorším odchodom domov niektorých účastníkov, vrátane žalobcu. Do izby prišiel aj žalovaný, pričom nebolo sporné, že žalobca v čase príchodu žalovaného do izby držal v ruke plechovku piva, z ktorej pil. Po chvíli sa žalobca žalovaného spýtal „či je naozaj taký chuj, alebo sa ním iba robí“. Z výsluchu svedkov G., H. a V. súd zistil, že po následnej reakcii žalovaného, či dobre počul, žalobca uvedenú vetu ešte raz zopakoval, na čo sa žalovaný prudko postavil. Žalobca sa žalovaného spýtal, či sa má postaviť na posteľ, aby boli rovnako vysoký. Žalobca sa podľa vlastnej výpovede spýtal ešte žalovaného aj to, či sa idú biť. Následne žalobca vylial zvyšok piva do umývadla, „tresol“ dvermi a odišiel z izby. Svedok H. v rámci svojho výsluchu uviedol, že celý ten deň strávili spolu so žalobcom, dali si jedno pivo v meste a jedno pivo na izbe.
10. Na uvedenom opise udalosti sa v podstate zhodli sporové strany aj svedkovia s jediným rozdielom, že žalovaný tvrdil, že celý čas sedel, uvedené však nie je pre posúdenie hodnotiacej správy podstatné z hľadiska predmetu sporu.
11. Žalobca napadol ako nepravdivé výroky „zjavne pod vplyvom alkoholu, čo u K. je opakovaný jav “ a „Vulgárne sa ho snažil dokonca vyprovokovať k fyzickému kontaktu“.
12. K výroku „zjavne pod vplyvom alkoholu“ odvolací súd konštatuje, že nebolo sporné, že žalobca v čase príchodu žalovaného do izby mal v ruke plechovku piva, žalobca nepoprel, že alkoholický nápoj pil aj predtým v priebehu popoludnia, bol teda pod vplyvom alkoholu. V hodnotiacej správe nebolo uvedené, že žalobca bol opitý. Je zjavné, že žalobca má z pohľadu hodnôt rozdielny názor na to,
čo je a čo nie je možné označiť slovným spojením „pod vplyvom alkoholu“. Odvolací súd zdôrazňuje, že k uvedenému slovnému spojeniu a jeho použitiu nepristupuje formalisticky, ale v kontexte celej hodnotiacej správy, z ktorej je možné vyvodiť kritiku prístupu niektorých pretekárov - napr. aj žalobcu k súťaži („V súťaži mužov nastúpil pretekár K. len na jedno náradie, čo je v rozpore s nominačnými kritériami.O skutočnosti, že na ME ide len na jedno náradie som ja a ani VV SGF neboli informovaní...“). Podľa odvolacieho súdu je napadnutý výrok potrebné posúdiť aj v súvislosti so štatútom reprezentanta SR v športovej gymnastike, kde je výslovne medzi povinnosťami reprezentanta uvedené, že „nesmie používať alkoholické nápoje ...vrátane dopravy“. Nie je teda významné, že k požitiu alkoholického nápoja malo prísť po skončení súťaže, nie je významné ani množstvo požitého alkoholu, významnou je len tá skutočnosť, že k požitiu alkoholického nápoja došlo v priebehu trvania majstrovstiev Európy.
13. K výroku „...čo u K. je opakovaný jav “ odvolací súd uvádza, že aj tento výrok vychádza zo skutkového základu. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, a žalobca to nepoprel, že v roku 2005 na majstrovstvách sveta v Melbourn a v roku 2007 na Grand Prix Ostrava „nedodržal životosprávu“, týmto slovným spojením sa označovala skutočnosť, že bol pod vplyvom alkoholu.
14. K výroku „Vulgárne sa ho snažil dokonca vyprovokovať k fyzickému kontaktu“ odvolací súd uvádza, že situácia na izbe sa po žalobcovom výroku na adresu žalovaného, „či je naozaj taký chuj, alebo sa ním iba robí “ a následnej otázke žalobcu, či sa idú biť, dala vyhodnotiť tak, že sa žalobca snažil žalovaného vyprovokovať k fyzickému kontaktu, aj keď k tomu napokon nedošlo.
15. K uvedeným výrokom odvolací súd dodáva, že hodnotiaca správa bola predmetom rokovania Výkonného výboru SGF dňa 27.06.2016, na ktorom bol prítomný ako prizvaný aj vtedajší tréner žalobcu
- K. H. (ako vyplýva zo zápisnice zo zasadnutia). Zo zápisnice vyplýva, že k podanej správe bola diskusia, v ktorej sa k situácii postupne vyjadrili všetci členovia VV SGF a odsúdili správanie žalobcu, jeho opakované a neospravedlniteľné priestupky pri dodržiavaní životosprávy reprezentanta SR.
16. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že napadnutá hodnotiaca správa vychádzala zo skutkových okolností, ktoré nemožno vyhodnotiť ako nepravdivé ani ako zavádzajúce. Hodnotiaca správa bola prednesená na zasadnutí Výkonného výboru SGF, ktorý je najvyšším výkonným orgánom a bola určená predovšetkým členom tohto výboru a členom gymnastickej federácie. Odvolací súd preto vyhodnotil hodnotiacu správu ako správu, ktorú podal žalovaný v rámci plnenia si svojich povinností jednak prezidenta SGF, jednak vedúceho výpravy, pričom správa neobsahovala výroky, ktoré by boli spôsobilé neoprávnene zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu.
17. Odvolací súd sa nezaoberal tým, že hodnotiacu správu prevzali médiá ani tým, že stále je možné vyhľadať prostredníctvom internetových prehliadačov odkazy na predmetnú udalosť. Predmetom žaloby smerujúcej voči žalovanému je hodnotiaca správa ako taká, na prípadné domáhanie sa ochrany voči médiám, resp. internetovým prehliadačom by bolo možné použiť samostatné právne nástroje.
18. Podľa ustanovenia § 388 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
19. Odvolací súd sa nezhoduje so závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, keď výsledky vykonaného dokazovania nesprávne vyhodnotil. V preskúmavanej veci tak nie sú splnené podmienky na potvrdenie napadnutého rozsudku, pretože tento nie je vecne správny, nie sú dané ani dôvody pre zrušenie rozhodnutia taxatívne vymenované v ustanovení § 389 C. s. p.. Rozsudok súdu prvej inštancie preto vo výrokoch I., II., III. zmenil tak, že žalobu zamietol.
20. Odvolanie voči výroku IV., ktorým súd prvej inštancie žalobu čiastočne zamietol, odvolací súd odmietol v zmysle ustanovenia § 358 C. s. p., pretože tento výrok nie je v neprospech žalovaného, ktorý podal odvolanie (v celom rozsahu, teda aj voči zamietajúcemu výroku).
21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 2 C. s. p. a žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania.
22. Podľa § 379 a § 380 ods. 1 C. s. p. je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania, nad rámec rozhodnutia preto poukazuje na skutočnosť, že žalobca žaloval žalovaného ako fyzickú osobu, pričom
tento podal hodnotiacu správu ako orgán poverený Výkonným výborom SGF, resp. ako prezident - štatutárny orgán. Vzhľadom k tomu, že žalovaný túto skutočnosť v rámci odvolania nenamietal, odvolací súd sa ňou bližšie nezaoberal, javí sa však, že dôvodom na neúspech žaloby by bol aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v spore.
23. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C. s. p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).