Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-9-2020.pdf
PDF · 78.95 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-2T/9/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovu, v trestnej veci obžalovanej G. U., narodenej XX.XX.XXXX v Z., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona v znení zákona č. 214/2019 Z.z., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.05.2020, takto
rozhodol:
obžalovaná
G. U., narodená XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom M., na slobode,
s a u z n á v a v i n n o u , ž e :
hoci jej z ustanovení Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoje deti a to maloletú W..U.., nar. XX.XX.XXXX a F..U.., nar. XX.XX.XXXX pričom rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.k. 9P/55/2018 zo dňa 31.01.2019, právoplatného dňa 05.03.2019 bola zaviazaná prispievať na ich výživu spolu sumou 135,- Eur vždy do 10 - teho dňa mesiaca vopred k rukám otca Z. U., bytom M. č. XXX vyživovaciu povinnosť si v mieste bydliska ako aj na iných miestach riadne neplnila, plneniu sa úmyselne vyhýbala tým, že na základe vlastnej žiadosti ukončila pracovný pomer, z ktorého mala dostatočný príjem, ďalej nikde nepracovala, o prácu nejavila záujem, a to i napriek tomu, že je na príslušnom úrade sociálnych vecí a rodiny vedená ako uchádzačka o zamestnanie od 13.01.2020, čím jej za obdobie od 01.09.2019 doposiaľ vznikol dlh na výživnom voči otcovi detí Z. U. vo výške 1 215 Eur,
t e d a :
sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýbala plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného, t ý m s p á c h a l a :
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona v znení č. 214/2019 Z. z..
Za t o s a j e j u k l a d á :
Podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona, za zistených poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno j), písmeno l) Trestného zákona, nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 51 odsek 4 písmeno e) Trestného zákona ukladá povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Topoľčany podala na tunajšom súde na obžalovanú G. U. (ďalej len obžalovaná) dňa 06.03.2020 obžalobu sp. zn. Pv 12/20/4406 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona.
Na hlavnom pojednávaní prokurátorka modifikovala podanú obžalobu v sume dlžného výživného za ďalšie obdobie - po podaní obžaloby. Obžalovaná po tejto modifikácii obžaloby na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie podľa § 257 písmeno b/ Trestného poriadku, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ktoré však súd z dôvodu potreby dokazovania vo vzťahu k aktuálnej výške dlžného výživného ako aj prešetrenia následkov uvedeného skutku neprijal, a vo veci bolo vykonané kontradiktórne dokazovanie.
Na hlavnom pojednávaní, bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovanej, poškodeného Z. U., oboznámením rozsudku Okresného súdu Topoľčany č.k. 9P/55/2018-104 zo dňa 31.01.2019, rodnými listami malol. detí, potvrdeniami o návšteve školy, ako aj ďalších listín, vrátane správ o osobe obžalovanej a odpisu z registra trestov. Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaná spáchanie skutku priznala a oľutovala. Potvrdila, že od 01.09.2019 výživné neplatila - nepoukázala poškodenému žiadnu sumu, a na maloleté deti neprispela ani žiadnou inou formou. Rozsudkom súdu má platiť výživné na obe maloleté deti spolu vo výške 135 eur mesačne, vždy do 10-teho dňa v mesiaci. Potvrdila, že v poslednom zamestnaní dala výpoveď, čo odôvodnila tým, že bývalý manžel (poškodený) ju vyhodil z domu a musela odísť do K., pričom v poslednom zamestnaní dosahovala príjem 540 - 550 eur. Od 13.01.2020 je vedená na ÚPSVaR Z. v evidencii nezamestnaných, poberá dávky v nezamestnanosti.
Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 15.05.2020, ktoré obžalovaná súdu predložila na hlavnom pojednávaní, vyplýva, že v období od 13.01.2020 do 30.04.2020 jej bolo vyplatených spolu 1 126,30 eur a to nasledovne: za 01/2020 suma 227,90 eur, za 02/2020 suma 347,80 eur, za 03/2020 suma 371,80 eur a za 04/2020 suma 178,80 eur. Obžalovaná uviedla, že iný príjem okrem dávok v nezamestnanosti nemá a z uvedených dávok prispieva kamarátke, u ktorej býva - naposledy som jej dala 50 eur.
Poškodený uviedol, že od 01.09.2019 obžalovaná na deti neprispieva žiadnou sumou, neprispieva na ne ani inou formou, sem tam ich kontaktuje telefonicky. Náhradné výživné mu doposiaľ vyplácané nie je, ešte oň ani nepožiadal. Je podaný návrh u exekútora, doposiaľ mu ale nebola od neho poukázaná žiadna suma, pretože exekútor nemá obžalovanej z čoho vykonávať zrážky. Deti v dôsledku neplnenia vyživovacej povinnosti zo strany obžalovanej núdzou netrpeli, on sa o ne dokáže postarať, nemajú osobitné nároky ani v súvislosti so zdravotným stavom. Aktuálne navštevujú 1. a 7. ročník ZŠ M.; poškodený pracuje ako zvárač - zámočník.
Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. k. 9P/55/2018-104 zo dňa 31.01.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.03.2019 bola obžalovanej uložená povinnosť platiť výživné na malol. deti E. Ď., nar. 02.03.2007 v sume 75 eur mesačne a na malol. F.. U.. nar. XX.XX.XXXX v sume 60 eur mesačne, a to vždy do 10. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám poškodeného, s účinnosťou od právoplatnosti predmetného rozsudku (t.j. od 05.03.2019.
Z potvrdení Základnej školy M. vyplýva, že malol. W..U.. je v školskom roku 2019/2020 žiačkou VII. triedy a malol. F..U.. je v uvedenom školskom roku žiačkou I. triedy. Z potvrdenia ÚPSVaR Z. je preukázané, že obžalovaná je od 13.01.2020 evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Z predloženého vyjadrenia, pracovnej zmluvy a dokladu o skončení pracovného pomeru, je preukázané, že obžalovaná bola od 01.01.2011 do 13.09.2019 zamestnaná ako upratovačka v zariadení sociálnych
služieb „N.“ M., kde za obdobie od 01/2019 do 09/2019 dosiahla celkový príjem 5 240,90 eur. Uvedený pracovný pomer bol ukončený ku dňu 19.09.2019 na základe žiadosti obžalovanej.
V evidencii priestupkov nemá obžalovaná evidované žiadne priestupky a nemá ani žiaden záznam v odpise registra trestov. Z miesta trvalého bydliska nie je bližšie hodnotená s tým, že jej správanie nebolo prerokúvané komisiou na ochranu verejného poriadku.
Z vykonaného dokazovania mal súd teda za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku, keďže obžalovaná za obdobie od 01.09.2019 doposiaľ na výživu maloletých neprispela žiadnou sumou a ani inou formou, pričom v období do 13.09.2019 bola riadne zamestnaná a za obdobie od 13.01.2020 do 30.04.2020 jej bola vyplatené dávky v nezamestnanosti v celkovej sume 1 126,30 eur. Zároveň bolo potrebné skutkovú vetu modifikovať v časti dlžného výživného s poukazom na uplynutie ďalšieho časového obdobia od podania obžaloby po vyhlásenie rozsudku t.j. za obdobie ďalších 3 mesiacov (t.j. pripočítať 3 x 135 eur).
Skutok spáchaný obžalovanou bezpochyby vykazuje znaky prečinu zanedbania povinnej výživy § 207 ods. 2 Tr. zákona, pretože obžalovaná sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýbala plneniu svojej zákonnej vyživovacej povinnosti vyživovať iného. Z takéhoto konania je obžalovaná jednoznačne usvedčovaná jednak svojou výpoveďou, keď sa ku skutku priznala a skutok oľutovala, ale aj svedeckou výpoveďou poškodeného, ako aj vyššie špecifikovanými listinnými dôkazmi.
Na základe uvedeného je potrebné konštatovať, že obžalovaná konala v priamom úmysle podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, pretože chcela spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až 4 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy. U obžalovanej súd zistil dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j), písm. l/, Trestného zákona t.j. ku skutku sa priznala a oľutoval ho a pred spáchaním skutku viedla riadny život a nezistil žiadne priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona. Pri zistenej prevahe poľahčujúcich okolnosti súd preto ukladal trest v rámci upravenej sadzby podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona t.j. v sadzbe do 24 mesiacov. Súd uložil obžalovanej trest odňatia slobody v polovici upravenej trestnej sadzby, s tým, že výkon trestu podmienečne odložil a určil obžalovanej skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Zároveň podľa § 51 ods. 4 písmeno e) Tr. zákona uložil obžalovanej povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné. Takto uložený trest podľa názoru súdu zodpovedá všetkým okolnostiam prípadu i osobe páchateľa, je primeraný a schopný splniť funkciu ochrany spoločnosti i prevencie (individuálnej i generálnej) a zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo účinne podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.