Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8C-23-2020.pdf
PDF · 87.41 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8C/23/2020
Uznesenie
Okresný súd Čadca vo veci navrhovateľky T. G., B.. X.XX.XXXX, X. G. XXX, XXX XX G., zastúpenej spoločnosťou JUDr. Bohuslav MAJCHRÁK, advokát, spol. s. r. o., Nová Bystrica 850, 023 05 Nová Bystrica, sídlo kancelárie Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 36 416 525, proti odporcovi Y. G., B.. XX.XX.XXXX, X. XXX XX G. XXX, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 27.4.2020, v spojení s upraveným návrhom, podaným vo veci vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 8P/14/2020, predmetom ktorej je rozvod manželstva a úprava práv a povinností manželov ako rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, sa navrhovateľka okrem iného domáhala i nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd jej manželovi zakázal písomne, telefonicky, elektronicky alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne kontaktovať ju a približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 3 metre, a to až do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva. Súd uvedený návrh uznesením č. konania 8P/14/2020-51 zo dňa 28.4.2020 vylúčil na samostatné konanie, ktoré je vedené na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 8C/23/2020, nakoľko dospel k záveru, že uvedené návrhy navrhovateľky sa na spoločné prejednanie nehodia, nie je to ani hospodárne ani efektívne, i vzhľadom k rozsahu dokazovania, ktoré si každá z vecí vyžiada.
2. V rámci skutkových tvrdení navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukazovala na príčinu rozvratu manželstva, za ktorú považuje alkoholizmus manžela, jeho agresivitu, vyhrážanie a fyzické násilie, čo vyúsťuje do strachu navrhovateľky o jej život, zdravie, atď. Jej manžel je nebezpečný. Okrem psychického a fyzického nátlaku a týrania jej osoby, prakticky počas celého manželstva, sa jej po zistení, že podala návrh na rozvod manželstva, vyhrážal, že ju zabije. Keďže po podaní návrhu na rozvod manželstva došlo k zásadnému prejaveniu sa správania manžela, považovala za potrebné uviesť i nové zásadné skutočnosti. Dňa 24.4.2020, v piatok, jej manžel začal požívať alkohol v nie malej miere. V tejto činnosti pokračoval i v sobotu ráno. Po incidente zo sobotňajšieho rána, ktorý sa mal odohrať medzi manželom navrhovateľky a ich dcérou, v rámci ktorého navrhovateľka dcéru pred svojim manželom bránila, manžel začal navrhovateľku prenasledovať, naháňať, búchať do dverí, kopol jej do nôh, začal ju vyhadzovať z domu. Stihla sa len obliecť. Bez obuvi musela doslova utiecť z domu, čo by však ani nemohla, ak by druhá dcéra, ktorú privolala na pomoc, neprišla a nepomohla jej. Za pomoci iných sa tak dostala do Č., kde prespala do nedele u ďalšej dcéry. Po tom, ako odišla z domu, opitý manžel jej vyhádzal cez okno na dvor všetky veci, následne ich dal do fúrika a zapálil. Fotografie z uvedeného incidentu jej poslali jej deti, ktoré sa snažili oheň uhasiť, avšak v dôsledku toho, že boli poliate benzínom, to už možné nebolo. Odporca po deťoch dokonca začal hádzať kamene. K veci boli počas neprítomnosti navrhovateľky privolaní aj policajti, ktorí však o veci nespísali žiaden záznam. Manžel navrhovateľky týmto svoje správanie neukončil. Začal sa navrhovateľke vyhrážať cez SMS- správy. Vyhrážal sa aj jej matke, že jej rozbije všetky okná na dome. Dňa 26.4.2020 preto navrhovateľka podala na OO PZ v U. X. trestné oznámenie. Navrhovateľka je momentálne vo veľmi zlom psychickom
stave. Deti ostali v rodinnom dome s ich otcom, ktorého sa síce boja, avšak zostali tam z dôvodu, že každý má v dome svoju izbu, v blízkosti majú i svojich kamarátov. Tiež uviedla, že manžel sa mal vyjadriť, že mu je všetko jedno, keďže je chorý, že si to odsedí, že navrhovateľka sa rozvodu nedožije. Dom, z ktorého navrhovateľka ušla, je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, stále však nie je zapísaný na liste vlastníctva, všetky doklady drží odporca. Situácia v rodine i v manželstve je absolútne neúnosná, spolužitie v jednom dome nemožné a neznesiteľné. Navrhovateľka má dôvodné obavy o svoj život, keďže jej manžel je tyran, ktorý nemá žiadne zábrany. Polícia nevníma relevantné nebezpečenstvo a neposkytuje potrebnú ochranu výkonom svojich právomoci, keďže odporcu nezadržala, neobvinila a neobmedzila jeho slobodu, ale ponechala ho na slobode v spoločnom dome, následkom čoho je navrhovateľka bez domova, bez oblečenia a takmer bez finančných prostriedkov.
3. Z pripojeného spisu 8P/14/2020, zo správy OO PZ U. X., ktorú si súd vyžiadal, mal súd zistené, že navrhovateľka na odporcu, svojho manžela, nepodala v minulosti ani v súčasnosti žiadne trestné oznámenie. Dňa 20.1.2020 podala len oznámenie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za ktorý bola odporcovi uložená pokuta 50 € a dňa 25.4.2020 oznámenie o priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch z dôvodu spálenia jej oblečenia.
4. Podľa § 324 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (2) Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. (3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 CSP (1) Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. (3) Za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.
Podľa § 328 ods. 2 CSP
(2) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
Podľa § 329 ods. 1 až 3 CSP (1) Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (2) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
(3) Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
5. Z charakteru neodkladného opatrenia, ktorým je umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli inak potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný ani formálny postup stanovený pre dokazovanie. Dokazovanie pred rozhodnutím súdu o návrhu na neodkladné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Jeho rozsah je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia. Súd zisťuje len tie najvýznamnejšie skutočnosti potrebné pre rozhodnutie. Je však nevyhnutné, aby navrhovateľ osvedčil aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
6. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. g) a h) CSP možno nariadiť, ak existujú závažné dôvody, pre ktoré sa možno domnievať, že je ohrozený život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť jednotlivých osôb. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku.
7. Súd na základe vecného preskúmania obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s prílohami, ktoré navrhovateľka predložila (fotografie znázorňujúce šatstvo uložené vo fúriku pred jeho zapálením i šatstvo rozhádzané po zemi po jeho zapálení, ale i časti tela navrhovateľky, ktorej mal odporca fyzicky ublížiť: pohryznutie, kopnutie), v rozsahu zodpovedajúcom právnej úprave o procesnom postupe súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 326 CSP, teda bez výsluchu strán, vykonania dokazovania súdom vo veci i bez zabezpečenia vyjadrenia odporcu, návrhu navrhovateľky vyhovieť nemohol, a to z nasledovných dôvodov. 8. Vo vzťahu k požadovanému zákazu kontaktovania navrhovateľky súd poukazuje na absenciu konkrétnych rozhodujúcich skutkových tvrdení a dôkazov. Navrhovateľka sa v tejto časti obmedzila na jedinú vetu: „...následne sa začal vyhrážať cez SMS správy, aj mojej matke, že jej rozbije všetky okná na dome a podobne, pričom spolu s ňou sme dňa 26.4.2020 podali trestné oznámenie“. Takéto odôvodnenie nepostačuje pre nariadenie požadovaného zákazu. Nie je zrejmé, čím sa odporca vyhrážal navrhovateľke, akým konkrétnym konaním, koľko správ jej poslal, v akom časovom rozpätí a podobne, aby súd mohol posúdiť závažnosť konania odporcu, mieru obťažovania navrhovateľky a pod. Navrhovateľka žiadne SMS správy k návrhu ani nepripojila. Súd nemal osvedčené ani podanie trestného oznámenia, na ktoré poukazovala, viď. aj správa OO PZ U. X., z ktorej vyplýva, že navrhovateľka podala na odporcu len oznámenie pre spáchanie priestupku proti jej majetku (šatstvu), iné oznámenie (pre konanie, pre ktoré mala návrh na rozvod manželstva a následne i návrh nariadenie neodkladného opatrenia podať) nepodala. Pokiaľ ide o kontakt osobný, súd nevidel dôvod pre uloženie zákazu, keďže navrhovateľka a odporca spolu ku dňu rozhodovania súdu zjavne nežijú v spoločnej domácnosti, každý z nich býva v inej obci. Navyše, zákaz akéhokoľvek kontaktu s navrhovateľkou by sa minul i s logikou veci, keď je nesporné, že deti zostali bývať s odporcom (kedy je možné prirodzene predpokladať kontakt i kvôli nim) a že navrhovateľka s odporcom sú t. č. i v rozvodovom konaní, v ktorom bude potrebné, aby sa ho obaja súčasne osobne zúčastnili a v rámci konania o rozvode manželstva komunikovali spolu i ohľadne úpravy práv a povinností ich ako rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva (jednanie o rodičovskej dohode, ktorá má vždy pred autoritatívnym rozhodnutím súdu prednosť a pod.). 9. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu tvrdeného ku dňu podania návrhu a ku dňu jeho rozhodovania. Konania, pre ktoré navrhovateľka svoje návrhy podala, sa mal odporca dopúšťať podľa vyjadrení navrhovateľky počas spolužitia v spoločnej domácnosti, do odchodu navrhovateľky. Podľa vyjadrenia samotnej navrhovateľky navrhovateľka tohto času v spoločnej domácnosti s odporcom nebýva. Bez ďalších rozhodujúcich skutkových tvrdení a dôkazov, ktoré by osvedčili jej súčasné ohrozenie, požadované neodkladné opatrenie by nebolo efektívne a účinné. Súd poukazuje i na to, že ak by sa navrhovateľka do spoločnej domácnosti vrátila, na strane povinného odporcu by nebola reálna možnosť uložený zákaz dodržať, i vzhľadom k tomu, že k nehnuteľnosti, ktorá patrí do ich BSM, má rovnaké užívacie právo ako navrhovateľka. Na tomto práve zatiaľ nebol obmedzený, resp. ho nebol pozbavený. Požadované rozhodnutie súd považuje preto zároveň za materiálne nevykonateľné. Podľa názoru súdu by dodržiavanie takéhoto opatrenia bolo obtiažne, rovnako tak i jeho kontrola, postih a podobne.
10. Súd považuje za potrebné v závere poukázať na to, že v kontexte tvrdení a dôkazov hodnotil aj to, že pokiaľ aj niektoré navrhovateľkou opisované okolnosti vykazujú znaky určitej dlhodobosti, či opakovania (z ktorého dôvodu by inak absentoval aspekt/podmienka neodkladnosti/okamžitosti potreby úpravy pomerov neodkladným opatrením), nevylučovalo by to, že v rámci takéhoto dlhšie pretrvávajúceho stavu nemôže dôjsť k zintenzívneniu jeho negatívneho vnímania a prežívania, prípadne, že sa nemôže stať už len kvôli svojej dlhodobosti zo strany navrhovateľky k určitému okamihu nevydržateľný. Za takýto relevantný moment by bolo možné vyhodnotiť správanie sa manžela po tom, ako sa dozvedel, že navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva, spočívajúce v slovných i fyzických útokoch, vyhrážkach zabitím a pod. (čo však súd nemal za dostatočne osvedčené). Nepodanie trestného oznámenia pre navrhovateľkou tvrdené konanie odporcu síce neznamená, že odporca sa konania nemohol dopúšťať, resp. sa ho nedopustil, súdu však nie je zrejmé, z akého dôvodu navrhovateľka podala oznámenie ohľadne menej závažného konania odporcu (priestupku proti jej majetku, ktorého sa mal dopustiť dokonca až po jej odchode zo spoločnej domácnosti) a konanie tvrdeného omnoho závažnejšieho konania (psychické, či fyzické týranie, vyhrážanie zabitím a podobne), pre ktoré podala návrh na rozvod manželstva a následne i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, orgánu činnému v trestnom konaní neoznámila. Je totiž zrejmé, že navrhovateľka neopustila spoločnú domácnosť z dôvodu, že odporca jej spálil šaty (nakoľko zároveň k tomuto skutku došlo až po jej odchode). 11. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd ustálil, že navrhovateľka neosvedčila dostatočne potrebu neodkladného zásahu súdu v požadovanej podobe. Podľa názoru súdu nezvolila správny prostriedok ochrany. Za daného skutkového stavu by sa súdu javil ako vhodnejší iný prostriedok ochrany navrhovateľky (napr. podľa § 325 ods. 2 písm. e/ alebo f/ CSP). Keďže toto konanie je sporové, v ktorom je súd návrhom viazaný, inak rozhodnúť nemohol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresnom súde Čadca ( § 357 písm. d) CSP, § 362 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.