Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5C-318-2016.pdf
PDF · 72.58 KB
Case nature
Subarea
5C/318/2016
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobcov v rade: : 1. X. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. G. XXXX/XX, XXX XX Y., 2. S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. G. XXXX/XX, XXX XX Y., obaja právne zastúpení: Z.. Y. J., advokát, H. 8, XXX XX J. L., proti žalovaným v rade: 1. I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. G. XXXX/XX, B. XX Y., 2. S. G.ová, nar. XX.XX.XXXX, bytom M. G. B.X/XX, B. XX Y., obaja právne zastúpení: Z.. F.. S. K., U.., advokát, G. XX, B. XX J. L., o ochranu vlastníckych práv, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovaným v rade 1 a 2 súd priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rade 1 a 2 a to v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania zo dňa 8.11.2016, doplneným podaním z 3.5.2017 sa žalobcovia v rade 1a 2 domáhali voči žalovaným v rade 1 a 2 ochrany vlastníctva podľa § 126 Občianskeho zákonníka a to odstránenia presahu okapového systému strechy rodinného domu. 2. Dňa 12.3.2020 bolo súdU doručené späťvzatie žaloby žalobcov v rade 1 a 2. Žalobcovia v späťvzatí žaloby uviedli, že požiadali príslušný stavebný úrad o zabezpečenie vytýčenia hranice medzi pozemkami strán sporu. Na uvedenú žiadosť stavebný úrad reagoval tak, že im oznámil, že pokiaľ by nemal ,,dôkaz“ o tom, že bol na súd podaný návrh na rozhodnutie o námietke, postupovali by podľa § 137 ods. 3 Stavebného zákona. T.j. pokračoval by v stavebnom konaní. V súvislosti so zastavením tohto konania žalobcovia o nároku na náhradu trov konania navrhli rozhodnúť tak, že súd žiadnej zo strán nárok náhradu trov konania neprizná / § 257 C.s.p./.
2. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“) žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 145 ods. 3 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Podľa § 146 ods. 2 C.s.p. súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
3. Súd na základe podania žalobcov v rade 1 a 2 konanie v celom rozsahu zastavil s poukazom na zákonné ustanovenie a dispozičné právo žalobcov.
4. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 256 ods. 2 C.s.p. ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. Podľa § 257 C.s.p. súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
5. Ako bolo uvedené, žalobcovia v rade 1 a 2 navrhli, aby súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok súdom priznaný nebude. Žalovaní v rade 1 a 2 k zastaveniu konania výhrady nemali, trvali však na tom, aby im súd priznal nárok na náhradu trov konania. V zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. je súd povinný rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania a to aj bez toho, že to strana sporu navrhne. Pri samotnom zastavení konania súd v zmysle § 256 C.s.p. skúma, ktorá zo strán procesne zavinila zastavenie konania. V danom prípade žalobcovia v rade 1 a 2 jednoznačne a nad všetku pochybnosť nepreukázali, že zastavenie konania svojim konaním spôsobili žalovaní v rade 1 a 2. Skúmať dôvodnosť žaloby v tomto štádiu konania už možné nie je, pretože došlo k jej späťvzatiu. A keďže nebolo preukázané, že k späťvzatiu žaloby došlo jednoznačne pre spávanie sa žalovaných v rade 1 a 2, ktorí žalobu považovali za nedôvodnú, má sa zato, že zastavenie konania zavinili žalobcovia v rade 1 a 2 . Preto súd v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. priznal žalovaným v rade 1 a 2 nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rade 1 a 2 a to v rozsahu 100 %.. 6. Súd nevzhliadol ani žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa pre aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p.. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie neupravuje, nešpecifikuje. Súd preto musí brať zreteľ aj na skutočnosť, že toto ustanovenie § 257 C.s.p. má jednoznačne negatívny dopad na druhú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Preto prípadná aplikácia tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a je prípustná len vo výnimočnom prípade. Pre samotnú aplikáciu tohto ustanovenia je potrebné , aby boli kumulatívne splnené obe uvedené podmienky / existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočnosť okolností/. Žalobcovia , ako bolo uvedené, síce v rámci späťvzatia žaloby navrhli, aby súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa ustanovenia § 257 C.s.p., tento návrh však riadne nezdôvodnili, resp. potrebu aplikácie tohto ustanovenia dostatočne nepreukázali. Len samotná skutočnosť, že na ich žiadosť o vytýčenie hranice medzi pozemkami stavebný úrad reagoval tak, že im oznámil, že: ,, pokiaľ by nemal ,,dôkaz“ o tom, že bol na súd podaný návrh na rozhodnutie o námietke, postupovali by podľa § 137 ods. 3 Stavebného zákona, t.j. pokračoval by v stavebnom konaní a o námietke by si urobil úsudok sám“, podľa súdu nie je takou okolnosťou, ktorú by bolo možné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by mali žalovaní strpieť, že im nárok na náhradu trov konania priznaný nebude, aj keď podľa § 256 ods. 1 C.s.p. im tento nárok vznikol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 C.s.p.) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods. 1, 2 C.s.p.) Rozsah, v akom sa napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 C.s.p.) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 C.s.p.) Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia. (§ 368 C.s.p.) Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. (§ 369 ods. 1 C.s.p.) Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. (§ 369 ods. 2 C.s.p.) Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. (§ 369 ods. 3 C.s.p.) Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. (§ 369 ods. 4 C.s.p.).