Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Csp-93-2019.pdf
PDF · 77.36 KB
Case nature
Area
Subarea
32Csp/93/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobcu: PRIVATdebt s.r.o., IČO: 45 322 571, Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, zast. E., proti žalovanému: H. o zaplatenie 70,70 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd n e priznáva žalovanému náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu upomínaciemu sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 70,70 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 70,70 Eur od 24.05.2018 do zaplatenia a s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 31,68 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný cestoval mestskou hromadnou dopravou v Bratislave, ktorú prevádzkuje Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736 (ďalej ako „Dopravný podnik“), dňa 24.04.2018 bez cestovného lístka, o čom Dopravný podnik vyhotovil Hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok a Dopravnému podniku vznikol nárok, aby mu žalovaný zaplatil cestovné 0,70 Eur a prirážku za cestovanie bez cestovného lístku. Keďže žalovaný nevyužil možnosť uhradiť prirážku na mieste kontroly alebo v dodatočnej lehote 5 pracovných dní, vznikla mu povinnosť uhradiť prirážku 70,- Eur, ako vyplýva z Prílohy č. 1, Cenníka č. 9 Prepravného poriadku. Táto pohľadávka Dopravného podniku voči žalovanému bola Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.01.2019 postúpená na žalobcu. Žalobca žalovanému zaslal oznámenie Dopravného podniku o postúpení pohľadávky a vyzval ho predsporovou výzvou na úhradu jeho dlhu. Uplatnil si preto aj nárok na náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 31,68 Eur, ktorá pozostáva z odmeny advokáta za vypracovanie a zaslanie predsporovej výzvy žalovanému.
2. O žalobe žalobcu rozhodol upomínací súd platobným rozkazom sp.zn. 16Up/418/2019 zo dňa 29.04.2019, ktorý sa však nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk. Žalobca následne súdu navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde, v dôsledku čoho bol platobný rozkaz zrušený a vec bola postúpená na tunajší súd.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci ho súd na vyjadrenie k žalobe vyzval. Žalovanému bola žaloba doručená podľa ustanovenia § 116 ods. 2 C.s.p.
4. Podľa § 177 ods. 1 a 2 C.s.p., súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon. V prejednávanej veci
súd podľa § 177 ods. 2 C.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa § 219 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 12.05.2020.
5. Súd sa oboznámil so žalobou a priloženými listinnými dôkazmi, a to predsporovou výzvou s dokladom o doručení, hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok a zoznamom nezaplatených hláseniek.
6. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
7. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
8. Súd je pri rozhodovaní o akejkoľvek žalobe vždy povinný skúmať existenciu aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, a to aj ak ju v konaní nikto nenamieta. Aktívna vecná legitimácia predstavuje také právne postavenie žalobcu, na základe ktorého mu podľa hmotného práva patrí žalobou uplatnené právo (nárok) alebo na základe ktorého má procesné právo uplatniť na súde žalovaný nárok. Žalobca musí v súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou uniesť bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu. Bremeno tvrdenia žalobca unesie už tým, že si určitý nárok uplatní na súde, aj pokiaľ túto skutočnosť výslovne v žalobe neuvedie. Žalobcu však zaťažuje tiež povinnosť toto svoje tvrdenie v konaní preukázať, nakoľko je to práve žalobca, kto z tohto tvrdenia vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky.
9. Postúpenie pohľadávky je dvojstranný právny úkon, ktorým do existujúceho záväzkového vzťahu vstupuje namiesto pôvodného veriteľa - postupcu, nový veriteľ - postupník. Postúpením pohľadávky prechádzajú na postupníka všetky práva spojené s pohľadávkou, vrátane práva domáhať sa jej splnenia na súde. V posudzovanej veci žalobca tvrdil, že žalovaná pohľadávka Dopravného podniku naňho bola postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.01.2019 a že žalovanému bolo postúpenie pohľadávky zo strany Dopravného podniku oznámené. V prípade, keď žalobca tvrdí, že žalovaná pohľadávka bola naňho postúpená, teda že nie je pôvodným veriteľom žalovaného, ale nárok domáhať sa uspokojenia žalovanej pohľadávky naňho prešiel na základe jej postúpenia, je žalobca na to, aby uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k existencii svojej aktívnej vecnej legitimácie, povinný preukázať, že došlo k platnému postúpeniu žalovanej pohľadávky z pôvodného (predchádzajúceho) veriteľa na žalobcu. Žalobca však v konaní nepredložil ani Zmluvu o postúpení pohľadávok ani oznámenie o postúpení, ktoré údajne doručoval žalovanému. V jeho žalobe je síce uvedený odkaz na Zmluvu a jej prílohu, upomínaciemu súdu, ani tunajšiemu súdu však tieto dokumenty žalobca nepredložil. Rovnako nepredložil ani oznámenie o postúpení, ktoré malo byť prílohou predsporovej výzvy, doručovanej žalovanému. Pritom platí, že ak žalobca Zmluvu o postúpení pohľadávok prípadne vopred uložil v registri OpP tunajšieho súdu, bolo by potrebné na ňu v tomto konaní odkázať, pretože súd podľa § 167a vyhlášky 543/2005 Z.z. nie je povinný z úradnej povinnosti zisťovať, či podanie alebo písomnosť týkajúca sa prejednávanej veci je uložená v registri OpP. Súd zároveň nemohol žalobcu na doplnenie chýbajúcich listín vyzvať, pretože stranám v zmysle § 160 C.s.p. poskytuje poučenie len o ich procesných právach, a aj to len v prípade, že nie sú kvalifikovane právne zastúpené (čo v tomto prípade žalobca je). Poučenie o tom, že žalobca opomenul preukázať niektoré zo svojich tvrdení v žalobe, by podľa názoru súdu presiahlo poučovaciu povinnosť súdu a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti strán v konaní. Na mieste nebolo ani použitie postupu podľa § 138 C.s.p., teda doručenie výzvy žalobcovi na späťvzatie zjavne nedôvodnej žaloby, pretože tento postup má súd zvoliť v prípade, kedy po svojom vnútornom posúdení dospeje k záveru, že by žalobu, ak by mal za preukázané všetky skutkové tvrdenia žalobcu, zamietol. V tomto prípade však platilo, že ak by žalobca všetky svoje tvrdenia v žalobe preukázal, súd by jeho žalobe vyhovel.
10. Súd bol vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nútený uzavrieť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o jeho aktívnu vecnú legitimáciu a žalobu z tohto dôvodu v celom rozsahu zamietol.
11. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V prejednávanej veci bol plne úspešný žalovaný, pretože žaloba voči nemu bola v celom rozsahu zamietnutá. Zo spisu však žalovanému žiadne trovy nevyplývajú, preto súd s prihliadnutím na princíp hospodárnosti náhradu trov žalovanému nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).