Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_32C-26-2017.pdf
PDF · 131.59 KB
Case nature
Area
Subarea
32C/26/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci žalobkyne: R. W., N.. XX.XX.XXXX, S. XXXX/X, C., právne zastúpená JUDr. Marek Letkovský, advokát, Legionárska 1/C, Bratislava, proti žalovanému: DIFFEWA, s.r.o., IČO: 47 498 561, Nám. Jozefa Herdu 1/579, Trnava, zastúpený: PETKOV & Co s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 50 430 742, o zaplatenie 3000,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobný návrh zamieta.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 06.03.2017 doručenou súdu dňa 10.03.2017, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.000,- eur od 11.02.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že si prostredníctvom inzertného internetového portálu vyhľadala ponuku žalovaného na predaj rodinného domu žalovaného v A.Á., zapísaný na R. Č..XXXX K..Ú.. A. ako rodinný dom so súpisným číslom XXXX, ktorý žalovaný ponúkal na predaj v spolupráci s realitnými kanceláriami spolu s priľahlými pozemkami evidovanými na rovnakom LV. Žalobca po obhliadke dňa 23. 1. 2017, kedy mu bolo zo strany realitnej kancelárie oznámené, že o dom je veľký záujem a je potrebné si ho čo najskôr rezervovať, s cieľom dom následne kúpiť, podpísal zmluvu o budúcej zmluve na kúpu nehnuteľnosti so žalovaným a založil na bankový účet žalovaného sumu 3.000 eur ako depozit, ktorý mal slúžiť ako zábezpeka, že žalobca uzavrie zmluvu v lehote do 25. 2. 2017 a žalovaný nebude ponúkať dom iným záujemcom. Až následne sa žalobca vlastným zisťovaním dozvedel, že na pozemkoch zapísaných na R. Č.. XXXX sa nachádzajú aj stavby, ktoré tam nie sú zapísané, hoci tam zapísané majú byť, ako aj ďalšie nezrovnalostí: na pozemku parc. C č. XXXX/XX, druh pozemku: orná pôda, sú postavené stavby nezapísané na LV, jeden je bazén, druhý stavba, na ktorej realizáciu bolo potrebné stavebné povolenie, uvedené by znamenalo dodatočné náklady pre kupujúceho, súvisiace s vyňatím z pôdneho fondu, zmenou účelu, dodatočným stavebným povolením. Žalobcovi nebol tiež pred podpisom zmluvy poskytnutý energetický certifikát. O týchto právnych vadách žalobca nebol pred podpisom zmluvy informovaný, z formulácie článku III. kúpnej zmluvy, ktorej znenie bolo inkorporované do zmluvy o budúcej zmluve, žalobca nadobudol presvedčenie, že dom nemá právne ani faktické vady. Keďže žalobca mal zámer financovať kúpu domu prostredníctvom hypotekárneho úveru, oslovil po podpísaní zmluvy o budúcej zmluve viacerých znalcov so žiadosťou o vypracovanie znaleckého posudku, ktorý mal byť predložený banke ako podklad k žiadosti o poskytnutie úveru. Žalobcovi niekoľko znalcov odmietlo vypracovanie znaleckého posudku
pre právne vady domu, najmä pre skutočnosť, že na pozemku druhu orná pôda sa nachádzajú stavby. Následne žalobca požiadal o pomoc advokáta, ktorý vec posúdil, že ak žalobca pred podpisom zmluvy nebol informovaný o právnych vadách domu, konal pri uzatváraní zmluvy o budúcej zmluve v omyle, rozsah omylu je pritom taký, že možno dôvodne usudzovať, že ak by žalobca o vadách domu vedel vopred pred podpísaním zmluvy, zmluvu by vôbec neuzavrel, čo zmluvu o budúcej zmluve robí absolútne neplatnou. K uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve, ktorej obsahom bol záväzok žalobcu zaplatiť zálohu 3.000 Eur a záväzok uzavrieť v lehote do 25. 2. 2017 kúpnu zmluvu k domu, vôbec nedošlo. Žalobca listinu podpísal s vedomím, že o dom je veľký záujem a v presvedčení, že keby domom mal právne alebo faktické vady, v listine by to bolo uvedené, z čoho žalobca dôvodne usudzoval, že dom žiadne právne alebo faktické vady nemá. Následne právny zástupca žalobcu písomne informoval žalovaného o neexistencii záväzku žalobcu a vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 3000 eur na účet žalobcu v lehote do 10. 2. 2017, žalovaný výzvu prevzal 9. 2. 2017. Žalobca konal pri podpisovaní zmluvy dobromyseľne, nakoľko žalovaný ako vlastník žalobcu o vadách domu vopred neinformoval, obsah podpísanej listiny nenasvedčoval nezrovnalostiam, žalobca nemal dôvod predpokladať, že žalovaný uvedené skutočnosti zatajuje, najmä keď žalovaný bol zastúpený realitnou kanceláriou, na ktorej profesionalitu sa žalobca spoliehal. Žalovaný musel o právnych vadách vedieť minimálne v tom rozsahu, že na pozemku E. XXXX/ XX, druh pozemku: orná pôda, ako aj sčasti na pozemku E. XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria sú postavené stavby, ktoré nie sú zapísané na liste vlastníctva, čo sa musel žalovaný dozvedieť najneskôr pri zápise jeho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Nakoľko zo strany žalobcu bola záloha vo výške 3.000 eur zaplatená z titulu neplatnej zmluvy, a teda bez právneho dôvodu, došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, ktoré je povinný vydať žalobcovi ako oprávnenej osobe. Žalovaný do dnešného dňa nevrátil zálohu, žalobca si preto od uplynutia lehoty na zaplatenie sumy v zmysle jeho výzvy uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.000 eur odo dňa 11. 2. 2017 do zaplatenia.
3. Vo veci bol vydaný dňa 20.04.2017 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor. Zmluvu o budúcej zmluve považuje za platnú, žalobca bol predmet kúpy dňa 21.01.2017 za prítomnosti zamestnanca realitnej kancelárie p. V. obhliadnuť a so stavom nehnuteľnosti sa riadne oboznámil. Poukázal na čl. III bod 1,2 kúpnej zmluvy, ktoré sú inkorporované do ustanovenia č.l. III Zmluvy o budúcej zmluve, podľa ktorých žalobca potvrdil, že pred uzatvorením kúpnej zmluvy sa oboznámil so stavom nehnuteľnosti obhliadkou na mieste samom a vyhlásil, že nehnuteľnosti kúpi v stave, v akom sa nachádzajú v čase predaja.
4. V ďalšom podaní žalobcu zo dňa 12.10.2017 tento popiera skutkové tvrdenia žalovaného. Poukazuje na to, že k uzatvoreniu samotnej kúpnej zmluvy nedošlo, a teda ani k nadobudnutiu účinkov vyhlásení, ktoré mali byť jej budúcim obsahom. Žalovaný sa nemôže brániť tým, že so stavom nehnuteľností bol oboznámený, keďže s nimi oboznámený nebol, ani samotný obsah zmluvy k uvedenému nesmeroval. Obsahom Zmluvy bolo výlučne to, že žalobca deklaruje záujem nehnuteľnosť kúpiť, avšak v uvedenom čase nemal vedomosť, že nehnuteľnosti majú právne vady. Okrem existencie nelegálnych stavieb uvádza, že mu nebol poskytnutý projekt zateplenia, potrebný na vydanie stavebného a kolaudačného rozhodnutia. Žalobca navrhol výsluch svedka, a to finančného poradcu J.. T. R., W.., ktorý ho upozornil na spornosť stavu nehnuteľností, ďalej predloženie dôkazov: fotografie zo zverejnených ponúk nehnuteľností po podpise Zmluvy z rôznych portálov, satelitná fotografia s vyznačenou parcelou č. XXXX/ XX s viditeľným umiestnením nelegálnych stavieb-bazéna a domčeka, nezapísaných na LV, samotný LV č. XXXX, k.ú. A..
5. Vo vyjadrení žalovaného- v replike zo dňa 01.12.2017 tento zotrváva na vyjadrení k žalobe. Zmluvu o budúcej zmluve považuje za platný právny úkon, nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.000 EUR s prísl. za nedôvodný. Žalobca neprípustným spôsobom spája a zmiešava na jednej strane okolnosti a skutočnosti podstatné pre platnosť zmluvy o budúcej zmluve a na strane druhej okolnosti podstatné pre platnosť kúpnej zmluvy. Pre platnosť zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a pre platnosť samotnej kúpnej zmluvy sú stanovené odlišné podstatné náležitosti. Pri zmluve o budúcej zmluve a pri kúpnej zmluve je odlišný aj okruh skutočností, o ktorých jedna zmluvná strane môže uviesť do omylu druhú zmluvnú stranu. Žalobca tvrdí existenciu omylu na jeho strane vo vzťahu k predmetu kúpy, a nie vo vzťahu k predmetu zmluvy o budúcej zmluve, ktorým je prevzatie záväzku jednej alebo oboch zmluvných strán v budúcnosti uzatvoriť zmluvu. Pre platnosť zmluvy o budúcej zmluve § 50a ods. 1 OZ stanovuje formálne a obsahové podmienky: 1.) písomná forma (zmluva o budúcej zmluve bola uzatvorená v písomnej forme). 2.) záväzok uzatvoriť budúcu zmluvu (tento záväzok je obsiahnutý v čl.
II zmluvy o budúcej zmluve, pričom je formulovaný ako záväzok obojstranne kontraktačne záväzný, t. j. obe zmluvné strany prevzali záväzok s druhou zmluvnou stranou uzatvoriť budúcu zmluvu). 3.) doba uzatvorenia budúcej zmluvy (čl. IV. bod 1 zmluvy o budúcej zmluve, t.j. najneskôr do 25.02.2017). 4.) dohoda o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy- čl. III. zmluvy o budúcej zmluve, ktorý obsahuje celý obsah budúcej kúpnej zmluvy. Predmet kúpy je určite, jasne, zrozumiteľne a nezameniteľným spôsobom vymedzený v časti čl. I. v spojení s čl. II kúpnej zmluvy. Kúpna cena bola rovnako poňatá do čl. III zmluvy o budúcej zmluve, konkrétne v čl. IV. bod 1. znenia kúpnej zmluvy. Zmluva o budúcej kúpnej zmluve tak spĺňa všetky zákonné náležitosti vyplývajúce z ust. § 50a ods. 1 OZ. Ak žalobca tvrdí, že zmluva o budúcej zmluve je neplatná z dôvodu, že žalobca bol uvedený pri uzatváraní zmluvy o budúcej zmluve do omylu, súd prihliadnuc na § 49a OZ, nemôže skúmať akékoľvek skutočnosti tvrdené žalobcom, ale iba tie, ktoré sú pre uskutočnenie právneho úkonu (zmluvy o budúcej zmluve) rozhodujúce. Okolnosti rozhodujúce pre uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve vyplývajú z ust. § 50a ods. 1 OZ. Žalobca v žalobe uvádza iba omyl vo vzťahu k predmetu kúpy, inými okolnosťami sa žalovaný v tomto podaní nebude zaoberať. Z § 50a ods. 1 OZ však vyplýva, že pre platnosť zmluvy o budúcej zmluve postačuje dohoda zmluvných strán o predmete kúpy. To znamená, že zmluvné strany majú povinnosť v zmluve o budúcej kúpnej zmluve vymedziť predmet budúcej kúpy jasne, určite, zrozumiteľne a nezameniteľným spôsobom tak, aby bolo zrejmé, čo premetom budúcej kúpy je a aby takýto predmet nemohol byť zamenený s iným obdobným predmetom. V zmluve o budúcej zmluve je predmet budúcej kúpy vyšpecifikovaný podľa vyššie uvedených kritérií jasnosti, určitosti, zrozumiteľnosti a nezameniteľným spôsobom. A teda predmet budúcej kúpy nie je možné z dôvodu jeho nedostatočnej identifikácie považovať za „niečo iné“. Žalobca v žalobe netvrdil ani to, že by sa žalovaný zmluvou o budúcej kúpnej zmluve zaviazal v budúcnosti previesť vec, ktorá mu nepatrí, resp. že v zmluve o budúcej zmluve je ako predmet budúcej kúpy uvedená vec, ktorej žalobca nie je vlastníkom, resp. ktorej vlastníkom do doby dohodnutej na uzatvorenie kúpnej zmluvy v čl. IV. bod 1 zmluvy o budúcej zmluve ani nebude. Akýkoľvek omyl na strane žalobcu o predmete budúcej kúpy v zmysle § 50a ods. 1 OZ v čase uzatvárania zmluvy o budúcej zmluve je teda vylúčený. Konanie žalobcu u žalovaného vzbudzuje dojem, že žalobca sa chce vyhnúť splneniu svojho záväzku, z čl. II zmluvy o budúcej zmluve, a síce uzatvoriť so žalovaným kúpnu zmluvu. Podľa žalovaného podstata sporu spočíva na posúdení právnej otázky, či je zmluva o budúcej zmluve platná alebo je neplatná, je preto potrebné vyriešiť ďalšiu otázku, či žalovaný uviedol alebo neuviedol žalobcu do omylu vo vzťahu k podstatným náležitostiam zmluvy o budúcej zmluve. Návrh žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom svedka J.. T. R., W.. považuje žalovaný za nedôvodný. Na základe uvedeného žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalovanému priznať voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
6. Súd vec prejednal v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní, konanom dňa 01.03.2018 a 03.05.2018, vypočul prednesy zástupcov strán, vykonal výsluchy strany sporu, svedka, vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: žalobný návrh, výpis z LV č. XXXX- k.ú. A., zmluva o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 23.01.2017, doklad o úhrade 3.000,- Eur- Slovenská sporiteľňa, predžalobná výzva žalobcu zo dňa 03.02.2017, odpor žalovaného zo dňa 26.06.2017, vyjadrenie žalobcu- replika zo dňa 12.10.2017, vyjadrenie žalovaného zo dňa 01.12.2017, mailová a sms-komunikácia medzi stranami sporu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, z ktorých ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
7. Medzi stranami sporu bola v 23.01. 2017 uzatvorená Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy na kúpu nehnuteľností (v ďalšom len Zmluva). Z predloženej Zmluvy vyplýva, že žalobca ako budúci kupujúci má záujem nadobudnúť nehnuteľnosť špecifikovanú v zmluve vo výlučnom vlastníctve žalovaného ako budúceho predávajúceho, a to najneskôr do 25.02.2017. Predmetom kúpy boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom B. pre katastrálne územie A., a to: stavba rodinného domu, súp. číslo XXXX, parc.č. XXXX/XX, druh stavby XX, a pozemky parc.č. XXXX/XX, výmera XXX m2- zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXXX/XX, výmera XX m2- zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXXX/XX, výmera XX m2- zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXXX/XX, výmera XXX m2- orná pôda, parc.č. XXXX/XX, výmera XXX m2- záhrady, parc.č. XXXX/XX, výmera XXX m2- zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXXX/XX, výmera XX m2- zastavané plochy a nádvoria. Bod III. uzatvorenej Zmluvy v samotnom texte kúpnej zmluvy, ktorá je súčasťou Zmluvy, článok III. pod názvom „Technický a právny stav nehnuteľnosti“, bod 1.znie: Kupujúci vyhlasuje, že pred uzatvorením tejto zmluvy sa oboznámil so stavom predávaných nehnuteľností, a to obhliadkou na mieste samom. Bod 2. znie: Kupujúci vyhlasuje, že predávanú nehnuteľnosť kupuje v stave, v akom sa nehnuteľnosť nachádza v čase jej predaja.
Podľa čl. IV. bod 2 Zmluvy, ak zmluvná strana poruší záväzok a neuzatvorí s vyzývajúcou stranou budúcu zmluvu, vzniká jej povinnosť zaplatiť druhej zmluvnej strane zmluvnú pokutu vo výške 3.000,- Eur.... pričom budúci predávajúci je oprávnený započítať si pohľadávku budúceho kupujúceho na vrátenie časti zloženej zálohy vo výške 3.000,- Eur s jeho nárokom na úhradu zmluvnej pokuty voči budúcemu kupujúcemu vo výške 3.000,- Eur.
8. Z výpisu z LV č. XXXX vedeného Okresným úradom B. pre katastrálne územie A., obec A. vyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na uvedenom liste vlastníctva v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy bol žalovaný. Ide o uvedené nehnuteľnosti: pozemky- parcely registra E., parc.č. XXXX/XX, výmera XXX m2- zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXXX/XX, výmera XX m2- zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXXX/XX, výmera XX m2- zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXXX/XX, výmera XXX m2- orná pôda, parc.č. XXXX/XX, výmera XXX m2- záhrady, parc.č. XXXX/XX, výmera XXX m2- zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXXX/XX, výmera XX m2- zastavané plochy a nádvoria, a stavba rodinného domu, parc.č. XXXX/XX, druh stavby XX. Uvedené nehnuteľnosti v časti C ťarchy listu vlastníctva majú uvedené: Bez zápisu.
9. Z výzvy zástupcu žalobcu zo dňa 03.02.2017 vyplýva, žalobca vyzýval žalovaného na vrátenie sumy 3.000,- Eur zaplatenej ako záloha pri podpise Zmluvy, najneskôr do 10.02.2017.
10. Zástupca žalobcu na pojednávaní trval na svojich vyjadreniach. Podľa neho sa sám žalovaný necítil byť zmluvou viazaný, nakoľko naďalej aj po podpísaní Zmluvy inzeroval predmetné nehnuteľnosti.
11. Žalobkyňa pri výsluchu uviedla, že inzerát našla cca týždeň pred obhliadkou, pri následnej obhliadke za prítomnosti p. V. z realitnej spoločnosti dňa 21.01.2017 (sobota) zisťovala, aké kroky treba podniknúť k obchodu, obhliadka bola veľmi rýchla, trvala cca 15 min, prezreli si dom hore a dole, v rýchlosti záhradu, pýtala sa základné otázky, či je všetko v poriadku, na čo dostala odpoveď, že áno. Žalobkyňa nevedela potvrdiť, či ju p. D. (konateľ žalovaného) informoval o nelegálnych stavbách, bola informovaná, že nehnuteľnosť je v poriadku. O dom mala veľký záujem, pôvodnú zálohu 5.000 Eur sa jej podarilo znížiť na 3.000 Eur, zálohu riešila nasledujúci deň v nedeľu, požičala si na poslednú chvíľu, peniaze vložila na účet žalovaného. Potom podpísala zmluvu - to bolo v pondelok, a nasledujúci deň riešila úver, pričom s hypotekárnym špecialistom zistili nezrovnalosti, na vady ju neskôr upozornila aj jej matka, všetko sa to udialo v priebehu týždňa. Znalci zazmluvnení bankou jej odmietli vyhotoviť posudky po zistení stavu nehnuteľnosti, nakoľko v tom videli problém, keďže na pozemkoch boli nelegalizované stavby. Následne kontaktovala p. V., prečo ju na uvedené vady neupozornila pred podpisom zmluvy, na to jej ona ponúkla zabezpečiť znalca a špecialistu, no žalobkyni sa to už nezdalo v poriadku.
12. Zástupca žalovaného na pojednávaní rovnako trval na svojich vyjadreniach, poukazoval na čl. IV. bod 2 Zmluvy o zmluvnej pokute, ktorá mu patrí, nakoľko zo strany žalobkyne nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Z obchodného registra žalovaného vyplýva, že žalovaný má v predmete činnosti iba prenájom nehnuteľnosti, nie kúpu, resp. predaj nehnuteľnosti.
13. Z výsluchu svedkyne p. V. vyplýva, že pracovala pre realitnú spoločnosť, ktorá predávala nehnuteľnosti, bola poverená predajom predmetných nehnuteľností, odprezentovanie trvalo podľa nej cca polhodinu, žalobkyňa to rýchlo obehla. Bolo tam viacero závad, bolo odprezentované, že dom nebol napojený na kanalizáciu, bola tam čistička odpadových vôd a žumpa, bola tam klapka, takže sa dalo vybrať. Bol tam aj nejaký problém s elektrinou, dom bol odpojený od elektriny, robili sa revízne správy, plyn sa pripájal. Prešli domček, kuchyňa bola bez linky, kúpeľňa bola nedorobená, chýbali lišty. Robila sa strecha, v pivnici bola zemná vlhkosť, to bolo vidno. Boli tam prístavby, veľký bazén s vykradnutou technológiou, čo bolo viditeľné, pozemok bol zarastený, vzadu bola nelegalizovaná prístavba, išlo o 2 múry v tvare L, nadstrešené, zvyšok bol domurovaný osadenými oknami a dverami bez kúrenia, boli vyvedené káble s elektrinou ako predpríprava na saunu. Žalobkyni bolo oznámené, že to nie je legálne, ale dá sa to zlegalizovať- môže, nemusí. Aj p. D. nasledujúci deň vysvetlil, že ak by bol s niečím problém, vedia to riešiť.
14. Z obsahu sms-správ zo dňa 22.01.2017 nasledujúceho po obhliadke nehnuteľnosti vyplýva, že žalobkyňa mala o dom skutočný záujem a nasledujúci deň prejavila záujem podpísať rezervačnú zmluvu. Zmluvu o budúcej zmluve pripravovala p. V., rezervačná záloha bola uhrádzaná na účet spoločnosti žalovaného. Ohľadne otázky, prečo nie sú vady uvedené v zmluve, svedok odpovedal, že ide o viditeľné
vady, kupujúceho o uvedenom vždy poučia, ročne takto realitka predá cca 15 domov, bytov aj 100. O dom malo záujem asi 10 záujemcov, žalobkyňa bola 5. v poradí, svedkyňa uviedla, že žalobkyňa s ňou prestala komunikovať 02.02.2017.
15. Z preposlanej mailovej komunikácie svedkyne so žalobkyňou vyplýva, že predmetná Zmluva jej bola zasielaná dňa 22.01.2017 o 23:59 h. Z mailovej komunikácie žalovaného so žalobkyňu vyplýva, že dňa 23.02.2017 o 13:26 h. bola žalobkyni zaslaná výzva na uzatvorenie kúpnej zmluvy.
16. V písomnom podaní žalobca zo dňa 08.03.2018 a 15.05.2018 uvádza, že žalovaný pri uzatváraní Zmluvy konal ako dodávateľ a žalobca bol v postavení spotrebiteľa. Poukazuje na čl. III ods. 4 písm. a) budúcej kúpnej zmluvy: Predávajúci vyhlasuje, že.... prevádzaná Nehnuteľnosť je bez právnych vád. Uvádza, že žalovaný sa počas plynúcej lehoty na uzavretie budúcej zmluvy (do 25.02.2017) správal tak, že sám nemal v úmysle byť obsahom Zmluvy voči žalobcovi viazaný, nehnuteľnosť počas tejto lehoty inzeroval na ďalší predaj. Obranu žalovaného o zmluvnej pokute považuje za účelovú, žalovaný nikdy predtým v súdnom konaní na svoju obranu netvrdil, že by mu mal vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu, ani také uplatnenie zmluvnej pokuty voči žalobcovi žiadnym spôsobom nepreukázal, vystavenú faktúru zo dňa 19.04.2017 považuje za účelový krok. Zmluvnú pokutu považuje podľa § 52 OZ za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, a táto je ex lege neplatná. Poukazuje na to, že Zmluva bola pripravená realitnou kanceláriou, predpokladá sa istý stupeň profesionality, t.j. že obsah zmluvy nebude mať formálne ani skutkové vady. Je mimoriadne neštandardné, aby zmluva pripravená realitnou kanceláriou výslovne uvádzala, že nehnuteľnosť nemá žiadne právne ani faktické vady, avšak skutočné vady by boli oznamované iba na mieste pri osobnej obhliadke.
17. Podľa § 50a Občianskeho zákonníka,
Účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté. Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa §49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Podľa §40a Občianskeho zákonníka, Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Podľa §451ods.1,2 Občianskeho zákonníka, Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa §457 Občianskeho zákonníka, Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je,
ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (1) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. (2)
Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (1) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (2) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. (3)
18. Predmetom tohto konania je rozhodovanie o uplatnenom nároku žalobkyne na vrátenie sumy 3.000 Eur. Uplatneného nároku sa žalobkyňa domáha titulom vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a to bezdôvodného obohatenia vzniknutého na strane žalovaného z titulu neplatne uzatvorenej Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy na kúpu nehnuteľností (v ďalšom len Zmluva). Žalobkyňa považuje Zmluvu za neplatne uzatvorenú, nakoľko uvedenú zmluvu uzatvorila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá bola pre jej uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Má za to, že zo strany žalovaného ako budúceho predávajúceho jej bolo zatajené, resp. nebola oboznámená s tým, že predmet budúcej kúpnej zmluvy má vady, resp. je bez vád. Na uvedené vady nebola upozornená zamestnancom realitnej kancelárie pri obhliadke nehnuteľnosti, zmluva jej síce bola predložená na pripomienkovanie deň pred jej uzatvorením, avšak o dom bol veľký záujem, dom bolo treba rýchlo rezervovať a preto v časovej tiesni Zmluvu podpísala a uhradila zálohu vo výške 3.000,- Eur. Žalobkyňa má za to, že ak by o vadách nehnuteľností, ktoré boli predmetom budúcej kúpnej zmluvy vedela, Zmluvu by nepodpísala. Neoznámením uvedených vád bola podľa jej názoru uvedená do omylu, domáha sa tak neplatnosti Zmluvy a následne vydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého zaplatením zábezpeky v sume 3.000 Eur na uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy. Žalovaný je naopak názoru, že o vadách bola žalobkyňa informovaná, nehnuteľnosť sa predávala v stave, akom bola, došlo tak k platnému uzatvoreniu Zmluvy. Nakoľko však žalobkyňa neuzatvorila následne kúpnu zmluvu, suma 3.000 Eur uhradená ako zábezpeka bola započítaná na zmluvnú pokutu v zmysle Zmluvy. Spornou otázkou tak v konaní je skutočnosť, či došlo na strane žalobkyne pri uzatvorení Zmluvy k takému omylu, následkom ktorého je neplatnosť Zmluvy a zakladá tým nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaného plnením z neplatne uzatvorenej zmluvy, a to vo výške 3.000 Eur za žalobkyňou zaplatenú zálohu pri uzatvorení Zmluvy.
19. Omylom sa v zmysle občianskeho práva rozumie nesúlad medzi právnymi následkami, ktoré účastník právneho úkonu zamýšľal vyvolať, a medzi následkami, ktoré skutočne vyvolal. V prípade, že k prejavu vôle došlo v dôsledku omylu, neznamená to ešte, že vôľa konajúceho je vadná. Ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> upravuje omyl vo vôli, t.j. tzv. vnútorný omyl. Táto vada vôle môže mať za následok, ak sú splnené ďalšie predpoklady uvedené v § 49a Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.'&ucin- k-dni='30.12.9999'>, neplatnosť právneho úkonu. Vada vôle z dôvodu omylu sa nepovažuje za takú okolnosť, ktorá by mala za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ale sa iba umožňuje subjektu uvedenému do omylu napadnúť právny úkon z dôvodu jeho relatívnej neplatnosti. Nie je teda pravda, že v prípade omylu vo vôli by šlo o absolútne neplatný právny úkon, tak ako to v žalobnom návrhu uvádzal zástupca žalobcu, uvedená vada by spôsobovala iba relatívne neplatný právny úkon.
20. Nie každý omyl konajúceho má za následok vadu vôle, a tým aj neplatnosť právneho úkonu. Právne významný je zásadne iba podstatný omyl, t.j. omyl, ktorý sa týka podstaty samotného právneho úkonu. Omyl je možné posúdiť ako podstatný, ak sa dotýka právneho dôvodu, predmetu právneho úkonu, osoby alebo iných okolností, bez ktorých by k urobeniu právneho úkonu nedošlo.
21. Právna teória i súdna prax vychádza z toho, že konajúca osoba sa môže účinne dovolať podstatného omylu vyvolaného osobou, ktorej bol právny úkon určený, len ak ide o tzv. ospravedlniteľný omyl. Za ospravedlniteľný omyl možno označiť iba taký omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že konajúca osoba postupovala s obvyklou mierou opatrnosti a vyvinula obvyklú starostlivosť, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať, aby sa takémuto omylu vyhol. Ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252349a'&ucin- k-dni='30.12.9999'> nie je možné vykladať tak, že na jeho základe osoba, ktorá sa omylu dovoláva, je zbavená povinnosti zabezpečiť si primeraný rozsah objektívnych informácií o okolnostiach, ktoré považuje za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. Zanedbanie požiadavky okolnostiam primeranej starostlivosti konajúcej osoby zabezpečiť si potrebné objektívne informácie pre posúdenie existencie predpokladov, ktoré sú pre ňu významné z hľadiska skúmaného právneho úkonu, je preto spôsobilé spochybniť možnosť účinne sa dovolať omylu ovplyvneného uvedeným konaním. O ospravedlniteľný omyl nepochybne nejde vtedy, ak bol omyl konajúcej osoby zavinený jej nedbanlivosťou pri využití možnosti overiť skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. Z uvedeného vyplýva, že o ospravedlniteľný omyl nejde vtedy, ak mal konajúci, ktorý sa dovoláva omylu, možnosť sa takémuto omylu vyhnúť vlastnou starostlivosťou pri oboznámení sa so skutočnosťami rozhodnými pre uskutočnenie právneho úkonu.
22. Právne následky omylu sú teda spojené len s určitým kvalifikovaným (právne významným) omylom. Právne významný je omyl vtedy, ak je tento omyl skrytý (t.j. účastník konajúci v omyle o ňom nevie) a druhý účastník tento omyl spôsobil.
23. Súd zastáva názor, že žalobkyňa ako osoba, ktorá sa omylu, a teda aj následnej neplatnosti Zmluvy dovoláva, nebola zbavená povinnosti si sama zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považovala za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu obsiahnutého v Zmluve. Súd má za to, že žalobkyňa zanedbala objektívne existujúcu možnosť presvedčiť sa o pravom stave veci, pričom je irelevantné, že sa bez príčiny vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými ubezpečeniami, dojmami, náznakmi riešenia, resp. hypotézami o vlastnostiach predmetu zamýšľaného plánovaného právneho úkonu.
24. Je nesporné, že žalobkyňa sa 2 dni pred podpisom Zmluvy zúčastnila obhliadky nehnuteľnosti, na ktorej nebolo možné si nevšimnúť sporné nehnuteľnosti, a to: bazén s výmerou 10 x 4 x 2 m ako aj ďalšiu stavbu- kamenný domček vo výmere cca 30m2. Vytýkané vady nehnuteľností, a to skutočnosti, že na pozemkoch označených ako orná pôda sú nelegálne stavby- murovaný bazén a ďalšia stavba bez stavebného povolenia, mala žalobkyňa možnosť po uskutočnenej obhliadku zistiť porovnaním reálneho stavu zisteného po obhliadke so stavom právnym, a to jednoducho podľa verejne prístupného výpisu z katastrálneho portálu, porovnaním predmetného LV, na ktorom sú nehnuteľnosti zapísané. Z uvedeného je ľahko zistiteľné, že jedinou stavbou zapísanou na predmetnom LV je výlučne rodinný dom. Z toho vyplýva, podľa názoru súdu aj bez príslušného vyššieho odborného vzdelania je zistiteľný nesúlad medzi stavom právnym a reálnym (napriek vyhláseniu predávajúceho v čl. III bod 4 zmluvy, že nehnuteľnosť je bez vád). Rovnako nebolo spochybnené, že napadnutá Zmluva bola žalobkyni zaslaná na pripomienkovanie dňa 22.01.2017, teda po obhliadke nehnuteľnosti, kde rovnako mohla porovnať stav zapísaných, resp. nezapísaných stavieb. Žalobkyni nikto nebránil, aby si pred uzavretím Zmluvy túto riadne prečítala, prípadne pripomienkovala, zistila právny stav predmetu budúcej kúpnej zmluvy, porovnala s reálnym stavom veci. Nikto ju nenútil, aby Zmluvu uzatvorila. V samotnom texte budúcej kúpnej zmluvy, ktorá bola do Zmluvy včlenená, je uvedené v bode III bod 2, že kupujúci vyhlasuje, že predávanú nehnuteľnosť kupuje v stave, v akom sa nehnuteľnosť nachádza v čase jej predaja, ide teda o predaj veci v stave „ako stojí a leží“. Aj vzhľadom na dohodnutú cenu nehnuteľnosti v budúcej kúpnej zmluve, a teda s prihliadnutím na hodnotu budúceho právneho úkonu ( 186.000,- Eur) si konanie vyžadovalo vyššiu mieru starostlivosti a obozretnosti zo strany žalobkyne o uvedenú záležitosť, aká bola z jej strany vynaložená, prípadne mala požiadať o pomoc odborne zdatnej osoby- napr. advokáta. Nie je ospravedlniteľné zo strany žalobkyne, že konala v časovom strese, nakoľko o dom bol veľký záujem, a bolo ho treba rýchlo rezervovať, mala obmedzené možnosti oboznámiť sa so Zmluvou, takéto jej počínanie bolo neuvážené, a preto musí znášať aj následky svojho nezodpovedného prístupu. Napokon, podľa názoru súdu v danom čase mala aj iné možnosti, ako postupovať, ak si záujem o kúpu rozmyslela.
25. Konanie žalobkyne pri uzatváraní zmluvy z uvedeného dôvodu zhodnotil súd tak, že pri uzatváraní Zmluvy zanedbala objektívne existujúcu možnosť presvedčiť sa o skutočnom stave veci,
nepostupovala s obvyklou mierou opatrnosti, nevyvinula obvyklú starostlivosť, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať, omyl, ktorého sa tak dovoláva, nie je omylom ospravedlniteľným, ani skrytým ( nejde o kvalifikovaný omyl vyvolávajúci právny následok), a teda nie je možné účinne sa dovolávať neplatnosti právneho úkonu pre omyl podľa § 49a Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252349a'&ucin-k-dni='30.12.9999'>.
26. Aj v súčasnosti stále platí stará rímska zásada ",právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým, bedlivým,, (vigilantibus iura scripta sunt), ktorá vyžaduje, aby každý zachoval aspoň minimálnu mieru opatrnosti, ku ktorej určite patrí aj znalosť obsahu dokumentu podpisovaného vlastnou rukou; pokiaľ takto žalobca nekonal a neprečítal si dokument, ktorý podpísal, musí znášať dôsledky svojho konania a túto okolnosť nemožno pričítať na ťarchu žalovaného.
27. Súd tak po vykonanom dokazovaní dospel k zisteniu, že pri uzatvorení Zmluvy žalobkyňa nekonala v omyle, ktorý by postihoval uvedenú Zmluvu sankciou neplatnosti. Uzatvorená Zmluva je tak podľa názoru súdu platným právnym úkonom, nezakladá tak nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa žalobkyňa domáhala. Uhradená zábezpeka vo výške 3.000,- Eur mala byť pri uzatvorení kúpnej zmluvy započítaná na úhradu kúpnej ceny, nakoľko zo strany žalobkyne však k uzatvoreniu zmluvy nedošlo, vznikla žalobkyni v zmysle čl. IV. Bod 2 Zmluvy povinnosť zaplatiť druhej strane zmluvnú pokutu. Túto si budúci predávajúci mal možnosť započítať na vrátenie časti založenej zálohy na kúpnu cenu vo výške 3.000,- Eur, po tom, čo vyzval druhú zmluvnú stranu na uzatvorenie zmluvy, na jeho strane tak nevzniklo bezdôvodné obohatenie.
28. Námietka žalobcu o spotrebiteľskom charaktere sporu a o neprijateľnosti zmluvnej pokuty je nedôvodná, žalobca nekonal pri predaji nehnuteľnosti v rámci predmetu svojej činnosti, takýto predmet činnosti nemal vo výpise z OR , navyše nie je zrejmé, v čom vidí žalobca neprijateľnosť zmluvnej pokuty, nakoľko v zmysle Zmluvy boli obe zmluvné strany, v prípade nedodržania povinnosti zaviazané na úhradu zmluvnej pokuty, nešlo o ustanovenie zaväzujúce nevýhodne iba jednu zmluvnú stranu- žalobkyňu. Z uvedeného dôvodu argumentácia ohľadne spotrebiteľského charakteru sporu je bez právnej relevancie.
29. Ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
30. Nakoľko sa žalobkyni v konaní nepodarilo preukázať dôvodnosť podaného nároku uplatneného žalobou, preto súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.
31. Podľa § 255 ods. 1,2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.