Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_27C-41-2020.pdf
PDF · 90.6 KB
Case nature
Subarea
27C/41/2020
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v spore žalobcu LAUGOFRUIT, spol. s r.o. "v likvidácii", so sídlom v Trenčíne, Štefánikova 19, IČO: 18 046 070, zastúpeného zástupcom Mgr. Petrom Miklóssyom, advokátom so sídlom vo Vrábloch, Hlavná 1221 proti žalovanej U. L., nar. X.X.XXXX, trvale bytom v A., L. nám. XX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta. II. Náhrada trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia sa žalovanej nepriznáva.
odôvodnenie:
1.1 Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia došlým tunajšiemu súdu 14.5.2020 po jeho postúpení z Krajského súdu v Bratislave sa žalobca ako navrhovateľ neodkladného opatrenia domáhal voči žalovanej uloženia zákazu nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX pre katastrálne územie A., a to pozemok - parcela registra „C“ KN č. XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, pozemok - parcela registra „C“ KN č. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemok - parcela registra „C“ KN č. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, rodinný dom so súp. č. XX postavený na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ KN č. XX/X (ďalej len „nehnuteľnosti“), najmä aby tieto nehnuteľnosti alebo ich časti neprevádzala formou predaja, darovania, zámeny alebo zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k nim, neuzatvárala vo vzťahu k nim žiadne zmluvy o budúcej zmluve, zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti, nezriaďovala k nim a nezaťažovala ich záložnými právami, vecnými bremenami alebo inými právnymi úkonmi tretích osôb, nevkladala ich do majetku právnických osôb, neprenajímala ich, neuzatvárala žiadne iné zmluvy a nevykonávala žiadne iné jednostranné právne úkony týkajúce sa týchto nehnuteľností a nesplnomocňovala na vykonávanie žiadnych úkon týkajúcich sa týchto nehnuteľností tretie osoby. 1.2 Návrh odôvodnil existenciou dôvodnej obavy, že exekúcia je (bude) ohrozená, resp. z dôvodu reálneho a preukázateľného ohrozenia exekúcie. Poukázal na to, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. Z-2-41Cb/74/1994-841 z 13.6.2018 bola vo výroku I. žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 5 462,25 eur od 18.10.1993 do 30.4.1995 a vo výške 18 % ročne zo sumy 5 462,25 eur od 1.5.1995 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. Z-2-41Cb/74/1994-841 z 13.6.2018 nadobudol právoplatnosť 7.1.2020 a vykonateľnosť 11.1.2020, a to v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej 27C/41/2020 2
republiky sp. zn. 4Obo/1/2019 z 29.10.2019. Žalovaná predmetnú pohľadávku žalobcu neuhradila, a to ani z časti, preto žalobca 15.1.2020 podal na Okresnom súde Banská Bystrica návrh na vykonanie exekúcie za účelom jej vymoženia. Exekučné konanie je vedené pod sp. zn. EX 41/2020 na exekútorskom úrade JUDr. Márie Krasňanovej. Žalovaná je vlastníčkou predmetných nehnuteľností, okrem nich v exekučnom konaní nebol zistený žiaden taký iný majetok žalovanej, ktorý by umožňoval uspokojenie judikovanej pohľadávky žalobcu. Žalobca podotkol, že vykonateľná pohľadávka žalobcu vyplývajúca z exekučného titulu (úroky z omeškania za dobu viac ako 26 rokov) predstavuje sumu
približne 25 000 eur (bez trov). V rámci exekučného konania bolo vydané 3.2.2020 upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zriadením exekučného záložného práva na predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej. Exekučné záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam doteraz nie je zriadené z dôvodu, že zatiaľ súdny exekútor nemohol vydať exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností (§ 168 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku), resp. toto exekučné záložné právo doteraz nie je zapísané v katastri nehnuteľností, keď zapísané môže byť až na základe exekučného príkazu (§ 168 ods. 4 Exekučného poriadku). Žalobca tvrdil, že žalovaná má k dispozícii časový priestor na nakladanie s vyššie uvedenými nehnuteľnosťami, pričom v súčasnej dobe sú už realizované úkony, ktoré žalovanej ďalšie nakladanie s nehnuteľnosťami umožnia. Dňa 8.4.2020 bol podaný na Okresnom úrade Trenčín, katastrálny odbor, návrh na záznam práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej, o ktorom bolo vedené na Okresnom úrade Trenčín, katastrálny odbor, konanie pod sp. zn. Z 1736/2020. Toto konanie sa týkalo výmazu iného exekučného záložného práva viaznuceho na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovanej, konkrétne exekučného záložného práva zriadeného exekútorským úradom JUDr. Jaroslava Mráza pod EX 166/14. Zápis v konaní Z 1736/2020 na Okresnom úrade Trenčín, katastrálny odbor (teda výmaz predmetného exekučného záložného práva), bol vykonaný dňa 14.4.2020. Na Okresnom úrade Trenčín, katastrálny odbor po tom, čo sa žalovaná dozvedela o začatí exekúcie vedenej proti nej na podklade exekučného titulu vydaného v prospech žalobcu, prebehlo konanie o zázname práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej, ktorého výsledkom bol výmaz záložného práva obmedzujúceho žalovanú v nakladaní s týmito nehnuteľnosťami. Žalobca má za to, že práve toto konanie žalovanej a vykonávanie takýchto úkonov týkajúcich sa nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej, ktoré žalovanej umožňujú ďalšie nakladanie s týmito nehnuteľnosťami, zakladajú oprávnenú a dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie vedenej v prospech žalobcu. Výmaz záložného práva viaznuceho na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovanej, ktoré záložné právo obmedzovalo žalovanú v nakladaní s týmito nehnuteľnosťami, je úkonom, ktorý sa jednoznačne týka vlastníctva predmetných nehnuteľností; jedná sa o úkon, ktorý podstatným spôsobom vplýva na oprávnenia žalovanej, a to tak, že ju zbavuje obmedzení v ďalšom výkone jej oprávnení k týmto nehnuteľnostiam. Tento úkon smerujúci k umožneniu ďalšieho nakladania s nehnuteľnosťami svedčí úmyslu žalovanej s týmito nehnuteľnosťami ďalej nakladať. V súvislosti s navrhovaným zriadením neodkladného opatrenia nie je namieste spochybňovať tvrdenú obavu z ohrozenia exekúcie, prípadne ju podmieňovať ďalšími skutočnosťami na preukázanie úmyslu žalovanej vykonať aj ďalšie úkony súvisiace s jej vlastníctvom predmetných nehnuteľností. Vyčkávaním na ďalšie prejavenie úmyslov žalovanej by mohlo dôjsť už k realizácii prevodu predmetných nehnuteľností na tretiu osobu, pri ktorom by už exekúcia bola nielen ohrozená, ale znemožnená (pretože by nebolo z čoho dosiahnuť vymoženie pohľadávky žalobcu). Po prevode predmetných nehnuteľností by sa právne postavenie žalobcu zhoršilo do takej miery, že by bolo otázne, či vôbec má význam pokračovať v exekúcii. Pokiaľ žalovaná nemá v úmysle predmetné nehnuteľnosti prevádzať alebo zaťažovať a tak sa vyhnúť exekúcii, tak neodkladné opatrenie sa jej žiadnym spôsobom negatívne nedotkne a je vo vzťahu k nej bez právneho významu; pokiaľ však takýto úmysel 27C/41/2020 3
má (čomu uvedené skutočnosti jednoznačne nasvedčujú), potom je navrhované neodkladné opatrenie primerané a dôvodné, keď jedine jeho nariadenie zabezpečí vymožiteľnosť judikovanej pohľadávky žalobcu. Je opodstatnené na istý čas (pokiaľ to vzhľadom na aktuálny stav exekučného konania bude potrebné - § 338 písm. a/ Civilného sporového poriadku) obmedziť právo žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami, aby mohla exekúcia prebehnúť a splniť svoj účel, ktorým je vymoženie pohľadávky žalobcu. Obava z ohrozenia exekúcie je v tomto prípade oprávnená a dôvodná. Je oprávnená a dôvodná v stave, kedy žalovaná odmieta uhradiť vykonateľnú pohľadávku žalobcu, pričom vo vzťahu k tomu jedinému majetku žalovanej, z ktorého je reálne možné dosiahnuť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, sa realizujú úkony a konania na katastri vplývajúce na oprávnenie žalovanej s nehnuteľnosťami nakladať. Je nepochybné, že v prípade exekučného konania vedeného proti žalovanej existuje motivácia žalovanej previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v jej vlastníctve na inú osobu. V tomto konkrétnom prípade vykonateľná pohľadávka žalobcu a odmietanie jej úhrady zo strany žalovanej, resp. už prebiehajúca exekúcia proti žalovanej, počas ktorej žalovaná realizuje (zatiaľ) úkony zbavujúce ju obmedzení pri nakladaní s jej nehnuteľnosťami, to všetko potvrdzuje nielen motiváciu, ale aj úmysel žalovanej previesť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na tretiu osobu v snahe vyhnúť sa exekúcii zriadením exekučného záložného práva k jej nehnuteľnostiam, prípadne predajom jej nehnuteľností. 2.1 Súd vykonal dokazovanie v rozsahu dokazovania potrebného na účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 329 CSP). Oboznámil sa s návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia, k nemu pripojenými listinnými dôkazmi a z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: 2.2 Dňa 15.1.2020 žalobca podal na Okresnom súde Banská Bystrica návrh na vykonanie exekúcie za účelom vymoženia pohľadávky, ktorá mu voči žalovanej bola priznaná exekučným titulom - rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. Z-2-41Cb/74/1994-841 z 13.6.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 7.1.2020 a vykonateľnosť 11.1.2020, a to v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/1/2019 z 29.10.2019. Dňa 24.1.2020 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke JUDr. Márii Krasňanovej. Exekúcia je vedená pod sp. zn. EX 41/2020. Dňa 3.2.2020 súdna exekútorka vydala upovedomenie o začatí exekúcie (všeobecné), ako aj upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej. Súdna exekútorka v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. EX 41/2020 zatiaľ v dôsledku podania procesného prostriedku obrany v exekučnom konaní žalovanou exekučný príkaz - príkaz na zriadenie exekučného záložného práva nevydala. K 13.4.2020 bola na LV č. XXXX vyznačená plomba vzhľadom na prebiehajúce konanie o zázname (Z-XXXX/XXXX) výmazu záložného práva zriadeného v inej exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Mrázom pod EX 166/14. Podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXXX toto exekučné záložné právo už na liste vlastníctva v časti ťarchy evidované nie je. Aj naďalej (bolo tomu tak aj podľa stavu k 13.4.2020 - pozn. súdu) je zapísaná ťarcha v podobe zriadeného exekučného záložného práva v inej exekučnej veci vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Hildegardou Laclavíkovou pod EX 288/15. Takisto je zapísaná poznámka o vydaní upovedomenia o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovanej vo veci vedenej u súdnej exekútorke JUDr. Márii Krasňanovej pod sp. zn. EX 41/2020. 27C/41/2020 4
3.1 Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 3.2 Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 3.3 Podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c/ CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. 3.4 Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 3.5 Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 4.1 Súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len vtedy, ak navrhovateľ v návrhu hodnoverne aspoň osvedčí (ak nie preukáže), že existuje právny vzťah medzi ním a protistranou, že tento si vyžaduje bezodkladnú úpravu, resp. aspoň osvedčí obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti (alebo zákazu) možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 4.2 Žalobca podaným návrhom sleduje odstránenie obavy, že by exekúcia mohla byť ohrozená. Pri skúmaní budúceho zmarenia exekúcie musí súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Súd rozhodujúci o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ neodkladného opatrenia poskytnúť súdu dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Tvrdenie o existencii obavy, že prípadné vymáhanie pohľadávky žalobcu v rámci exekučného konania bude ohrozené, žalobca zakladá na tom, že výmazom exekučného záložného práva viaznuceho na predmetných nehnuteľnostiach, zriadeného exekútorským úradom JUDr. Jaroslava Mráza v inej exekučnej veci vedenej pod EX 166/14, bude mať žalovaná možnosť disponovať svojím majetkom a scudziť ho, v dôsledku čoho by exekúcia vedená na vymoženie jeho pohľadávka bola nielen ohrozená, ale dokonca až znemožnená. Toto tvrdenie žalobcu bez ďalšieho (existencia konkrétneho konania žalovanej smerujúceho k prevodu vlastníctva alebo zaťaženiu predmetných nehnuteľností) však súd považuje za nedostatočné, vychádzajúce len
zo subjektívnych obáv žalobcu. Je hypotetické a neodôvodňuje potrebu nariadiť neodkladné opatrenie navrhovaného znenia. Konanie o zázname práva k predmetným nehnuteľnostiam, konkrétne o zázname výmazu záložného 27C/41/2020 5
práva, ktoré prebehlo na Okresnom úrade Trenčín, katastrálnom odbore, pod Z 1736/2020 nijakým spôsobom nepreukazuje, že by týmto evidenčným úkonom okresného úradu bol osvedčený úmysel či motivácia žalovanej akýmkoľvek spôsobom disponovať s nehnuteľnosťami. Uvedené vyplýva aj zo samotného znenia zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktorý v § 5 ods. 2 uvádza, že záznam je úkonom okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Navyše, aktuálne je na liste vlastníctva č. XXXX stále evidovaný aj záznam o záložnom práve zriadenom exekútorským úradom JUDr. Hildegardy Laclavíkovej pod sp. zn. EX 288/15. Preto ani z tohto pohľadu nebola osvedčená obava žalobcu tvrdená v návrhu, že sa žalovaná snaží zbaviť všetkých obmedzení, ktorú by ju limitovali v nakladaní s nehnuteľnosťami v jej vlastníctve, a pripravuje sa na scudzenie nehnuteľností, ktoré by viedlo k zmareniu exekúcie. 4.3 Okrem uvedeného súd podotýka, že okrem obavy zo zmarenia exekúcie mal žalobca súčasne tvrdiť a osvedčiť aj to, že účel sledovaný neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Právna úprava neodkladného opatrenia je založená na prednosti zabezpečovacieho opatrenia pred neodkladným opatrením, keď neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Žalovaný neuviedol dôvody, ktoré bránia dosiahnuť sledovaný účel prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia, ani nešpecifikuje, v čom vníma navrhované neodkladné opatrenie ako efektívnejší nástroj zabezpečenia svojej pohľadávky. 4.4 Záverom súd dodáva, že pri nariadení neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. c/ CSP, ktorým sa strane ukladá, aby nenakladala s nehnuteľnosťou, dochádza k zásahu do základných práv povinnej osoby, najmä do základného (ústavou) garantovaného práva vlastniť majetok v zmysle čl. 20 Ústavy SR a základného práva na ochranu majetku, preto akýkoľvek zásah do právnej sféry povinnej osoby musí byť legitímny a zároveň v súlade s princípom proporcionality. 4.5 Z vyššie uvedených dôvodov, t. j. z dôvodu nepreukázania zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 5. Uznesením o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa konanie o neodkladnom opatrení končí, a preto bol súd povinný v ňom aj bez návrhu rozhodnúť o nároku na náhradu trov tohto konania (§ 262 ods. 1 CSP). Podľa § 255 ods. 1 CSP bola žalovaná v konaní plne úspešná a patril by jej nárok na náhradu trov konania. Súd jej však náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia nepriznal, pretože jej doposiaľ žiadne trovy konania nevznikli (v konaní sa doposiaľ vzhľadom na fázu konania nijako nebránila). Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, akým spôsobom má byť rozhodnuté, keď strane, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, žiadne trovy konania nevznikli. Súd preto s použitím čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu, ak sa rozhodne priamo tak, že sa jej náhrada trov konania neprizná. Rozhodnutie najskôr postupom podľa § 262 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by 27C/41/2020 6
bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. d/ a písm. m/ CSP) v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje
a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.