Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10P/25/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa S. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, XXX XX K., štátny občan SR, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov matky E.Í. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, XXX XX K., adresa na doručovanie K. XXX, XXX XX K., štátna občianka SR a otca S. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, XXX XX K., štátny občan SR, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

Maloletý S. E., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky E. U., nar. XX.XX.XXXX, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Otec S. E., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého S. E., nar. XX.XX.XXXX od 01.06.2020 v minimálnom rozsahu vyživovacej povinnosti mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, a to tak, že výživné splatné na mesiac dopredu je otec povinný poukazovať k rukám matky maloletého vždy do 5-teho dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje.

Styk otca s maloletým S. E., nar. XX.XX.XXXX sa n e u p r a v u j e.

V prevyšujúcej časti sa návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 18.12.2019 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľky - matky maloletého, ktorým sa domáhala toho, aby jej súd zveril maloletého syna S. E. do osobnej starostlivosti a otca maloletého zaviazal platiť výživné na syna mesačne sumou 50,- € vždy k 20-temu dňu v mesiaci. Svoj návrh zdôvodnila tým, že s otcom maloletého mali pred 4 rokmi vzťah, z neho vznikol maloletý S.. S otcom maloletého žili v spoločnej domácnosti, ale postupne začali medzi nimi nedorozumenia, mali rozdielne názory na život, aj výchovu syna. Nedorozumenia boli čoraz častejšie, pretože otec maloletého každý deň požíval alkoholické nápoje vo väčšom množstve a pod ich vplyvom bol aj agresívny. Tieto nedorozumenia vyvrcholili, keď ju dotyčný pod vplyvom alkoholu vyhodil s maloletým synom a bola nútená sa preto odsťahovať k rodine, kde sa doteraz so synom zdržiavajú. Otec maloletého jej neprispieva žiadnou finančnou pomocou na výživu syna. Ona je nezamestnaná a nepoberá žiadne príspevky okrem rodičovského - prídavok na dieťa vo výške 24,34 €. Maloletý syn navštevuje Materskú školu v Sielnici, kde ju zaviazali každý mesiac platiť poplatky vo výške 54,- €. Z tohto dôvodu musela syna dočasne vyhlásiť zo škôlky, pretože takouto finančnou hotovosťou nedisponuje.

2. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 03.02.2020, ktoré odročil bez meritórneho prejednania veci na deň 16.03.2020 z dôvodu, že otec maloletého nemal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané resp. zásielku si dotyčný neprevzal v odbernej lehote a spolu s predvolaním na pojednávanie bol otcovi maloletého doručovaný aj návrh s výzvou na vyjadrenie a ďalšie dokumenty. Následne súd odročil bez meritórneho prejednania veci aj pojednávanie určené na deň 16.03.2020 z dôvodu zamedzenia šírenia akútneho respiračného syndrómu spôsobeného novým koronavírusom COVID-19 (Spr.120/20) a pojednávanie odročil na deň 15.04.2020. Na toto pojednávanie sa nedostavila navrhovateľka - matka maloletého, ktorá mala doručenie predvolania vykázané riadne a včas. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, ani nežiadala pojednávanie odročiť. Na pojednávanie sa dostavil otec maloletého, ktorý mal tiež doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Na pojednávanie sa nedostavil ani kolízny opatrovník maloletého, ktorý mal tiež doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas, pričom svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nežiadal pojednávanie odročiť. Súd postupoval v súlade s , vec na tomto pojednávaní prejednal v neprítomnosti navrhovateľky a kolízneho opatrovníka maloletého, konkrétne na tomto pojednávaní uskutočnil výsluch otca maloletého dieťaťa. Toto pojednávanie odročil na deň 25.05.2020 za účelom opätovného predvolania navrhovateľky a kolízneho opatrovníka maloletého. Na pojednávanie dňa 25.05.2020 sa dostavila navrhovateľka - matka maloletého, ako i kolízny opatrovník maloletého, pričom tak navrhovateľka, ako i kolízny opatrovník maloletého mali doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Na pojednávanie sa nedostavil otec maloletého, ktorý zobral termín pojednávania na vedomie pri odročení predchádzajúceho pojednávania, s tým, že písomne už predvolávaný nebude. Svoju neúčasť na tomto pojednávaní neospravedlnil, ani nežiadal pojednávanie odročiť. Súd postupoval v súlade s ustanovením , vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti otca maloletého.

3. Na predmetných pojednávaniach vykonal súd dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s prednesom poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka maloletého a tiež vykonal listinné dôkazy, ktoré predložili účastníci, resp. ktoré si vyžiadal súd z úradnej moci a to: rodný list maloletého S. E. z č.l.2, správu Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen z č.l.24, správu Obce Sielnica z č.l.27, správu ÚPSVaR Zvolen z č.l.28, správu ÚPSVaR Zvolen z č.l.31, potvrdenie o príjme zamestnávateľa MHC Hron, s.r.o. z č.l.35, správu zo šetrenia rodinných pomerov z č.l.38, správu Service Plus Slovensko, s.r.o. z č.l.52-53, pričom zistil tento skutkový stav. Z rodného listu zo dňa 18.01.2016 súd zistil, že v knihe narodení Matričného úradu Zvolen, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por.č.XXX je zapísané narodenie dieťaťa S. E., dátum narodenia XX.XX.XXXX, miesto narodenia T.. Ako otec je uvedený S. E., nar. XX.XX.XXXX a ako matka E. U., nar. XX.XX.XXXX. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen zo dňa 07.01.2020 súd zistil, že navrhovateľka - matka maloletého je od 01.10.2019 v registri poistencov Sociálnej poisťovne evidovaná ako občan

- starostlivosť o dieťa do 6 rokov - rodičovský príspevok, pričom menovaná nepoberá žiadnu dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou. Otec maloletého nie je v súčasnosti evidovaný v registri poistencov, keď posledná registrácia bola v roku 2019 a menovaný nepoberá žiadnu dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou. Zo správy Obce Sielnica zo dňa 07.01.2020 súd zistil, že rodičia maloletého majú evidovaný trvalý pobyt v ich obci, bývajú v rodinnom dome a ani voči jednému z nich nebolo vedené žiadne konanie. Zo správy ÚPSVaR Zvolen, oddelenie služieb pre občana zo dňa 16.01.2020 súd zistil, že matka maloletého je poberateľkou prídavku na dieťa od decembra 2015 vo výške 24,34 € a dávky v hmotnej núdzi od decembra 2019 vo výške 123,10 €. Otec maloletého nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a ani iných príspevkov vyplácaných úradom. Zo správy ÚPSVaR Zvolen, oddelenie služieb pre občana zo dňa 16.01.2020 súd zistil, že matka maloletého nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom posledná evidencia bola od 22.10.2014 do 20.12.2015 a ani otec maloletého nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, keď posledná evidencia bola od 24.07.2015 do 11.08.2015. Z potvrdenia o príjme vystaveného firmou MHC Hron, s.r.o., IČO: 36045560 zo dňa 20.01.2020 súd zistil, že ako zamestnanec je tam uvedená matka maloletého, ktorá bola tam zamestnaná od 19.08.2019 do 30.09.2019 na základe dohody o pracovnej činnosti, pričom v mesiaci august 2019 dosiahla čistú mzdu vo výške 296,50 € a v mesiaci september 2019 čistú mzdu vo výške 132,50 €. Zo správy firmy SERVICE PLUS SLOVENSKO, s.r.o. zo dňa 18.02.2020 súd okrem iného zistil, že sa jedná o potvrdenie o príjme matky maloletého za obdobie január 2020, pričom čistý príjem bol 9,37 €. Zároveň oznámili, že matka maloletého je v ich spoločnosti zamestnaná na dohodu o pracovnej činnosti

od 15.01.2020, s tým, že jej pracovná morálka je na požadovanej úrovni, pracovné povinnosti si plní k spokojnosti zákazníka, pracovné zmeny dodržiava. O prácu prejavuje záujem, avšak momentálne nemajú vytvorené pracovné miesto pre trvalý pracovný pomer. Zo správy ÚPSVaR Zvolen zo šetrenia rodinných pomerov zo dňa 30.01.2020 súd okrem iného zistil, že matka s maloletým S. žije na adrese K. XXX. Ide o väčší rodinný dom v osobnom vlastníctve jej krstnej mamy a tety, pričom v spoločnej domácnosti žije aj sestra matky. Matka s maloletým majú k dispozíciu jednu izbu a spoločné priestory využívajú viacerí obyvatelia domu. S otcom maloletého žili v spoločnej domácnosti do októbra 2019. Ona je od 15.01.2020 zamestnaná na dohodu vo firme Viceman Vlkanová ako upratovačka. Predpoklad má, že si zarobí 60-70,- € mesačne. Čo sa týka bývania, teta s krstnou mamou od nej nepožadujú platby, preto ona kupuje do domácnosti hlavne stravu koľko sa jej dá. Nie je evidovaná na úrade práce a poberá dávku v hmotnej núdzi 147,- €, čo zahŕňa už aj prídavok na dieťa. Otec maloletého výživné zatiaľ neplatil pravidelne, raz jej dal 20,- €, prípadne mu niečo kúpil. Preto žiadala matka určiť výživné len od právoplatnosti rozsudku. Detská ošetrujúca lekárka maloletého S. je MUDr. Chovanová, pričom maloletý neužíva pravidelne žiadne lieky a ani nie je vedený v žiadnej odbornej ambulancii. Navštevuje Materskú školu v Sielnici, avšak matka už nič tam neplatí, odkedy si uplatnila dávku v hmotnej núdzi. Otec sa s maloletým synom stretáva pravidelne, najčastejšie v domácnosti matky aj niekoľkokrát do týždňa pár hodín, s tým, že keď je otec v poriadku (pretože niekedy zvykne požívať alkohol) matka mu ho dá aj mimo jej domácnosti. Otec maloletého sa nedostavil na ich oddelenie, ani ich inak nekontaktoval. Z výsluchu navrhovateľky - matky maloletého na pojednávaní súd zistil, že nie je pravdou, že s otcom maloletého nežije od Vianoc, ale bolo to už od októbra minulého roka. Ona síce pôvodne chcela výživné od januára, ale keďže nie je evidovaný, tak vie, že nemá príjem, ale to je jeho vec, že sa nedal zaregistrovať. Jediné, čo synovi kúpil, boli botasky a jeden sveter a raz jej dal 20,- €. V súčasnosti robí ona kvôli koronavírusu len 4 hodiny mesačne, čiže z toho je príjem minimálny a teda má príjem len zo sociálnych dávok, čo je dávka v hmotnej núdzi a prídavky na dieťa, spolu vo výške 182,- € mesačne. Z toho malému napríklad teraz na oblečenie dala 70,- €, lebo mu bolo všetko malé, keďže vyrástol. Zvyšok dáva na stravu, čo zostane, keďže vďaka tomu, že býva u rodiny, tak za bývanie, elektrinu neplatí. Čo sa týka stravy na maloletého, to môže byť mesačne dákych 70-80,- €. Škôlku teraz, keďže je osobou v hmotnej núdzi, neplatí a čo sa týka iných výdavkov, tie pravidelné sú len na oblečenie a obuv. Keď je chorý, tak nejaké lieky, ktoré musí zakúpiť. Inak pravidelne žiadne výdavky s maloletým nemá. Žiadala teda, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživné sumou 30,- €. Na otázku súdu špecifikovala, že výživné žiada priznať až od tohto mesiaca, keďže podľa nej by to aj tak nezaplatil, keďže je bez roboty. Čo sa týka styku, netrvala na tom, aby to bolo upravené v súdnom rozhodnutí, pretože oni žijú v osade a tam je to tak, že keď on malého vidí alebo on vidí otca, tak sa normálne stretnú a ona mu v tom nebude brániť, aby si ho bral, keď bude chcieť. Z výsluchu otca maloletého na pojednávaní súd okrem iného zistil, že podľa neho v návrhu nie je všetko pravda, čo je tam napísané, s tým, že súd nemôže pochopiť cigánsku mentalitu. Ona pije, chodí na zábavy a má frajerov. Vyrastala u tety, on tiež vyrastal bez otca, ale pre chlapca chcel, aby on žil normálne, ale ona sa natáča na facebook a nie je to teda taký život, ako on chcel. Na otázku súdu, odkedy nežijú v spoločnej domácnosti, uviedol, že to bolo tak, že niekedy boli spolu, potom sa zase odsťahovala. Jemu v podstate vadilo, že aj keď bola u neho, tak tá hygiena nebola na požadovanej úrovni. Ráno vyspávala, malý chcel jesť. V podstate od Vianoc už spolu nie sú. Peniaze jej niekedy pre chlapca dal, napríklad 20,- € alebo mu kúpil niečo na oblečenie. Na otázku súdu uviedol, že teraz nemá žiaden príjem, nie je evidovaný ani na úrade práce, ale chce sa tam zaregistrovať. Na doplňujúcu otázku súdu, prečo nepoberá aspoň dávku v hmotnej núdzi, uviedol, že predtým robil, mal tam príjem asi 400-500,- € mesačne, ale pred Vianocami tam skončil, s tým, že ešte potom robil brigádnicky, tam niečo zarobil a vtedy im ešte aj nosil nejaký nákup na raňajky a pod.. Na otázku súdu uviedol, že súhlasí so zverením dieťaťa matke, lebo je na ňu naviazaný malý a teda mu nechce robiť zle. Čo sa týka výživného, je ochotný prispievať len najnižšou sumou aká je nutná zo zákona, lebo jej nechce dávať peniaze do ruky. Čo sa týka styku s dieťaťom, na tom sa vedia dohodnúť, preto nežiadal, aby to bolo upravené súdnym rozhodnutím. Z prednesu kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa súd zistil, že vzhľadom na to, čo bolo v konaní preukázané a zistené, doporučili návrhu matky vyhovieť.

4. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa o životnom minime, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 95,96 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa. Podľa veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

5. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a to z nasledovných dôvodov. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania sú rodičmi maloletého S., s tým, že už minimálne pol roka nežijú v spoločnej domácnosti, keď matka aj s maloletým sa odsťahovali k príbuzným. Pokiaľ ide o otázku zverenia maloletého do osobnej starostlivosti rodičov, súd maloletého zveril do výlučnej osobnej starostlivosti matky, keď s tým súhlasil aj otec maloletého a zároveň v starostlivosti matky o maloletého neboli zistené ani kolíznym opatrovníkom žiadne nedostatky. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti otca, súd vychádzal zo záverov, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, keď zistil, že otec maloletého je v súčasnosti bez príjmu, s tým, že prihliadol aj k aktuálnej situácii spôsobenej koronavírusom, kedy je súdu zrejmé, že je obtiažne nájsť si prácu, avšak na druhej strane otec maloletého mal a mohol si zabezpečiť príjem aspoň formou sociálnej dávky v hmotnej núdzi a zaregistrovať sa ako nezamestnaný, pričom v zmysle vyššie citovaného ustanovenia Zákona o rodine je každý rodič povinný prispievať na výživu svojho maloletého dieťaťa aspoň v minimálnom rozsahu, čo v súčasnosti predstavuje sumu 28,79 € mesačne, ktorú je povinný platiť každý rodič bez ohľadu na výšku svojich príjmov, s tým, že otca maloletého zaviazal prispievať na výživu maloletého od 01.06.2020 tak, ako to žiadala matka maloletého a v prevyšujúcej časti ohľadne výšky vyživovacej povinnosti žiadanej matkou návrh zamietol, i keď je súdu zrejmé, že výdavky na výživu maloletého sú vyššie, avšak zároveň musel prihliadnuť k schopnostiam a možnostiam otca maloletého ako povinného. Zároveň do budúcnosti pokiaľ dôjde k podstatnej zmene pomerov, či už na strane otca maloletého ako povinného (napríklad

nájdenie si zamestnania) alebo na strane maloletého ako oprávneného (zvýšené výdavky na maloletého napríklad po začatí povinnej školskej dochádzky a pod.), bude mať matka maloletého možnosť požiadať o zvýšenie výživného. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým synom, tento súd vzhľadom na postoj tak matky, ako i otca maloletého neupravoval súdnym rozhodnutím, keďže obaja zhodne uviedli, že na tomto sa nateraz vedia dohodnúť a problémy s tým nie sú.

6. Podľa (ďalej len „“), o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Podľa C.m.p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa C.mp., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach ( veta prvá ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V súlade s odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( C.m.p.), h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému

alebo o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. C.m.p..