Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_54Cb-10-2020.pdf
PDF · 79.39 KB
Case nature
Subarea
54Cb/10/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v sporovej veci žalobcu: Technoprojekt, a.s. so sídlom Havlíčkovo nábřeží 2728/38, Moravská Ostrava, 702 00 Ostrava, IČO: 27 810 054, Česká republika, zastúpeným Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s. r. o., so sídlom Legionárska 7735/31B, 911 01 Trenčín, IČO: 52 536 891, proti žalovanému: ENERGOCHEMICA TRADING a. s., so sídlom Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO: 46 798 072, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na naradenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.
II. Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.05.2020, sa žalobca domáhal, aby súd voči žalovanému zriadil na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného nachádzajúcich sa v okrese Michalovce, obci Strážske, katastrálnom území M., zapísaných na LV. č. XXXX, záložné právo v prospech žalobcu, za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 99.468,39 €, ktorej úhrady sa žalobca bude od žalovaného domáhať žalobou vo veci samej.
2. Podaný návrh žalobca odôvodnil tým, že v právnom postavení zhotoviteľa uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu o dielo č. 036-2015-CEZ-ECHT, zo dňa 20.05.2015, v znení jej dodatkov č. 1 až 5. Predmetom zmlúv bolo vyhotovenie projektovej dokumentácie za podmienok uvedených v zmluve. Na základe zrealizovaných prác žalobca vystavil žalovanému faktúry č. 19350001, splatná 11.04.2019 v sume 30.574 €, č. 19350002, splatná 11.04.2019 v sume 19.724 €, č. 19350003, splatná 11.04.2019 v sume 544 € a č. 19350005, splatná 14.08.2019 v sume 48.626,39 €, ktoré žalovaný do dnešného dňa neuhradil ani čiastočne. Žalobca následne vyzval žalovaného listom zo dňa 20.03.2020 na úhradu pohľadávky v dodatočnej 7dňovej lehote a zároveň ho upozornil, že v prípade ak k úhrade nedôjde, podá na súd žalobu. Žalovaný faktúry neuhradil. Dôvodom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je potreba zabrániť tomu, aby žalovaný (dlžník), previedol na iného svoj nehnuteľný majetok alebo aby v prospech iných osôb nezaťažil svoje nehnuteľnosti, teda aby nezmaril žalobcovo uspokojenie pohľadávky. Dôvodom je potreba zabezpečiť reálnu vymožiteľnosť pohľadávky v prípade, ak bude žalobca úspešný žalobou vo veci samej. Účelom podania náhradu je získanie možnosti domáhať sa po právoplatnosti rozsudku vo veci samej, uspokojenia pohľadávky z predaja nehnuteľností. Podľa verejne dostupných informácii žalovaný nemá iný majetok dostatočnej hodnoty na to, aby bol schopný pokryť výšku pohľadávky a žalobca by bol nútený v prípade úspechu žaloby vo veci samej domáhať sa exekučného výkonu rozhodnutie len prostredníctvom predaja nehnuteľností. Žalobcovi je tiež známe, že žalovaný má aj iných veriteľov, u ktorých je takisto v omeškaní so splácaním svojich záväzkov. Žalobca má za to, že existuje reálny predpoklad, že po podaní žaloby vo veci samej bude mať žalovaný záujem previesť vlastníctvo k nehnuteľnostiam na tretiu osobu a výkon rozhodnutia tak bude ohrozený. Žalobca poukazuje, že nie je možné zaťažovať žalobcu procesnými povinnosťami, ktoré nie je
schopný z objektívnych dôvodov splniť. Ide najmä o prípade, keď majú byť obmedzené dispozičné úkony žalovaného, resp. nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, kedy súd nemôže vyžadovať dôsledné preukázanie úmyslu osoby, proti ktorej má zabezpečovacie opatrenie smerovať. Takáto požiadavka by mohla mať za následok, že zabezpečovacie opatrenie s preventívnym účinkom by nikdy nebolo objektívne možné dosiahnuť. Proporcionalita zabezpečovacieho opatrenia je daná výškou samotnej pohľadávky, pričom k nej treba prirátať príslušenstvo ako aj trovy konania a právneho zastúpenia.
3. Súd sa oboznámil s podaným návrhom žalobcu a ním predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledujúci skutkový stav.
4. Dňa 20.05.2015 uzatvorili žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ Zmluvu o dielo č. 036-2015-CEZ-ECHT v znení dodatkov č. 1 až 5, predmetom ktorej bol záväzok zhotoviteľa zhotoviť pre objednávateľa dielo - projektovú dokumentáciu investičnej akcie „Výroba etanolu 2G“. Za riadne zhotovené a objednávateľom prevzaté dielo sa objednávateľ zaviazal zhotoviteľovi zaplatiť dohodnutú celkovú odplatu vo výške 1.469.210,94 €, ako to vyplýva z dodatku č.4 zmluvy. Úhrady jednotlivých častí diela mali byť vykonané na základe jednotlivých faktúr vystavených zhotoviteľom.
5. Dňa 10.01.2019 vystavil žalobca ako dodávateľ, žalovanému ako odberateľovi faktúry č. 19350001, splatná 11.04.2019 v sume 30.574 €, č. 19350002, splatná 11.04.2019 v sume 19.724 €, č. 19350003, splatná 11.04.2019 v sume 544 € a dňa 14.05.2019 faktúru č. 19350005, splatná 14.08.2019 v sume 48.626,39 €.
6. Dňa 26.03.2020 odoslal žalobca žalovanému list, ktorým ho vyzval na úhradu dlžnej sumy na základe vystavených faktúr, celkovo v sume 99.468,39 € v lehote 7 dní.
7. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Michalovce, pre okres Michalovce, okres Strážske, katastrálne územie M., zo dňa 28.04.2020 vyplýva, že k uvedenému dňu bol žalovaný vlastníkom tam zapísaných nehnuteľností (t.j. 38 parciel a 9 stavieb) v spoluvlastníckom podiele 1/1.
8. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:
9. Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
10. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 151b ods. 1 OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
15. Podľa § 151 d ods. 1 OZ, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.
16. Z charakteru inštitútu zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená a aspoň osvedčenie (teda sa nemusí jednať o nepochybné preukázanie) základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, na zabezpečenie ktorého má byť zriadené záložné právo. Zároveň musia byť splnené predpoklady na zriadenie záložného práva v zmysle § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka. Nesplnenie čo i len jedného z uvedených zákonných predpokladov má za následok neúspešnosť podaného návrhu.
17. Žalobca sa zabezpečovacím opatrením domáha zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky ako veriteľ, teda potenciálny oprávnený v exekučnom konaní, nakoľko má za to že existuje dôvodná obava, že exekúcia rozhodnutia v danej veci bude ohrozená. Súd dôkladne preštudoval návrh žalobcu ako aj ním predložené listinné dôkazy a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami vydaním zabezpečovacieho opatrenia.
18. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia je na mieste použiť s cieľom zabezpečenia výlučne peňažnej pohľadávky veriteľa, ak tento v návrhu preukáže, že je tu dôvodná hrozba zmarenia exekúcie. Žalobca však vo svojom návrhu nielenže neosvedčil existenciu takých okolností, prípadne správania žalovaného, ktoré by reálne odôvodňovali obavu zmarenia budúcej exekúcie, ale žiadnu takúto okolnosť ani neuviedol. Žalobca vo svojom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súdu len uviedol, že (s poukazom na predložené dôkazy) má voči žalovanému peňažnú pohľadávku, pričom opísal priebeh jej vzniku a následne konštatuje, že sa podaným návrhom snaží zabrániť tomu aby žalovaný previedol svoj nehnuteľný majetok na iného. Uvedené však v žiadnom prípade nemôže byť postačujúcim predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
19. Žalobca odôvodňuje potrebu zabezpečenia svojej pohľadávky zriadením súdneho záložného práva len tým, že žalovaný prestal žalobcovi plniť svoje splatné záväzky, čím odôvodňuje predpoklad, že žalovaný je platobne neschopný. Uvádza síce, že z verejne dostupných informácii zistil, že žalovaný nemá okrem predmetných nehnuteľností iný majetok dostatočnej hodnoty, tieto svoje zistenia však súdu nijako nepreukázal a neuviedol ani z akých verejne dostupných informácii vychádzal. Uvedené tvrdenia žalobcu sú abstraktné, nepodložené a samé o sebe nespôsobilé vzbudiť reálnu obavu, že by v budúcnosti mohlo dôjsť k zmareniu exekúcie vedenej na majetok žalovaného v prospech žalobcu. Pri zabezpečovacích opatreniach je podobne ako pri neodkladných opatreniach potrebné osvedčiť, že medzi stranami je bezodkladne potrebné upraviť pomery a zaručiť tak úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia. Musí sa teda jednať o taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Existenciu takýchto okolností je povinný osvedčiť navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia, v tomto prípade žalobca. Žalobca síce poukazuje, že nie je možné navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia zaťažovať procesnými povinnosťami, ktoré nie je schopný z objektívnych dôvodov splniť, najmä s poukazom na preukázanie úmyslu osoby, proti ktorej má zabezpečovacie opatrene smerovať, súd však upozorňuje, že je rozdiel medzi dôsledným dokazovaním spojeným s konaním vo veci samej a aspoň osvedčením základných predpokladov ohrozenia práv a právom chránených záujmov navrhovateľa neodkladného opatrenia. Uvádzané argumenty žalobcu pôsobia alibisticky v snahe vyhnúť sa dôkaznému bremenu, ktoré v danom prípade jednoznačne zaťažuje žalobcu ako navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia. Chýbajúce osvedčenie rozhodujúcich skutočností nemožno ničím nahradiť a je základnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pokiaľ by súd prijal argumentáciu žalobcu, úplne by ho zbavil dôkazného bremena v časti potreby preukázania takého zmarenia budúcej exekúcie spôsobilého správania žalovaného, ktoré vyžaduje okamžitú súdnu ochranu nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Nakoľko žalobca existenciu žiadnych obdobných skutočností súdu neuviedol, súd nemohol v jeho návrhu vzhliadnuť odôvodnenú obavu z ohrozenia budúcej exekúcie voči žalovanému.
20. Vzhľadom na uvedené, najmä s ohľadom na to, že žalobca neosvedčil existenciu takých majetkových pomerov a správania žalovaného, ktoré by odôvodňovali obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená, súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 251 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto by bol žalobca povinný žalovanému zaplatiť náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.