Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Er-77-2017.pdf
PDF · 76.64 KB
Case nature
Subarea
14Er/77/2017
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, Centrum podpory Bratislava, Špitálska 14, 812 28 Bratislava proti povinnému neb. R. O., nar.: XX.XX.XXXX, zomr.: XX.XX.XXXX, naposledy bytom mesto W., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Andreou Ondrejkovou, Exekútorský úrad so sídlom Vrútocká 12, 821 04 Bratislava, pod sp. zn. EX 335/2017, o vymoženie 35,00 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Andrei Ondrejkovej, Exekútorský úrad so sídlom Vrútocká 12, 821 04 Bratislava trovy exekúcie vo výške 45,35 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Spísaním zápisnice o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie sa dňa 25.01.2017 začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 35,00 eur s prísl. na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Rozkazu o uložení sankcie za priestupok, sp. zn. OU-BA- OVVS2-2014/024366 zo dňa 20.03.2014. Súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie dňa 27.02.2017.
2. Dňa 19.05.2017 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie, pretože exekútor počas vykonávania exekúcie zistil, že povinný pred začatím exekúcie zomrel. Súdny exekútor zároveň žiadal súd o priznanie náhrady trov exekúcie, na ktorých úhradu žiadal vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, zaviazať oprávneného.
3. Súd mal šetrením z príslušných registrov za preukázané, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX, pričom návrh na začatie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 25.01.2017. S ohľadom na tieto skutočnosti súd pristúpil ku skúmaniu, či boli, resp. sú splnené podmienky, za ktorých bolo možné konanie začať, prípadne v ňom ďalej pokračovať.
4. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Ex. por.“) exekučné konanie sa začína na návrh.
6. Podľa § 36 ods. 2 Ex. por. exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia na vykonanie súdu na jej vykonanie (§ 44).
7. Podľa § 57 ods. 2 „Ex. por.“) exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
8. Podľa § 58 ods. 1 Ex. por. exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Podľa § 9a Ex. por. ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
11. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
12. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
13. Procesná subjektivita vyjadruje spôsobilosť byť sporovou stranou konania a predstavuje takú procesnú podmienku, ktorej neexistencia tvorí spravidla neodstrániteľnú vadu konania, pričom v konkrétnostiach toho ktorého prípadu je potrebné rozlišovať, či strana konania nemá procesnú subjektivitu od samého začiatku konania, alebo ju v priebehu konania stratí. Práve ustanovenia § 63 až 66 Civilného sporového poriadku normatívne pokrývajú tie situácie, keď strana sporu procesnou subjektivitou disponovala, avšak v priebehu konania ju stratila. Ak súd zistí, že strana sporu nedisponuje procesnou subjektivitou v čase začatia konania, ide o tzv. neodstrániteľnú vadu konania, ktorej následkom je obligatórne zastavenie konania.
14. V prejednávanej veci mal súd z obsahu spisového materiálu ako aj vykonaným šetrením z príslušných registrov za preukázané, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX, pričom návrh na vykonanie exekúcie bol zo strany oprávneného súdnemu exekútorovi doručený dňa 25.01.2017. Vzhľadom na skutočnosť, že strata procesnej spôsobilosti povinného nastala pred začatím konania, t. j. dňa XX.XX.XXXX, ide o takú právnu okolnosť, ktorá znemožňuje začať konanie proti povinnému, nakoľko v čase začatia exekúcie nedisponoval procesnou subjektivitou.
15. S ohľadom na vyššie uvedené súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 2 v spojení s § 161 ods. 2 CSP zastavil.
16. Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
17. Podľa § 199 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom
18. Podľa § 200 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
19. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
20. Podľa § 14 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
21. Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhl. paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
22. Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl. Paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
23. Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné, telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
24. Podľa § 25 cit. vyhl. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
25. O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom v čase začatia exekúcie . Oprávnený zavinil zastavenie exekúcie tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie voči osobe, ktorá v čase začatia exekúcie nemala procesnú spôsobilosť, t. j. spôsobilosť byť účastníkom konania. Vzhľadom na uvedené súd priznal náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi voči oprávnenému. S prihliadnutím k tomuto zákonnému ustanoveniu, súd uložil oprávnenému uhradiť účelne vynaložené trovy exekúcie vyčíslené v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
26. Súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu v minimálnej zákonnej výške, t. j. v sume 33,19 eur. Náhradu hotových výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi v sume 4,30 eur za poštovné poplatky a sumu 0,30 eur za elektronické súčinnosti, pričom tieto mal súd z exekučného spisu za preukázané a má za to, že takto vyčíslené hotové výdavky boli súdnym exekútorom vypočítané správne.
27. Daň z pridanej hodnoty súd priznal na základe skutočnosti, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty preukázanej Osvedčením o registrácií pre daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % zo sumy 37,79 eur vo výške 7,56 eur.
28. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za telekomunikačné výdavky v sume 2,00 eur. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov je totižto nie len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie, a to takým spôsobom, ktorý nevyvolá žiadne pochybnosti jednak čo do výšky ich určenia a jednak čo do ich samotnej dôvodnosti a účelnosti. Spôsob preukázania konkrétneho výdavku je determinovaný jeho povahou a aj preto je na úkor samotného súdneho exekútora, keď zvolí spôsob vynaloženia výdavku tak, že vzniknuté vecné náklady nie je schopný vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami preukázať, hoci by mu inak nárok na ich náhradu jednoznačne patril. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky súd teda skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané v spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti, preukázanosti a hospodárnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu. Na margo uvedeného súd uvádza, že súdny exekútor nepredložil žiadny listinný dôkaz preukazujúci vznik nákladov, ktoré si exekútor uplatnil. Ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Z tohto dôvodu súd uvedené nešpecifikované a nepreukázané hotové výdavky nepriznal.
29. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovanej právnej úpravy súd zaviazal oprávneného uhradiť náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 45,35 eur.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustná sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na tomto súde v 2 vyhotoveniach. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie právoplatnosť.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania ( § 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napadá, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné. O sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.