Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_73Ek-111-2020.pdf
PDF · 85.54 KB
Case nature
Subarea
73Ek/111/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného W.. W. B., I.. XX. XX. XXXX, Z. E. XX, XXX XX Z., R.: XX XXX XXX, proti povinnému V. M., I.. XX. XX. XXXX, Z. E.Á. XXX/XX, XXX XX O. B. W., zastúpenému JUDr. Bc. Ján Falath, advokát so sídlom Konventná 9, 811 03 Bratislava, IČO: 42 172 403, o vymoženie 9.280,00 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jany Plškovej, so sídlom exekútorského úradu Letná 5, 831 03 Bratislava, IČO: 42 355 877, pod sp. zn. 414EX 26/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 22. 01. 2020, domáhal od povinného vymoženia 9.280,00 eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Malacky, sp. zn. 32C/306/2018 zo dňa 28. 11. 2019. 2. Okresný súd Banská Bystrica poveril dňa 28. 01. 2020 vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Janu Plškovú, so sídlom exekútorského úradu Letná 5, 831 03 Bratislava, IČO: 42 355 877, ktorý ju vedie pod sp. zn. 414EX 26/20. Súdny exekútor bol poverený na vykonanie exekúcie v neprospech povinného na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 9.280,00 eur, jej príslušenstva a na vymoženie trov exekúcie vo výške 16,50 eur za zaplatený súdny poplatok. 3. Podaním, doručeným súdnemu exekútorovi do elektronickej schránky dňa 23. 02. 2020, označeným ako „Návrh na zastavenie exekúcie“ sa povinný prostredníctvom právneho zástupcu domáhal zastavenia exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie povinný namietal porušenie jeho práva na súdnu ochranu, na spravodlivé súdne konanie zaručené Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ku ktorému došlo v civilnom konaní vedenom pred Okresným súdom Malacky. Povinný ďalej uviedol, že exekučným titulom nie je štandardné rozhodnutie, ale rozsudok pre zmeškanie, a síce rozhodnutie s právnou silou konečného rozhodnutia, ale na druhej strane čisto formálne rozhodnutie založené na splnení určitých procesných podmienok Poukázal na skutočnosť, že exekučný titul bol vydaný výlučne v dôsledku procesnej chyby na strane povinného, ktorú však povinný nezavinil, pretože sa riadil pokynom svojho právneho zástupcu, čo v konečnom dôsledku spôsobilo, že povinný nemal možnosť konať pred súdom počas celého priebehu civilného konania, hoci z dovtedajšieho priebehu konania bolo zjavné, že má záujem riadne v ňom pokračovať a využívať všetky dostupné prostriedky na uplatňovanie a bránenie svojich práv až do konca konania, teda do meritórneho rozhodnutia vo veci samej. Záverom uviedol, že vzhľadom na uvedené skutočnosti podá žalobu na obnovu konania, ako aj podnet na podanie dovolania generálneho prokurátora, ktorými sa bude domáhať prioritne odkladu vykonateľnosti exekučného titulu, ako aj jeho zrušenia. Podaním zo dňa 25. 04. 2020 povinný doplnil svoj návrh na zastavenie exekúcie o ďalšie dôvody, pre ktoré by mal súd exekúciu
zastaviť, a to podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a alternatívne odvolanie voči exekučnému titulu spolu s návrhom na odpustenie zmeškania lehoty na podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie na Okresný súd Malacky dňa 18. 03. 2020, ako aj kritická sociálna situácia povinného. Vzhľadom na vyššie uvedené povinný navrhol súdu exekúciu zastaviť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 4. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený, ktorý vo svojom vyjadrení označenom „Vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie“ uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie. Povinný odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie existenciou iných skutočností, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu podľa ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to podaním žaloby na obnovu konania a podnetu na podanie dovolania generálneho prokurátora. Oprávnený má za to, že skutočnosť, že povinný chce podať mimoriadny opravný prostriedok, nie je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia. Vo vzťahu k tvrdeniu povinného o procesnej chybe na strane povinného, ktorú však povinný nezavinil, keďže sa riadil pokynom svojho právneho zástupcu oprávnený uviedol, že najväčším paradoxom tohto tvrdenia je skutočnosť, že týmto právnym zástupcom bol aj terajší právny zástupca povinného, ktorý je podpísaný na predloženom vyjadrení zo dňa 19. 09. 2019. Oprávnenému nie je zrejmé, prečo povinný nepodal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ak pojednávanie zo dňa 28. 11. 2019 zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a návrh povinného na zastavenie exekúcie považuje za účelovú snahu povinného oddialiť vykonávanie exekúcie. Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnený požiadal súd, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. 5. Súdny exekútor vo svojom podaní zo dňa 12. 03. 2020 uviedol, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, má odkladný účinok a požiadal súd o rozhodnutie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Spolu so svojim vyjadrením súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie s prílohami, upovedomenie o začatí exekúcie spolu s doručenkou o jeho prevzatí od povinného a vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Podaním zo dňa 27. 04. 2020 súdny exekútor doplnil k predloženému návrhu povinného na zastavenie exekúcie ďalšie podanie povinného. K návrhu na zastavenie exekúcie sa súdny exekútor bližšie nevyjadril. 6. Podľa § 48 ods. 2 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. 7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa § 61k ods. 3 vety prvá Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. 10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 11. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi. 12. Návrh povinného na zastavenie exekúcie má odkladný účinok, nakoľko bol podaný v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, keď upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 11. 02. 2020 a návrh povinného na zastavenie exekúcie bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 23. 02. 2020. Súd sa oboznámil s obsahom spisu, s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a s vyjadrením oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor sa k predmetnej veci bližšie nevyjadril. 13. Preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel súd k záveru, že nie je dôvodný. Konanie o návrhu na zastavenie exekúcie podanom v lehote podľa ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku je, vzhľadom na jeho odkladný účinok, tiež sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe návrhu povinného rozhoduje o tom, či exekúcia začala oprávnene, podmienky uvedené v ustanovení § 48 ods. 2 Exekučného poriadku boli ku dňu podania návrhu na vykonanie
exekúcie splnené a zároveň ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie nenastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, ani iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 14. Exekučný súd je pri rozhodovaní o podanom návrhu viazaný ustanovením § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré ho oprávňuje skúmať len tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. Exekučný súd už neskúma vecnú stránku exekučného titulu, ale len tie okolnosti, ktoré nastali po jeho vzniku, teda po dni vydania rozhodnutia. Vo vykonávacom konaní je exekučný súd povinný vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré má povahu exekučného titulu, nakoľko vykonáva len to, o čom bolo už rozhodnuté a teda, nenahrádza súd, prípadne iný orgán v základnom konaní, a teda nie je ďalšou inštanciou na podávanie opravných prostriedkov proti exekučnému titulu. Exekučný súd je v plnom rozsahu viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu, a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, prípadne ho akokoľvek preskúmavať. Zákonným predpokladom vedenia exekúcie voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu, ktorým môže byť iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné. 15. Povinný odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie tiež tým, že proti exekučnému titulu podal dňa 18. 03. 2020 návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie alternatívne odvolanie (riadny opravný prostriedok) spolu s návrhom na odpustenie zmeškania lehoty a dňa 17. 03. 2020 žalobu na obnovu konania (mimoriadny opravný prostriedok), ktorou sa zároveň domáhal odkladu vykonateľnosti rozsudku pre zmeškanie. 16. Na základe predložených dôkazov a vyjadrení mal súd za preukázané, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade vykonateľného exekučného titulu. Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Malacky, sp. zn. 32C/306/2018 zo dňa 28. 11. 2019. Povinnému bola exekučným titulom uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 9.280,00 eur spolu s úrokom z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5 % ročne od 17. 03. 2018 do zaplatenia. V predmetnej veci tak nadobudol exekučný titul právoplatnosť a vykonateľnosť márnym uplynutím lehoty na plnenie. Podľa vyznačenej doložky vykonateľnosti nadobudol exekučný titul vykonateľnosť dňa 17. 12. 2019. Pokiaľ povinný s vydaným rozsudkom nesúhlasil a považoval nárok oprávneného za nedôvodný mal možnosť brániť sa voči nemu podaním návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie alternatívne podaním odvolania, ktoré však podal po uplynutí lehoty na podanie uvedených opravných prostriedkov spolu s návrhom na odpustenie zmeškania lehoty. O predmetných podaniach povinného súd v základnom konaní doposiaľ nerozhodol, z čoho je zrejmé, že povinný nijakým spôsobom nepreukázal zrušenie exekučného titulu. 17. Vo vzťahu k tvrdeniu povinného o podaní žaloby na obnovu konania súd uvádza, že podanie mimoriadneho opravného prostriedku proti exekučnému titulu nie je zákonným dôvodom na zastavenie exekúcie, nakoľko s poukazom na konštantnú judikatúru podanie mimoriadneho opravného prostriedku nemá samo osebe vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu a teda podanie žaloby na obnovu konania nezakladá odklad vykonateľnosti ex offo (pozri napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 05. 2004). Táto skutočnosť nastáva len v prípade, že súd na návrh odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody osobitného zreteľa. Súd by však pri ďalšom postupe musel prihliadať aj nato, že odklad vykonateľnosti má len dočasný charakter. Z tohto dôvodu aj ďalší procesný postup musí zodpovedať jeho dočasnosti, a preto nie je bez ďalšieho dôvodom na to, aby súd vyhovel návrhu na zastavenie exekúcie. Súd dospel k záveru, že povinný síce preukázal, že podal žalobu na obnovu konania, ktorou sa zároveň domáhal aj odkladu vykonateľnosti rozsudku pre zmeškanie, avšak o odložení vykonateľnosti exekučného titulu nebolo doposiaľ rozhodnuté, a teda povinný nepreukázal odloženie vykonateľnosti exekučného titulu. 18. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na to, že právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011). 19. Nakoľko predmetný exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a povinný nepreukázal jeho zrušenie, resp. odloženie jeho vykonateľnosti, má súd za to, že exekúcia sa vedie na základe spôsobilého exekučného titulu (formálne aj materiálne vykonateľného) a nie sú tu dôvody, pre ktoré by mala byť zastavená.
20. Záverom súd uvádza, že skutočnosti uvedené povinným o jeho sociálnych a majetkových pomeroch nemožno subsumovať pod dôvody uvedené v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, pre ktoré by mal súd exekúciu zastaviť. Vyššie uvedené skutočnosti v danom prípade nie sú relevantné, nakoľko nespôsobili zánik vymáhaného nároku, ani nebránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Vo vzťahu k tvrdeniu povinného o ťažkej finančnej situácii, resp. nemajetnosti súd uvádza, že objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného a vyvodenie záveru o možnosti, či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov patrí od 01. apríla 2017 do kompetencie súdneho exekútora, nie do kompetencie súdu. V prípade naplnenia predpokladov zastavenia exekúcie z dôvodu nemajetnosti (a to ak sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného nepodarí zistiť exekvovateľný majetok) vydá súdny exekútor aj bez návrhu upovedomenie o zastavení exekúcie, ktorým podľa ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) exekúciu zastaví. 21. Vzhľadom k tomu, že v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie neboli preukázané žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný podľa ustanovenia § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku zamietol (I. výrok). 22. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 24. Nakoľko súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, oprávnenému v zmysle ustanovenia § 199a ods. 1 v spojení s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku vznikol nárok na náhradu výdavkov spojených s jeho zastupovaním v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Keďže oprávnený v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie zastúpený nebol a nárok na náhradu trov konania si neuplatnil, súd o nároku oprávneného na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie rozhodol tak, že mu nárok nepriznal (II. výrok).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.