Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21CoE-5-2019.pdf
PDF · 93.52 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoE/5/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, proti povinnému: M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, Y., o vymoženie 1.218,64 Eur s prísl., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 2Er/381/2015-37 zo dňa 13.09.2016, takto
rozhodol:
I. Súd pokračuje v konaní s právnym nástupcom oprávneného spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom v Bratislave.
II. P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
I. Obsah napadnutého uznesenia
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Kežmarok ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený podal na Exekútorskom úrade JUDr. Michala H., so sídlom G. XXX/X, G., návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.218,64 eur s prísl. priznanej právoplatným a vykonateľným rozsudkom STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ. ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. sp. zn. IBB0310196. K návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený predložil fotokópiu Zmluvy o úvere uzatvorenú medzi Poštovou bankou, a.s. (právny predchodca oprávneného) a povinným dňa 07.12. 2007, ktorej neoddeliteľnou súčasťou tvoria obchodné podmienky pre úver.
3. Súd preskúmal rozhodcovský rozsudok, ako aj zmluvu o úvere (ďalej len „zmluva“) uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného (Poštová banka, a.s.) a povinným ako aj všeobecné obchodné podmienky pre úver, ktoré sú súčasťou zmluvy a zistil, že predmetná zmluva spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy, pretože bola uzavretá medzi veriteľom (t. j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovania úverov ako podnikanie) a spotrebiteľom (t. j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania), a preto je nutné ju posúdiť podľa ustanovení zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007.
4. Zo všeobecných obchodných podmienok pre úver súd zistil, že zmluvné strany si dojednali rozhodcovskú doložku v čl. 11 bod 11.2. v zmysle ktorej všetky spory, ktoré vzniknú alebo vznikli zo zmluvy o úvere, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh
banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so zmluvou o úvere, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy, v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s.. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava. Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom v spotrebiteľskej zmluvy neprijateľnou podmienkou, ktorá je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Spôsob formulácie predmetnej rozhodcovskej doložky zjavne obmedzil riešenie sporov zo zmluvy na rozhodcovský súd, a tým znemožnil voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie spotrebiteľa pred štátnym súdom. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádzal v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby podstatným spôsobom mohol ovplyvniť ich obsah individuálnou negociáciou. Dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom spôsobuje podľa názoru súdu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
II. Obsah odvolania oprávneného
5. Proti uzneseniu podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. so sídlom v Bratislave. Namietala, že exekučný súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o udelenie poverenia. Exekučný súd nemá zákonné oprávnenie hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. V prípade, že je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, nemôže exekučný súd konať ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku. Pokiaľ ide o platnosť rozhodcovskej doložky, tak o nej rozhoduje rozhodcovský súd, pričom prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Zriaďovateľ rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory v súlade s ust. § 73 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Právny predchodca oprávneného postupoval v zmysle § 93b zákona o bankách, ktorý mu ukladal povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky, pričom klientovi bola daná možnosť neprijať túto ponuku. To, že ju klient neodmietol, je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Ak je rozhodcovská doložka dohodnutá vo všeobecných obchodných podmienkach a v obchodných podmienkach pre úver, je dohodnutá riadne a v súlade so zákonom. Vykonaným dokazovaním dospel súd k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd v nachádzacom konaní. Oprávnený pritom nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonaným dôkazom a k nanovo vytvorenému skutkovému stavu, čím súd zasiahol do jeho práva podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Súd navyše nezákonne zvýhodňoval povinného len na základe jeho postavenia. Na základe uvedeného navrhol oprávnený napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmeniť tak, že súd žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
III. Hodnotenie odvolacieho súdu
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) predtým, než sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého uznesenia, lustráciou v Obchodnom registri zistil, že spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro, Vložka č.: 67934/B ktorá v predmetnom konaní doposiaľ vystupovala v postavení oprávneného bola ku dňu 09.08.2017 z Obchodného registra dobrovoľne vymazaná v zmysle § 69 a) ods. 2 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), a to z dôvodu jej zlúčenia podľa ust. § 69 ods. 3 Obchodného zákonníka so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692 , zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, Vložka č.: 6058/B, ktorá je v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka jej právnym nástupcom.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa ust. § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa ust. § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
10. Podľa ust. § 65 CSP, právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu.
11. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený - PRO CIVITAS s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464 zanikol počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo a má právneho nástupcu, ktorým je spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, Vložka č.: 6058/B, odvolací súd pokračuje v konaní s týmto právnym nástupcom.
12. V ďalšom postupe odvolací súd vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
13. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
14. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.01.2008), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní
15. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
16. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
17. V zmysle § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014), je exekučný súd plne oprávnený vykonávať formálne, ako aj materiálne preskúmavanie exekučného titulu a podrobiť tento titul skúmaniu, či neprichádza do úvahy zastavenie exekučného konania z dôvodov, ktoré sú uvedené v §45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, t.j. najmä či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Taktiež v zmysle § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014), je zakotvené oprávnenie exekučného súdu zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/.
18. Materiálne preskúmavanie exekučného titulu má v sebe aj oprávnenie preskúmavať jednotlivé ustanovenia zmluvy, ktorú účastníci medzi sebou uzavreli a v tomto zmysle súd prvej inštancie správne konštatoval, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, ktorej ustanovenia spotrebiteľ nemohol osobitne dojednať, pričom exekučným titulom je rozhodnutie - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadenom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s..
19. K aplikácii ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka na predmetný právny vzťah, založený zmluvou o úvere č. 0937014707 zo dňa 11.12.2007, odvolací súd poznamenáva, že v tejto súvislo je nevyhnutné zohľadniť aj právnu úpravu obsiahnutú v ust. § 23 a) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere), v zmysle ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Uvedenú charakteristiku spotrebiteľskej
zmluvy nepochybne spĺňa aj predmetná zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.12.2007. Zmluva o úvere je formulárovou zmluvou, pričom spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah.
20. V zmysle citovaných zákonných ustanovení odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie bol oprávnený zaoberať sa ustanoveniami spotrebiteľskej zmluvy a v jej nadväznosti aj ustanoveniami všeobecných obchodných podmienok Poštovej banky, a.s., ktoré v čl. 11 bod 11.2 obsahovali rozhodcovskú doložku v zmysle ktorej všetky spory, ktoré vzniknú alebo vznikli zo zmluvy o úvere, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so zmluvou o úvere, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy, v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s.. Dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom v spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou podmienkou, ktorá je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky ako keby bola žaloba podaná na všeobecnom súde, pričom po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z § 19 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia vyššie uvedenej spotrebiteľskej zmluvy) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). V § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa ďalej len demonštratívne (zákonodarca použil slovo „najmä“) uvádza, čo konkrétne možno považovať za takéto neprijateľné podmienky. Neprijateľnou podmienkou nemusia byť výlučne ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy výslovne vymedzené v § 53 ods. 3 a) až j) Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 sankcionuje neprijateľnú podmienku jej absolútnou neplatnosťou.
22. Obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred nezávislým súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak, ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa, v zmysle rozhodcovskej doložky, rozhodnutiu, veriteľom vopred určeného rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Ide o podmienku, ktorú odvolací súd považuje za neprijateľnú v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník síce až od 01.01.2008 v ust. § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ust. § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.
23. S oprávneným nie je možné súhlasiť, že išlo o naplnenie § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Podľa tohto ust. banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov.
24. Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálne dojednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľné poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných
podmienok. Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom spočíva faktická nerovnosť pri kontraktácii. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37 a iné).
25. K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené procesné práva účastníka konania a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, odvolací súd uvádza, že postup exekučného súdu nie je v rozpore s procesnými právami oprávneného. Obsah listín predložených oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na dostatočné posúdenie skutkového stavu. Práva oprávneného neboli porušené a postupom súdu mu nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie, ku ktorým súd dospel z predložených listinných dôkazov.
26. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-243/08 Pannon).
27. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.
28. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP.
29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).