Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-21-2020.pdf
PDF · 101.37 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/21/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: matky V. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XXX, a otca: P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XXX, právne zastúpeného JUDr. Ľubomírom Vanekom, advokátom so sídlom Skalica, Potočná 169/85, za účasti Krajskej prokuratúry Trnava, o návrhu otca na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 5. februára 2020 č.k. 8P/80/2019-62, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie rozhodol, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. C. každý párny týždeň v roku od piatka od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok v čase od 24.12. od 11.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod. a každý nepárny rok v čase od 31.12. od 10.00 hod. do 02.01. do 18.00 hod. nasledujúceho roka; počas veľkonočných sviatkov každý párny rok od Veľkého piatku od 11.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod.; počas letných prázdnin každoročne v mesiaci august od 01.08. od 10.00 hod. do 15.08. do 18.00 hod. s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a v určenom čase otcovi odovzdať v mieste jej bydliska a otec je povinný maloleté dieťa matke v určenom čase na rovnakom mieste vrátiť. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil ustanovením § 24 ods. 4 , ods. 5, § 26, § 36 ods. 1 veta prvá zákona o rodine, vecne súd dôvodil, že otec maloletého C. sa domáhal úpravy styku so synom z dôvodu, že tento nebol upravený v rozsudku, ktorým súd na čas po rozvode jeho manželstva s matkou maloletého schválil rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k maloletému, podľa ktorej je maloletý v osobnej starostlivosti matky. Otec má záujem o svojho syna, má s ním dobrý vzťah, matka však začala otcovi obmedzovať styk s maloletým. Matka s úpravou styku otca s maloletým nesúhlasila, navrhla aby bol určený dohodou. Poukazovala na zhoršené vzťahy medzi rodičmi dieťaťa, agresívne správanie otca, tvrdila, že je alkoholik, fajčí marihuanu, nie je zodpovedný, pretvaruje sa a maloletého ovplyvňuje sľubmi. Tvrdila, že keď sa chce otec spojiť s maloletým, mal vždy možnosť spojiť sa cez telefón matky, maloletého má každý víkend (niekedy od piatku do nedele, niekedy len v sobotu), podľa dohody. Otec dôrazne odmietal tvrdenia matky, že sa o maloletého nezaujíma, alebo že by sa voči nemu správal nezodpovedne, chce sa podieľať na jeho výchove, v čom matka neustále bráni. Kolízny opatrovník navrhol, aby bol upravený styk otca s maloletým, nakoľko maloletý trávi s otcom málo času
a dohoda medzi rodičmi je problematická. Šetrenie pomerov u matky sa nepodarilo uskutočniť, keď napriek dohodnutému termínu návštevy nikto neotváral. S maloletým C. bol dohodnutý pohovor, matka sa nedostavila s maloletým na úrad, ani sa neospravedlnila, úrad matku kontaktoval niekoľkokrát, nikdy nezdvihla telefón. Bol však vykonaný pohovor s maloletým, ktorý sám uviedol, že má záujem stretávať sa s otcom kľudne aj každý víkend, aj cez týždeň. Kolízny opatrovník aj prokurátor Okresnej prokuratúry Skalica mali za to, že navrhovaná úprava styku je v záujme maloletého.
3. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodičia sa nevedia na styku otca s maloletým dohodnúť a tento prebieha nepravidelne, pričom maloletý má právo sa stretávať aj s otcom, zároveň je to potrebné aj pre jeho zdravý vývoj. Starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, u matky má dieťa vytvorené stabilné rodinné zázemie, otec sa s maloletým stretáva približne dvakrát za mesiac, ale nepravidelne. Súd sa pokúsil vykonať pohovor aj s maloletým C. ale neúspešne, nakoľko matka dvakrát súdu uviedla, že maloletý je chorý (aj keď túto skutočnosť súdu nepreukázala), rovnako kolíznemu opatrovníkovi sa nepodarilo vykonať pohovor s maloletým pre správanie matky, ktorá v dohodnutý deň neumožnila prístup kolízneho opatrovníka do domácnosti a už sa mu viac neozvala. Matka s otcom nekomunikuje ani ohľadne zdravotného stavu maloletého, jeho školského prospechu, na jeho záujem reaguje tým, že otca to nemusí zaujímať. Ďalej súd uviedol, že matka sa nedostavila ani na jedno pojednávanie, na ktoré bola riadne a včas predvolaná, vo svojich vyjadreniach k návrhu iba konštatovala, že trvá na styku otca s maloletým podľa ich vzájomnej dohody. Maloletý pritom uviedol pred pracovníkom ÚPSVaR dňa 06.08.2019, že sa chce stretávať s otcom od piatku do nedele a kľudne aj každý víkend a aj cez týždeň po škole. Maloletý sa tiež vyjadril, že otec píše matke SMS správy, že sa má záujem s ním stretnúť, avšak matka mu neodpisuje, následne otec kontaktuje maloletého a ten ide za matkou a hovorí jej, aby otcovi odpísala. V rovnakom duchu sa vyjadril aj triedny učiteľ maloletého, ktorému mal. C. sám povedal, že by chcel tráviť viac času s otcom, keď však túto informáciu učiteľ odovzdal matke, bola toho názoru, že otec má na syna zlý vplyv, keď je s ním sa neučí, nepripravuje sa, len sa spolu zabávajú.
4. Na základe takto zisteného skutkového stavu dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh otca je v celom rozsahu dôvodný. Pri rozhodovaní súd dbal na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Poukázal na problémovú komunikáciu s matkou, ktorá otca nedostatočne informuje o maloletom a nereaguje na správy otca, keď sa chce stretnúť s maloletým, upravil súd ich stretávanie s určením presného časového rámca, nakoľko dohoda medzi rodičmi je zložitá až nemožná. Ani počas konania nevidel súd ochotu zo strany matky dohodnúť sa s otcom ohľadne styku s maloletým, naopak mal preukázané, že matka bezdôvodne bráni otcovi v ich stretávaní. Bezdôvodné bránenie maloletému dieťaťu v styku s rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti, sa pokladá za výrazný nedostatok vo výchove maloletého dieťaťa, ktorý môže ohroziť vývoj osobnosti dieťaťa v citovej a charakterovej oblasti. Matka nerešpektuje právo otca stretávať sa s maloletým a otcovi umožní styk iba kedy chce ona, takýto model stretávania by však i naďalej nebol v záujme maloletého dieťaťa, ktoré má už takmer 15 rokov a nemožno mu v tejto dôležitej fáze vývinu zakazovať alebo obmedzovať styk s otcom a podriaďovať ho len rozhodnutiu matky. V danom prípade má maloletý záujem stretávať sa častejšie s otcom, preto je potrebné rešpektovať aj názor maloletého a súdom upravený rozsah styku je preto jednoznačne v záujme maloletého dieťaťa.
5. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 52 CMP s poukazom na ustanovenie § 57 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého, ktorá uviedla, že s rozhodnutím súdu nesúhlasí z dôvodu, že maloletý C. je od septembra 2019 každý týždeň počas víkendu u otca, chodí k nemu niekedy aj v týždni po škole. Keďže maloletý bol chorý a nemohol sa dostaviť na výsluch, kde nevyslovil svoj názor, matka má za to, že súd rozhodol bez neho. Keď mu teraz ukázala, ako sa bude stýkať s otcom, nesúhlasí s tým ani maloletý C.. Uviedla, že ona svoju neúčasť na súde dňa 05.02.2020 takisto ospravedlnila, pretože bola chorá. Matka má za to, že je tu zaujatosť súdu a preto žiadala vytýčenie ďalšieho pojednávania.
7. Otec maloletého, kolízny opatrovník, ani okresný prokurátor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je správny.
9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení jeho rozhodnutia a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). K odvolacím argumentom matky však dopĺňa nasledovné:
10. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
11. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
12. Styk rodiča s maloletým dieťaťom sa uskutočňuje predovšetkým v záujme dieťaťa a jeho účelom je najvhodnejším spôsobom a čo v najväčšej miere zmenšovať nepriaznivé dôsledky narušených vzťahov medzi rodičmi, ktoré často majú mimoriadne nepriaznivý dopad na celkový psychický stav dieťaťa a jeho citovú výchovu. Styk rodiča s maloletým dieťaťom má zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičom, aby dieťa pokiaľ možno v minimálnej miere pociťovalo výchovu v neúplnej rodine. K splneniu tohto cieľa by mali obaja rodičia prispievať a snažiť sa o vytvorenie priaznivých podmienok bez ohľadu na existenciu rozporov medzi nimi. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani to, že záujem na vytvorení dobrých citových vzťahov medzi dieťaťom a rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, je daný aj tým, že tento citový vzťah v prípade neočakávaných životných udalostí umožní nahradiť výchovu týmto rodičom. Pri rešpektovaní všetkých vyššie uvedených prirodzených potrieb dieťaťa treba však v každom prípade posúdiť aj schopnosť rodiča na výchovu dieťaťa, a tomuto prispôsobiť úpravu styku. Iba mimoriadne, ak je to potrebné v záujme zdravia dieťaťa, súd styk dieťaťa s rodičom obmedzí, alebo ho i zakáže. Spoľahlivá úvaha o tom, či je styk rodiča, ktorý nemá dieťa vo svojej výchove, s maloletým dieťaťom na prospech tohto dieťaťa a ďalej, aká úprava tohto styku zodpovedá v konkrétnom prípade najlepšiemu záujmu dieťaťa a pomerom oboch rodičov, je podmienená náležitým zistením skutkového stavu veci. Iba v takomto prípade možno zhodnotiť niektoré okolnosti, týkajúce sa maloletého dieťaťa a niektoré skutočnosti, týkajúce sa rodičov, predovšetkým zhodnotenie veku a zdravotného stavu maloletého dieťaťa, jeho citového vzťahu k rodičom, osobných a rodinných pomerov rodičov, vzájomný vzťah rodičov a ich časové a materiálne možnosti a ďalšie významné okolnosti a tomuto potom treba prispôsobiť frekvenciu styku tak, aby bolo stretávanie s druhým rodičom dieťaťu na prospech. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva pritom vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa okolností konkrétneho prípadu prevážiť nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality zostáva na vnútroštátnych súdoch, ktoré sú v bezprostrednom kontakte so zúčastnenými stranami.
13. V prejednávanej veci rodičia maloletého sú rozvedení a nežijú v spoločnej domácnosti, maloletý C. je zverený do osobnej starostlivosti matky, styk otca so synom nebol súdom upravený. Je nepochybne v záujme maloletého, aby bol zabezpečený jeho pravidelný osobný styk s otcom, ktorý má syna rád a chcel by sa v čo najširšej miere podieľať na osobnej starostlivosti a výchove svojho syna. Odvolací
súd pripomína, že maloleté dieťa má právo na styk s oboma rodičmi, a toto právo vyplýva priamo zo zákona, pričom je vylúčené, aby súd, pokiaľ sa rodič nemajúci dieťa vo svojej osobnej starostlivosti, na súde domáha úpravy styku s maloletým, toto odmietol urobiť a styk vôbec neupravil. Pokiaľ teda v uvedenom prípade matka žiadala návrh otca na úpravu styku zamietnuť a ponechať styk ako doteraz na „dohodu“ rodičov, odvolací súd uvádza, že toto nebolo možné. V konaní bolo preukázané, že žiadna právne relevantná dohoda medzi rodičmi neexistuje a „dohoda“ tak, ako si ju zrejme matka dieťaťa vysvetľuje, je v skutočnosti ten model stretávania, ktorý sa matka snaží vnútiť otcovi podľa jej vlastných predstáv o vhodnosti styku otca s maloletým.
14. V zmysle § 25 v spojení s § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností s tým, že ak sa nedohodnú, súd ich môže upraviť aj bez návrhu. Takto sa môžu dohodnúť aj o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia vo veci, vtedy sa dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom stane súčasťou rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností alebo v opačnom prípade, teda ak sa o tejto otázke nedohodnú, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí. Jediná výnimka z tohto platí vtedy, ak rodičia výslovne úpravu styku žiadajú neupraviť. To bol aj prípad rodičov maloletého C. v rozvodovom konaní, ktoré prebehlo v roku 2018, kedy žiadali schváliť na čas po rozvode rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k maloletému bez úpravy styku otca s maloletým, pretože v tom čase boli schopní túto otázku riešiť aj bez súdneho rozhodnutia. Ako však vyplynulo z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie, pomery sa odvtedy evidentne zmenili, rodičia sa už dohodnúť nevedia a stretávanie otca s maloletým je predmetom ich sústavných konfliktov. Otec teda dôvodne využil svoje právo domáhať sa na súde úpravy styku s maloletým a súd mal povinnosť styk upraviť aj v prípade ak s tým matka nesúhlasila, preto súd prvej inštancie postupoval správne. Požiadavke matky o ponechanie styku otca s maloletým bez súdnej úpravy preto z uvedených dôvodov nebolo možné vyhovieť.
15. Ani skutočnosť, že maloletý C. chodí od septembra 2019 každý týždeň počas víkendu k otcovi a niekedy aj cez týždeň po škole, ako tvrdí matka v odvolaní, nie je dôvodom, pre ktorý by súd nemal vydať rozhodnutie o úprave styku. Bez súdneho rozhodnutia totiž nemá otec žiadnu záruku, že tento stav ( kedy matka nebráni otcovi v styku s maloletým) by nerušene pokračoval aj v budúcnosti, zvlášť keď matka v minulosti preukázateľne otca v styku so synom obmedzovala, uzurpovala si právo sama rozhodovať o podmienkach ich styku, ktoré navyše považovala za dohodu rodičov. Súdna úprava styku otca s maloletým je v tomto prípade nepochybne potrebná a na prospech maloletého.
16. Odvolací súd nezdieľa ani ten názor matky, podľa ktorého súd prvej inštancie pochybil, pretože rozhodol bez vypočutia maloletého C.. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že to bolo práve zavinením matky, pokiaľ sa maloletého súdom nepodarilo vypočuť, matka bola opakovane vyzývaná na zabezpečenie jeho účasti na súde za účelom jeho vypočutia, táto však ani maloletého k výsluchu nepriviedla, ani sama sa pojednávania nezúčastnila a so súdom nijako nespolupracovala. Jej ospravedlnenia neboli dostatočne podložené relevantnými dôkazmi a berúc do úvahy celkový postoj matky k riešenej problematike ( aj podľa vyjadrení kolízneho opatrovníka, komunikáciu s ktorým matka rovnako odmietala), javí sa potom konanie matky pred súdom ako účelové s cieľom spôsobiť obštrukcie, predĺžiť konanie a oddialiť rozhodovanie vo veci. Napriek uvedenému mal prvoinštančný súd podľa názoru odvolacieho súdu vo vykonanom dokazovaní dostatočný podklad pre vydanie rozhodnutia, a mal aj dostatočne preukázanú vôľu maloletého C. na pravidelnom stretávaní s otcom, ktorú chlapec vyjadril pred pracovníkom ÚPSVaR dňa 06.08.2019 a nebol žiadny dôvod takto prejavenú vôľu maloletého spochybňovať. Správne preto rozhodoval prvoinštančný súd prihliadajúc aj na tento vyslovený názor maloletého, ktorý vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa bolo treba vziať v úvahu. Matka v odvolaní tvrdila, že teraz už s úpravou styku podľa rozhodnutia súdu (ktoré mu matka ukázala) nesúhlasí ani maloletý C., uvedené však zostáva iba v rovine matkinho tvrdenia, ktoré ničím nepodložila. Odvolací súd mal za to, že rozsah styku tak, ako bol upravený súdom prvej inštancie zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletého s tým, že ak sa pomery účastníkov zmenia, ktorýkoľvek z účastníkov môže podať návrh na zmenu rozhodnutia.
17. Vychádzajúc z uvedeného, keďže matka ani v odvolacom konaní neuviedla žiadne také podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, a ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
18. Zároveň odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ustanovení § 52 CMP v spojení s § 58 CMP a ust. § 396 ods. 1 CSP.
19. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého, styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.