Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/292/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členov senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: Z. Z., I.. XX. XX. XXXX, Z. B. - H. XXX, zastúpeného JUDr. Vladimírou Houdek Běhalovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Rastislavova 68, proti žalovanej: Obec Perín - Chym, so sídlom Perín - Chym 180, IČO: 00 324612, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Macko s.r.o., so sídlom v Košiciach, Čsl. armády 6, o umožnenie výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 20. 06. 2019 č.k. -182 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie") uznesením zastavil konanie a rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak po tom, ako žalobca písomným podaním, doručeným súdu dňa 17. 05. 2019 oznámil, že berie žalobu, ktorou sa domáhal voči žalovanému umožnenia výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, späť. Dôvodom späťvzatia je skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá Dohoda o zrušení, úprave a zriadení vecného bremena. Súčasťou tejto dohody bolo, že žalobca zoberie žalobu späť a žalovaná so späťvzatím udelí súhlas, pričom žalobca požiada súd, aby mu priznal náhradu trov konania. V bode 4 ods. 12 spomínanej dohody sa žalovaná zaviazala uhradiť žalobcovi trovy konania na základe právoplatného uznesenia súdu. Nakoľko zápis v katastri nehnuteľností ohľadom spomínaného vecného bremena na základe dohody bol vykonaný, žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť. Žalobca podal žalobu dôvodne po tom, čo sa snažil situáciu so žalovanou riešiť, avšak bezvýsledne. Pokiaľ by k dohode so žalovanou nedošlo, bol by v konaní úspešný. K späťvzatiu žaloby došlo len z dôvodu správania žalovanej, ktorá po uplynutí piatich rokov od začatia konania uzavrela so žalobcom dohodu a umožnila tak žalobcovi do budúcnosti vykonávať práva z vecného bremena spočívajúceho v prejazde a prechode k rodinnému domu žalobcu.

3. S poukazom na , súd prvej inštancie konanie zastavil po tom, ako žalobca zobral žalobu späť a žalovaný so späťvzatím žaloby vyslovil súhlas.

4. O trovách konania rozhodol v zmysle tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu. Dôvodom späťvzatia žaloby bola dohoda o mimosúdnom usporiadaní sporu medzi účastníkmi konania a po porovnaní žalobnej žiadosti s obsahom tejto mimosúdnej dohody mal súd za to, že zastavenie konania procesne zavinila žalovaná. Preto jej vznikla povinnosť nahradiť trovy konania žalobcovi.

5. Proti tomuto uzneseniu, a to (len) voči výroku o trovách konania v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná a odvolaciemu súdu navrhla, aby napadnutý výrok zmenil tak, že žiadnej zo sporových strán neprizná náhradu trov konania. Žalovaná poukázala na to, že nezapríčinila zastavenie konania, ako nesprávne uzavrel súd prvej inštancie. Medzi stranami sporu došlo k uzavretiu dohody o zrušení, úprave a zriadení vecného bremena, táto však vychádzala z riešenia rôznych vzťahov a záujmov a zakladá nové usporiadanie vzťahov zmluvných strán do budúcna. Žalobca mal pôvodne zriadené len oprávnenie z vecného bremena typu in personam, ktoré sa viazalo len k jeho osobe a nemal ani reálnu technickú možnosť prejsť na svoj pozemok na základe pôvodnej dohody, podľa ktorej by musel prejsť odtokový kanál (tzv. šanec), strom a existujúci železný plot na betónových základoch. Nová dohoda založila nové práva a povinnosti, vecné bremeno in rem. Dohodou tak došlo k inému usporiadaniu vzťahov, ako bolo na základe pôvodnej dohody. Obsah dohody bol logickým konsenzuálnym zastrešením situácie v záujme oboch sporových strán, avšak zastavenie konania vzhľadom na jej obsah nezapríčinila žalovaná. Žiadna zistená okolnosť nenasvedčuje tomu, že by žaloba bola podaná dôvodne. Súd prvej inštancie bližšie nerozviedol svoje úvahy o porovnaní žalobnej žiadosti a obsahu mimosúdnej dohody, jeho rozhodnutie je tak nedostatočné a arbitrárne. K odvolaniu pripojila spomínanú dohodu, výpis z LV a geometrický plán k pôvodnej dohode a novej dohode, ako aj fotografie preukazujúce, že pôvodný vstup žalobcu pred dohodou musel byť cez tzv. šanec a plot.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol potvrdiť napadnutý výrok ako vecne správny. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. K odvolacím námietkam uviedol, že pôvodne vecné bremeno bolo zriadené na základe geometrického plánu vypracovaného na základe objednávky žalovanej. Žalobca sa snažil so žalovanou uvedenú situáciu riešiť, keďže pôvodné vecné bremeno nikdy nesiahalo až po hlavnú cestu, ale iba po plot, ktorý je vidno na fotografii predloženej žalovanou. Problém bol v tom, že žalobca sa nemohol dostať na pozemok zaťažený vecným bremenom z hlavnej cesty. Žiadal preto žalovanú o súčinnosť pri premiestnení stĺpu a zhotovenie premostenia cez rigol. Žalovaná neumožnila žalobcovi premiestnenie stĺpa ani zhotovenie premostenia, preto žalobca využíval vecné bremeno v rozsahu, v akom bolo zriadené. Po tom, čo obec prenajala obecnú budovu (kultúrny dom) súkromníkovi, ktorý si v nej zriadil pizzeriu, zákazníci pizzerie začali parkovať motorové vozidlá na pozemku zaťaženom v prospech žalobcu vecným bremenom. Aj túto situáciu sa žalobca snažil riešiť so žalovanou, avšak bezvýsledne. Žalovaná pritom mohla urobiť kroky vedúce k tomu, aby na parcele zaťaženej vecným bremenom nemohli parkovať autá zákazníkov pizzerie. Žalobu podal z dôvodu, že so žalovanou sa nevedel na týchto skutočnostiach dohodnúť. Za nelogickosť pôvodného vecného bremena mohla žalovaná, ktorá zadala vypracovanie geometrického plánu, ktorý nezohľadňoval situáciu v teréne. Dohoda o zrušení pôvodného a zriadení nového vecného bremena nie je výhodná len pre žalobcu, avšak aj pre žalovanú, ktorá bola povinná umožniť výkon práva z vecného bremena. Takýmto spôsobom by prišla o nájomcu obecnej budovy, pretože zákazníci pizzerie by nemali kde parkovať.

7. Žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobcu zotrvala na svojej odvolacej argumentácii.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. (ďalej len „") v rozsahu danom ust. a a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.

9. Uznesenie je v napadnutom výroku o trovách konania vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. , potvrdil.

10. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

11. V prípade zastavenia konania platí, že súd pri rozhodovaní o trovách konania zohľadňuje, či niektorý z účastníkov nezavinil, že sa konanie muselo zastaviť. V takom prípade je povinný nahradiť jeho trovy. Otázku, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené treba posudzovať podľa procesného výsledku. Ak žalobca vezme návrh späť a nejde o prípad, že sa tak stalo z dôvodu správania žalovaného, z procesného hľadiska zásadne platí, že žalobca zavinil zastavenie konania. Preto je povinný nahradiť trovy konania žalovanému.

12. Odvolací súd považuje za správny názor súdu prvej inštancie, že v danom prípade z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania žalovaná. Dôvodom späťvzatia žaloby zo strany žalobcu bola tá

skutočnosť, že strany sporu usporiadali sporné vzťahy medzi nimi na základe dohody upravujúcej výkon práva žalobcu vyplývajúceho z vecného bremena.

13. Žaloba bola zo strany žalobcu podaná z dôvodu, že žalovaná mu bránila vo výkone práva vyplývajúceho z vecného bremena, dohodnutého medzi stranami sporu. V dôsledku uzavretia mimosúdnej dohody došlo k usporiadaniu vzájomných vzťahov medzi stranami sporu s tým, že práva vyplývajúceho z vecného bremena zostali žalobcovi zachované, aj keď v inej podobe, ako boli pôvodne dojednané. Práve uzavretie mimosúdnej dohody bolo tou skutočnosťou, ktorá prispela k vyriešeniu vzájomných vzťahov medzi stranami sporu tým, že práva vyplývajúceho z vecného bremena žalobcovi, aj keď v inej podobe, zostali zachované. Nemožno sa stotožniť s názorom žalobcu, že v konaní by bol úspešným, keďže v dnom prípade nedošlo k vecnému preskúmaniu žaloby a rozhodnutiu súdu vzhľadom na späťvzatie žaloby zo strany žalobcu. Niet však pochýb o tom, že práva vyplývajúceho z vecného bremena zostali žalobcovi zachované a zároveň podaním žaloby dosiahol, že vzťahy medzi stranami sporu sa usporiadali tak, že žalobca má zabezpečený nerušený výkon práva užívať prístupovú cestu k svojej nehnuteľnosti, čo bolo aj cieľom podanej žaloby.

14. Na základe týchto úvah možno jednoznačne konštatovať, že z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila žalovaná, ktorá prejavila ochotu usporiadať vzájomné vzťahy so žalobcom tak, aby bol zabezpečený nerušený výkon práv žalobcu, vyplývajúcich z vecného bremena.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s potvrdil uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správne.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle v spojení s tak, že úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).