Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Pc/3/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Valentom vo veci navrhovateľa: P. Č., N.. XX.XX.XXXX, C. A. B., W., S. C. X, C.. Č.. W. Š.M., N. XX P., XXXX C. proti osobe povinnej z vyživovacej povinnosti: J. Č., N.. XX.XX.XXXX, C. A. Y. X., C.. Č.. A. X., S. XX o návrhu navrhovateľa na zvýšenie vyživovacej povinnosti takto

rozhodol:

Súd vyživovaciu povinnosť osoby povinnej z vyživovacej povinnosti J. Č., N.. XX.XX.XXXX voči navrhovateľke P. Č., N.. XX.XX.XXXX, naposledy upravenú rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. -7 zo dňa 21.04.2011 z v y š u j e zo sumy 30,- € mesačne na sumu 50,- € mesačne počnúc dňom 13.02.2020, ktoré zvýšené výživné je osoba povinná z vyživovacej povinnosti zasielať k rukám navrhovateľky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

Zročné výživné za obdobie od 13.02.2020 do 26.05.2020 spolu vo výške 68,66 € je osoba povinná z vyživovacej povinnosti p o v i n n á zaplatiť v 10,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka podala na tunajší súd dňa 13.02.2020 návrh, ktorým sa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti voči osobe povinnej z vyživovacej povinnosti (otec navrhovateľky) zo sumy 30,- € mesačne na sumu 250,- € mesačne počnúc dňom podania návrhu na začatie konania (13.02.2020). Návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti navrhovateľka dôvodila tým, že posledná úprava výšky vyživovacej povinnosti vo vzťahu k nej bola realizovaná v čase jej maloletosti v rámci rozvodového konania a od tohto obdobia nedošlo k úprave výšky vyživovacej povinnosti napriek tomu, že na strane navrhovateľky došlo k podstatnej zmene pomerov a to tým, že dovŕšila plnoletosť, naďalej pokračuje v riadnom dennom štúdiu na strednej škole, výživou je odkázaná na svojich rodičov a v súčasnej dobe spoločne s matkou žije mimo územia Slovenskej republiky (Š.) a jedine matka sa podieľa na úhrade všetkých nákladov spojených s pokrývaním potrieb navrhovateľky.

2. Osoba povinná z vyživovacej povinnosti nesúhlasila so zvýšením vyživovacej povinnosti, otec navrhovateľky argumentoval tým, že nie je v jeho reálnych schopnostiach a možnostiach prispievať výživným v rozsahu 250,- € mesačne ako to požaduje navrhovateľka, pretože jeho príjem je na úrovni minimálnej mzdy, je nemajetný, nevlastní nehnuteľnosti ani žiadne hnuteľné veci väčšej majetkovej hodnoty. Súčasne poukázal na to, že podanie návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti

zo strany navrhovateľky, ktorá je jeho dcérou, je len pomstou za to, že došlo k vzájomným nezhodám a nedorozumeniam medzi ním a navrhovateľkou, pričom do podania návrhu na začatie súdneho konania riadnym spôsobom spolu komunikovali, i keď sa navštevovali len sporadicky. Ďalej osoba povinná z vyživovacej povinnosti poukázala na skutočnosť, že materiálne podmienky na strane matky navrhovateľky a jeho materiálne podmienky sú diametrálne odlišné, samotná navrhovateľka dosahuje ako študentka vyšší príjem ako on, ktorý riadnym spôsobom pracuje, tiež uviedol, že navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s partnerom, ktorý sa podieľa na pokrývaní jej potrieb.

3. Súd opakovane vo veci určil termín pojednávania, posledne na deň 26.05.2020, na ktorý účastníkov konania riadnym spôsobom predvolal. Navrhovateľka neúčasť ospravedlnila emailovým podaním z dôvodu zdržiavania sa mimo územia Slovenskej republiky (Š.) ako i z dôvodu pandémie COVID-19. Nežiadala však pojednávanie odročiť. S využitím ustanovenia , súd preto vykonal pojednávanie v neprítomnosti navrhovateľky.

4. Súd realizoval dokazovanie vo veci výsluchom osoby povinnej z vyživovacej povinnosti, oboznámil sa s potvrdeniami o príjme navrhovateľky, matky navrhovateľky J. Č.P., osoby povinnej z vyživovacej povinnosti J. Č., predloženými listinnými dôkazmi účastníkov konania ako i pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. na základe čoho súd zistil, že posledná úprava výšky vyživovacej povinnosti osoby povinnej z vyživovacej povinnosti voči navrhovateľky bola realizovaná v čase maloletosti navrhovateľky v rámci rozvodového konania jej rodičov J. Č. P. J. Č., rozsudkom OS Žiar nad Hronom sp. zn. zo dňa 21.04.2011, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 11.05.2011 s tým že výška vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke bola ustálená na sumu minimálneho výživného, t. j. v rozsahu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Z dokazovania a to vyjadrenia samotnej navrhovateľky a tiež osoby povinnej z vyživovacej povinnosti má súd za preukázané, že otec si vo vzťahu k dcére plní zákonnú vyživovaciu povinnosť v sume 30,- € mesačne. Navrhovateľka predložila súdu listiny preukazujúce tvrdenia o tom, že i keď je plnoletou, naďalej je výživou odkázaná na svojich rodičov, pretože pokračuje v riadnom dennom štúdiu v odbornej strednej škole G., pričom sa jedná o špecializovanú strednú školu zameranú na starostlivosť na území Š.M., kde aktuálne žije spoločne so svojou matkou. Navrhovateľka deklarovala majetkové pomery a tiež príjem matky za obdobie posledných 12 mesiacov v rozsahu od 1.403,- CHF po sumu 3.746,- CHF. Ďalej z predložených potvrdení mal súd za preukázané, že samotná navrhovateľka dosahuje príjem v sume 744,25 CHF. Navrhovateľka predložila originál poštových poukážok, ktorými preukazovala úhradu nákladov za mesiac november 2019 v sume 500,- CHF, za mesiac február 2020 v sume 180,- CHF, v mesiaci september 2019 v sume 702,- CHF, v mesiaci január 2020 v sume 60,- CHF, v mesiaci február 2020 v sume 225,- CHF, v mesiaci január 2019 v sume 1.787,- CHF, ako i úhradu platieb, ktoré realizuje matka navrhovateľky v súvislosti s bývaním. Otec navrhovateľky (osoba povinná z vyživovacej povinnosti) nesúhlasil so zvýšením výživného argumentujúc tým, že jeho aktuálny príjem je na úrovni minimálnej mzdy v rozsahu 400,- € netto mesačne, ktorý príjem mu nepostačuje ani na pokrytie vlastných potrieb so zdôraznením, že navrhovateľka nie je odkázaná na výživné, ktorým jej prispieva, pretože má sama príjem, žije v spoločnej domácnosti s partnerom, ktorý ju finančne zabezpečuje. Osoba povinná z vyživovacej povinnosti zdôrazňovala skutočnosť, že podaným návrhom na zvýšenie vyživovacej povinnosti navrhovateľka šikanuje a mstí sa otcovi za vzájomne narušené vzťahy. K svojim osobným pomerom sa osoba povinná z vyživovacej povinnosti vyjadrila tak, že žije v spoločnej domácnosti s S. A., pričom zo svojho príjmu uhrádza potreby v súvislosti s bývaním formou nájomného, kde nájom obsahuje i úhradu všetkých inkasných poplatkov ako je elektrina a kúrenie mesačne sumou vo výške 340,- €. Zvyšné finančné prostriedky využíva za účelom zabezpečenia stravy, ošatenia a tiež zabezpečovania medikamentnej liečby, pretože má nepriaznivý zdravotný stav v súvislosti so zvýšeným krvným tlakom, ako i v súvislosti s ochorením cukrovky. Vyjadroval sa, že prakticky je bezdomovcom, jeho adresa pobytu je obec X. a bývanie má zabezpečené len formou prenájmu s tým, že v poslednom období práve v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu bol dlhodobo aj práceneschopný. Deklaroval príjem od aktuálneho zamestnávateľa C. W.Á. P., B.. B. T.. Y.. A. na úrovni minimálnej mzdy a výška brutto príjmu je na úrovni 520,- €. Súčasne uviedol, že jeho predchádzajúci zamestnávateľ Q. K. Q. Z. autobusová doprava, u ktorého pracoval v minulosti s príjmom v rozsahu 1.000,- až 1.300,- € brutto mesačne s ním ukončil pracovný pomer z dôvodu organizačných zmien. Vysvetlil, že v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu nie je jednoduché pre neho uplatniť sa na trhu práce i s prihliadnutím na skutočnosť, že je vo veku 57 rokov, no napriek tomu dlhodobo pracuje ako vodič.

5. Podľa , (ďalej len ZoR) je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, pokiaľ deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

6. Podľa § 62 ods. 4, ods. 5 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ak nie je nevyhnutné ich vynaložiť.

7. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

8. Podľa § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

9. Ustanovenie ZoR v spojitosti s (ďalej len ) umožňuje v prípade, ak nastane zmena pomerov aj bez návrhu pri maloletých deťoch a v iných prípadoch len na návrh dohody a súdne rozhodnutia o výživnom zmeniť. Za zmenu pomerov je nutné považovať zmenu, ktorá sa závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s pomermi v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu ohľadom výšky vyživovacej povinnosti.

10. Z dokazovania, ktoré súd vykonal mal jednoznačne za preukázané, že posledná úprava výšky vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k dcére, bola realizovaná v čase jej maloletosti v rámci rozvodového konania rodičov rozsudkom sp. zn. zo dňa 21.04.2011. V čase tohto rozhodovania bol otec (osoba povinná z vyživovacej povinnosti), ako i matka navrhovateľky (J. Č.) bez akéhokoľvek príjmu a navrhovateľka v tom čase bola maloletá vo veku 11 rokov. Od tohto času nepochybne uplynula značná doba a došlo i k zmene pomerov a to ako na strane navrhovateľky, tak i na strane oboch rodičov. Navrhovateľka preukázala, že i keď je plnoletá, pripravuje sa v riadnom dennom štúdiu na svoje budúce povolanie štúdiom na strednej odbornej škole, kde podľa potvrdenia školy štúdium započala dňa 01.08.2019 a bude ukončené 31.07.2020. Aj v dôsledku fyzickej vyspelosti a dovŕšenia plnoletosti, ako i v dôsledku štúdia na strednej škole, nepochybne sa zvýšili i potreby na strane navrhovateľky. Podstatným spôsobom sa však zmenili pomery u navrhovateľky i tým, že aktuálne žije mimo územia Slovenskej republiky, má vlastný príjem na úrovni 745,- CHF a uhrádza nevyhnutné výdavky spojené so štúdiom, ako i nevyhnutné výdavky v spojitosti so zdravotným poistením. K zmene pomerov došlo aj u matky navrhovateľky. Od času posledného rozhodovania, kedy bola matka navrhovateľky nezamestnaná sa jej pomery zmenili tým spôsobom, že aktuálne dosahuje príjem od 1.403,- CHF až do 3.746,- CHF mesačne, z ktorého príjmu uhrádza nevyhnutné výdavky v spojitosti s bývaním a zabezpečovaním osobných potrieb na území Š., kde aktuálne žije. Aj na strane otca (osoby povinnej z vyživovacej povinnosti) došlo k zmene pomerov od času posledného rozhodovania a to tým, že v súčasnej dobe už nie je nezamestnaným. Jeho príjem je na úrovni 400,- € netto mesačne, z ktorého uhrádza vlastné potreby.

11. Po zohľadnení všetkých uvedených skutočností súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti osoby povinnej z vyživovacej povinnosti (otca) vo vzťahu k navrhovateľke zo sumy 30,- € mesačne na sumu 50,- € mesačne, ktorá zodpovedá jednak zmeneným pomerom na strane navrhovateľky ako i jej odôvodneným potrebám, s prihliadnutím tiež na podstatnú zmenu pomerov na strane matky navrhovateľky a tiež otca. Príjem navrhovateľky v súčasnej dobe je vyšší ako príjem samotnej osoby povinnej z vyživovacej povinnosti a obdobne podstatným spôsobom od času posledného rozhodovania došlo k zmene pomerov i na strane matky navrhovateľky. Zákonná vyživovacia povinnosť nesvedčí len

pre jedného z rodičov, t. j. v danom konaní osoby povinnej z vyživovacej povinnosti (otec) ale i ďalšiemu rodičovi, ktorým je matka navrhovateľky J. Č.. Súd neprihliadal na vyjadrenie otca, že potreby navrhovateľky zabezpečuje jej aktuálny partner, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, pretože súd nemal za preukázané, že sa jedná o manžela navrhovateľky, a preto nie je možné konštatovať, že vyživovacej povinnosti osoby povinnej z vyživovacej povinnosti v tomto konaní predchádza vyživovacia povinnosť medzi manželmi, pokiaľ takýto partner navrhovateľky by jej manželom bol. Súd citlivo zohľadnil všetky okolnosti pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti a výživné zvýšil s prihliadnutím na všetky okolnosti prioritne na schopnosti a možnosti osoby povinnej ako i opodstatnené potreby na strane osoby z vyživovacej povinnosti oprávnenej.

12. Súčasne súd vyčíslil zročné výživné za obdobie od podania návrhu na začatie konania do dňa rozhodovania v zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine na sumu 68,66 € s tým, že pre zročné výživné súd povolil osobne povinnej z vyživovacej povinnosti s prihliadnutím na jej aktuálne osobné a majetkové pomery možnosť úhrady dlžného výživného formou pravidelných mesačných splátok.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie trov konania a ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania priznať nežiadal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Proti dohode rodičov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktorú súd rozsudkom schválil, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (EP).

Podľa štvrtej časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.