Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Co-225-2019.pdf
PDF · 81.02 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/225/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, Bratislava, Mlynská dolina, IČO: 47232480, zast.: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 47232471, proti žalovanej: I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., G. XX/XXX, o zaplatenie 245,91 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 4C/39/2017-25 zo dňa 23. mája 2019, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V odvolaním nenapadnutej časti (výrok I.) ponecháva rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Námestovo rozsudkom č.k. 4C/39/2017-25 zo dňa 23. mája 2019 zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 143,84 eur, zmluvnú pokutu vo výške 17,- eur a poštové úhrady vo výške 1,45 eur, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanú zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v pomere 66 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca podanou žalobou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú uhradiť mu sumu 228,81 eur, pokuty vo výške 17,- eur a sumu 1,45 eur titulom nákladov spojených s vymáhaním a na úhradu trov konania. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaná za služby v rozhodnom období tak, ako ich žalobca vyčíslil, neuhradila, avšak pokiaľ sa žalobca voči žalovanej domáha zaplatenia úhrady za obdobie viac ako 3 rokov pred podaním žaloby, je jeho právo premlčané, nakoľko žaloba na súd doručená 20.11.2017. Nárok žalobcu spočívajúci v neuhradených predpísaných platbách za obdobie od januára 2010 do októbra 2014 je premlčaný vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. S poukazom na uvedené skutočnosti súd priznal žalobcovi nárok na úhradu za služby verejnosti za obdobie od 20.11.2014 do 31.5.2017 zmluvnú pokutu vo výške 17,- eur a poštové sadzby vo výške 1,45 eur. Keďže žalobca bol v konaní úspešný len v pomernej časti, súd mu preto priznal náhradu trov konania v rozsahu 66 %.
2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie voči výroku II., ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku III. o trovách konania. Súd žalobcovi nepriznal časť uplatneného nároku, nakoľko podľa názoru súdu ide o čiastočne premlčanú pohľadávku, ktorej premlčanie skúmal ex offo, pravdepodobne v súlade s ust. § 54a OZ, nakoľko podľa akých ustanovení skúmal premlčanie konajúci súd v odôvodnení rozhodnutia, neuviedol. Súd sa pritom rozhodol postupovať v zmysle svojej argumentácie, konkrétne: „predmet sporu má spotrebiteľský charakter“. Žalobca s takýmto záverom súdu nesúhlasí a popiera ho v plnom rozsahu. Súd totiž vec nesprávne právne kvalifikoval. Uvedené rozhodnutie súdu odporuje ust. § 100 Občianskeho zákonníka,
konkrétne druhej vete, podľa ktorej na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Súd postupoval v rozpore so zákonom a nad rámec po jej kompetencie. Súd rozhodol o premlčaní ex offo. V zmysle uvedenej dikcie zákona má za to, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený na ustanoveniach zák. č. 340/2012 Z.z. nemožno kvalifikovať ako spotrebiteľský vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko ide o zákonnú povinnosť žalovanej platiť koncesionárske poplatky, na ktorú je viazané ust. § 3 a ust. § 6 zák. č. 340/2012 Z.z. a žalobca a žalovaná neuzatvorili žiaden formulárový typ zmluvy. Podľa názoru žalobcu nie je spor o úhradu koncesionárskych poplatkov ani sporom súvisiacim so spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko podmienky vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nebolo možné vzájomne upraviť. Uzatvorenie zmluvy medzi žalovaným a poskytovateľom elektrickej energie je právnou skutočnosťou spôsobujúcou vznik jeho zákonnej povinnosti. Súčasne nie sú splnené podmienky charakteru žalobcu a žalovaného ako dodávateľa a spotrebiteľa. Je vylúčené, aby šlo o spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom (ako to výslovne predpokladá znenie § 290 CSP), keďže nemôže byť pochýb o tom, že žalobca v tomto vzťahu nevystupuje ako dodávateľ, t.j. ako osoba, ktorá koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má za to, že v danom prípade súd nemal príslušnosť skúmať spor z úradnej moci, a tak nemohol bez akejkoľvek reakcie žalobcu na žalobu rozhodnúť o premlčaní nároku žalovanej, nakoľko nebola splnená podmienka podľa ust. § 100 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka. Konanie tak trpí vadou, pre ktorú je rozsudok súdu nesprávny. Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie tohto odvolania žiada súd, aby podľa ust. § 389 CSP zrušil prvostupňové rozhodnutie v napadnutej časti a vrátil vec na nové prejednanie alebo aby odvolací súd podľa § 388 CSP ho zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovanú na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.
3. Žalovaná v písomnom vyjadrení uviedla, že ona je na invalidnom dôchodku, a preto žiada o zrušenie zaplatenia dlhu a poukázala na to, že na RTVS písala, ale nedostala odpoveď. Poukázala na to, že ona zaplatila 145,- eur.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozhodnutie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojitosti s ust. § 391 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaním nenapadnutej časti ponechal rozsudok okresného súdu nedotknutý.
5. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
6. Podľa ust. § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu do ktorého právomoci vec patrí.
7. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
8. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 220 ods. 2 CSP, dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť (dôvod na zrušenie v odvolacom konaní), ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom.
9. V súlade s § 220 ods. 2 CSP musí súd v odôvodnení rozsudku podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku. Rozhodnutie súdu môže byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak súd v
odôvodnení rozhodnutia vymedzí po skutkovej stránke predmet konania a následne podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal. Musí byť jasne a zrozumiteľne vysvetlený myšlienkový postup súdu. Závery, ku ktorým súd dospel, musia byť pre adresáta prijateľné, racionálne a v konečnom dôsledku aj spravodlivé a presvedčivé. Ak rozhodnutie súdu nemá uvedené náležitosti, je nepreskúmateľné.
10. Odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje posúdenie vzťahu medzi žalobcom a žalovanou a tiež ustanovenia zákona, podľa ktorých okresný súd posudzoval premlčanie časti nároku uplatneného žalobcom. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojitosti s ust. § 391 CSP zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaním nenapadnutej časti ponechal rozsudok nedotknutý. V ďalšom konaní bude úlohou okresného súdu vysporiadať sa so skutočnosťami, ktoré boli dôvodom zrušenia rozhodnutia v tomto odvolacom konaní.
11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)