Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-220-2019.pdf
PDF · 92.95 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/220/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Jany Dudíkovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. J. E. nar. X.X.XXXX a mal. P. E. nar. X.X.XXXX bývajúcich u matky zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves detí rodičov: E. E. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na Q.. X. E. XXXX/XX v J. F. R. právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Urban s.r.o. so sídlom na Uhrovej ul. 18 v Bratislave v mene ktorej koná ako konateľ a advokát JUDr. Daniel Urban a H. E. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na Q.. X. E. XXXX/XX v J. F. R. právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Hovan a Hospůdka s.r.o. so sídlom na ul. M. Gorkého č. 8 v Spišskej Novej Vsi v zastúpení advokátov a konateľov JUDr. Pavol Hohova a JUDr. Tibor Hospůdka v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní matky voči rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 12.9.2019 č.k. 12P/143/2019
- 80 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že výživné naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves z 1.12.2015 č.k. 16P/169/2014-54 zvyšuje od otca pre mal. J. z 50,- € na 100,- € mesačne, pre mal. P. z 50,- € na 100,- € mesačne od 1.6.2019 do budúcna, ktoré je otec povinný platiť matke mal. detí vždy do 25. dňa v mesiaci dopredu.
Dlžné výživné za obdobie od 1.6.2019 do 31.8.2019 v sume 150,- € pre mal. J., 150,- € pre mal. P. povoľuje otcovi splácať matke mal. detí v mesačných splátkach po 20,- € na každé dieťa spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. J. z 50€ na 100€ mesačne a pre mal. P. z 50€ na 100€ mesačne od 3.6.2019, ktoré je otec povinný uhrádzať matke vždy do 25. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 3.6.2019 do 31.8.2019 pre mal. J. v sume po 144,89 € a pre mal. P. 144,89 € povolil povolil otcovi uhrádzať matke v mesačných splátkach po 20€ spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala matka v zákonnej lehote odvolanie a uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Matka nesúhlasila so záverom súdu uvedenom v bode 65 napádaného rozhodnutia, ktorým priznal výživné od 3.6.2019 t.j. odo dňa podania návrhu, postupujúc podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine. Matka uviedla, že návrh podala 1.6.2019, o čom svedčí aj potvrdenie z OS Spišská Nová Ves, preto mal súd dlžné výživné vyčísliť na 150 € na mal. J. a 150 € pre mal. P.. Vyslovila názor, že otec nežiadal splácať dlžné výživné v splátkach, preto súd nemal dôvod rozdeliť dlžné výživné na splátky. Uviedla, že súd nesprávne určil odôvodnené potreby maloletých detí a nesprávne zaviazal otca podieľať sa na ich potrebách. Na mal. P. vyčíslila v návrhu mesačné výdavky sumou 259 €
a na mal. J. 238 €, náklady na bývanie s maloletými deťmi činia v prepočte 76 € na jedno dieťa. Dôvodila, že kým celkové výdavky na deti sú 649€ mesačne, súd zaviazal otca prispievať sumou 200 € na obe deti, čo nepredstavuje ani 1/3 ich potrieb. Poukázala na to, že zabezpečuje deťom aj osobnú starostlivosť, kým otec sa s nimi nestretáva vôbec. Vyslovila názor, že súdom určené výživné je v rozpore so zásadami uvedenými v Zákone o rodine. Uviedla, že súd pochybil aj pri skúmaní výdavkov detí, keďže sa jedná o tínedžerov a dcéra P. aktívne športuje, čím sa u nej zvyšujú výdavky. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí stotožnil s jej argumentáciou, že výdavky na deti vzrástli, výdavky na život stúpli, došlo k zmene pomerov na strane otca a jeho príjem musí byť vyšší ako deklaruje, preto treba zohľadniť jeho potenciálny príjem. Konštatovala, že otec má dve vyživovacie povinnosti a s ohľadom na ne by mal zvážiť každú transakciu, preto podľa jej názoru súd mal dospieť k záveru, že otec je schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom v takej výške, aká zodpovedá ich výdavkom a vo väčšej miere ako ona. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo vo veci rozhodol tak, že zvýši výživné na mal. J. z 50 € na 180 € mesačne a na mal. P. 50 € na 195 € mesačne od 1.6.2019 do budúcna a následne upraví aj výšku dlžného výživného, ktoré povolí otcovi splácať tak, aby bolo celé splatené maximálne v lehote 6 kalendárnych mesiacov.
3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že s ním nesúhlasí a navrhol, aby odvolací súd odvolanie zamietol a potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Podľa jeho názoru matka vyčíslila výdavky na mal. P. na sumu 231 € a na mal. J. na sumu 190 €. Príjem matky je v sume 649,75 € a príjem otca 472,50 €. Z ustálenej rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že na výživu oprávneného prináleží výživné 25 % z príjmu povinného rodiča. Súd stanovil výživné na 200€ na obe maloleté deti a spolu s dlžným výživným 289,78 €, čo predstavuje 42,33 % z príjmu otca. Otec poukázal na ust. § 75 ods. 1 a § 62. ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorých súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, pričom obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Otec potvrdil, že sa na jeho strane zmenili osobné pomery, avšak nie v takej miere, aby bol schopný platiť 100% mesačných výdavkov na maloleté deti.
4. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť vzhľadom na výsledky dokazovania počas súdneho konania, keďže súd správne vyhodnotil všetky dostupné informácie a dôkazy, najmä prihliadol na záujem a potreby maloletých detí a zohľadnil finančné možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca.
5. Otec v podaní k vyjadreniu kolízneho opatrovníka zotrval na svojich písomných a ústnych vyjadreniach, ktoré korešpondujú v dotknutej časti s vyjadrením kolízneho opatrovníka.
6. Matka vo svojej odvolacej replike uviedla, že k vyjadreniu kolízneho opatrovníka nemá čo dodať, keďže v ňom nie je zmienka o dôvodoch jej odvolania. Vyslovila názor, že ňou navrhované rozhodnutie je v najlepšom záujme maloletých detí. K vyjadreniu otca uviedla, že neopomína, že aj ona sa má podieľať na zabezpečovaní potrieb maloletých detí, keďže deťom zabezpečuje bývanie, stravu, podporu, pripravuje sa s nimi do školy, stará sa o ich oblečenie, pripravuje im voľnočasový program, venuje sa im v maximálnej možnej miere, aby podporila ich osobnostný rast, podporuje ich v športe a robí pre nich čo len môže. Je to práve otec, ktorý starostlivosť a opateru o maloleté deti redukuje len na finančné výdavky, čo nezodpovedá zneniu Zákona o rodine (§ 62 ods. 4) a ani úmyslu zákonodarcu (vid' dôvodovú správu k Zákonu o rodine). K poukazovaniu otca na §75 ods. 1 Zákona o rodine poznamenáva, že z vykonaného dokazovania vyplýva. že je v schopnostiach a možnostiach otca nájsť si lepšie platené zamestnanie, čo konštatoval aj súd prvej inštancie. Uviedol, že otec má peňažné prostriedky z vyporiadania BSM pri použití ktorých mal brať do úvahy svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom ako aj pohľadávku otca z dedičského konania, čo je v prospech jej argumentov v odvolaní, že je v možnostiach otca, aby si svoju vyživovaciu povinnosť plnil v miere ňou navrhovanej. To isté sa týka aj citácie § 62 ods. 2 Zákona o rodine vo vyjadrení otca, kedy vzhľadom na vykonané dokazovanie a zatajovanie príjmov otca, avšak jeho majetkové pomery odôvodňujú, aby si svoju vyživovaciu povinnosť plnil v miere navrhovanej matkou. K vyjadreniam otca v otázke zmeny pomerov matka poznamenáva, že podľa vykonaného dokazovania jednoznačne došlo k zmene pomerov na strane otca aj maloletých detí. Vyslovil názor, že v prípade, ak by súd návrhu a odvolaniu matky vyhovel, on by sa podieľal na starostlivosti o maloleté deti väčšou mierou. Uviedol, že starostlivosť o maloleté deti je komplexná a nemožno ju redukovať len na ich finančné výdavky alebo len čisto matematicky ako argumentuje otec. K ostatným dôvodom jej odvolania
a argumentom sa otec nevyjadril, preto zotrváva na svojich doterajších prednesoch a tvrdeniach. Trvá na podanom odvolaní a navrhuje, aby odvolací sud jej odvolaniu vyhovel.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa ust. §388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.
9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, použil správne ustanovenia Zákona o rodine, ale nesprávne ich aplikoval na zistený skutkový stav, pretože nesprávne určil deň, počnúc ktorým výživné na maloleté deti zvýšil. Potvrdenie o prijatí návrhu na začatie konania v tejto právnej veci (č.l. 11) preukazuje, že návrh bol prijatý dňa 1.6.2019.
10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o rozsahu zvýšenej vyživovacej povinnosti odvolací súd dodáva, že predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine je výrazná zmena pomerov na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí sa jednať o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v tomto prípade ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určení rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, medzi ktoré patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom zmysle slova, šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie ako aj ďalšie potreby súvisiace s prehlbovaním a rozširovaním dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové a rekreačné potreby. Ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, preto ak je životná úroveň rodičov vyššia, je v záujme dieťaťa, aby sa na tejto úrovni podieľalo a malo z nej úžitok aj v budúcnosti. Výška výživného preto môže byť v tomto prípade určená tak, aby zodpovedala zvýšeným potrebám dieťaťa.
11. Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť otca k mal. J. a k mal. P. bola naposledy upravovaná rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 16P/169/2014-54 zo dňa 1.12.2015, v zmysle ktorého súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na ich výživu po 50 € mesačne na každé z nich. Otec si vyživovaciu povinnosť plní a nad rámec výživného na maloleté deti neprispieva. V čase predchádzajúcej úpravy výživného otec bol nezamestnaný a matka mala príjem 430 € mesačne. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dôsledne porovnal pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného so súčasnými pomermi a stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že boli preukázané zvýšené odôvodnené potreby maloletých detí od predchádzajúcej úpravy výživného, ktorá bola v roku 2015, pretože jednoznačne sa zvýšili ich odôvodnené potreby najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom, čím došlo k výraznému nárastu ich odôvodnených potrieb, pričom sa jedná o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať, pretože je potrebné dokazovať len odôvodnené výdavky na výživu detí, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré rozšíril o východisko zisťovania posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov rodičov aj o zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pre určenie výšky výživného preto nie je smerodajné aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje alebo či vôbec pracuje, ale to, či je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a pod. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojich detí, teda usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie a dodáva, že otec bol
v uvedenom období schopný zabezpečiť si dostatok prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu minimálne bežného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil aj svojim maloletým deťom, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, ktorého rodičia nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú povinnosť, ako aj na ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o potencionálnych schopnostiach a možnostiach otca a dodáva, že je neakceptovateľné, aby otec vzhľadom na svoj aktívny vek nevyvíjal žiadnu snahu o zabezpečenie z adekvátneho zdroja príjmu tak, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. Obsahom spisu je preukázané, že matka zabezpečuje výživu maloletej aj na úkor svojho minima a uspokojovala ich potreby spontánne tak, ako postupne vznikali a ponechanie výživného na doterajšej úrovni by v tomto prípade znamenalo posunúť zodpovednosť otca za zdravie a život svojich maloletých detí na matku, ktorá sa osobne o ne stará, dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k nim na hranici svojich možností s ohľadom na svoj príjem, čo by bolo nepochybne v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou a spravodlivosťou.
12. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že zvýšené výživné zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu výživného s prihliadnutím na potencionálny príjem otca zistený listinnými dôkazmi, správne prihliadal a zohľadňoval náklady rodičov na živobytie. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil príjmové a majetkové pomery oboch rodičov a aj skutočnosť, že otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. Odvolací súd dospel k záveru, že výživné zvýšené súdom prvej inštancie zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu výživného rodičov voči maloletým deťom, vzhľadom na príjmové a majetkové pomery otca a rozsahu odôvodnených potrieb maloletých detí, avšak vzhľadom na to, že uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí je vždy limitované možnosťami a schopnosťami rodičov, bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie o rozsahu zvýšenia výživného vecne správne a zohľadňujúce zákonné kritériá pre určenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, avšak vzhľadom na nesprávne určený dátum zvýšenej vyživovacej povinnosti odvolací súd podľa ust. §. 388 zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a určil počiatok zvýšenia výživného na maloleté deti od 1.6.2019.
13. Vzhľadom na to, že odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že zvýšil výživné pre mal. J. z 50 € na 100 € mesačne, na mal. P. z 50 € na 100 € mesačne, rozhodol aj o dlžnom výživnom za obdobie od 1.6.2019 do 31.8.2019 v sume 150 € pre mal. J. a 150 € pre mal. P., ktoré činí ako rozdiel medzi pôvodným a zvýšeným výživným v rozhodnom období (100 - 50 = 50 x 3 mesiace). Vzniknutý dlh na výživnom odvolací súd povili otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20 € spolu s bežným výživným, pričom pri rozhodovaní o splatnosti dlžného výživného zohľadnil výšku dlžného výživného pre obe maloleté deti, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča tak, aby nebol zaplatením dlžného výživného ohrozený riadny výkon vyživovacej povinnosti otca.
14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 57 CMP tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože návrh na ich priznanie nebol predložený.
15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).