Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-47-2018.pdf
PDF · 102.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-12C/47/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou v spore žalobkyne: Z. G., narodená X.X.XXXX, bytom B. Č.. XXX/X, XXX XX Č., právne zastúpená JUDr. Petrom Pohančeníkom, advokátom, so sídlom Palárikova č. 93, 022 01 Čadca, IČO: 37 972 120, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, takto
rozhodol:
I. Žalovaný n e m á právo na vykonávanie a výplatu zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorá je súčasťou žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200001688 zo dňa 19.11.2007, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným.
II. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou, podanou na súde dňa 27.06.2018 sa žalobkyňa (v tom čase právne nezastúpená) domáhala rozhodnutia súdu, aby súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200001688 zo dňa 19.11.2007, uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným, je neplatná. Zároveň žiadala o priznanie náhrady trov konania. Vo vyjadrení zo dňa 28.02.2019 žalobkyňa žiadala o pripustenie zmeny návrhu v znení, že žalovaný nemá od 21.05.2014 právo na vykonávanie a výplatu zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov), ktorá je súčasťou Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200001688 zo dňa 19.11.2007 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %. Zmenu žaloby zdôvodnila tým, aby nedochádzalo medzi žalobkyňou a žalovaným k prípadným nedorozumeniam o prípustnosti žaloby. Súd takto formulovaný petit žaloby pripustil uznesením nakoľko v danom prípade ešte nebolo vykonávané dokazovanie vo veci samej, a preto výsledky dokazovania umožňujú konať a rozhodnúť aj o navrhovanej zmene žaloby, spočívajúcej iba vo formulácii - úprave žalobného petitu. Súčasne pripustenie navrhovanej zmeny žaloby nemá vplyv ani na vecnú príslušnosť súdu.
2. Na skutkové a právnej zdôvodnenie žaloby žalobkyňa uviedla, že žalovaný zaslal jej zamestnávateľovi firme SUNGWOO HITECH Slovakia, s.r.o., IČO: 36 441 392, Cestárska 1, 010 01 Žilina list zo dňa 15.3.2018, označený ako Vykonanie Zrážok zo mzdy a z iných príjmov - Žiadosť, ktorým ho žiadal o vykonanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov voči žalobkyni podľa § 551 OZ z titulu zmluvy o spotrebiteľskom úvere/pôžičke č. 8200001688 v sume 1 902,46 eur k 19.6.2017. Žalovaný predložil zamestnávateľovi žalobkyne žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa 19.11.2007 uzatvorenú medzi žalobkyňou a žalovaným. Súčasťou predmetnej žiadosti/zmluvy
zo dňa 19.11.2007 je aj dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), ktoré sú podľa žalovaného právnym titulom na vykonanie zrážok zo mzdy. Zmluva o revolvingovom úvere bola uzatvorená dňa 19.11.2007. Splatnosť úveru bola rozložená na 30 splátok, vždy k 21. dňu v tom ktorom mesiaci. Pri počiatku splácania úveru dňom 21.11.2007 a splátkach v počte 30, teda 2 a pol roka, mal byť úver splatený dňa 21.5.2010. Počnúc od 21.5.2010 začala plynúť premlčacia doba, ktorá pri uzatvorení zmluvy o úvere podľa ObZ uplynula 21.5.2014. Od tohto dátumu sú úver aj dohoda o zrážkach z mzdy premlčané. Pokiaľ sa listom zo dňa 15.3.2018 žalovaný domáha zrážok zo mzdy od zamestnávateľa, vymáha premlčaný záväzok. Žalobkyňa spĺňa definíciu spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. a zmluva o revolvingovom úvere je tak zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa§ 2 písm. b) zák. 258/2001 Z.z.. V predmetnej veci Okresný súd Čadca č. k. 5C 25/2018 zo dňa 14.6.2018 nariadil neodkladné opatrenie a vyzval žalobkyňu v lehote 30 dní podať žalobu o určenie, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8200001688 zo dňa 19.11.2018 je neplatná. Žalovaný svojím konaním (predloženie dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi) ohrozuje práva žalobkyne, a to konkrétne právo na mzdu za vykonanú prácu od svojho zamestnávateľa. Z ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka pritom vyplýva, že zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky zo mzdy v podstate už na základe samotného predloženia dohody. Len čo došlo k predloženiu dohody zamestnávateľovi žalobkyne, stalo sa právne postavenie žalobkyne neistým, keďže zamestnávateľ jej má začať krátiť reálne vyplatenú mzdu napriek tomu, že podľa jej tvrdenia žalovaný už nemá právo požadovať od žalobcu žiadne platby na uspokojenie svojich nárokov, ktoré sú podľa žalobkyne premlčané. Tým je preukázaný naliehavý právny záujem žalobkyne na podaní žaloby. Žalovaný ako veriteľ poskytoval tento úver v rámci svojho podnikania a žalobkyňa ju neprijímala na takéto účely, spĺňa žalovaný definíciu veriteľa a žalobkyňa definíciu spotrebiteľa v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o úvere je tak zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa citovaného zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom v právnej forme úveru. Plynutie a dĺžka premlčacej doby práv z dohody o zrážkach zo mzdy sa podľa § 261 ods. 4 ObZ posudzuje tiež podľa ObZ, pretože zabezpečeným záväzkom je záväzok zo zmluvy o úvere. Ustanovenie § 100 ods. 2 druhej vety OZ je subsidiárne použiteľné aj v obchodnoprávnych vzťahoch (§ 1 ods. 2 ObZ). Obchodný zákonník totiž neupravuje premlčanie záložného práva, pretože záložné právo (ako vecné právo) v ňom vôbec nie je upravené. V § 297 a nasl. ObZ boli až do 29. februára 1996 upravené len „niektoré ustanovenia“ o záložnom práve, teda nie úplná a komplexná úprava. Z tohto dôvodu nemožno ani predpokladať, že zámerom ObZ bolo komplexne regulovať vecné práva, a teda ani ich premlčanie. To dosvedčuje aj § 387 ods. 2 ObZ, ktorý výslovne odkazuje na premlčanie práv zo záväzkových vzťahov, teda nie vecných práv. Pri premlčaní vecných práv tak treba principiálne subsidiárne aplikovať tie ustanovenia OZ o premlčaní, ktoré sa svojou povahou výslovne vzťahujú na špecifické aspekty premlčania vecných práv. Takým ustanovením je aj § 100 ods. 2 druhej vety OZ, ktorý upravuje špecifickú otázku „súbehu“ premlčania pohľadávky a zabezpečujúceho záložného práva. V zmysle už citovaného § 551 ods. 1 OZ v spojení s analogickou aplikáciou § 151j ods. 1 OZ vzniká veriteľovi právo na predloženie dohody a inkaso zrážok zo mzdy najskôr okamihom, keď zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená. V predmetnej veci žalovaný svoje právo z dohody o zrážkach zo mzdy uplatnil až listom adresovaným zamestnávateľovi dňa 15.3.2018, teda celkom zjavne po uplynutí premlčacej doby. Žalobkyňa v podanej žalobe, liste adresovanom veriteľovi, ako aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výslovne namietla, že toto právo žalovaného uplatňovať nároky z dohody o zrážkach zo mzdy sa premlčalo. Tým v zmysle § 390 ObZ voči žalobkyni nenastali účinky právneho úkonu uvedeného v § 551 ods. 2 OZ, čo ale znamená, že nenastali tam uvedené následky. Žalovaný tak nenadobudol právo, aby mu namiesto žalobkyne bola vyplácaná časť mzdy žalobkyne zodpovedajúca vykonaným zrážkam. Inak povedané, toto právo v danom čase nemá, toto právo neexistuje (§ 154 ods. 1 OZ).
3. Žalovaný doručil súdu vyjadrenie k žalobe v ktorej poukázal na to, že domáhanie sa neplatnosti právneho úkonu je prípustné len vtedy, ak takúto žalobu výslovne predpokladá zákon. Právne úkony sú podľa právnej teórie, ako aj rozhodovacej praxe súdov, právnymi skutočnosťami. Určovacia žaloba je v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku ohľadne právnej skutočnosti prípustná len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis (t.j. napríklad konanie o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru, konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby, kde príslušné predpisy výslovne takýto typ určovacej žaloby predpokladajú). Podľa § 137 písm. písm. d) Civilného sporového poriadku platí : Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Aj z dôvodovej správny týkajúcej sa typov žalôb (dnešný § 137 CSP) vyplýva cit. „Úplne nová koncepcia je zakotvená v písm. c) a d), kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d). Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné
žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej.“ Podaná žaloba je neprípustná, nakoľko podľa § 137 písm. d) CSP sa vyžaduje, aby žalobu výslovne upravil osobitný predpis. Namietal, že dôvodom neplatnosti žiadneho právneho úkonu nie je skutočnosť, či je alebo nie je nejaký dlh premlčaným. Tvrdenie žalobcu nemá oporu v žiadnom dôkaze a ani v žiadnom právnom predpise. V podaní zo dňa 28.6.2019 žalovaný poukázal na to, že námietku premlčania môže uplatniť žalobkyňa iba v prípade vymáhania pohľadávky v súdnom konaní, inak námietka prípustná nie je.
4. Súd mal z obsahu spisu preukázané, že Okresný súd Čadca na podklade podaného návrhu zo strany žalobkyne vydal pred podaním žaloby vo veci neodkladné opatrenie uznesením č.k. 5C/25/2018-7 zo dňa 14.6.2018, ktorým nariadil zamestnávateľovi žalobkyne zadržať finančné prostriedky zrazené zo mzdy žalobkyne do právoplatného skončenia konania o určenie, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným pod č. 8200001688 zo dňa 19.11.2017 je neplatná.
5. Súd vo veci po realizácii všetkých procesných úkonov pre prípravu pojednávania stanovil pojednávanie, ktorého sa žalovaný nezúčastnil, svoju neúčasť na pojednávaní vopred písomne ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Súd preto prejednal a rozhodol vec za prítomnosti právneho zástupcu žalobkyne a v neprítomnosti žalovaného ( za splnenia podmienok § 180 a nasl. Civilného sporového poriadku).
6. Právny zástupca žalobkyne v rámci svojho prednesu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe v nadväznosti na všetky písomné podania adresované súdu.
7. Súd mal z vykonaného dokazovania a listín predložených najmä žalobkyňou preukázané, že firma ANACO s.r.o. v mene veriteľa PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. požiadala listom zo dňa 15.3.2018 zamestnávateľa žalovanej fi. SUNGWOO HITECH Slovakia s.r.o. o vykonávanie zrážok zo mzdy žalovanej, ktorá pohľadávka vznikla zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere/pôžičke č. 8200001688 v neuhradenej splatnej pohľadávky vo výške 1902,46 € ku dňu 19.6.2016 s poukazom na výslovný súhlas žalovanej v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy ( č.l. 3 spisu). Oprávnenie vystupovať v mene veriteľa pre firmu ANACO s.r.o. preukazovala plná moc udelená 27.10.2014. Súd mal preukázané, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200001688 medzi žalobkyňou a firmou PROFIREAL Slovakia spol s.r.o. dňa 19.11.200 na podklade ktorej podľa bodu 6. Zmluvy mal byť žalovanej poskytnutý úver v sume 50000,- Sk pri počte splátok 30 splatných v 21. Deň v mesiaci, výške splátok 3206,- Sk, zmluvnej odmene 46180,- Sk. Celková suma hodnota úveru bola stanovená v čiastke 96180,- Sk pri RPMN 77,24%. Zmluvná odmena za poskytnutie revolving bola stanovená v sume 31739,- Sk a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolving bola o výške 63,60%. V rámci tento zmluvy/ žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru bola v bode 7. dojednaná dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov). Žalobkyňa adresovala tak zamestnávateľovi ako i žalovanému list v ktorom ich oboznámila s tým, že pohľadávka uplatnená voči nej formou zrážok zo mzdy je premlčaná.
8. Na daný spor súd aplikoval tieto zákonné ustanovenia:
Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 132/2013 Z. z. účinnom od 10.06.2013, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Podľa ust. § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
9. Žalobkyňa sa domáha určenia právnej skutočnosti a nie určenia, či tu právo je, alebo nie je. Právny úkon (v danom prípade sporná dohoda o zrážkach zo mzdy ako viacstranný právny úkon) je právnou skutočnosťou podľa § 2 ods. 1 OZ, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik (rovnako aj zrušenie) práv a povinností. V danom prípade mal súd zato, že je daný právny záujem na podanej žalobe podľa § 137 CSP, nakoľko bez požadovaného rozhodnutia by právne postavenie žalobkyne ako dlžníčky bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené právo žalobkyne na disponovanie so svojou mzdou a právo domôcť sa ochrany voči žalovanému, ktorý si uplatňuje nárok zo zmluvy uzatvorenej pred viac ako 10 rokmi. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že žalovaný nemá právo na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne, táto má reálne možnosť zamestnávateľovi preukázať, že nie je možné na základe tejto dohody vykonávať zrážky z jej mzdy.
10. Súd pristúpil k preskúmaniu uzatvorenej zmluvy s prihliadnutím k uplatnenému nároku a skúmal najmä to, či zmluva a najmä dohoda v nej obsiahnutá je platne uzavretá. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. V čase uzavretia spornej dohody o zrážkach zo mzdy v roku 2007 tento právny inštitút nebol vylúčený zo spotrebiteľských zmluvných vzťahov upravených v danom období ust. zák. č. 258/2001 Z.z. kedy bolo obmedzené zabezpečenie úveru zmenkou alebo šekom ( §4 ods. 6). Toto sa stalo až účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z. z. vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z., ktorý s účinnosťou od 01.05.2014 doplnil do zákona č.250/2007 Z. z. ust. § 5a ods. 1 písm. a), v zmysle ktorého je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, s výnimkou prípadu, že táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
11. Dohoda musí v zmysle § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka obsahovať označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Tieto náležitosti predmetná dohoda spísaná
v žiadosti/ zmluve zo dňa 19.11.2017 ako bod 7 v danej zmluve neobsahovala. Preskúmaním dohody o zrážkach zo mzdy dospel súd k záveru, že táto neobsahovala výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená. Hoci v texte dohody je uvedené, že spoločnosť bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, tvorenú úverom v bode 6, v tomto texte nie je uvedená pohľadávka, ale možný spôsob jej vzniku. Súčasťou pohľadávky majú byť aj zmluvné pokuty (ak boli uplatnené! a náklady súdneho/ rozhodcovského konania, ak vznikli preukázateľne. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je neurčité. V dôsledku toho je táto dohoda o zrážkach zo mzdy neurčitá, a preto podľa § 37 Občianskeho zákonníka neplatná, nakoľko je neurčitá vo vzťahu k pohľadávke, ktorá mala byť touto dohodou zabezpečená, táto nie je v zmluvne konkrétnym spôsobom špecifikovaná, nie je ani zrejmé na podklade čoho žalovaný vyčíslil pohľadávku 1902,46 € uplatnenú voči žalovanej u zamestnávateľa cestou zrážok zo mzdy. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy podľa názoru súdu musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktoré nebola individuálne dojednaná, žalovaný žiadnym spôsobom jej individuálne dojednania nepreukázal. Svojím obsahom spôsobuje takto uzatvorená dohoda nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech žalobkyne, ktorá je spotrebiteľom. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala ani dostatočne určité zmluvné dojednanie týkajúce sa výšky splátok, nakoľko v dohode je iba uvedené „že ak zrážka zo mzdy nebude vykonaná v dohodnutej výške...“ Dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy je súčasťou formulárovej zmluvy, dopisovanej rukou, bez individuálneho dojednania. Dohoda ako súčasť zmluvy je napísaná malým, postupne sa dokonca zmenšujúcim a v závere od bodu 7.8 až nečitateľným písmom. V danom prípade takto formulovaná dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok garantovaný spotrebiteľovi a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že bude uplatňovaný nárok takým spôsobom ako je to v prípade žalobkyne, teda preukázateľne uplatňovaná premlčaná pohľadávka, ktorý nárok uplatnil žalovaný vedome s účelom obísť takto zákon. V danej veci súd poukazuje tiež na súdne rozhodnutia súdu vyššieho stupňa ( napr. KS Žilina v konaniach evidovaných pod sp. zn. 9Co/70/2018 a 9Co/67/2018 obdobné prípade riešiace platnosť resp. neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú uzatvoril žalovaný v iných prípadoch).
12. Žalovanému z neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy nevyplývajú žiadne práva, nie je oprávnený domáhať sa práva na zrážky zo mzdy žalobkyne s poukazom na zistenú neplatnosť dohody a preto súd žalobe vyhovel ako plne dôvodnej. Pokiaľ poukazoval právny zástupca žalobkyne na premlčanie s prihliadnutím na absolútnu neplatnosť dohody súd otázku riešenia premlčania v ďalšom považoval za nadbytočnú.
13. Žalobkyňa bola v konaní stranou s plným úspechom v spore podľa § 255 ods. 1 CSP, preto jej súd priznal právo na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. O konkrétnej sume - výške rozhodne podľa § 262 ods.2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením poverený súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Čadci.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.