Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 13 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (19)Rozsudok_12Co-169-2019.pdf
PDF · 114.26 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/169/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: Silverside, a. s., IČO: 50 052 560, so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava, v konaní zastúpený Mgr. Hanou Kulíškovou, advokátkou so sídlom Klariská 7, Bratislava, IČO: 42 267 285 proti žalovanej: P. O., nar. XX.X.XXXX, bytom W. O. XX, o zaplatenie 3.513,39 eur s príslušenstvom a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 9. mája 2019 č. k. 13Csp/27/2019-92, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o zamietnutí žaloby v časti zmluvnej pokuty vo výške 100,46 eur a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania p o t v r d z u j e .
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v ostatnej napadnutej časti vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti zmluvných úrokov m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvný úrok v sume 59,18 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoištančného konania v rozsahu 94,44 %.
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu istiny vo výške 3.000 eur, ako aj sumu zmluvných úrokov vo výške 454,21 eur, sumu nákladov vo výške 4 eur, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 2.674,81 eur od 14.8.2018 do zaplatenia, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 77,94 eur od 21.10.2017 do zaplatenia, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 77,94 eur od 21.11.2017 do zaplatenia, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 77,94 eur od 21.12.2017 do zaplatenia, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 77,94 eur od 21.1.2018 do zaplatenia, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 77,94 eur od 21.2.2018 do zaplatenia, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 77,94 eur od 21.3.2018 do zaplatenia, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 77,94 eur od 21.4.2018 do zaplatenia, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 77,94 eur od 21.5.2018 do zaplatenia, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 77,94 eur od 21.6.2018 do zaplatenia, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 77,94 eur od 21.7.2018 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu v prevyšujúcej časti zmluvných úrokov ako aj v časti zmluvnej pokuty vo výške 100,46 eur a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 90,16 % náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy istiny vo výške 3.000 eur, vyčísleného úroku vo výške 513,39 eur, 10% zmluvnej pokuty ročne
zo sumy 2.674,81 eur od 14.8.2018 do dňa podania žaloby, zo sumy 77,94 eur od 21.10.2017 do dňa podania žaloby, zo sumy 77,94 eur od 21.11.2017 do dňa podania žaloby, zo sumy 77,94 eur od 21.12.2017 do dňa podania žaloby, zo sumy 77,94 eur od 21.1.2018 do dňa podania žaloby, zo sumy 77,94 eur od 21.2.2018 do dňa podania žaloby, zo sumy 77,94 eur od 21.3.2018 do dňa podania žaloby, zo sumy 77,94 eur od 21.4.2018 do dňa podania žaloby, zo sumy 77,94 eur od 21.5.2018 do dňa podania žaloby, zo sumy 77,94 eur od 21.6.2018 do dňa podania žaloby, zo sumy 77,94 eur od 21.7.2018 do dňa podania žaloby, úhrnom zmluvná pokuta vo výške 100,46 eur ako aj 5 % úroku z omeškania ročne zo sumy 2.674,81 eur od 14.8.2018 do zaplatenia, 5 % úroku z omeškania ročne zo sumy 77,94 eur od 21.10.2017 do dňa podania žaloby, zo sumy 77,94 eur od 21.11.2017 do dňa podania žaloby, zo sumy 77,94 eur od 21.12.2017 do dňa podania žaloby, zo sumy 77,94 eur od 21.1.2018 do dňa podania žaloby, zo sumy 77,94 eur od 21.2.2018 do dňa podania žaloby, zo sumy 77,94 eur od 21.3.2018 do dňa podania žaloby, zo sumy 77,94 eur od 21.4.2018 do dňa podania žaloby, zo sumy 77,94 eur od 21.5.2018 do dňa podania žaloby, zo sumy 77,94 eur od 21.6.2018 do dňa podania žaloby, zo sumy 77,94 eur od 21.7.2018 do dňa podania žaloby, 5% úroku z omeškania ročne zo zmluvnej pokuty 29,72 eur od 14.8.2018 do zaplatenia, nákladov na vystavenie poslednej výzvy vo výške 4 eur a náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že žalovanému na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi stranami sporu dňa 28.8.2017 poskytol spotrebiteľský úver vo výške 3.000 eur so zmluvným úrokom 19,07% ročne. Žalovaný sa zaviazal splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 77,94 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania, preto žalobca výzvou z 24.11.2017 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej mesačnej splátky úveru, pričom súčasne žalovaného upozornil, že od omeškania príslušnej splátky si uplatňuje zmluvnú pokutu a úrok z omeškania s tým, že vymáhanie nárokov môže odovzdať do mandátnej správy a môže pristúpiť k zosplatneniu celého úveru. Žalovaný si uvedenú výzvu prevzal 29.11.2017. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania, žalobca má v zmysle článku IX zmluvy právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10% z dlžnej sumy nezaplatenej splátky úveru, ako aj úroku z omeškania z dlžnej sumy splátky a zo sumy zmluvnej pokuty. Oznámením z 23.7.2018 žalobca žalovaného informoval, že ku dňu 23.7.2018 pristupuje k zosplatneniu pohľadávky, ktorú vyčíslil sumou 3.564,97 eur, pričom žalovaného vyzval na jej úhradu. Žalovaný si uvedené oznámenie prevzal dňa 30.7.2018.
3. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 28.8.2017 uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, v ktorej sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi bezúčelový spotrebiteľský úver, po splnení podmienok žalobcu na poskytnutie úveru. Žalovanému mal byť poskytnutý úver vo výške 3.000 eur, s počtom pravidelných splátok 60, s výškou pravidelnej splátky 77,94 eur, so splatnosťou pravidelnej splátky 20. deň v mesiaci, pričom prvá pravidelná splátka bola splatná 20.10.2017, termín konečnej splatnosti bol upravený na 20.9.2022, celková čiastka na zaplatenie bola 4.676,40 eur, úroková sadzba úveru bola 19,07% ročne s RPMN 20,24% a priemernou RPMN 13,74%, odplatou podľa Občianskeho zákonníka 19,07%, s dobou trvania zmluvy na dobu určitú do 20.9.2022. Podľa článku IX ods. 1 zmluvy, ak sa dlžník dostane do omeškania so splácaním pravidelných splátok alebo ich časti, veriteľ má právo požadovať okrem omeškaných pravidelných splátok zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12% ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania. Podľa ods. 4 článku IX zmluvy, má veriteľ právo požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12% ročne aj v prípade omeškania dlžníka s úhradou zosplatnených záväzkov. V článku XIV zmluvy je aj splátkový kalendár, v ktorom okrem poradového čísla splátky sa uvádza aj dátum splatnosti, výška pravidelnej splátky, časť určená na splatenie istiny a časť určená na splatenie úroku. Žalovaný v deň podpisu zmluvy prevzal aj Sadzobník poplatkov. Žalobca poslednou výzvou z 24.11.2017 vyzval žalovaného na zaplatenie mesačných splátok vo výške 155,88 eur s náhradou nákladov za vystavenie upomienok vo výške 7 eur podľa Sadzobníka poplatkov. Žalobca súčasne žalovaného upozornil, že vymáhanie nárokov môže odovzdať do mandátnej správy a môže pristúpiť k zosplatneniu celého úveru. Zásielka žalobcu bola doručená žalovanému 29.11.2017. V podaní z 23.7.2018 žalobca oznámil žalovanému zosplatnenie pohľadávky zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, pričom žalobca uvedenú pohľadávku vyčíslil sumou 3.564,97 eur, ktorá pozostáva z istiny úveru vo výške 3.000 eur, zo zmluvných úrokov vo výške 513,39 eur, úroku z omeškania vo výške 14,86 eur, zmluvnej pokuty vo výške 29,72 eur a neuhradených poplatkov vo výške 7 eur. Žalobca vyzval žalovaného k úhrade sumy vo výške 3.564,97 eur do 14 dní od doručenia oznámenia. Podľa doručenky na čl. 26 bola zásielka žalobcu doručená žalovanému 30.7.2018. Podľa prílohy k oznámeniu, do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru bolo splatných 10 splátok po 77,94 eur, pričom žalovaný podľa tvrdení žalobcu nezaplatil ani jednu splátku. Podľa uvedenej prílohy, na istinu úveru dlžnú pred zosplatnením úveru pripadá suma vo výške 325,19 eur a suma 2.674,81 eur predstavuje zosplatnenú
istinu úveru. Suma 513,39 eur pripadá podľa uvedenej prílohy na zmluvný úrok z úveru. Žalobca v uvedenej prílohe špecifikoval aj spôsob vyčíslenia 5% úroku z omeškania ročne z jednotlivých dlžných splátok, a to od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti splátky až do zosplatnenia úveru, v úhrnnej výške 14,86 eur ako aj spôsob vyčíslenia 10% zmluvnej pokuty ročne, od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti splátky až do zosplatnenia úveru, v úhrnnej výške 29,72 eur. Žalobca v uvedenom oznámení vyčíslil aj ostatné záväzky, a to poplatok za upomienku vo výške 3 eur a poplatok za výzvu vo výške 4 eur. Úhrnom žalobca vyčíslil žalovanému na úhradu sumu vo výške 3.564,97 eur. Žalovaný nerealizoval žiadnu úhradu.
4. Súd prvej inštancie právne posúdil vec tak, že predmetná zmluva je absolútnym obchodno- záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), avšak v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže z výpisu z obchodného registra žalobcu vyplýva, že žalobca má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o žalobcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Preto vzťah strán sporu posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 1 ods. 1, 2, § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 a nasl. OZ, § 544 a nasl. OZ, § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
5. Súd prvej inštancie uviedol, že od splatnosti prvej splátky úveru dňa 20.10.2017 do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru ku dňu 23.7.2018 bolo splatných 10 splátok po 77,94 eur, v úhrnnej výške 779,40 eur. Podľa tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nerozporoval, žalovaný neuhradil žiadnu splátku, a tak dlh žalovaného na splatných splátkach č. 1 až 10 predstavuje sumu 779,40 eur (10 x 77,94 €), z ktorej suma 325,19 eur pripadá podľa žalobcu na istinu úveru a logicky zostatok vo výške 454,21 eur (779,40 - 325,19 =454,21) pripadá na úrok zahrnutý v dlžných splátkach č. 1 až 10, ako to vyplýva aj z prehľadu pravidelných splátok úveru dlžných pred dňom zosplatnenia úveru. Tvrdenia žalobcu, že dlh žalovaného na zmluvnom úroku predstavuje sumu 513,39 eur žalobca nepreukázal, najmä keď aj súčet jednotlivých súm pripadajúcich na úrok z dlžných 10 splátok po 77,94 eur, splatných do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje len sumu 454,21 eur, pričom rozdiel medzi sumou tvrdeného dlžného úroku vo výške 513,39 eur a sumou úroku zahrnutého v 10 splátkach splatných od 20.10.2017 do 20.7.2018 podľa splátkového kalendára a prehľadu predstavuje sumu 59,18 eur. Spolu s predčasne zosplatnenou istinou úveru vo výške 2.674,81 eur potom dlh žalovaného na dlžnej úverovej istine úhrnom predstavuje sumu vo výške 3.000 eur (2.674,81 + 325,19) a dlhu na úroku z dlžných splátok (č. 1 - 10) predstavuje sumu vo výške 454,21 eur. V tejto časti uplatnených nárokov, vrátane nákladov na vymáhanie uplatnených v súlade so Sadzobníkom poplatkov opatrených aj podpisom žalovaného žalobe vyhovel a v časti prevyšujúcej sumu 454,21 eur vyčísleného úroku až do sumy uplatneného zmluvného úroku vo výške 513,39 eur žalobu ako nedôvodnú zamietol, keď žalobca napriek oznámeniu súdu o spornosti tejto časti nároku nevyprodukoval žiadny dôkaz na preukázanie dôvodnosti nároku aj v časti prevyšujúcej sumu 454,21 eur vyčísleného úroku až do sumy uplatneného zmluvného úroku vo výške 513,39 eur.
6. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu súd prvej inštancie uviedol, že formulár zmluvy v článku IX odsek 1 upravuje právo žalobcu ako veriteľa požadovať okrem omeškaných pravidelných splátok zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12% ročne z dlžnej sumy od prvého dňa v prípade, že sa žalovaný ako dlžník dostane do omeškania so splácaním pravidelných splátok alebo ich časti. Podľa ods. 4 článku IX zmluvy, má veriteľ právo požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12% ročne aj v prípade omeškania dlžníka s úhradou zosplatnených záväzkov. Žalobca individuálnosť dohody o zmluvnej pokute a jej výške vo svojom formulárovom tlačive podpísanom žalovaným dňa 28.8.2017 nepreukázal, najmä keď nepreukázal možnosť žalovaného ovplyvniť text formulára zmluvy pripraveného žalobcom vopred. Žalobca v tomto sporovom konaní nevyprodukoval žiadny dôkaz preukazujúci skutočnosť, že neprijateľná zmluvná podmienka (povinnosť žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade omeškania s úhradou) bola so žalovaným dohodnutá prejavením vôle žalovaného, teda, že žalovaný mal možnosť ovplyvniť dojednania o zmluvnej pokute v Zmluve o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na nemožnosť žalovaného ovplyvniť text zmluvných dojednaní v žalobcom vopred formulovanom tlačive zmluvy, považoval zmluvné dojednania o povinnosti spotrebiteľa - žalovaného - zaplatiť zmluvnú pokutu za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj podľa § 53 ods. 4 písm. a/ OZ, ktorá je s poukazom na § 53 ods. 5 citovaného zákona neplatnou ako celok, preto je vylúčené prípadné moderovanie zmluvnej pokuty
podľa ustanovenia § 545a OZ. Vzhľadom k tomu žalobu v časti o zaplatenie 10% zmluvnej pokuty ročne vyčíslenej žalobcom vo výške 100,46 eur nepovažoval za dôvodnú.
7. Z dlžných splátok a dlžnej sumy predčasne zosplatnenej istiny úveru vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a to o 5 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. V prípade dlžných splátok žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania od prvého dňa nasledujúceho po splatnosti dlžných splátok a v prípade predčasne zosplatnenej istiny úveru od prvého dňa nasledujúceho po jej splatnosti (do štrnástich dní od doručenia oznámenia), teda od 14.8.2018. Úroková sadzba Európskej centrálnej banky je od 16.3.2016 nepretržite 0,00%. Súd preto žalobcovi priznal 5% úrok z omeškania ročne.
8. V spore bol žalobca len čiastočne úspešný (95,58%), pričom neúspech žalobcu v časti vyčísleného úroku, ako aj v časti zmluvnej pokuty je úspechom žalovaného (4,42%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. S poukazom na § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že procesne úspešnejšiemu žalobcovi súd priznal 90,16% náhradu trov konania.
9. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie v zamietajúcej časti, žiadal rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu, prípadne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvej inštancie prezentoval právny názor, v ktorom nereflektoval ním predloženú argumentáciu. Odôvodnenie rozsudku je arbitrárne a nepreskúmateľné. Už na pojednávaní uviedol, že dohodnutie o výške zmluvnej pokuty nemožno považovať sa neprijateľné a prezentoval, že existujú právoplatné rozhodnutia všeobecných súdov SK, ktoré judikovali, že jeho zmluvná dokumentácia neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Zmluvná pokuta bola dohodnutá v súlade s príslušnými právnymi predpismi v primeranej výške. Zmluvnú pokutu si uplatnil vo výške 10 % a úroky z omeškania vo výške 5 %, čo je spolu 15 %, nedošlo tak k prekročeniu maximálnej výšky sankcie za omeškanie, ktorá je upravená v § 3a ods. 1 nar. vl. 87/1995 Z.z. Nie je mu zrejmé na základe akých logických postupov dospel súd prvej inštancie k záveru, že dojednanie zmluvnej pokuty nie je v súlade s § 544 ods. 2 OZ. Nemôže obstáť tvrdenie, že je potrebné, aby zmluvná strana podpísala každú stranu zmluvy, ktorá obsahuje dojednanie o zmluvnej pokute. Za nesprávne pokladá aj tvrdenie, že dojednanie o nákladoch na vymáhanie nie je individuálne dojednané. Sadzobník poplatkov bol vypracovaný na samostatnom dokumente a bol žalovaným osobne podpísaný a prevzatý.. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v tejto časti čiste formalisticky, neodôvodnil prečo nie sú náklady na vymáhanie individuálne dojednané. Súd prvej inštancie sa arbitrárnym a svojvoľným prístupom postavil na stranu žalovanej ako spotrebiteľa a tým nahradil jej procesnú obranu na jeho úkor. Namietal, že súd prvej inštancie sa ním predloženými rozhodnutiami všeobecných súdov nezaoberal, v rozsudku nie je ani zmienka, že prezentoval súdu relevantnú judikatúru. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie nepostupoval objektívne, nezákonne sa priklonil výlučne na stranu žalovanej. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nesprávne interpretoval skutočnosti, ktoré uviedol v žalobe i vo vyjadrení a aj na pojednávaní, a to najmä vo vzťahu k dojednaniu zmluvnej pokuty. Podľa jeho názoru predmetom súdnej kontroly sa zmluvy stávajú až keď sa kumulatívne naplnia dve podmienky, a to uzavretie formulárovej zmluvy a táto obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V tomto prípade nebol naplnený predpoklad pre vznik takéhoto oprávnenia (existencia neprijateľnej podmienky). Žalovanej boli pre uzavretím zmluvy dané všetky dokumenty k tomu, aby sa oboznámila so samotným obsahom zmluvy a podmienkami čerpania úveru. Mala dosť času, aby vzniesla pripomienky. Namietal nepriznanie zmluvného úroku vo výške 59,18 do dňa zosplatnenia úveru zo splátok úveru, ktoré sa stali splatnými až dňom zosplatnania úveru.
10. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné je sčasti, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil vo výroku o zamietnutí žaloby v časti zmluvnej pokuty vo výške 100,46 eur a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania a vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti zmluvných úrokov zmenil podľa § 388 CSP, keďže rozsudok je v tejto časti vecne nesprávny.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a nebude ich opakovať. 14. Odvolací súd dodáva, že dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie. Prvoinštančný súd totiž vo veci dostatočne zistil skutkový stav a v intenciách platnej právnej úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, príslušné ustanovenia podstatné pre právne posúdenie veci interpretoval a aplikoval právne súladným spôsobom, jeho úvahy sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Súd prvej inštancie primerane rozumným a okolnostiam danej veci postačujúcim spôsobom reflektoval i na odvolateľom vznášané tvrdenia, na danú vec aplikoval i relevantné hmotnoprávne ustanovenia a svoje rozhodnutie presvedčivo a náležite odôvodnil, zodpovedajúc už i na všetky právne a skutkovo významné otázky predkladané žalobcom v jeho odvolaní. 15. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, skutkové či právne, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vyporiadal, pokiaľ boli pre danú vec relevantné. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozsudku v zamietajúcej časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty dodáva nasledovné:
16. Zmluvná pokuta nebola individuálne dojednaná a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením neprijateľnosti zmluvnej podmienky týkajúcej sa dojednania o zmluvnej pokute. Vždy sa skúma, či zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ak nie je splnené toto základné pravidlo, nejedná sa nikdy o NZP (generálne pravidlo). Neprijateľnosť nepostačuje odôvodniť tým, že podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu (to je povinný atribút), ale je vždy potrebné relevantne odôvodniť, v čom značná nerovnováha spočíva. Pri otázke, či podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu, treba predovšetkým zohľadniť právne predpisy, ktoré by sa uplatnili v prípade neexistencie zmluvnej podmienky. Na základe takejto porovnávacej analýzy je možné posúdiť, či a prípadne do akej miery je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom právnom poriadku. (Mohamed Aziz, C 415/2011) Ako ďalšiu pomôcku/ kritérium skúmame, či dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s takouto podmienkou po individuálnom dojednaní. (Mohamed Aziz, C 415/2011) Skúma sa, či zmluvná podmienka je formulovaná zrozumiteľne (v širšom kontexte v súvislosti so smernicou 93/13/EHS "in plain intelligible language", t.j. jasne a zrozumiteľne). (Van Hove, C 96/2014) Ak je zmluvná podmienka nezrozumiteľná alebo nejasná a ak nejasnosť alebo nezrozumiteľnosť zmluvnej podmienky spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, možno ju vyhodnotiť ako NZP a nie je potrebné pokračovať v skúmaní ďalších dôvodov neprijateľnosti uvedených nižšie. Ak je posudzovaná zmluvná podmienka zrozumiteľná, skúma sa, či nie je vylúčená z možnosti preskúmavania jej neprijateľnosti v zmysle § 53 ods. 1 OZ (t. j. či sa netýka hlavného predmetu plnenia alebo primeranosti ceny). Ak zmluvná podmienka spadá pod vylúčenie, nemožno ju preskúmavať. Možno ju preskúmavať len v prípade, ak nie je formulovaná určito, jasne a zrozumiteľne. (Matei C 143/2013, Kásler C 26/2013, Van Hove C 96/2014) Ak zmluvná podmienka nie je vylúčená z posudzovania, skúma sa, či sa zmluvná podmienka nachádza v demonštratívnom zozname NZP uvedených v § 53 ods. 4 OZ. Ak sa zmluvná podmienka nachádza v tomto zozname, nepristupujte k nej automaticky ako k neprijateľnej (gray list vs. black list), ale je veľké podozrenie na jej neprijateľnosť a treba sa na ňu zamerať a zároveň vždy tiež treba posúdiť, či sa na ňu nevzťahuje výnimka uvedená nižšie. Ak sa zmluvná podmienka nenachádza v demonštratívnom zozname, treba posúdiť jej neprijateľnosť podľa generálnej klauzuly § 53 ods. 1 OZ. Aj v prípade, že sa zmluvná podmienka nachádza v zozname uvedenom vyššie, vždy je potrebné preveriť, či zmluvná
podmienka nespĺňa výnimky z neprijateľnosti uvedené v § 53 ods. 12 až 15 OZ. Ak zmluvná podmienka splňuje všetky podmienky ustanovené niektorou z výnimiek, nepovažuje sa za NZP (nie bezvýnimočne, ale v zásade).
17. V danej veci odvolací súd taktiež dospel k záveru, žalovaná nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Žalovaná ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednala vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa zmluvných pokút považuje súd za nekalú podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly nekalých podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Taktiež nemožno predpokladať, že by spotrebiteľ s takouto zmluvnou podmienkou súhlasil, ak bola individuálne dojednaná.
18. K odvolacím dôvodom odvolací súd poukazuje na to, že v praxi sú judikáty súdne rozhodnutia vyšších či najvyšších súdnych inštancií, ktoré obsahujú zásadné právne závery alebo výklad určitej právnej normy, ktoré môžu byť využiteľné aj v ďalších prípadoch, teda možno nimi argumentovať v iných súdnych sporoch. Rozhodnutia vyšších súdov (alebo aj súdov rovnakého stupňa) zaväzujú len v konkrétnom tom spore, v ktorom sa toto rozhodnutie vydalo. Pre iné obdobné spory sú len akousi výkladovou pomôckou, ktorá môže napomôcť jednak rýchlejšiemu vyriešeniu obdobného sporu. Rozhodnutia všeobecných súdov vo veci samej nezaväzujú súdy rozhodnúť analogicky v podobných prípadoch.
19. Vzhľadom k dôvodom uvedeným súdom prvej inštancie i k odvolacím súdom uvedeným skutočnostiam, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí zmluvnej pokuty, zvyšku úroku z omeškania, poplatku ako vecne správny potvrdil. Námietku žalobcu, že zamietnutie poplatku súd prvej inštancie nezdôvodnil dostatočne, resp. nesprávne, odvolací súd považuje za nedôvodnú.
20. Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby v časti zmluvného úroku v sume 59,18 eura, odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobcovi patria iba úroky v rozsahu podľa predmetnej zmluvy, teda v rozsahu 10 splátok, tak ako boli zahrnuté do celkových mesačných splátok úveru.
21. Spotrebiteľ si totiž musí byť vedomý toho, že v súlade so zmluvou o úvere pri riadnom splácaní úveru platí zmluvne dohodnuté úroky podľa znenia zmluvy až do zaplatenia celého dlhu a v prípade porušenia zmluvnej povinnosti splatiť dlh riadne a včas môže byť legálne postihnutý navyše aj úrokmi z omeškania až do dňa splatenia celej sumy úveru. Dlžník totiž používa peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom aj po lehote splatnosti a z princípu právneho inštitútu zmluvných úrokov vyplýva, že tieto dlžník spláca - ak niet iného dojednania - až do dňa úplného splatenia dlhu, zatiaľ čo úroky z omeškania nastupujú (popri zmluvných úrokoch) len vtedy, ak sa dostane do omeškania, t. j. ak úver podľa zmluvy riadne nespláca.
22. Úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny. Ak by od momentu predčasnej splatnosti úveru už dlžník nebol povinný platiť zmluvné úroky, alebo ak by bol povinný zaplatiť úrok iba v rozsahu počtu dohodnutých splátok (bez ohľadu na porušenie povinnosti riadneho splácania), potom by veriteľovi nebola priznaná odplata (odmena) za poskytnutie zatiaľ nesplatených finančných prostriedkov a dlžník by už neplatil z tohto dôvodu žiadnu sumu ako odmenu za ich využívanie. Občiansky zákonník a ani iný právny predpis neustanovuje, na akú dobu možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Vzhľadom na uvedené nemožno vylúčiť, aby si zmluvné strany v rámci zmluvnej autonómie (pokiaľ ide o dobu, na ktorú sa úroky dojednávajú) dohodli úroky i za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda i za dobu, v ktorej sa dlžník ocitne v omeškaní so splnením svojho záväzku, pretože istinu v dojednanej lehote splatnosti v splátkach veriteľovi nevrátil. Tomuto záveru zodpovedá i to, ako sú právnou teóriou a rozhodovacou praxou súdov vnímané inštitúty zmluvných úrokov a úrokov z omeškania. Zatiaľ čo
zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny, úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškania so splatením istiny a na rozdiel od zmluvného úroku ich môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dojednané (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka); pritom vo všeobecnosti platí, že môžu existovať popri sebe.
23. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v uvedenej časti zmenil.
24. O trovách konania rozhodol vzhľadom na zmenu rozsudku v zmysle § 255 ods. 1 CSP iným pomerom. Žalobca mal v konaní úspech v časti priznanej sumy 3513,39 eura(3000 + 513,39) z celkovej žalovanej sumy 3613,85 eura (3000 + 513,39 + 100,46), teda mal úspech v rozsahu 97,22 % a neúspech mal v rozsahu 2,78 %. Vzhľadom k tomu má nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu a neúspechu, t.j. v rozsahu 94,44 % (97,22 - 2,78).
25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 CSP. V tomto štádiu konania mala každá zo sporových strán čiastočný úspech a čiastočný neúspech, preto rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).