Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoCsp/1/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, proti žalovanej: M. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. D., E., E. XXX/XX, v spore o zaplatenie 437,04 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -146 zo dňa 28.08.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e.

Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu (100%).

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobou doručenou okresnému súdu dňa 02.04.2019 v spojení s jej doplnením, doručeným dňa 20.05.2019, sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 437,04 eur, úrokov vo výške 521,48 eur, úrokov vo výške 29% ročne zo sumy 437,04 eur od 01.12.2018 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 437,04 eur od 01.12.2018 do zaplatenia, poplatkov vo výške 22,39 eur, ako aj náhrady trov konania, právnym dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o úvere č. 1473928948, uzavretej medzi žalovanou a Poštovou bankou, a.s. dňa 08.01.2014. V žalobe uviedol, že na základe zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 500 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v splátkach dojednaných v zmluve. Žalovaná splnila svoj záväzok len čiastočne. Keďže žalovaná si svoje povinnosti zo zmluvy neplnila, bola upozornená na možnosť zosplatnenia úveru. Následne jeho právny predchodca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Okresný súd podanú žalobu zamietol, nakoľko mal preukázané premlčanie žalovaného nároku. Jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Podľa zákonného ustanovenia , v spojení s prechodným ustanovením , v konaniach, predmetom ktorých je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začatých po 05.12.2018, nemožno vymáhať premlčané právo. Prihliadajúc k zákonnému ustanoveniu okresný súd skúmal, kedy sa stala splatnou splátka úveru, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (zostatok úveru). Prihliadajúc k zákonnej úprave mal okresný súd preukázané, že veriteľ mohol využiť svoje právo úver predčasne zosplatniť pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15.01.2016, so zaplatením ktorej bola žalovaná ku dňu uplatnenia práva v zmysle (02.05.2016) viac ako tri

mesiace v omeškaní (ktoré uplynuli 15.04.2016, vo vzťahu ku ďalším splátkam splatným od 15.02.2016 ešte ku dňu 02.05.2016 neuplynuli tri mesiace omeškania). Keďže všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť odo dňa splatnosti splátky splatnej dňa 15.01.2016, uplynula dňa 15.01.2019. Nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa 02.04.2019, bol žalovaný nárok v čase jeho uplatnenia na súde už v celom rozsahu premlčaný. V zmysle okresný súd priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uvádza, že zosplatnenie úveru vo svojej podstate znamená zmenu termínu splatnosti všetkých nesplatených splátok, na ktoré má veriteľ nárok. V uvedenom prípade teda nejde o odstúpenie od zmluvy, nakoľko zmluva ostáva i naďalej v platnosti, avšak v dôsledku využitia veriteľovho práva dôjde k zmene termínu splatnosti splátok úveru, a to všetkých tých, ktoré ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti neboli uhradené, či už minulých, alebo budúcich. Z dikcie ustanovenia § 565 je zrejmé, že v danom prípade zo strany žalobcu nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, ale k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, čo vo svojej podstate predstavuje stratu výhody splátok pre dlžníka, nie však zánik, resp. zrušenie samotnej zmluvy. Navyše, vyhlásením predčasnej splatnosti úveru sa premlčuje celý úverový vzťah naraz, tzn. v jednotnej premlčacej dobe, a to odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Na základe vyššie uvedeného a nakoľko došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru dňa 02.05.2016, nemožno považovať predmetnú pohľadávku za premlčanú. Žalobca tiež namieta, že rozhodnutie je nepreskúmateľné a že bolo porušené právo na spravodlivý súdny proces. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia v odvolaní žiada, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 28.08.2019. č. k. , zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alternatívne žiada, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Proti rozsudku okresného súdu aj žalovaná urobila podanie s názvom odvolanie, v ktorom žiadala splácať dlh v splátkach. V zmysle poučenia okresného súdu v napadnutom rozsudku, podľa odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie bolo vydané v prospech žalovanej, odvolací súd na odvolanie žalovanej nebude ďalej prihliadať. Nad rámec odvolací súd uvádza, že žalovaná prevzala rozhodnutie súdu prvej inštancie dňa 30.09.2019, a teda posledný deň zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania pripadol na 15.10.2019, čo bol pracovný deň - utorok. Odvolanie žalobkyne však bolo podané až 22.10.2019, t. j. pár dní po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania. Okrem toho, že odvolanie bolo podané po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty, odvolanie nespĺňalo náležitosti podľa .

4. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie (žalobcu) bolo podané stranou konania v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. a bez nariadenia pojednávania ( a contrario v spojení s ust. ) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. a potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. V zmysle ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. V zmysle ust. odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym

skutkovým záverom a prejednávanú vec ako vecne správnu posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. , odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti ( ).

9. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

10. Podľa ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

11. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje , dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť (dôvod na zrušenie v odvolacom konaní), ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom.

12. V súlade s musí súd v odôvodnení rozsudku podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku. Rozhodnutie súdu môže byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak súd v odôvodnení rozhodnutia vymedzí po skutkovej stránke predmet konania a následne podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal. Musí byť jasne a zrozumiteľne vysvetlený myšlienkový postup súdu. Závery, ku ktorým súd dospel musia byť pre adresáta prijateľné, racionálne, a v konečnom dôsledku aj spravodlivé a presvedčivé. Ak rozhodnutie súdu nemá uvedené náležitosti, je nepreskúmateľné. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. .

13. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva.

14. Zákon teda výslovne trvá na tom, že k odňatiu možnosti konať pred súdom muselo dôjsť postupom súdu. Pod postupom súdu pritom treba rozumieť nielen postup senátu a predsedu senátu (samosudcu), ale aj faktickú činnosť súdu v širšom zmysle slova vrátane činnosti kancelárie súdu vykonávajúcej určité úkony v rámci jej pôsobnosti, ak vadný postup v tejto inej činnosti súdu sa následne premietol do vadného postupu senátu alebo predsedu senátu (samosudcu) prejednávajúceho vec, prípadne iného orgánu súdu povereného určitými úkonmi v civilnom konaní tak, že strane bola v dôsledku toho odňatá možnosť konať pred súdom v rozsahu oprávnenia daného mu zákonom.

15. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade okresný súd svojím postupom možnosť účastníkov konať pred súdom neodňal a ani neporušil právo na spravodlivý proces.

16. Odvolací súd je názoru, že okresný súd postupoval správne, keď na daný prípad aplikoval zákonné ustanovenie , v spojení s prechodným ustanovením , v zmysle ktorých v konaniach, predmetom ktorých je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začatých po 05.12.2018, nemožno vymáhať premlčané právo. 17. V zmysle ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. V zmysle ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

18. Slovenské právo chápe premlčanie ako inštitút hmotného práva, na základe ktorého sa premlčuje samotné subjektívne právo, čoho dôsledkom je oslabenie nároku ako vyšším štádiom realizácie subjektívneho práva. K premlčaniu práva dochádza vplyvom dvoch právnych skutočností, a to uplynutím premlčacej doby bez toho, aby oprávnený subjekt (veriteľ) vykonal právo a povinný subjekt (dlžník) namietne premlčanie práva. Ak ide o pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy v konaniach začatých po 05.12.2018, nemožno premlčané právo vymáhať ( ).

19. Z dôvodu neplnenia povinností žalovanej žalobca ako veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa 02.05.2016. Žalovaná nezaplatila splátku splatnú dňa 15.01.2016, so zaplatením ktorej bola žalovaná ku dňu uplatnenia práva v zmysle citovaného (02.05.2016) viac ako tri mesiace v omeškaní, pričom tieto tri mesiace uplynuli dňa 15.04.2016. V danom prípade sa uplatňuje trojročná premlčacia doba, ktorá začala plynúť odo dňa splatnosti splátky splatnej dňa 15.01.2016, a teda uplynula dňa 15.01.2019. Žaloba žalobcu však bola podaná na okresnom súde až dňa 02.04.2019, čo bolo po uplynutí trojročnej premlčacej doby a preto bol žalovaný nárok v čase jeho uplatnenia na súde už v celom rozsahu premlčaný.

20. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. a potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

21. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. v spojení s ust. , v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech žalovaná, a preto odvolací súd priznal žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ďalej o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( , v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )