Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoCsp-11-2020.pdf
PDF · 103.03 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoCsp/11/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Márie Podhorovej v právnej veci žalobcu žalobcu: G. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. G., XXX XX Y. Y., právne zastúpený JUDr. Ľubomírom Kaščákom, advokátom, so sídlom Horná 35, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37890247 proti žalovanému: Generali Slovensko poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35709332, právne zastúpený JUDr. Gabrielou Reichovou, Pavla Mudroňa 26, 036 01 Martin, IČO: 42071135, o zaplatenie 577,02 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9Csp 63/2019-83 zo dňa 25. 10. 2019 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9Csp/63/2019-83 zo dňa 25. 10. 2019 p o t v r d z u j e .
II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o výške trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo aj „okresný súd“) žalobu žalobcu zamietol (I. výrok rozsudku) a o trovách rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu (II. výrok rozsudku). V odôvodení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému ako poistený z povinného zmluvného poistenia zaplatenia sumy 577,02 Eur. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že žalobca ako poistený z PZP u žalovaného bol zaviazaný v uznesení Okresného súdu Banská Bystrica v konaní 4T/24/2017 na náhradu škody voči poškodenej chodkyni, ktorej spôsobil zranenia, vrátane náhrady trov konania v žalovanej výške z titulu dopravnej nehody, ktorú spôsobil. Žalobca tieto uhradil, pričom uvedenú skutočnosť preukázal až v priebehu konania. Súd mal úhradu za preukázanú vzhľadom k poznámke k platbe pre adresáta G. V. - „trovy konania uznesenie 4T/24/2017“, keď číslo účtu je totožné ako vo výroku uznesenia. Poškodená dopravnou nehodou sa mohla domáhať plnenia priamo voči tomu, kto škodu zapríčinil (t. j. žalobcovi) a to buď v civilnom konaní, alebo v rámci trestného konania v adhéznom konaní. Zároveň sa mohla domáhať plnenia priamo od poisťovne v zmysle § 15 ods. 1 Zák. 381/2001 Z. z.. bolo na nej, aby toto právo využila. Naopak nárok žalobcu voči poisťovni (žalovanému) na takéto plnenie priamo nevyplýva z ustanovení § 4 a 15 PZP, v zmysle ktorých poisťovateľ plní preukázané nároky poškodenej a nie poistenému. Rovnako to nevyplýva ani zo všeobecných poistných podmienok, i v článku II. Keďže však v priebehu konania bolo preukázané, že žalobca uhradil poškodenej žalovanú sumu, súd prvej inštancie poukázal na odôvodnenie rozhodnutia NS ČR č. k. 23 Cdo/5969/2017, z ktorého vyplýva, že pokiaľ poistený uhradil poškodenému škodu priamo, vzniká mu proti poisťovateľovi právo na úhradu vyplatenej
čiastky, ktorú by inak v súlade s poistnou zmluvou plnil poistiteľ. Podmienkou vzniku nároku žalobcu voči žalovanému bolo potom preukázanie nároku poškodenej voči poisťovni. Súd sa preto zoberal námietkou žalovaného, že poškodenej nevznikol nárok na náhradu trov trestného konania voči nemu z dôvodu jej riadnej nesúčinnosti, pri uplatnení nároku na náhradu škody v zmysle § 4 ods. 2 zákona o PZP. Súd mal za preukázané, že žalobca oznámil žalovanému spôsobenie škody dňa 02. 12. 2016, keď hneď toho istého dňa žalovaný požiadal poškodenú o súčinnosť. Žiadal doloženie vyplneného lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracované posudzujúcim lekárom. Dňa 27. 04. 2017 oznámil poškodenej, že obdržal lekársku správu a čiastočný znalecký posudok, ktorý spolu so zdravotnou dokumentáciou postúpil na prehodnotenie svojmu zmluvnému lekárovi. Dňa 31. 07. 2017 jej oznámil likvidáciu poistnej udalosti s tým, že jej bude vyplatená náhradu bolestného vo výške 1 551 Eur na jej účet. Pokiaľ sa týka splnenia povinnosti upravenej v § 11 ods. 6, žalovaný nemohol poskytnúť plnenie v lehote 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti z dôvodu nesúčinnosti poškodenej, keď požadované podklady preukazujúce existenciu a výšku škody zaslala žalovanému až dňa 26. 04. 2017. Tento jej obratom dňa 27. 04. 2017 oznámil, že tieto listinné dôkazy postúpi svojmu lekárovi na preskúmanie a následne po troch mesiacoch 31. 07. 2017 oznámil likvidáciu poistnej udalosti. Až týmto dňom potom bol nárok na náhradu škody čo do rozsahu preukázaný. O tomto postupe bola žalovaná informovaná. Žalobca netvrdil, ani nepreukázal opak. Prípis žalovaného zo dňa 05. 03. 2019, na ktorý poukazoval sa netýka odmietnutia poistného plnenia z titulu vzniknutej škody na zdraví, ale z titulu uplatneného nároku na náhradu trov v trestnom konaní, keď lehota na plnenie voči poškodenej podľa § 11 ods. 6 Zákona o PZP uplynula až po rozhodnutí o náhrade škody (t.j. po 07. 07. 2017). Súd uviedol, že nároky na poistné plnenie v zmysle ust. § 4 ods. 2 Zákona o PZP sú predovšetkým nároky uvedené pod písm. a) a b) (t. j. nároky na náhradu škody na zdraví a škody vzniknuté poškodením veci). Nárok, ktorý bol predmetom sporu uvedený v ust. § 4 ods. 2 pod písm. c) sa stáva nárokom len v prípade, ak v súvislosti s vymáhaním nárokov podľa a) a b) dôjde zároveň aj k splneniu tam uvedených zákonných podmienok. Z ust. § 4 ods. 2 psím c) Zák. č. 381/2001 Z. z. vyplýva, že nárok poškodeného voči poisťovateľov na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody na zdraví je len v prípade, ak je zároveň splnená aspoň jedna z nasledujúcich trov uvedených podmienok: a) poisťovateľ si nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b), b) alebo neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, c) alebo neoprávnene krátil poskytnuté plnenie. Súd prvej inštancie uviedol, že mylný je výklad žalobcu o tom, že pokiaľ žalovaný odmietol zaplatiť vynaložené náklady poškodenej spojené s adhéznym konaním došlo zároveň aj k splneniu podmienky neoprávneného odmietnutia poskytnutia poistného plnenia. Z pripojených listinných dôkazov žalovaným nesporne vyplýva, že tento neodmietol poskytnúť poistné plnenie, ani neoprávnene nekrátil poskytnuté poistné plnenie. Záverom súd uviedol, že pokiaľ chcel žalobca zabrániť vzniku trov v trestnom konaní, mal možnosť uhradiť požadovanú sumu z titulu poškodenia zdravia v zmysle § 427 OZ poškodenej skôr, a následne sa domáhať plnenia voči žalovanému, prípadne tomuto v súlade s ust. § 10 ods. 3 psím. b) Zákona o PZP oznámiť, že sa začalo trestné stíhanie voči jeho osobe a žiadať, aby vstúpil do tohto konania, ako intervenient, čo neurobil. Z dôvodu nepreukázania splnenia podmienok uvedených v ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o PZP návrh žalobcu súd zamietol ako bezdôvodný. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v podanom odvolaní opätovne citáciou poukázal na ust. § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o PZP a uviedol, že nesúhlasí s právnym záverom vysloveným súdom prvej inštancie, že neboli splnené zákonné podmienky na poskytnutie plnenia zo strany žalovaného. Uviedol, že poškodená si v adhéznom konaní uplatnila nárok na náhradu škody prostredníctvom splnomocnenca poškodeného. Uplatnený nárok bol počas prebiehajúceho trestného konania odstúpený žalovanému. Žalovaný plnil poškodenej titulom bolestného sumu 1.551,- Eur a titulom náhrady škody na veciach sumu 30,- Eur. Súd ale zaviazal žalobcu rozsudkom 4T/24/2017 zo dňa 07. 07. 2017 na zaplatenie celej škody na zdraví poškodenej J. D. v sume 2.119,20 Eur, tak ako bola v trestnom konaní uplatnená. Nebolo v konaní sporné, akú výšku plnenia poskytol žalovaný a k akej povinnosti na náhradu škody súd zaviazal obžalovaného - žalobcu. Z dôkazov predložených v konaní a nesporných tvrdení sporových strán potom vyplýva, že žalovaný krátil plnenie bolestného a toto poskytol v nižšej sume, ako bolo uplatnené. Suma, ktorá je predmetom tohto konania nebola žalovaným zaplatená vôbec, a to s odôvodnením, že bola uplatnená duplicitne. Žalovaný krátil uplatnený nárok o sumu 568,20 Eur. Z uvedeného tak vyplýva, že
žalobca preukázal splnenie zákonných podmienok na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní náhrady za bolesť a nároku na náhradu škody na veciach, podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o PZP. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie, alebo aby zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania.
3. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanému prostredníctvom jeho právneho zástupcu s možnosťou sa k uvedenému vyjadriť. Podaním zo dňa 19. 12. 2019 sa k odvolaniu žalobcu vyjadril žalovaný. S argumentáciou žalobcu v podanom nesúhlasil. Podľa jeho názoru žalobca nesprávne interpretoval ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona 381/2001 Z.z. a mylne sa domnieva, že nárok, ktorý v konaní uplatnil mu prináleží. Poškodená si v trestnom konaní 4T/24/2017 uplatnila nárok na náhradu škody, ktorý bol i plnený zo strany žalovaného. Nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením by si mohol uplatňovať len poškodený proti poisťovateľovi len v prípade, ak bol v trestnom konaní zastúpený splnomocnencom poškodeného, avšak len za predpokladu splnenia hypotézy § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 381/2001. Nárok poškodeného na náhradu prípadných trov jeho splnomocnenca v rámci trestného konania poisťovateľom teda prichádza do úvahy za súčasného splnenia zákonom stanovených podmienok, a to síce ak I. poisťovňa odmietla plniť - uvedená podmienka v tomto prípade nebola splnená, nakoľko poškodenej bolo poskytnuté poistné plnenie, II. poisťovňa neoprávnene krátila poistné plnenie - táto podmienka nebola žalobcom ani tvrdená, III. poisťovňa nesplnila povinnosť podľa § 11 ods. 6 písm. a) a b), t. j. nesplnila povinnosť skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a oznámiť výšku poistného plnenia. Splnenie uvedených podmienok zo strany žalovaného nebolo preukázané. Záverom tiež žalovaný uviedol, že uplatnený nárok neprináleží žalobcovi ako škodcovi pri poistnej udalosti, z ktorej žalovaný plnil ako poisťovateľ. Zákon č. 381/2001 Z. z. neupravuje odškodňovanie nárokov žalobcu, ale poškodeného. Aj z uvedeného dôvodu žalobca nemá aktívnu legitimáciu v konaní, keď v zmysle § 15 ods. 1 uvedeného zákona uhrádza poisťovateľ náhradu škody poškodenému, nie poistenému. V ďalšom zotrval na svojich predchádzajúcich prednesoch a podaniach. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
4. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 03. 02. 2020. K uvedenému sa žalobca nevyjadril.
5. V dôsledku podaného odvolania žalobcu krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Na základe podaného odvolania žalobcu tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP s prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu a odvolacie dôvody uvedené v jeho odvolaní odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov.
9. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b), a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie
10. Podľa § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z. Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnú poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
11. V prejednávanej veci súd prvej inštancie žalobu zamietol a zdôvodnil, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok ustanovených v § 4 ods. 2 písm. c) Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení (ďalej aj len „Zákon o PZP“), t. j. že nepreukázal, že by žalovaný, ako poisťovateľ, neoprávnene krátil poskytnuté plnenie osobe poškodenej dopravnou nehodou, ktorú spôsobil žalobca, pričom na náhradu škody bol zaviazaný rozsudkom v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. 4T/24/2017. Odvolací súd uvádza, že v prejednávanej veci je nevyhnutné a zásadné rozlíšiť, že žalobca sa podanou žalobou domáha od žalovaného ako poisťovateľa, u ktorého mal uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení, náhrady škody predstavujúcej trovy právneho zastúpenia splnomocnenca poškodenej vzniknuté zastupovaním poškodenej v trestnom konaní 4T/24/2017. Trovy splnomocnenca boli ustálené (vyčíslené) uznesením Okresného súdu Banská Bystrica 4T/24/2017 zo dňa 21. 01. 2019 a povinnosť tieto zaplatiť bola uložená žalobcovi V.U. (ako t.č. odsúdenému). Žalovaný ako poisťovateľ žalobcu plnil poškodenej J. D. titulom bolestného sumu 1.551,- Eur zo súdom žalobcovi (ako obžalovanému) uloženej povinnosti plniť vo výške 2.119,02 Eur. Predmetom súdenej veci však nie je nárok, na zaplatenia nevyplateného plnenia poisťovňou voči poškodenej (titulom bolestného), ani nárok vzniknutý v súvislosti s právnym zastúpením v konaní vedenom na zaplatenie nevyplatenej časti bolestného, ale žalobca požadoval od žalovaného ako poisťovateľa náhradu žalobcom uhradených trov právneho zastúpenia poškodenej v trestnom konaní, ktorých povinnosť náhrady bola žalobcovi uložená osobitným uznesením zo dňa 21. 01. 2019 v konaní Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/24/2017. Uvedené je nutné rozlišovať. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení by mal poistený, t. j. žalobca právo, aby poisťovateľ, t. j. žalovaný za neho nahradil poškodenému v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) účelne vynaložené náklady spojené s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody na zdraví, a nákladov pri usmrtení, ďalej náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci a nárokov na náhradu ušlého zisku, vtedy, ak si poisťovateľ nesplnil povinnosti spočívajúce v riadnom prešetrení (§ 11 ods. 6 písm. a)) alebo b) ) ALEBO ak poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť plnenie alebo neoprávnene krátil poistné plnenie. Žalobca v podanej žalobe, ako aj vo vyjadrení zo dňa 19. 08. 2019 ( čl. 62 - 63 spisu) uviedol, že žalovaný neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie (trovy právneho zastúpenia poškodenej v trestnom konaní).
12. Žalobou uplatňovaný nárok žalobcu tak nepredstavuje účelne vynaložený náklad spojený s právnym zastúpením pri uplatňovaní nároku vzniknutého z dôvodu, že poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie alebo toto poskytnuté plnenie krátil. Uvedené zákonné ustanovenie, na základe ktorého si žalobca uplatňoval žalovaný nárok, upravuje nárok na náhradu nákladov poškodeného spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nároku voči poisťovateľovi, teda nákladov, ktoré poškodený musí vynaložiť za situácie, že poisťovateľ poruší povinnosti vyplývajúcemu
z ustanovenia § 11 ods. 6 Zákona o povinnom zmluvnom poistení. Zároveň v podanej žalobe, ako ani v priebehu konania pred súdom prvej inštancie žalobca ani netvrdil, že by žalovaný nárok bol uplatňovaný z dôvodu, že poisťovňa neoprávnene krátila poistné plnenie. Uvedený dôvod neoprávneného krátenia plnenia žalobca po prvýkrát použil v podanom odvolaní, t. j. ide o právnu argumentáciu a prostriedok procesného útoku, ktorý by bolo možné použiť v odvolaní len pokiaľ a) sa týka procesných podmienok, b) sa týka vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť ním preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Uvedená hmotnoprávna námietka, resp. argumentácia žalobcu nespĺňa ani jednu z podmienok povolenej novoty v odvolacom konaní, a preto na ňu odvolací súd neprihliadol. Len záverom a opätovne odvolací súd zvýrazňuje, že žalovaný (poisťovňa) krátil poistné plnenie bolestného poškodenej (o 568, 20 Eur) a žalobca sa v predmetnom konaní domáha náhrady zaplatených trov právneho zastúpenia poškodenej v trestnom konaní v sume 577, 02 Eur. Krátenie plnenia bolestného poisťovňou však nezakladá nárok na náhradu trov splnomocnenca poškodenej v adhéznom konaní.
13. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v prvom meritórnom výroku ako vecne správny.
14. Ako výrok závislý odvolací súd preskúmal i druhý výrok napadnutého rozsudku o trovách konania, ktorým súd priznal žalovanému nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu, rozhodujúc podľa § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nebol v konaní vedenom na základe jeho žaloby úspešný ani sčasti, prináleží celý procesný úspech žalovanému, ktorý bol v konaní i právne zastúpený, a preto súd prvej inštancie správne priznal žalovanému ak procesne úspešnej strane sporu v celom konaní nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktorému nároku logicky vplýva na strane druhej i povinnosť žalobcu takúto náhradu trov konania zaplatiť. Preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny i v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a konštatoval, že v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný. V tomto bol žalovaný zastúpený právnym zástupcom z radu advokátov, a preto mu preukázateľne v súvislosti s odvolacím konaní i reálne trovy vznikli. Osobitným výrokom tak odvolací súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške trov. O výške trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
16. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté v pomere hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).