Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/316/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Moniky Géciovej, PhD. vo veci starostlivosti súdu o maloletého M. O. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves dieťa rodičov A. O. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej na M. ul. č. X v O. A. a B. O. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v J. nad N. č. XX zastúpeného advokátkou JUDr. Miroslavou Slovinskou so sídlom na Štefánikovom námestí č. 13 v Spišskej Novej Vsi v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 5.8.2019 č.k. - 44 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves z 6.4.2017 č.k. - 114 vo výroku o výživnom tak, že zvýšil výživné od matky pre maloletého M. zo sumy 50 Eur na 75 Eur mesačne od 10.6.2019 do budúcna, ktoré je matka povinná platiť vždy do 25. dňa v mesiaci vopred otcovi. Dlžné výživné za obdobie od 10.6.2019 do 31.7.2019 v sume 42,53 Eur je matka povinná zaplatiť v mesačných splátkach po 10 Eur mesačne spolu s bežným výživným otcovi pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. a . Namietal, že konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnom skutkovým zisteniam a nesprávne právne vec posúdil, keď na prejednávanú vec neaplikoval ust. vety druhej Zákona o rodine. Uviedol, že záver súdu o dôvodnenosti jeho návrhu na zvýšenie výživného považuje za správny, nesúhlasí však s určeným rozsahom výživného, ktorý považuje za neopodstatnene nízky, pretože súd nesprávne posúdil možnosti a schopnosti matky mal. dieťaťa. Podľa ust. Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírili sa východiská na zisťovanie tzv. potencionatily príjmov, ktorá má prednosť pred príjmom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný rodič skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Otec má za to, že súd prvej inštancie nevzal na zreteľ potencionálne schopnosti a možnosti matky a v tejto súvislosti poukázal na výroky matky prednesené na pojednávaní 5.8.2019, kde uviedla, že si ďalšiu prácu nehľadá, pretože to by sa popri práci v krčme nedalo vydržať. Z uvedených vyjadrení matky vyplýva, že matka

nevynakladá žiadnu snahu o zlepšenie svojej finančnej situácie a vedome si nehľadá iné zamestnanie, resp. ďalšie zamestnanie, ktoré by vykonávala popri terajšom zamestnaní, a to aj napriek tomu, že na to má pomerne rozsiahly priestor, keďže pracuje len 5 hodín denne od 17:00 hod. do 22:00 hod. Vyslovil názor, že matka sa svojou neaktivitou a laxným prístupom k zmene jej pomerov dobrovoľne vzdáva lepšieho zárobku, a teda aj možnosti na celkové zlepšenie svojej finančnej situácie, čo má priamy dopad na kvalitu života mal. M., voči ktorému má vyživovaciu povinnosť. Namietal, že takýto prístup matky k plneniu vyživovacích povinností nemôže požívať ochranu a súd nemôže v tejto súvislosti prihliadať len na faktický príjem matky, nakoľko táto sa dobrovoľne vzdáva zárobku, ktorý by z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti bol dostatočný k zabezpečeniu odôvodnených a preukázanách potrieb maloletého. Tvrdil, že v meste Spišská Nová Ves je dostatok vhodných pracovných ponúk, ktoré by mohla matka využiť za účelom zlepšenia svojich finančných pomerov, avšak žiadnu z možností doposiaľ nevyužila. Zdôraznil, že v zmysle aktuálnej rozhodovacej praxe súdov platí, že pokiaľ sa rodič vzdá príjmu, z ktorého by vedel zabezpečiť výživu pre svoje dieťa bez závažného dôvodu, je povinnosťou súdu jeho príjem posudzovať z jeho potencionálnych možností, ktoré mal ale nevyužil ich. Poukázal na to, že matka žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala akýkoľvek dôvod, ktorý by ju obmedzoval v možnosti nájsť si iné (lepšie ohodnotené) zamestnanie a všetky jej tvrdenia týkajúce sa zdravotných problémov (ekzém resp. operácia kolena) zostali len v rovine ničím nepodložených tvrdení. Konštatoval, že zvýšené výživné 75 Eur mesačne predstavuje sumu 2,50 Eur na deň, ktorá je podľa jeho názoru nedostačujúca pre zabezpečenie plnohodnotnej starostlivosti o štrnásťročného chlapca, ktorý je stavbou tela dospelou osobou, a teda zvýšené výživné nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletého. Poukázala na to, že v návrhu na zvýšenie výživného vyčíslil výdavky na zabezpečenie starostlivosti o maloletého sumou 300 Eur mesačne a podľa jeho právneho názoru by malo výživné, ktoré je druhý rodič povinný uhrádzať, tvoriť aspoň polovicu vyčíslených nákladov na starostlivosť o maloletého. Vzhľadom na uvedené konajúci súd rozhodnutím o zvýšení výživného na 75 Eur mesačne preniesol na neho v neprimeranom rozsahu povinnosť znášať väčšinu nákladov na starostlivosť o maloletého, pretože v percentuálnom vyjadrení až 75% odôvodnených nákladov na starostlivosť o maloletého znáša on, nehovoriac o skutočnosti, že sa o maloletého aj osobne stará a matka súdnym rozhodnutím upravený styk nerealizuje.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s jeho odvolaním nesúhlasí, pretože momentálne sa nachádza v situácii, keď pravdepodobne príde o prácu a stane sa nezamestnanou. Vzhľadom na to, že si nemôže dovoliť ostať nezamestnaná, snaží sa nájsť si inú vhodnú prácu.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za v záujme mal. dieťaťa. Konštatoval, že konajúci súd na základe výsledkov dokazovania správne vyhodnotil všetky dostupné informácie ohľadom pomerov rodičov, zohľadnil pomery maloletého a správne upravil výživné zo strany povinnej matky. Zvýšeným výživným budú potreby maloletého zabezpečené menším pomerom vo vzťahu k skutočným nákladom na zabezpečenie potrieb, preto navrhol odvolanie matky zamietnuť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.

5. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka zotrvala na svojom vyjadrení, že nesúhlasí so zvýšením výživného, pretože prišla o prácu.

6. Otec v odvolacej replike zotrval na svojich odvolacích dôvodoch. Tvrdenia matky označil za účelové a ničím nepodložené. Vyjadrenie kolízneho opatrovníka označil za zmätočné, keďže matka žiadne odvolanie v tejto veci nepodala, resp. takéto odvolanie matky mu nebolo doručené. Zo strany kolízneho opatrovníka preto s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k nesprávnemu pochopeniu celej situácie. Poukázal na vyjadrenie kolízneho opatrovníka prednesené na pojednávaní dňa 5.8.2019, kde sa kolízny opatrovník v záverečnom návrhu vyjadril, že navrhuje, aby súd zvýšil výživné v zmysle jeho návrhu, pretože takéto zvýšenie je v záujme maloletého. Konštatovanie kolízneho opatrovníka, že zvýšeným výživným budú potreby maloletého zabezpečované menším pomerom vo vzťahu k skutočným nákladom na zabezpečenie potrieb považuje za neakceptovateľné, pretože takýto prístup v žiadnom prípade nezodpovedá povinnosti chrániť záujmy mal. dieťaťa v predmetnom konaní.

7. Matka v odvolacej duplike tvrdila, že momentálne pracuje na dohodu s minimálnou mzdou, z ktorej nie je schopná sama vyžiť, pretože musí platiť bývanie, inkaso a ďalšie výdavky. Ďalej tvrdila, že od januára sa jej ,,rysuje“ pracovná zmluva

8. Otec v písomnom podaní z 5.11.2019 zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a odvolacích dôvodoch, ktoré zopakoval. Zdôraznil, že matka svoje tvrdenia o strate zamestnania nepodložila žiadnymi dôkazmi, preto sa objektívne nevie vyjadriť, či a za akých okolností k strate jej zamestnania došlo.

9. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa (ďalej len „“).

10. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

12. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie

15. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z a v spojení s bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine v súlade s vyhodnotil dôkazy, prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, preto je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie o výživnom presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom pre maloleté deti. Odvolací súd je toho presvedčenia, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne preukázané všetky okolnosti podstatné pre rozhodnutie o zvýšení výživného, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd tiež poznamenáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie, zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

16. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dôsledne porovnal pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného so súčasnými pomermi a stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že preukázateľné výdavky na strane maloletého dieťaťa sa oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu zvýšili. K zmene pomerov došlo z dôvodu samotného veku mal. dieťaťa, pričom výživné bolo naposledy upravené pred dvomi rokmi v čase keď mal maloletý dvanásť rokov. V súčasnosti je maloletý žiakom posledného ročníka základnej školy s čím sú nepochybne zvýšené výdavky s prípravou na nástup na ďalší stupeň vzdelania. Otcom prezentované výdavky v súvislosti so zabezpečením výživy maloletého nevybočujú z rámca potrieb iných detí na rovnakom stupni školského vzdelávania, preto o ich výške nemal pochybnosti ani odvolací súd.

17. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k presvedčeniu, že súdom prvej inštancie zvýšené výživné je primerané schopnostiam a možnostiam matky. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že výživné 75 Eur mesačne (denné výživné 2,50 Eur) zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletého, pretože je vo veku intenzívneho fyzického rastu a duševného dospievania, a preto sú rozhodne jeho odôvodnené potreby vyššie ako už stabilizované potreby jeho rodičov a zjavne by odôvodňovali zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu, ale dôsledne vychádzajúc zo schopností a možností matky, ktorej mesačný príjem nedosahuje ani úroveň minimálnej mzdy, ktoré sú okrem odôvodnených potrieb maloletého limitujúcim kritériom a rozhodujúcim hľadiskom pre rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine a tiež zákonnú povinnosť otca maloletého participovať a dopĺňať zo svojho príjmu zdroj výživy maloletého na hranicu prospešnú pre jeho rozvoj. Odvolací súd je toho presvedčenia, že matka bola schopná v rozhodnom období uspokojovať svoje vlastné potreby v rozsahu minimálne bežného životného štandardu, preto možno od nej spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnila aj svojmu synovi formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, ktorého rodičia nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odvolací súd tiež poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, v zmysle ktorého je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené.

18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a pretože sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia podľa , sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

19. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).