Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/6/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX, korešp. adresa W. W. XX, proti žalovaným: 1/ Q. M., nar. XX.XX.XXXX, 2/ V. M., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom W. W. XX, obaja zastúpení: JUDr. Róbert Fatura, advokát, s.r.o, so sídlom Považská Bystrica, Centrum 18/23, IČO: 46 528 644, o uloženie povinnosti vybudovať oplotenie a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k.

- 168 zo dňa 27. augusta 2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/,2/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o uloženie povinnosti vybudovať oplotenie, o uloženie povinnosti zdržať sa tienenia rodinného domu žalobcu a o uloženie povinnosti zaplatiť náhradu škody spôsobenú zatienením rodinného domu žalobcu. Žalovaným 1/,2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania zistil, že podľa výpisov z listov vlastníctva č. XXXX a XXXX, k. ú. Považské Podhradie žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností - parciel registra „C“ - parcelné číslo 187 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 211 m2, parcelné číslo 188 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 53 m2 a stavieb súp. č. XX a XX na parcele číslo XXX a 188. Žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parciel registra „C“

- parcelné číslo 178/1 - záhrady o výmere 757 m2, parcelné číslo 179/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 219 m2, parcelné číslo 179/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 243 m2 a stavby - rodinného domu súp. č. XX na parcele číslo XXX/X. Z mapky z katastra nehnuteľností je zrejmé, že parcely žalobcu č. XXX a žalovaných č. 179/1, na ktorých sú postavené rodinné domy žalobcu súp. č. XX a žalovaných súp. číslo XX, ležia bezprostredne vedľa seba. Podľa oznámenia zo dňa 26.6.2018 žalobca podal na žalovaného 1/ na Okresné riaditeľstvo policajného zboru Považská Bystrica trestné oznámenie vo veci ohovárania a nebezpečného vyhrážania. Žalobca okrem iného v danom oznámení uvádza, že žalovaný 1/ ho sústavne ohovára z rôznych klamstiev, resp. prepadol žalobcu na jeho pozemku, vytrhol mu telefón z ruky, často po ňom vykríka, uráža ho a podobne. Rovnaké skutočnosti žalobca uviedol aj do zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 9.7.2018. Poverenému príslušníkovi Policajného zboru taktiež uviedol, že trvá na vybudovaní plotu, aby mal od žalovaného 1/ pokoj. Z rozhodnutia o zastavení konania zo dňa 15.1.2018 č.: OU-PB-OVVS-2018/000243 vydaného Okresným úradom Považská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy vyplýva, že uvedený správny orgán

zastavil konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť žalobca tým, že dňa 3.11.2016 na miestnej komunikácii pred rodinným domom sa zaháňal na žalovaného 1/. Konanie bolo zastavené z dôvodu, že spáchanie skutku nebolo obvinenému z priestupku - žalobcovi preukázané. Z listu Mestského úradu Považská Bystrica č. 8521/2004 zo dňa 17.9.2004 je zrejmé, že uvedený mestský úrad oznámil žalovanému 1/, že vtedajší správny orgán zistil, že konanie žalobcu nenapĺňa skutkovú podstatu priestupku - malo sa jednať o to, že dňa 30.6.2004 parkoval žalobca svoje motorové vozidlo na pozemku patriacemu k rodinnému domu súp. č. 25 a súp. č. XX. Žalobca pred povereným príslušníkom Policajného zboru dňa 4.9.2013 opísal, že dňa 3.9.2013 zavolal žalovaný 1/ hliadku polície na žalobcu, nakoľko chcel odstrániť vytýčenú hranicu na pozemku žalobcu, ktorá bola zameraná tak, že 5 cm od hranice do pozemku žalobcu mal žalobca v betóne navŕtanú dieru a nej skrutku, ktorú chcel žalovaný 1/ vytrhnúť po tom, ako prišla hliadka polície; následne opisoval, ako ho zadržala hliadka polície s tým, že žalobca nikoho nenapadol. Toto je zrejmé zo zápisnice o výsluchu zadržaného - podozrivého zo dňa 3.9.2013. Uvedené potvrdil aj brat žalobcu W. S., čo je zrejmé z listinného dôkazu - druhá strana zápisnice o výsluchu svedka W. S. zo dňa 3.3.2014. Z lekárskeho posudku zo dňa 28.11.2017 vyplýva, že žalobca je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 80%. Rozhodnutím o dodatočnom povolení zmeny stavby pred jej dokončením zo dňa 4.4.2011, Us./TS1 - A-10, Mesto Považská Bystrica ako príslušný stavebný úrad dodatočne povolil stavebníkovi M. A. a manželke P. A. ako stavebníkovi zmenu stavby súp. č. XX, k. ú. W. W. s tým, že v časti rozhodnutia o námietkach a pripomienkach účastníkov konania vyplýva, že žalobca mal námietky a pripomienky v súvislosti s týmto konaním - okrem iného žiadal aj uložiť povinnosť stavebníkovi vybudovať oplotenie na vlastnom pozemku a znížiť strechu domu alebo platiť odškodné za clonenie, na základe ktorých námietok následne stavebný úrad v rozhodnutí konštatoval, že uloženie povinnosti vybudovať oplotenie a platiť odškodné za tienenie nie sú predmetom konania. Na fotografiách predložených žalovanými vidno staré červené motorové vozidlo, starý nábytok, oplotenie, pri plote rôzne sudy, pneumatiky, ďalej modré osobné motorové vozidlo, prípadne biele motorové vozidlo so zašpineným predným sklo, pohodené rôzne rámy, plechy na zemi, naukladané rôzne veci popri plote, žalobcu ako drží fotoaparát v ruke, vyliatu tekutinu na zemi, odhádzaný sneh, prípadne stĺpy elektrického vedenia. Na fotografiách predložených žalobcom vidno strom, zrejme vŕba a poukladané rôzne propan- butanové fľaše a iné veci pri plote, staré červené auto a plot, prípadne dve stavby, žalovaných 1/ a 2/ stojacich pri prídavnom vozíku, žalovaného 1/ ako drží fotoaparát, resp. mobil resp. ako pracuje s lopatou, prípadne zametá sneh. Na ďalších fotografiách sú fotografie rodinného domu, fotografia modrého osobného auta, oplotenia zo stromom. Žalobca vypovedal, že žalovaný 1/ pravidelne chodieva cez jeho pozemok na svoj pozemok, a to aj autom. Žalovaný 1/ nedodržal pri stavbe domu 3,5 m vzdialenosť, hádže psovi žalobcu kosti, dennodenne vykríka na žalobcu a fotí ho. Žalobca tiež vypovedal, že konáre z vŕby mu šľahajú do hlavy keď tadiaľ chodí, vŕba mu tieni a lístie z vŕby každý rok padá na jeho pozemok. Žalobca sa už viackrát pokúšal postaviť plot, no bezúspešne - v roku 2013 žalovaný 1/ mu vytrhal kolíky, reťaz aj drôt rozcvakal. Z tohto dôvodu sa žalobou domáha 1/ uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne vybudovať nepriehľadné oplotenie do výšky 2 m v dĺžke 7 m po hranici pozemkov - parcela KNC č. 179/2 a parcela KNC č. 187, obe k. ú. Považské Podhradie, a to od hranice s verejnou cestou na parcele KNC č. 273/1, k. ú. Považské Podhradie po existujúce oplotenie na parcele KNC č. 179/2 a parcele KNC č. 187, obe k. ú. Považské Podhradie, 2/ uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ zdržať sa tienenia rodinného domu žalobcu súp. č. 25 na parcele KNC č. 188 stromami vysadenými na parcele č. 179/2, k. ú. Považské Podhradie, 3/ uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu škody spôsobenú zatienením rodinného domu žalobcu súp. č. 25 na parcele KNC č. 188, k. ú. Považské Podhradie vo výške určenej znaleckým posudkom.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ,, a konštatoval, že predmetom sporu sú 3 samostatné nároky žalobcu. Vo vzťahu k žalobe o uloženie povinnosti vybudovať vo všeobecnosti platí, že je na rozhodnutí každého vlastníka pozemku, či si svoj pozemok oplotí alebo nie. Nikoho nemožno nútiť, aby svoj pozemok oplotil. Výnimkou z tohto pravidla je situácia, že povinnosť oplotiť pozemok vyplýva jeho vlastníkovi napr. z rozhodnutia súdu, a to v súlade s . Uvedené ustanovenie nadväzuje na právnu ochranu upravenú v ustanovení , tzv. obmedzenie vlastníckeho práva - susedské spory. O potrebe oplotenia podľa je spravidla možné uvažovať vtedy, ak existuje riziko rušivého zdroja, prípadne riziko vzniku škody, ktoré vzniká na pozemku žalovaného vlastníka s tým, že existencia oplotenia nebude brániť účelnému využitiu susedných pozemkov alebo stavieb. Na to, aby bol žalobca v konaní o uloženie povinnosti oplotiť pozemok úspešný, musí preukázať,

že žalovaní 1/ a 2/ výkonom svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 4563, k. ú. Považské Podhradie nad mieru primeranú pomerom obťažujú žalobcu alebo vážne ohrozujú výkon žalobcových práv s tým, že zároveň musí preukázať potrebu oplotenia a že existencia oplotenia nebude brániť účelnému využitiu susedných pozemkov alebo stavieb. V súdenom prípade je zrejmé, že žalobca žiada súdnu ochranu proti takému konaniu zo strany žalovaného 1/, ktoré spočíva vo vstupovaní na pozemok žalobcu, v pokrikovaní, robení schválností, vyhrážaní, zosmiešňovaní, ohováraní, krivom obviňovaní, privolávaní hliadok polície, podávaní rôznych podaní na rôzne úrady, v odhadzovaní snehu zo svojho pozemku na pozemok žalobcu, resp. proti tieneniu, padaniu lístia a ihličia zo stromov, pričom žalobca dôvodí, že jedine vybudovanie plotu dokáže eliminovať konfliktné situácie so žalovaným 2/. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sa vybudovania plotu domáha najmä z dôvodu, že medzi ním a žalovaným 1/ sú dlhodobo zlé vzťahy, čo vskutku vyplynulo aj z vykonaného dokazovania - medzi stranami sporu, najmä medzi žalobcom a žalovaným 1/ vznikajú neustále konflikty, kedy jeden druhého ustavične z niečoho obviňujú, prípadne konflikty riešia aj prostredníctvom kompetentných úradov a orgánov. Žalovaní 1/ a 2/ čokoľvek z toho, čo žalobca tvrdí, popierajú, pričom tvrdia, že je to práve žalobca, ktorý im robí prieky. Súd prvej inštancie zdôraznil, že ak žalobca tvrdí, že žalovaní naňho pokrikujú, robia mu schválnosti, vyhrážajú sa mu, prípadne ho zosmiešňujú a ohovárajú, resp. že vstupujú na pozemok žalobcu, zvolil nesprávny prostriedok právnej ochrany. Takéto ľudské prejavy totiž nemožno považovať za výkon vlastníckeho práva k nejakej veci, ktorého dôsledky by presahovali hranicu vlastníkovej veci. Ak by teda aj bolo preukázané takéto správanie zo strany žalovaných 1/ a 2/ ( čo však nebolo), žaloba by musela byť zamietnutá, nakoľko nie sú splnené predpoklady uvádzané v ustanovení , . Poukázal na to, že ani vybudovanie plotu, hoci aj vo väčšom rozsahu, než navrhuje žalobca, by zrejme neviedlo k náprave. Vzťahy strán sporu sú zdá sa tak veľmi naštrbené, že ani plot by nezabránil susedovi robiť druhému susedovi schválnosti prípadne adresovať mu vyhrážky a pokriky, ak tieto schválnosti a slovné prejavy, prípadne aj rôzne podania na príslušné orgány robiť chce. Obe strany sporu pritom v štádiu, keď sa súd pokúšal vyriešiť spor zmierom, deklarovali svoju túžbu o pokojnom živote bez stresu a hádok. Bez pričinenia oboch strán sporu, možno urobenia nejakých ústupkov, však takýto pokojný stav nemôže nastať, preto v tomto smere súd apeluje na obe strany sporu, aby sa v záujme nastolenia kľudu medzi nimi primárne stránili vzniku konfliktných situácií.

4. Vo vzťahu k žalobe o zdržanie sa tienenia rodinného domu žalobcu stromami na pozemku žalovaných, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nepreukázal ani len základný predpoklad, a síce, že žalovaní ho obťažujú práve tienením, resp. padaním lístia a ihličia zo stromov. Žalovaní jeho tvrdenia popreli, a z fotografií, ktoré žalobca v konaní predložil ako dôkaz na svoje tvrdenia, takýto záver nemožno učiniť. Žalobca nielenže nepreukázal takéto obťažovanie súvisiace s výkonom vlastníckeho práva žalovaných 1/a 2/, ale nepreukázal ani intenzitu takéhoto obťažovania, ktorá by mohla byť kvalifikovaná ako obťažovanie nad mieru primeranú pomerom, resp. nepreukázal, že takýmto obťažovaním je vážne ohrozený výkon jeho práv. Obťažovanie tienením úzko súvisí i s ďalším nárokom žalobcu, a síce povinnosťou zaplatiť žalobcovi náhradu škody spôsobenú tienením rodinného domu žalobcu vo výške 350,- eur. Žalobca v tomto smere síce navrhol znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie stavebná fyzika, ktorý by zhodnotil rozsah tienenia, resp. znalcom z odboru energetika, ktorý by určil výšku nákladov na osvetlenie a vykurovanie rodinného domu žalobcu v dôsledku tienenia rodinným domom žalovaných a stromami vysadenými na parcele žalovaných, toto znalecké dokazovanie však súd v zmysle nevykonal, nakoľko žalobca v súdom stanovenej lehote, resp. až do rozhodnutia súdu nezložil preddavok na trovy znaleckého dokazovania, hoci ho súd na danú povinnosť uzneseniami č. k. -122 zo dňa 26.4.2019 a č. k. -138 zo dňa 26.6.2019 vyzval a zároveň ho upozornil na možné následky nezloženia tohto preddavku. V danom prípade súd poukazuje na skutočnosť, že nič nebránilo súdu v zmysle vyzvať žalobcu na zloženie preddavku, keďže boli splnené všetky podmienky v danom ustanovení definované. Keďže súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že žalovaní 1/ a 2/ majú vysadené na parcele č. 179/2, k. ú. Považské Podhradie stromy, ktorými nad mieru primeranú pomerom obťažujú žalobcu, resp. vážne ohrozujú výkon vlastníckeho práva žalobcu, súd žalobu o uloženie povinnosti zdržať sa tienenia zamietol. V nadväznosti na uvedené následne žalobca nepreukázal, že z dôvodu tienenia v rozsahu nad mieru primeranú pomerom je potrebné uložiť žalovaným 1/ a 2/ povinnosť pozemok oplotiť, súd žalobu o uloženie povinnosti pozemok oplotiť zamietol. A nakoniec súd zamietol i žalobu o uloženie povinnosti žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 350,- eur, keďže nebolo preukázané nielen porušenie povinnosti (povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia , a síce, že žalovaní 1/ a 2/ výkonom svojho vlastníckeho práva nad mieru primeranú pomerom obťažujú žalobcu tienením), ale ani

výška škody (žalovaní či už pôvodne žalovanú výšku 72,- eur, resp. následnú výšku 350,- eur namietali), a teda logicky nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a výškou škody, ako tretí predpoklad vzniku nároku na náhradu škody.

5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa .

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie predstavuje závažné porušenie jeho ľudských práv. Aj keď mal súd za preukázané, že fyzickými útokmi zo strany žalovaného 1/ mu bolo spôsobené ťažké ublíženie na zdraví, toto je v rozsudku nie je vôbec uvedené. Zdôraznil, že vstupu žalovaného 1/ sa snažil zabrániť natiahnutím drôtu, ktorý žalovaný pred privolanou políciou odstránil z jeho pozemku. Súd prvej inštancie ignoroval jeho výpovede na súdnom pojednávaní o ťažkom ubližovaní zo strany žalovaného 1/, o lúpežnom prepadnutí na jeho pozemku a na chránenej osobe. Toto súd prvej inštancie v rozsudku vôbec neuviedol, nemal záujem si to overiť a na poslednom pojednávaní mu nebolo umožnené záverečné slovo. Žalovaní klamú, súd prvej inštancie si ich tvrdenia neoveril. V rozsudku je uvedené všetko možné, ale nič o fyzickom napádaní, chodení po jeho pozemku, dávaní rôznych predmetov do jeho vchodu a podobne. Súd uvádza, že vybudovanie plotu by neviedlo k náprave, ale určite by zabránilo v chodení žalovaného 1/ cez jeho pozemok, fyzickým útokom a násilným trestným činom voči nemu. Na žalobe trval v celom rozsahu. Súd umožnil žalovaným pokračovať v trestnej činnosti. K odvolaniu pripojil trestný rozkaz zo dňa 8.2.2013, ktorým bol žalovaný 1/ uznaný za vinného z toho, že mu zlomil rebro len preto, že mu povedal, aby cez jeho pozemok nechodil.

7. V podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 15.10.2019 zopakoval tvrdenia uvádzané pred súdom prvej inštancie o nedodržaní odstupu prístavby zo strany žalovaných, v dôsledku čoho nemôžu prechádzať do dvora po vlastnom pozemku. Uviedol, že trvá na podanej žalobe, okrem toho čo už uviedol, z pozemku žalovaných chodia na jeho pozemok mačky, minimálne raz mesačne nájde na dvore mŕtveho potkana, ktoré sa zdržujú u žalovaných, pretože chovajú sliepky, zajace, kačice a podobne.

8. Dňa 17. 10. 2019 žalobca doplnil, že rozsudok sa mu zdá protizákonný, v rozpore s dobrými mravmi. Zdôraznil, že súdu predložil fotografie aj s dátumami, ktoré preukazujú jeho tvrdenia. vyjadril pochybnosti o nezávislosti sudkyne, ktorá ide dcérou MUDr. Podobovej, u, ktorej kedysi patrilo a, s ktorou sa vo veci bavil. Následne mu MUDr. Podobová robila schválnosti pri objednávaní a podobne. Žiadal, aby odvolací súd jeho žalobe vyhovel.

9. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadrili tak, že z neho nie je zrejmé, čoho sa žalobca domáha, podľa ich názoru odvolanie nespĺňa zákonné náležitosti, a žiadali, aby odvolací súd odvolanie žalobcu odmietol. Súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, žalobca nepreukázal, že by žalovaní 1/,2/ nad mieru primeranú pomerom zasahovali do jeho vlastníckeho práva, že by nad mieru primeranú pomerom zatieňovali jeho dom, teda ani nepreukázal, že by mu spôsobili škodu. Žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a uplatnili si aj trovy odvolacieho konania.

10. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení a 8 Z.z. (ďalej len „“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

11. V zmysle ustanovenia nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať pojednávanie.

12. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa , .

13. V zmysle na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ).

15. Podľa , odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

16. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Žalobca z hľadiska obsahu ( ) uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil ( , a ). Taktiež namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces (nedostatky odôvodnenia rozsudku) a inú vadu konania, spočívajúcu v tom, že mu súd prvej inštancie neumožnil záverečnú reč ( , ).

18. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

19. Odvolací dôvod podľa dopadá na všetky pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu, že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní ( napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď a podobne) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu.

20. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

21. Nesprávne právne posúdenie veci ( ) je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

22. V rozhodovanej veci odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany, skonštatoval, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. a v napadnutom rozsudku sa riadne vysporiadal so skutkovou i právnou argumentáciou strán vznesenou v prvostupňovom konaní. Odvolací súd sa v zmysle vyššie uvedeného v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, ako aj s jeho právnym posúdením, vo vzťahu k čomu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v zmysle ust. na toto poukazuje.

23. Vzhľadom na obsah odvolania žalobcu na zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza:

24. Súd prvej inštancie správne ustálil, že v konaní ide o tri samostatné nároky žalobcu. Pokiaľ ide o uloženie povinnosť vybudovať oplotenie, súd prvej inštancie na správne právne vyhodnotil, že povinnosť oplotiť pozemok možno výnimočne uložiť vlastníkovi rozhodnutím súdu, a to v súlade s . Povinnosť oplotenia pozemku teda nevyplýva priamo zo zákona, ale môže

byť za určitých, v zákone uvedených podmienok, založená súdnym rozhodnutím. Súd nariadi pozemok oplotiť, ak je to potrebné, vtedy, keď oplotenie nebude brániť účelnému využitiu pozemku alebo stavby a po zistení stanoviska stavebného úradu. Hľadisko potrebnosti sa splní najmä vtedy, keď oplotenie poskytne ochranu proti nedovoleným zásahom, ktorým nemožno inak zabrániť. Súd prvej inštancie v tomto smere správne vychádzal z toho, že na to, aby bol žalobca v konaní o uloženie povinnosti oplotiť pozemok úspešný, musí preukázať, že žalovaní 1/ a 2/ výkonom svojho vlastníckeho práva k svojim nehnuteľnostiam nad mieru primeranú pomerom obťažujú žalobcu alebo vážne ohrozujú výkon žalobcových práv s tým, že zároveň musí preukázať potrebu oplotenia ( že oplotenie zabráni popísaným zásahom) a že existencia oplotenia nebude brániť účelnému využitiu susedných pozemkov alebo stavieb. Na základe vykonaného dokazovania potom súd prvej inštancie správne skutkovo i právne ustálil, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dôvodnosť svojho nároku. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, nespochybňuje skutočnosť, že medzi sporovými stranami existujú dlhodobo zlé vzťahy (čo vyplynulo z vykonaného dokazovania), ktoré eskalujú do vzájomných

- aj fyzických - konfliktov, avšak vybudovanie plotu samo osebe by zrejme neviedlo k náprave daného stavu a k odstráneniu vzájomných sporov medzi stranami. Naviac, v konaní žalobca nepreukázal, že by žalovaní 1/ a 2/ výkonom svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ( teda nie správaním spočívajúcim v žalobcom tvrdených tzv. schválnostiach a napokon ani ním tvrdených fyzických útokov zo strany žalovaného 1/) nad mieru primeranú pomerom obťažujú žalobcu alebo ním vážne ohrozujú výkon žalobcových práv. Na základe uvedeného súd prvej inštancie správne tento nárok žalobcu zamietol s odôvodnením, že nie sú splnené predpoklady uvádzané v ustanovení , . Pokiaľ sa žalobca snaží žalobou zabrániť fyzickým útokom zo strany žalovaného 1/ na jeho život a zdravie, ako uvádza i v odvolaní, žaloba o uloženie povinnosti vybudovať oplotenie podľa , nie je vhodným a správnym právnym prostriedkom jeho ochrany, pretože tá je (ako je uvedené vyššie) výlučne spätá s neprimeraným výkonom vlastníckeho práva iného vlastníka k jeho nehnuteľnosti.

25. Hoci žalobca v odvolacom konaní v jednom zo svojich vyjadrení uviedol, že oplotenie žiada vybodovať i z dôvodu, že na jeho pozemok prenikajú z pozemku žalovaných zvieratá (mačky a potkany), odvolací súd na tieto tvrdenia nemohol prihliadať, nakoľko z ustanovenia upravujúceho tzv. právo uplatnenia novôt v odvolacom konaní vyplýva, že nové skutočnosti a dôkazy môžu byť predložené v odvolacom konaní len v presne stanovených prípadoch, ktoré predpokladá zákon, a v žiadnom prípade nie na základe svojvôle. V danom prípade nejde o situáciu, kedy by skutočnosti a dôkazy nemohla odvolateľ bez svojej viny doplniť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobca mal možnosť predložiť predmetné tvrdenia a označiť dôkazy v prvoinštančnom konaní, avšak tak neurobil.

26. Čo sa týka žaloby o uloženie povinnosti zdržať sa tienenia rodinného domu a o náhradu škody, spôsobenú tienením domu žalobcu, súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že žalovaní 1/ a 2/ majú na pozemku stromy, ktorými nad mieru primeranú pomerom obťažujú žalobcu, resp. vážne ohrozujú výkon vlastníckeho práva žalobcu ( ): V nadväznosti na uvedené žalobca nepreukázal ani výšku tvrdenej škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a výškou škody v zmysle .

27. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že na poslednom pojednávaní vo veci mu nebolo umožnené záverečné slovo, odvolací súd z obsahu zápisnice z pojednávania dňa 27.08.2019, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku vo veci samej, zistil, že vec konajúca sudkyňa o.i. vyzvala strany , aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci, na čo sa žalobca vyjadril, ktoré vyjadrenie je obsiahnuté v predmetnej zápisnici. Následne súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené (keďže neboli návrhy na doplnenie dokazovania). Postup súdu prvej inštancie bol potom súladný s a odvolacia námietka žalobcu nie je dôvodná.

28. Na tvrdenia žalobcu v odvolaní o zaujatosti vec prejednávajúcej sudkyne súdu prvej inštancie odvolací súd neprihliadal, pretože podanie neobsahovalo náležitosti námietky zaujatosti. ( ).

29. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci na základe odôvodnených skutkových a právnych záverov, a jeho rozhodnutie je správne a zákonné. Vzhľadom na uvedené sú odvolacie

námietky žalobcu uplatnené neoprávnene. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa , potvrdil.

30. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a tak, že priznal nárok na ich náhradu žalovaným 1/,2/, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní v celom rozsahu.

31. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaných rozhodne v súlade s v nadväznosti na súd prvej inštancie.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).