Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Pc/48/2024

Uznesenie

Okresný súd Galanta v právnej veci navrhovateľky: J. E., A.. E., U.. XX.XX.XXXX, R. M. XXXX/XX, E., v konaní zastúpená: advokát JUDr. Peter Patay, so sídlom Hviezdoslavova 10, Trnava a manžela navrhovateľky: G. C., U.. XX.XX.XXXX, R. M. XXXX/XX, E., F. Č. B. L. XXXX, E., o návrhu navrhovateľky na určenie výživného na manželku a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.08.2024 domáhala určenia výživného na manželku a zároveň nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnosť manželovi prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou 150,- Eur od 09.08.2024.

2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že s manželom uzavrela manželstvo dňa 26.06.2021 v F., ktorý sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval asi pred rokom. S maloletým dieťaťom bývajú na adrese M. XX, E.ď, kde s nimi býval aj manžel. Uviedla, že nakoľko s manželom nebývajú v jednej domácnosti, žiada, aby súd zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti, styk otca s maloletým dieťaťom nežiada upraviť, nakoľko dosiaľ sa rodičia vedeli vždy dohodnúť a výživné navrhla určiť vo výške 350,- Eur mesačne, ktoré je vzhľadom na manželov príjem adekvátne. Mesačné výdavky na maloleté dieťa pozostávajú zo stravy vo výške 100,- Eur, obuvi a oblečenia vo výške 40,- Eur, hygienických potrieb, plienok, dojčenskej výživy vo výške 70,- Eur, zdravotnej starostlivosti a zdravotných pomôcok, vitamínov, liekov vo výške 30,- Eur, voľnočasových aktivít vo výške 30,- Eur a hračiek vo výške 20,- Eur. Mesačné výdavky navrhovateľky pozostávajú zo stravy vo výške 130,- Eur, oblečenia a obuvi vo výške 30,- Eur, hygienických potrieb vo výške 40,- Eur, zdravotnej starostlivosti vo výške 20,- Eur, telefónu vo výške 30,- Eur. Spoločné mesačné výdavky spolu s maloletým dieťaťom pozostávajú z nájomného vo výške 450,- Eur, internetu vo výške 28,- Eur, potrieb do domácnosti vo výške 40,- Eur, tankovania vo výške 50,- Eur, poistenia auta raz ročne vo výške 110,- Eur. Navrhovateľka uviedla, že keď uhradí nájomné, je s maloletým dieťaťom odkázaná na prostriedky, ktoré jej pošle manžel. Každý mesiac ho prosí, aby jej poslal peniaze, niekedy nepošle, inokedy pošle, aj to rôzne sumy. Navrhla, aby súd určil výživné na ňu ako manželku, nakoľko jej jediným príjmom je rodičovský príspevok vo výške 473,30 Eur. Manžel zarába približne 1100,- Eur v čistom, pracuje v spoločnosti K.. Na jej výživu neprispieva vôbec a životná úroveň oboch manželov by mala byť približne rovnaká. Z uvedeného dôvodu navrhla taktiež, aby súd neodkladným opatrením zaviazal manžela prispievať na jej výživu sumou 150,- Eur mesačne od 09.08.2024.

3. Súd sa pred rozhodnutím o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil s rodným listom maloletého dieťaťa, sobášnym listom, prílohami k návrhu na nariadenie neodkaleného opatrenia, s obsahom spisov tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XXX/XXXX a sp. zn. XXP/XXX/XXXX a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

4. Na tunajšom súde prebieha pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX konanie o návrhu manžela (otca maloletého dieťaťa) na nariadenia neodkladného opatrenia ohľadom styku otca s maloletým dieťaťom. Tunajší súdu uznesením č.k. XXP/XXX/XXXX - XX zo dňa 20.08.2024 návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. Na tunajšom súde je pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX vedené konanie, ktorým sa navrhovateľka/manželka (matka maloletého dieťaťa) domáhala úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a zároveň nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým navrhla maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať na platenie výživného vo výške 350,- Eur mesačne k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Tunajší súd uznesením č.k. XXP/XXX/ XXXX - XX návrh matky nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. Zároveň sa týmto návrhom domáhala aj určenia výživného zo strany manžela vo veci samej a aj neodkladným opatrením, ktoré súd vylúčil na samostatné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. XXPc/XX/XXXX.

5. Navrhovateľka na preukázanie svojich tvrdení pripojila k návrhu potvrdenia o úhrade nájomného vo výške 450,- Eur mesačne za obdobia 02/2024-07/2024, potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku za rok 2024, sobášny lista a rodný list maloletého dieťaťa.

6. Z písomného vyjadrenia manžela doručeného na tunajší súd dňa 23.08.2024 vyplýva, že tento nesúhlasí s úhradou výživného na maloleté dieťa v sume 350,- Eur a ani s úhradou príspevku na výživu manželky v sume 150,- Eur mesačne a to z dôvodov, že manžel vyhovel požiadavke navrhovateľky a opustil ich spoločnú domácnosť, pričom jej prenechal v užívaní prenajatý byt s tým, že on bol nútený nájsť si nový prenájom, kde platí nájom vo výške 350,- Eur mesačne a od 01.10.2024 bude platiť 500,- Eur mesačne. Po odchode manželke prenechal motorové vozidlo a taktiež spoločné úspory vo výške 2.400,- Eur. Manžel spláca 2 spotrebné úvery mesačne vo výške 281,- Eur, v máji uhradil nedoplatok za energie v byte, kde ostala žiť manželka v sume 721,79 Eur. Manžel sa pravidelne a dobrovoľne spolupodieľa na výžive maloletého dieťaťa, nikdy nezaslal navrhovateľke menej ako 200,- Eur mesačne, navrhovateľka však od neho žiada viac a styk podmieňuje platbou 500,- Eur mesačne. Mesačný príjem manžela je variabilný, závisí od počtu nadčasov, ktoré sa mu podarí odpracovať. Mesačný príjem podľa zmluvy činí cca 1.150,- Eur v čistom, nakoľko pracuje za mzdu 6,60 Eur na hodinu s pracovným týždňom 38,68 Eur. Fixne sa manžel nevie zaviazať na výživné na maloleté dieťa v sume 350,- Eur mesačne. Mesačné výdavky manžela pozostávajú zo stravy vo výške 250,- Eur, oblečenia a obuvi vo výške 30,- Eur, hygieny a kozmetiky vo výške 30,- Eur, potrieb do domácnosti a doplnkových zariadení vo výške 50,- Eur, internetu vo výške 12,- Eur, telefónu vo výške 30,- Eur, zdravotnej starostlivosti, liekov a vitamínov vo výške 20,- Eur, poistky a diaľničnej známky vo výške 10,- Eur. Požiadavky navrhovateľky prevyšujú finančné možnosti manžela, okrem iného aj tým, že začiatkom roka bol nútený si vziať spotrebný úver vo výške 3.000,- Eur, z ktorého manželke zasielal ňou požadované sumy. Navrhovateľka vo svojom podaní vyčíslila mesačné výdavky na maloleté dieťa v celkovej výške 290,- Eur, pričom od manžela požaduje výživné na maloleté dieťa v sume 350,- Eur.

7. Podľa § 71 ods. 1 a 2 Zákona o rodine (ďalej len „ZR“), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

8. Podľa § 75 ods. 2 ZR, výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

9. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

10. Podľa (ďalej len „“), na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa , neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

12. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

14. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 15. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

16. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

17. Podľa , neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

18. Podľa , súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

19. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

20. Podľa , súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.

21. V danom prípade ide o konanie vo veciach vyživovacej povinnosti medzi manželmi, ktoré konanie upravuje za aplikácie všeobecnej subsidiarity . upravuje odlišnosti od všeobecného procesného režimu ako generálneho procesného kódexu. Aj z nadpisu tretej časti „niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu“ je nepochybné, že tento zákon upravuje len niektoré špecifiká neodkladných opatrení v mimo sporových konaniach s tým, že všeobecná úprava a účel inštitútu neodkladného opatrenia je upravený v príslušných ustanoveniach . Preto súd v danej veci aplikuje príslušné ustanovenia oboch procesných kódexoch.

22. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov účastníkov konania. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, žeby musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia.

23. Výživné určené neodkladným opatrením sa určuje len v nevyhnutnej miere, t. j. bez ohľadu na rozsah odôvodnených potrieb oprávnenej osoby, pričom výživné má postačovať len na uhrádzanie základných životných potrieb oprávnenej osoby. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia podľa 366 je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Obsahom neodkladného opatrenia podľa je tak výživné v nevyhnutnej miere, t. j. výživné určené len na uspokojovanie základných osobných životných potrieb oprávnenej osoby - v tomto prípade navrhovateľky, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného.

24. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že manžel je zamestnancom spoločnosti K. W. E. E..A..O.. O. XX.XX.XXXX - doposiaľ. Jeho priemerný vymeriavací základ za obdobie od 08/2023 do 07/2024 predstavuje 2.168,82 Eur mesačne.

25. V predmetnej veci navrhovateľka osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, ktorí sú vo vzťahu manžel (povinný platiť výživné) a manželka (navrhovateľka), a to sobášnym listom, z ktorého vyplýva, že povinný z vyživovacej povinnosti je manželom navrhovateľky.

26. Po oboznámení sa s návrhom, listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľkou, ako aj celým obsahom spisu má súd za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Neodkladné opatrenie je opodstatnené vtedy, ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu práva oprávnených záujmov navrhovateľa. V tejto súvislosti súd musí nevyhnutne skúmať splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Náležitosti návrhu vymedzuje priamo . Vo vzťahu k uvedeným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle a nasl. . Takýto procesný postup je zákonom aprobovaný a typický iba pre zisťovanie relevantných skutočností v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia ( ).

27. Účastníci boli v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia manželmi a uzavretím manželstva im vznikla vzájomná vyživovacia povinnosť, ktorá naďalej trvá. Účastníci približne od júla 2023 nežijú v spoločnej domácnosti. V návrhu navrhovateľka uviedla, že jej jediným mesačným príjmom je rodičovský príspevok vo výške 473,30 Eur a prídavok na maloleté dieťa vo výške 60,- Eur. Mesačné výdavky navrhovateľky a maloletého dieťaťa vyčíslila na sumu 1.657,20 Eur. Pokiaľ ide o osvedčené pomery povinného manžela, súd má na základe lustrácie v sociálnej poisťovni osvedčený príjem manžela zo zamestnania v priemere 2.168,82 Eur mesačne (vymeriavací základ) za obdobie 08/2023-07/2024.

28. Na základe vyššie uvedených osvedčených skutkových ako aj právnych okolností súd rozhodol tak, že návrh manželky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, a to z nasledujúcich dôvodov:

29. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká z dôvodu, že manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach, teda životná úroveň manželov by mala byť v zásade rovnaká, pričom pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. V danej veci však neodkladným opatrením možno nariadiť platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Účelom je chrániť osobu oprávnenú na výživné, aby sa nedostala do stavu núdze a nebola ohrozená jej základná výživa, zdravie.

30. Podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ohľadne manželského výživného navrhovateľka osvedčila len existenciu manželstva a zároveň uviedla svoje mesačné výdavky a výdavky maloletého dieťaťa, spolu vo výške 1.657,20 Eur Rozhodujúce skutočnosti manželka dostatočne neosvedčila, nakoľko nepredložila žiadne relevantné doklady týkajúce sa jej životných pomerov, zároveň neuviedla žiadne relevantné skutočnosti ohľadne osobných pomerov jej manžela a nepredložila v tomto smere žiadne dôkazy.

31. Za nevyhnutné mesačné výdavky navrhovateľky, ktoré vo svojom návrhu uviedla, možno považovať výdavky spojené s bývaním, avšak v neosvedčenej výške (suma nájomného 450,- Eur tvrdená navrhovateľkou nebola osvedčená - z detailu pohybu na účte vyplýva suma 450,- Eur, ktorá má byť hradená za nájomné), keďže navrhovateľka nepredložila nájomnú zmluvu, súd nemal za osvedčený navrhovateľkou tvrdený výdavok 450,- Eur spojený s bývaním. Ani tzv. detail pri uhrádzaní platby napr. „C. najomne“ uvádzaný pri odosielaní platby neosvedčuje uhrádzané nájomné navrhovateľkou, nakoľko tento údaj zadáva platiteľ, teda navrhovateľka, čo bez predloženia nájomnej zmluvy neobstojí. Inými slovami, na účely nariadenia neodkladného opatrenia súd nemal za osvedčené výdavky na bývanie v rozsahu tvrdenom navrhovateľkou, nakoľko nie je zrejmé, komu bola táto suma odoslaná, t.j. či skutočne išlo o hradenie nájomného. Medzi nevyhnutné výdavky možno tiež považovať aj výdavok na stravu 130,- Eur, hygienu vo výške 40,- Eur a zdravotnú starostlivosť vo výške 20,- Eur.

32. Nadväzujúc na súdom prijatý záver je potrebné konštatovať, že zo strany navrhovateľky nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy jej pomerov. Inak povedané, navrhovateľka v návrhu neosvedčila, ale ani neoznačila žiadnu takú skutočnosť, na základe ktorej by mohol súd prijať jednoznačne záver, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo jej právo ohrozené, napr. v tom smere, že by bola bez nariadenia neodkladného opatrenia ohrozená jej výživa. Navrhovateľka napokon sama v návrhu uviedla, že po uhradení nájomného je odkázaná na prostriedky, ktoré jej pošle manžel. Súčasne tvrdila, že manžel jej prispieva na výživu maloletého dieťaťa mesačne sumou 250,- až 300,- Eur. Z uvedených tvrdení navrhovateľky sa potom súdu javí, že manžel sa na výdavkoch domácnosti podieľa. Manžel vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že po odchode zo spoločnej domácnosti manželke nechal motorové vozidlo s uhradeným ročný poistením a diaľničnou známkou, taktiež spoločné úspory vo výške 2.400,- Eur, spláca dva spotrebné úvery, ktoré sú súčasťou BSM manželov vo výške 281,- Eur mesačne a v máji 2024 uhradil nedoplatok za energie vo výške 721,79 Eur v byte, v ktorom ostala žiť manželka.

33. Pre vysvetlenie súd považuje za potrebné uviesť, že nárok na výživu manželke nemožno priznať nariadením neodkladného opatrenia z dôvodu, že na to nie sú splnené zákonné podmienky. Zjednodušene povedané, v danom prípade nie je daná naliehavosť vydania rozhodnutia v zmysle návrhu navrhovateľky a zároveň nebola z jej strany spoľahlivo osvedčená výška uplatneného nároku.

34. Súd pre úplnosť dodáva, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, pretože takéto dokazovanie presahuje rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Z tohto dôvodu zákon ani nepredpokladá, aby pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd vykonával dokazovanie ( veta prvá ).

35. Vzhľadom na to, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vychádza súd zo stavu v čase vydania uznesenia, na základe vyššie uvedených skutočností a s použitím citovaných ustanovení dospel súd k záveru, že nie je dôvod na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, nakoľko nemá z obsahu spisu preukázanú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi navrhovateľkou a povinným, a teda potrebou stanovenia vyživovacej povinnosti medzi manželmi neodkladným opatrením, preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu navrhovateľky zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje ( ). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ).

Podľa štvrtej časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.