Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoCsp/8/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, 36 613 843, proti žalovanému: X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, XXX XX. M., zast.: JUDr. Peter Vachan, advokát, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 42 350 026, o zaplatenie 1.032,08 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 28. novembra 2019, č.k. -219, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku III. m e n í tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného konania.

Žalobca m á nárok proti žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy 479,50 eur zastavil. Výrokom II. žalobu zamietol a výrokom III. žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny úveru vo výške 494,71 eur, úrokov vo výške 532,72 eur, poplatkov vo výške 4,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 494,71 eur od 21.06.2018 do zaplatenia. Pred otvorením pojednávania došlo k čiastočnému späťvzatiu návrhu, preto súd prvej inštancie v súlade s ust. a konanie v časti o zaplatenie sumy 479,50 eur zastavil. Následne konštatoval, že zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným zo dňa 25.09.2012 má spotrebiteľský charakter, preto na posúdenie daného záväzkového vzťahu aplikoval ustanovenia a zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Konštatoval, že zmluva neobsahuje údaj podľa a to celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a správnu výšku RPMN vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v dôsledku čoho je predmetný spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Z listinných dôkazov predložených žalobcom, ktoré žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil mal súd za preukázané, že žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti tým, že poskytnutý úver vo výške 600 eur riadne nesplácal. Žalovaný z dôvodu, že spotrebiteľský úver, ktorý mu bol poskytnutý na základe zmluvy zo dňa 25.09.2012 sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, tak bol povinný vrátiť žalobcovi iba istinu 600 eur, bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov. Z tvrdení žalobcu a z predloženej listiny žalobcu, ktoré žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil súd zistil, že žalovaný žalobcovi uhradil sumu do podania žaloby 546 eur a v čase od 17.01.2019 do 19.08.2019 sumu 479,50 eur a na základe týchto skutočností a zákonných ustanovení žalobcovi resp. i právnemu predchodcovi istinu úveru v celom rozsahu uhradil, a preto v časti uplatnenej istiny i úrokov z úveru a poplatkov, z dôvodu že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, ktorý

žalovaný v celom rozsahu uhradil zamietol. Nakoľko žalobca si z istiny úveru uplatnil i nárok na úrok z omeškania a žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovi nárok na úrok z omeškania (ako príslušenstvo pohľadávky) v dôsledku premlčania pohľadávky (uplynutie premlčacej doby pohľadávky, t.j. nároku na každú jednotlivú splátku) nepatrí a preto i v tejto časti žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov rozhodol súd prvej inštancie podľa , podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane a podľa , C.s.p, podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca zobral žalobu čiastočne o zaplatenie 497,50 eur späť z dôvodu, že po podaní žaloby (v období od 17.01.2019 do 19.08.2019) došlo k úhrade tejto sumy, čím žalovaný zavinil zastavenie konania, avšak len v časti 54 eur (čo predstavuje 5 % nároku), na ktoré mal žalobca nárok ako zostatku bezúročného a bezpoplatkového úveru (ako rozdiel sumy 600 eur poskytnutý úver a sumy 546 eur uhradených splátok do podania žaloby), ktorú časť však posúdil súd vo vzťahu k celému uplatnenému nároku (istiny v sume 1032,08 a úroku z omeškania vyčísleného ku dňu rozhodnutia v sume 56,93 eur ) ako nepatrnú. Vo veci samej, o ostatnej časti nároku bol úspešný žalovaný, pretože žalobu súd zamietol. Súd prvej inštancie z dôvodu, že miera zavinenia pri zastavení konania žalovaného je nepatrná a žalovaný je úspešný žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. ).

2. Proti rozsudku vo výroku o náhrade trov konania (výrok III.) podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Súdu prvej inštancie vytýkal nesprávne právne posúdenie veci. Zastával názor, že súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní postupovať v súlade s ust. a teda nemal žiadnej zo strán priznať nárok na náhradu trov konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ust. ho zmenil tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, resp. v zmysle ust. zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý z dôvodu, že miera zavinenia pri zastavení konania žalovaného je nepatrná a žalovaný je úspešný, žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Poukazoval na tú skutočnosť, že žalobca zobral žalobu späť len v časti o zaplatenie 479,50 eur, pričom vo zvyšku, t.j. v časti o zaplatenie 552,58 eur s prísl. žiadal, aby súd žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 552,58 eur s prísl. Zastával názor, že súd prvej inštancie mal na vec aplikovať ust. a skúmať procesné zavinenie zastavenia konania v časti o zaplatenie 479,50 eur s prísl. Žalovaný procesne zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy vo výške 479,50 eur. Žalobca bol teda v konaní úspešný v časti o zaplatenie 479,50 eur s prísl. (46,46 %) a neúspešný v časti o zaplatenie 552,58 eur s prísl. (53,54 %). Čistý úspech žalovaného v konaní tak predstavuje 7,08 %, čo podľa názoru žalobcu predstavuje úspech v pomerne nepatrnej časti, t.j. v časti uplatneného nároku, ktorá podľa súdnej praxe neprevýši 5-10 % z uplatneného nároku vyjadreného v peniazoch.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania (výrok III.) podľa a (), ďalej len bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru že odvolanie žalobcu je dôvodné.

5. Výroky, ktorými bolo konanie zastavené (výrok I.) a ktorým bola žaloba zamietnutá (výrok II.), neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť a odvolací súd ich nepreskúmaval.

6. V preskúmavanej veci z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.032,08 eur s prísl. Súd prvej inštancie z dôvodu čiastočného späťvztia žaloby konanie v časti o zaplatenie sumy 479,50 eur zastavil z dôvodu, že žalobca žalobu v tejto časti zobral späť, nakoľko po podaní žaloby došlo k úhradám žalovaného (19.08.2019 - 59,50 eur, 18.07.2019

- 59,50 eur, 17.06.2019 - 59,50 eur, 16.05.2019 - 119,00 eur, 18.04.2019 - 59,50 eur, 14.03.2019 - 59,50 eur, 19.02.2019 42,00 eur, 17.01.2019 - 21,00 eur - viď č.l. 160 spisu). V zostávajúcej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol. V súvislosti s prekúmavaným výrokom o trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu,

keď mal za to, že žalovaný zavinil zastavenie konania, avšak len v časti 54 eur, čo predstavuje 5 % nároku, na ktoré mal žalobca nárok ako zostatku bezúročného a bezpoplatkového úveru (ako rozdiel sumy 600 eur poskytnutý úver a sumy 546 eur uhradených splátok do podania žaloby), ktorú časť posúdil vo vzťahu k celému uplatnenému nároku (istiny v sume 1.032,08 eur a úroku z omeškania vyčísleného ku dňu rozhodnutia v sume 56,93 eur) ako nepatrnú. Mal za to, že vo veci samej o ostatnej časti nároku bol úspešný žalovaný, pretože žalobu súd zamietol. Z dôvodu, že mieru zavinenia pri zastavení konania žalovaného považoval za nepatrnú a žalovaný bol úspešný, žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8. V sporovom konaní sa povinnosť náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. V predmetnej veci tak, aplikujúc zásadu úspechu vo veci podľa v konaní o zaplatenie 552,58 eur (istina 1.032,08 eur - 479,50 eur, v ktorej časti bolo konanie zastavené = 552,58 eur) s ohľadom na jeho výsledok uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku, kedy súd prvej inštancie žalobu žalobcu v tejto časti zamietol, žalovanému patrí v zmysle uvedeného ustanovenia nárok na náhradu trov konania, čo vo vzťahu k žalovanej istine predstavuje 53,54 %, tak ako to správne konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku.

9. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

10. Ustanovenie vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, a aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu zobral späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

11. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť.

12. V danej veci došlo k späťvzatiu žaloby v časti o zaplatenie 479,50 eur pre správanie sa žalovaného, ktorý žalovanú sumu zaplatil po podaní žaloby. Zavinenie žalovaného vo vzťahu k zastaveniu konania (aj čiastočnému) tak ako tomu je aj v preskúmavanej veci je dané vždy vtedy, keď žalobca vezme podanú žalobu späť v dôsledku správania žalovaného, ku ktorému došlo po začatí konania. V tejto časti predmetu sporu teda žalovaný nepochybne zavinil, že konanie sa muselo zastaviť a nie je už rozhodujúce aký by bol v tomto smere výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby v tejto časti nedošlo. Žalobca teda bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie 479,50 eur s prísl. (46,46 %).

13. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská, o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie nerozhodol správne. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy vo výške 479,50 eur. Vo vzťahu k istine 1.032,08 eur žalovaný zavinil zastavenie konania v rozsahu 46,46 %. V časti o zaplatenie 552,58 eur s prísl. (53,54 %) bol žalobca neúspešný. Rozdiel 53,54 % - 46,46 % = 7,08 % a predstavuje čistý úspech žalovaného, čo predstavuje jeho úspech v pomerne nepatrnej časti. S poukazom na uvedené odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov prvoinštančného konania právo.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , a tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V zmysle ust. o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).