Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/21/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: Slovlik, spol. s r.o., so sídlom Trenčín, Štefánikova 12, IČO: 31 423 086, právne zastúpeného: JUDr. Anna Žedényiová, advokátka, so sídlom Trenčín, Palackého 85/5, proti žalovaným: 1./ Slovenská republika - Daňový úrad Trenčín, so sídlom Trenčín, K dolnej stanici 22 a 2./ V. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. Z. 2, XXX XX, právne zastúpeného: JUDr. Stanislav Rešutík, advokát, so sídlom Brezno, M. R. Štefánika č. 29/36, o určenie zániku záväzku a iné, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. -185 zo dňa 15. novembra 2019, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie, v odvolaním napadnutej časti výroku II., p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému 1./ n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

III. Žalovanému 2./ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

odôvodnenie:

1.V záhlaví identifikovaným uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o určenie, že záložné právo zriadené na základe rozhodnutia žalovaného zo dňa 07.11.2001, č.k. /Grl, predmetom ktorého sú nehnuteľnosti v podiele 1/1, zapísané na Okresnom úrade Brezno - odbor katastra nehnuteľností, na liste vlastníctva č. XX, pre k.ú. Dolná Lehota: parcela č. 1357/4, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 71m2 a rekreačná chata súp.č. XXX, na parcele č. 1357/4 a nehnuteľnosť v podiele 1/1, zapísaná na Okresnom úrade Brezno - odbor katastra nehnuteľností, na liste XXXX, pre k.ú. Dolná Lehota: parcela č. XXXX, ostatné plochy, o výmere 800m2 zaniklo a konanie v časti o určenie, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti v podiele 1/1, zapísané na Okresnom úrade Brezno - odbor katastra, na liste vlastníctva č. 96, pre k.ú. Dolná Lehota vylúčil na samostatné konanie. Ďalej výrokom II. konanie v časti o určenie, že daňový nedoplatok žalobcu voči žalovanému na základe vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov č.k. zo dňa 26.10.2001 zanikol a konanie v časti o určenie, že právo vymáhať daňový nedoplatok na základe vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov č.k. 645/2100/105675/01/ Chu zo dňa 26.10.2001 v rámci daňovej exekúcie predajom nehnuteľností v podiele 1/1, zapísané na Okresnom úrade Brezno - odbor katastra, na liste vlastníctva č. 96, pre k.ú. Dolná Lehota: parcela č. 1357/4, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 71m2 a rekreačná chata súp.č. 401, na parcele č. 1357/4 a nehnuteľnosť v podiele 1/1, zapísaná na Okresnom úrade Brezno - odbor katastra, na liste 2066, pre k.ú. Dolná Lehota: parcela č. 1670, ostatné plochy, o výmere 800m2 zaniklo, zastavil a po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie vec v časti o určenie, že daňový nedoplatok žalobcu voči žalovanému na základe vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov č.k. 645/2100/105675/01/ Chu zo dňa 26.10.2001 zanikol a konanie v časti o určenie, že právo vymáhať daňový nedoplatok na základe vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov č.k. zo dňa 26.10.2001 v rámci daňovej exekúcie predajom nehnuteľností v podiele 1/1, zapísané na Okresnom úrade Brezno

- odbor katastra, na liste vlastníctva č. 96, pre k.ú. Dolná Lehota: parcela č. 1357/4, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 71m2 a rekreačná chata súp.č. 401, na parcele č. 1357/4 a nehnuteľnosť v podiele 1/1, zapísaná na Okresnom úrade Brezno - odbor katastra, na liste 2066, pre k.ú. Dolná Lehota: parcela č. 1670, ostatné plochy, o výmere 800m2 zaniklo, postúpil Daňovému úradu Trenčín, K dolnej stanici 22, Trenčín. Napokon, výrokom III. žalovanému 1./ nárok na náhradu trov konania v zastavenej časti, nepriznal a výrokom IV. žalovanému 2./ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v zastavenej časti v rozsahu 100%. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil: a) že daňový nedoplatok žalobcu voči žalovanému na základe vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov č.k. zo dňa 26.10.2001 zanikol, b) že záložné právo zriadené na základe rozhodnutia žalovaného zo dňa 07.11.2001, č.k. /Grl, predmetom ktorého sú nehnuteľnosti v podiele 1/1, zapísané na Okresnom úrade Brezno - odbor katastra nehnuteľností, na liste vlastníctva č. 96, pre k.ú. Dolná Lehota: parcela č. 1357/4, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 71m2 a rekreačná chata súp.č. 401, na parcele č. 1357/4 a nehnuteľnosť v podiele 1/1, zapísaná na Okresnom úrade Brezno - odbor katastra nehnuteľností, na liste 2066, pre k.ú. Dolná Lehota: parcela č. 1670, ostatné plochy, o výmere 800m2 zaniklo, c) že právo vymáhať daňový nedoplatok na základe vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov č.k. 645/2100/105675/01/ Chu zo dňa 26.10.2001 v rámci daňovej exekúcie predajom nehnuteľností v podiele 1/1, zapísané na Okresnom úrade Brezno - odbor katastra, na liste vlastníctva č. 96, pre k.ú. Dolná Lehota: parcela č. 1357/4, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 71m2 a rekreačná chata súp.č. 401, na parcele č. 1357/4 a nehnuteľnosť v podiele 1/1, zapísaná na Okresnom úrade Brezno - odbor katastra, na liste 2066, pre k.ú. Dolná Lehota: parcela č. 1670, ostatné plochy, o výmere 800m2 zaniklo, d) že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti v podiele 1/1, zapísané na Okresnom úrade Brezno - odbor katastra, na liste vlastníctva č. 96, pre k.ú. Dolná Lehota. Žalovaný 2./ písomným podaním podal námietku právomoci a vecnej príslušnosti Okresného súdu Trenčín a námietku miestnej príslušnosti Okresného súdu Trenčín. S poukazom na , , , , , a skonštatoval, že medzi základné podmienky, ktoré je súd povinný skúmať ex offo, a to v každom štádiu konania, patrí skutočnosť, či v danej veci, či už vzhľadom na predmet sporu, prípadne vo vzťahu k účastníkom konania, je daná jeho právomoc prejednať a vo veci rozhodnúť. Ďalej dodal, že časťami žaloby, ktoré sa týkajú vecných práv k nehnuteľnosti, sa žalobca domáhal určenia, že záložné právo zriadené k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. 96, pre k.ú. Dolná Lehota zaniklo a určenia vlastníckeho práva žalobcu k tejto nehnuteľnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že po pripustení zmeny žaloby, podal žalovaný námietku miestnej príslušnosti, súd prvej inštancie preskúmal podmienku miestnej príslušnosti a dospel k záveru, že vo veci určenia, že záložné právo zriadené k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. 96, pre k.ú. Dolná Lehota zaniklo a určenia vlastníckeho práva žalobcu k tejto nehnuteľnosti, nie je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Trenčín, ale podľa je daná výlučná miestna príslušnosť Okresného súdu Brezno, v ktorého obvode sa predmetná nehnuteľnosť nachádza. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že z dôvodu, že časť žaloby (o určenie, že záložné právo zriadené k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. 96, pre k.ú. Dolná Lehota zaniklo a určenie vlastníckeho práva žalobcu k tejto nehnuteľnosti) je potrebné postúpiť miestne príslušnému súdu, vylúčil výrokom I. časť žaloby o určenie, že záložné právo zriadené k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. 96, pre k.ú. Dolná Lehota zaniklo a časť žaloby o určenie vlastníckeho práva žalobcu k tejto nehnuteľnosti, na samostatné konanie. Po preskúmaní zostávajúcich častí žaloby, dospel k záveru, že v časti určenia zániku daňového nedoplatku a zániku práva vymáhať daňový nedoplatok nemá právomoc, nakoľko súdy v civilnom procese prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci a daňový nedoplatok je dlhom z práva verejného, ide teda o pohľadávku verejnoprávneho charakteru. Pre verejné právo je charakteristické, že jeho normy nie je možné meniť dohodou strán (účastníkov), ktorým sú určené. Vzťah medzi správcom dane (žalovaným) a daňovníkom (žalobcom) je vzťahom verejnoprávnym, vyplývajúcim z finančnej činnosti štátu a jeho orgánov, prípadne orgánov miestnej samosprávy. Takýto vzťah nemožno považovať za vzťah občianskoprávny, ani za vzťah obchodnoprávny. Podľa o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov správu daní vykonáva daňový úrad a do jeho kompetencie patrí aj rozhodovanie o vzniku, zmene a zániku daňovej povinnosti. Taktiež je daňový úrad podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov orgánom, ktorý vymáha daňový nedoplatok, peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky v rámci daňového exekučného konania. Vzhľadom na uvedené uzavrel, že nakoľko je teda vzťah žalobcu a žalovaného vzťahom verejnoprávnym, z tohto dôvodu nie je daná právomoc súdu rozhodovať v tejto veci (prejednanie a rozhodovanie žalobcovho návrhu na určenie zániku daňového nedoplatku a na určenie zániku práva vymáhať daňový nedoplatok) podľa ustanovenia a nie je založená ani zákonom

podľa ustanovenia . Súd prvej inštancie mal za preukázané, že konanie vykazuje neodstrániteľný nedostatok, ktorým je absencia právomoci súdu, preto nemohol v konaní pokračovať a konanie v časti o určenie zániku daňového nedoplatku a na určenie zániku práva vymáhať daňový nedoplatok zastavil. Nakoľko súd prvej inštancie mal za to, že vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, rozhodol o postúpení veci príslušnému správcovi dane, Daňovému úradu Trenčín. O trovách konania zastavenej časti konania rozhodol v zmysle . Skonštatoval, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania a je povinný nahradiť žalovaným 1./ a 2./ účelne vynaložené trovy konania, keďže žalobca podal žalobu, na prejednanie ktorej nemá súd právomoc a z tohto dôvodu súd žalobu v tejto časti zastavil. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovanému 1./ v konaní žiadne trovy nevznikli, súd prvej inštancie mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému 2./ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov zastavenej časti konania v rozsahu 100 %.

2. Proti uvedenému uzneseniu, v časti výroku II., podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že daňová exekúcia predajom nehnuteľností a záložné právo boli zriadené za účelom vymoženia, resp. zabezpečenia daňového nedoplatku na základe vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov č.k. zo dňa 26.10.2001. Teda exekučným titulom v daňovej exekúcii, resp. pohľadávkou zabezpečenou záložným právom bol vyššie uvedený výkaz daňových nedoplatkov, kde od jeho existencie závisela existencia záložného práva a daňovej exekúcie. Ďalej dal do pozornosti § 85 ods. 4 Daňového poriadku, podľa ktorého právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Podľa žalobcu lehota 20-tich rokov sa začína počítať odo dňa skončenia kalendárneho roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, nie kedy bol platobným výmerom, resp. iným rozhodnutím vyrubený. Mal za to, že nie je možné rozhodovať o zániku záložného práva bez toho, aby sa najskôr nerozhodlo o existencii pohľadávky, ktorú záložné právo má zabezpečovať, t.j. právna argumentácia žalobcu čo do zániku záložného práva je viazaná na posúdenie existencie, resp. neexistencie pohľadávok, ktoré malo toto záložné právo zabezpečovať. Uzavrel, že je tu spor medzi stranami konania o existencii pohľadávky, a preto by mal tento spor rozhodnúť nezávislý a nestranný súd. Z tohto dôvodu mal za nemožné, aby v takejto sporovej veci rozhodoval niektorý z účastníkov sporu, ktorého samotného sa spor týka a je jeho priamym účastníkom, ale tretia nezainteresovaná osoba. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, vo výroku II., zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný 2./. Namietal, že v podanom odvolaní absentujú konkrétne odvolacie dôvody. Predmetnú žalobu považoval za procesne nespôsobilý a nevhodný prostriedok, resp. nástroj na uplatnenie žalobcom tvrdených práv vo vzťahu k žalovanému 1./, ktorý je štátnym orgánom. Dodal, že Okresný súd Trenčín nie je funkčne, vecne ani miestne príslušným súdom na toto konanie a vydanie rozhodnutia v ňom. Zotrval na svojich tvrdeniach uvedených už v predchádzajúcich podaniach. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, v napadnutej časti výroku II., potvrdil.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa a , v platnom znení (ďalej len "") a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa , potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia , keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, ako aj s jeho právnym posúdením, vo vzťahu k čomu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vzťahujúceho sa k veci samej, v ktorom sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán sporu prednesenými v prvoinštančnom konaní, s ktorým odôvodnením v týchto častiach, sa odvolací súd v plnom rozsahu identifikuje ( ).

6. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie a s prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu, uvádza odvolací súd nasledovné skutočnosti:

7. Podľa , súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci,ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

8. Podľa , iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

9. Podľa , ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

10. Danosť súdnej právomoci je jednou z prvoradých procesných podmienok konania, preto jej splnenie musí súd skúmať v každom štádiu konania a na každom stupni. Nedostatok procesných podmienok spôsobuje vady konania, pričom nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou vadou konania, ktorej následkom je vždy zastavenie konania. Zároveň je však súd povinný indikovať orgán, do ktorého právomoci vec patrí a tomuto orgánu vec postúpiť.

11. V prejednávanej veci žalobca, okrem iného, žiadal určiť, že právo vymáhať daňový nedoplatok na základe vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov č.k. zo dňa 26.10.2001 v rámci daňovej exekúcie predajom nehnuteľností v podiele 1/1, zapísané na Okresnom úrade Brezno

- odbor katastra, na liste vlastníctva č. 96, pre k.ú. Dolná Lehota: parcela č. 1357/4, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 71m2 a rekreačná chata súp.č. 401, na parcele č. 1357/4 a nehnuteľnosť v podiele 1/1, zapísaná na Okresnom úrade Brezno - odbor katastra, na liste 2066, pre k.ú. Dolná Lehota: parcela č. 1670, ostatné plochy, o výmere 800m2, zaniklo. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením (výrok II.) rozhodol o zastavení konania v časti o určenie, že daňový nedoplatok žalobcu voči žalovanému na základe vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov č.k. zo dňa 26.10.2001 zanikol a konanie v časti o určenie, že určil, že právo vymáhať daňový nedoplatok na základe vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov č.k. zo dňa 26.10.2001 v rámci daňovej exekúcie predajom nehnuteľností v podiele 1/1, zapísané na Okresnom úrade Brezno - odbor katastra, na liste vlastníctva č. 96, pre k.ú. Dolná Lehota: parcela č. 1357/4, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 71m2 a rekreačná chata súp.č. 401, na parcele č. 1357/4 a nehnuteľnosť v podiele 1/1, zapísaná na Okresnom úrade Brezno - odbor katastra, na liste 2066, pre k.ú. Dolná Lehota: parcela č. 1670, ostatné plochy, o výmere 800m2 zaniklo a následnom postúpení veci na príslušný štátny orgán (Daňový úrad Trenčín).

12. Po preštudovaní veci dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. V prejednávanom spore, resp. v časti, ktorá sa týka odvolania žalobcu, boli splnené procesné podmienky na zastavenie konania pre nedostatok právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie sporu; nedostatok právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie sporu (za súčasnej existencie iného konkrétneho orgánu s právomocou rozhodnúť o uplatnenom nároku) predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorý vedie vždy k zastaveniu konania. V zmysle , súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Súkromnoprávne vzťahy, z ktorých vychádzajú súkromnoprávne spory a iné veci, sú charakterizované najmä právnou rovnosťou a vôľovou autonómiou ich účastníkov, ktorých postavenie je rovnocenné, t.j. jeden z účastníkov súkromnoprávneho vzťahu nie je oprávnený jednostranne ukladať povinnosti druhému účastníkovi a ani sám autoritatívne vynucovať splnenie povinnosti druhého účastníka súkromnoprávneho vzťahu; pre porovnanie verejnoprávne vzťahy ako vzťahy upravené normami verejného práva sú postavené na princípe nadriadenosti a podriadenosti subjektov (princíp subordinácie), pričom pre tieto právne vzťahy je typické, že jeden zo subjektov (orgán verejnej moci) ukladá jednostranne druhému účastníkovi právneho vzťahu na základe zákona a presne ustanoveným spôsobom povinnosti prostredníctvom autoritatívnych administratívnoprávnych aktov aplikácie práva; v týchto vzťahoch vystupuje zjavne do popredia princíp nerovnosti účastníkov a chýba tu autonómia vôle podriadeného účastníka. Právomoc prejednať a rozhodnúť spor vyplývajúci z iného ako súkromnoprávneho vzťahu môže mať súd v zmysle len v prípade ak to výslovne ustanovuje zákon.

13. V prejednávanej veci žalobca žiadal určiť, že právo vymáhať daňový nedoplatok uložený na základe vykonateľného rozhodnutia žalovaného 1./ zaniklo. Žalobca svoju žalobu odvodil z právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi ním ako obchodnou spoločnosťou a súčasne ako platiteľom dane a správcom dane (daňovým úradom). Tento právny vzťah sa netýka žiadnej zo súkromných oblastí života fyzickej osoby alebo existencie právnickej osoby a nevyplýva zo súkromného práva, pretože ide o verejnoprávny vzťah sledujúci zabezpečenie fungovania funkcií štátu, t.j. cieľ odlišný od tých, pre ktoré fyzické a právnické osoby vstupujú do súkromnoprávnych vzťahov. Účastníci v tomto vzťahu nemajú

autonómne a rovnoprávne postavenie charakteristické pre právne vzťahy založené na súkromnom práve, naopak ich odlišné postavenie v tomto právnom vzťahu vykazuje znaky odzrkadľujúce osobitný význam daní v rámci finančnej činnosti štátu pri sústreďovaní peňažných prostriedkov do štátnych a iných verejných peňažných fondov v záujme finančného zabezpečenia verejných potrieb a funkcií štátu, keď v neposlednom rade je tento právny vzťah upravený osobitným právnym predpisom (). Z uvedeného je zrejmé, že v posudzovanom prípade nejde o súkromnoprávny spor ani inú súkromnoprávnu vec a súčasne rozhodovanie o daňových nedoplatkoch zákon nezveruje súdu. Súd prvej inštancie preto konanie o žalobe žalobcu správne zastavil a postúpil spor na prejednanie a rozhodnutie príslušnému daňovému úradu; samotná nedôvera žalobcu v postup daňového úradu nemôže založiť právomoc súdu na prejednanie a rozhodnutie sporu. V dôsledku nedostatku právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie prejednávaného sporu nebolo potrebné zaoberať sa námietkou žalobcu o prípadnom uplynutí lehoty na vymáhanie daňového nedoplatku, pretože skúmanie právomoci súdu predchádza rozhodnutiu v merite prejednávanej veci.

14. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, v napadnutej časti výroku II., vychádzalo zo správneho právneho aj skutkového posúdenia, a preto napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne, v zmysle , .

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , a . V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní 1./ a 2./, a preto obom vzniklo právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Avšak žalovanému 1./ preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto mu odvolací súd právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Žalovanému 2./ priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania voči, v odvolacom konaní, neúspešnému žalobcovi.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).