Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-26-2018.pdf
PDF · 82.01 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-12C/26/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v spore žalobcu: Mestská časť Bratislava
- Staré Mesto, IČO: 00603147, so sídlom Vajanského nábr. 3, Bratislava proti žalovaným: 1. L.. M. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom N. - A. a 2. A. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom S. A. X, Ž., o zaplatenie 211,65 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní 1 a 2 sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 211,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 30.4.2018 do zaplatenia.
II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.7.2018 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 211,65 eur spolu s príslušným zákonným ročným úrokom z omeškania z istiny odo dňa omeškania až do úplného zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi garáže, súp. č. XXXX, postavenej na pozemku parc. č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX, nachádzajúcej sa v k. ú. Z. O., pričom spoluvlastnícky podiel každého z nich je 1. Pozemok s parc. č. XXXX/X je vo vlastníctve žalobcu. Žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili dňa 1.2.2008 nájomnú zmluvu, ktorou žalobca odplatne prenechal žalovanému 1 do užívania na dobu neurčitú pozemok parc. č. XXXX/X o výmere 17 m2, zapísaný na LV č. XX za účelom jeho užívania ako pozemku pod uvedenou garážou. Vzhľadom na nepresne špecifikovanú parcelu v nájomnej zmluve, keď žalobca namiesto pozemku parc. č. XXXX/X, na ktorom sa reálne garáž nachádza, prenajal iný pozemok vo svojej správe, t. j. pozemok s parc. č. XXXX/X, ako aj s ohľadom na nesprávne označené súp. č. garáže, možno nájomnú zmluvu vyhodnotiť v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako absolútne neplatný právny úkon. Žalobca sa podanou žalobou domáha vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku č. XXXX/X, na ktorom je postavená garáž vo vlastníctve žalovaných, a to vo výške nájomného dohodnutého v čl. III nájomnej zmluvy, t. j. vo výške 169,32 eur ročne. Pohľadávka žalobcu voči žalovaným za obdobie od 1.10.2016 do 31.12.2017 predstavuje sumu 211,65 eur. Ani napriek zaslanej výzve, žalovaní nedoplatok neuhradili. 2. Tunajší súd dňa 27.8.2018 vydal platobný rozkaz č. k. 12C/26/2018-25, ktorým žalovaných zaviazal povinnosťou uhradiť žalobcovi požadovanú istinu spolu s príslušenstvom a trovami konania, ktorý následne zrušil pre nemožnosť doručiť ho žalovanému 1 do vlastných rúk.
3. Žaloba vrátane príloh, poučenia pre stranu sporu a výzvy na vyjadrenie bola žalovanému 1 doručená v súlade s ust. § 116 Civilného sporového poriadku dňa 12.12.2018. Žalovaný 2 sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 20.12.2018 vypracovaným neziskovou organizáciou DOMOV n.o., v ktorom uviedol, že od 20.10.2003 je prijímateľom sociálnej služby v tomto zariadení, v ktorom sa táto služba zabezpečuje
formou celoročného pobytu, a to na dobu neurčitú. Žalovaný 2 je poberateľom invalidného dôchodku poukazovaného na účet zariadenia vo výške 417,60, z čoho suma 366,33 je úhrada za poskytnutú sociálnu službu a z rozdielu vo výške 51,27 eur sú hradené lieky, náklady na prepravu do zdravotníckych zariadení a pod. Keďže celková úhrada za poskytnutú sociálnu službu činí mesačne 443,10 eur, žalovanému 2 vzniká voči tomuto zariadeniu záväzok vo výške 76,77 eur mesačne. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný 2 nemá finančné prostriedky na zaplatenie uplatneného nároku.
4. Súd s ohľadom na ust. § 297 CSP, keď predmet konania bez príslušenstva neprevyšuje sumu 1.000 eur a ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a súčasne skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, súd vo veci samej pojednávanie nenariadil a v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok verejne vyhlásil dňa 20.5.2020.
5. Súd vykonal dokazovanie na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, a to najmä: Protokol 51/92 o zverení majetku hl. mesta SR Bratislavy do správy m. č. N. Z. O. zo dňa 21.12.1992, výpis z LV č. XX, výpis z LV č. XXXX, Zmluva č. X/XXXX/XX o nájme pozemku zo dňa 1.2.2008, Stav účtovného konta nájomcu ku dňu 11.4.2018, výzva na zaplatenie zo dňa 11.4.2018 a zistil tento skutkový stav:
6. Žalobca je mestskou časťou, ktorej na základe Protokolu zo dňa 21.12.1992 bol do správy zverený majetok hlavného mesta SR Bratislavy, okrem iného aj nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XX. Žalovaní v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi garáže so súp. č. XXXX na prac. č. XXXX/X, a to každý v 1. Zmluvou zo dňa 1.2.2008 žalobca ako prenajímateľ prenechal žalovanému 1 ako nájomcovi do užívania pozemok v zmluve špecifikovaný ako „pozemok parc. č. XXXX/X o výmere 17 m2, ktorý je evidovaný na LV č. XX Správy katastra ...................... sa nachádza trvalá stavba - garáž, súp. č. XXX.“ Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s tým, že nájomné bolo v zmysle čl. III bod 2 Zmluvy dohodnuté vo výške 5.100,- Sk (169,28 eur) ročne.
7. Zo stavu účtovného konta nájomcu súd zistil, že žalovaní 1 ako nájomca uhradil dve úhrady nájomného, poslednú dňa 24.11.2009. Žalobca sa titulom vydania bezdôvodného obohatenia domáha voči žalovaným zaplatenia sumy 211,65 eur ako nedoplatku za užívanie pozemku za obdobie od 1.10.2016 do 31.12.2017. Sám žalobca poukazuje na neurčitosť a nezrozumiteľnosť Zmluvy o nájme pozemku, ktorá spôsobuje absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu a sumu dlžného bezdôvodného obohatenia odvodzuje od výšky nájomného dohodnutého v písomnej zmluve medzi ním a žalovaným 1.
8. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
9. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
10. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
11. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase vzniku omeškania, Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
12. Posúdenie, či medzi účastníkmi ide o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 OZ. Týmito znakmi je jednak skutočnosť, že obohatený získal majetkový prospech, t. j. že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív alebo k zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo a súčasne, že právny dôvod plnenia buď na jeho strane od začiatku neexistoval, alebo dodatočne odpadol, či mu bolo plnené z neplatného právneho dôvodu alebo získal majetkový prospech z nepoctivých zdrojov. Pri naplnení obidvoch týchto znakov mu vzniká povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a právo toho, na úkor ktorého k obohateniu došlo, požadovať vydanie tohto
plnenia (§ 456 OZ). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. V danom prípade uvedené znaky boli naplnené.
13. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaní ako podieloví spoluvlastníci garáže postavenej na pozemku žalobcu tento pozemok užívali v predmetnom období bez právneho titulu a za jeho užívanie neplatili. Bezdôvodne sa tak obohatili na úkor žalobcu o žalovanú sumu, teda o sumu vo výške 211,65 eur, čo predstavuje sumu bežného nájomného v danom období za obdobný pozemok v danej lokalite, ktorú žalobca odvodzuje od výšky nájomného dohodnutého so žalovaným 1 pri uzatváraní zmluvy. Suma ročného nájomného bola určená vo výške 169,28 eur, čo za obdobie od 1.10.2016 do 31.12.2017 (15 mesiacov x 14,11 eur) predstavuje žalovanú sumu. Obohatenie žalovaných spočíva v tom, že ich majetok sa nezmenšil, hoci sa zmenšiť mal o sumu zodpovedajúcu žalovanej sume, ktorú by bol žalobca v prípade existencie nájomného vzťahu oprávnený od nájomcu požadovať. Žalovaní skutkové tvrdenia žalobcu nerozporovali, súd ich tak s ohľadom na ust. § 151 CSP považuje za nesporné. Tvrdenia žalovaného 2 o nedostatku finančných prostriedkov na zaplatenie uplatneného nároku žalobcu neboli spôsobilé odvrátiť rozhodnutie súdu. Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd žalobe ako dôvodne podanej vyhovel.
14. Na úhradu žalovanej sumy žalobca žalovaných vyzval písomnou výzvou zo dňa 11.4.2018 s tým, že žalovaným poskytol lehotu na zaplatenie do 10 dní od jej doručenia. Výzvu prevzal žalovaný 1 osobne dňa 19.4.2018. 10-dňová lehota žalovaným uplynula dňa 29.4.2018, nasledujúcim dňom sa teda žalovaní dostali do omeškania, čím žalobcovi vznikol aj nárok na úrok z omeškania v zmysle citovaných zákonných ustanovení.
15. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).