Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2T-63-2019.pdf
PDF · 97.9 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-2T/63/2019
Uznesenie
Okresný súd Košice - okolie, samosudca JUDr. Lenka Saloková, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.05.2020 v Košiciach takto
rozhodol:
Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku s ú d p o s t u p u j e trestnú vec obžalovaného Ľ. Š., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. H. K. Č.. XXX, okres Košice-okolie vedenú na Okresnom súde pod sp. zn. 2T/63/2019, obžaloba sp. zn.: 1Pv 163/19, Okresnému úradu Košice-okolie, odboru všeobecnej vnútornej správy na priestupkové konanie.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Ľ. Š., poškodenej H. G., svedkov S. E., K. O., Š. G., znalkyne K.. I. Y., znalkyne K.. N., oboznámil znalecké posudky a listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise a dospel k záveru, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Obžalovaný Ľ. Š. v prípravnom konaní vypovedal, že dňa 18.3.2019 sa nachádzal doma, poškodená bola nervóza nakoľko mala zdravotné problémy, snažila sa vyvolať hádku, keď si obžalovaný išiel pozrieť film vytrhla kábel od prenosnej antény a kričal, že keď tak bude žiť, odjebe seba aj obžalovaného. Dňa 19.3.2019 ráno sa poškodenej pýtal kde ide, na čo mu ona odpovedala: Tebe piča po tom kde idem a začala obžalovaného slovne provokovať nech je geroj a buchne ju, obžalovaný si išiel naliať vodu do konvice, poškodená sa postavila pred drez a vtedy ju obžalovaný odtlačil. Na to začala poškodená kričať, že ju obžalovaný udrel, že zavolá políciu a že mu ukáže. Tento konflikt počul aj svedok K. O., ktorý bol na návšteve. V ten istý deň večer za ním poškodená prišla, či zase bude spať na gauči, obžalovaný povedal že áno, na čo poškodená povedala, že ona to tak nenechá a niečo si urobí. Obžalovaný ostal spať na gauči. Dňa 20.3.2019 ráno sa poškodená nachádzala pod vplyvom liekov, bola malátna, obžalovaný bez slova odišiel z domu, ešte predtým obžalovaný zobral kľúče od vozidla, aby ho neriadila poškodená. Po návrate z práce obžalovaný si išiel ľahnúť, prišla poškodená, zasvietil, povedala :jeej ty si tu ale následne odišla, a o 21.00. mu zaslal sms správu : spím pri Z. nebudem ťa obmedzovať od postele. Túto správu čítal aj príslušník OOPZ. Obžalovaný na správu nereagoval. Dňa 21.3.2019 ráno začala poškodená kričať, že je chorá, že jej odchádza pankreas, že potrebuje ísť k lekárovi, nech jej dá obžalovaný kľúče od auta. Obžalovaný povedal, že aj on ide do mesta, že si preloží parkovaciu kartu a následne si začal prekladať veci z vozidla. Potom vozidlo naštartoval, poškodená stála pred vodičovými dverami, keďže na žiadosť obžalovaného neustúpila obžalovaný ju rukou posunul aby mohol nastúpiť, poškodená začala vrieskať, že ju obžalovaný zas napadol a že ide volať políciu. Obžalovaný vtedy poškodenej oznámil, že takto to ďalej nepôjde, že sa bude musieť odsťahovať, nakoľko týchto incidentov bolo v poslednom čase veľa a oznámil jej, že končí vzťah. Následne videl, ako poškodená volala na políciu, obžalovaný po tomto zistení zostal na pozemku a čakal na príchod polície. Medzi tým, ako prišla poškodená mu H. hovorila, že či sa už posral a že keď ona ostane sama tak ho odjebe. Po príchode polície nastúpila k nim do vozidla a odišla.
Ďalej obžalovaný popisoval vzájomne spolužitie jeho a poškodenej, kedy poškodená viackrát dostala záchvat, že odchádza do Medžugoria, pokúšala sa o samovraždu a podobne, pričom podľa obžalovaného sa do zlého psychického stavu poškodená dostala po tom, čo jej obžalovaný povedal, že chce ukončiť vzťah. Podľa obžalovaného je poškodená psychicky labilná osoba a počas spolužitia ju nikdy nenapadol a ani sa jej nevyhrážal. Podľa obžalovaného poškodená má tendenciu osočovať chlapov keď ju opustia, čo sa stalo aj v minulosti, kedy si napríklad označila osobu u ktorej bývala, že ju znásilnil, o čom majú policajti vedomosť, podľa neho si poškodená celú záležitosť vymyslela, pretože sa obžalovaný chystal od nej odísť.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný využil právo a nevypovedal.
Poškodená H. G. v prípravnom konaní uviedla, že konflikty s obžalovaným začali v roku 2017, kedy ju začal napádať, ale keďže ho mala rada tak to prehliadala. Poškodená uviedla, že správanie obžalovaného je často výbušné, v danom momente má poškodená strach, ale po nejakom čase sa obžalovaný vždy ukľudní a jeho správanie už nie je útočné. Dňa 19.3.2019 vznikla medzi nimi hádka kvôli medu, obžalovaný jej povedal, že jej prijebe dve po papuli načo sa ho poškodená opýtala prečo to robí, keď ona s ním chce riadne žiť, a povedala mu, že si jeho správanie bude aj nahrávať. obžalovaný jej povedal, že týra ona jeho že ak skúsi niečo spraviť, zle dopadne a že ju aj jej syna sprata, no čo poškodená odišla. Dňa 20.3.2019 v raných hodinách sa pohádali, obžalovaný k nej prišiel a oboma rukami ju chytil za hlavu, zatriasol ňou a hodil poškodenú na podlahu v kuchyni. Nedal jej kľúče od auta a znemožnil jej ísť k lekárovi. Poškodená utrpela zranenie krku a hlavy, odišla k susedom E. a počkala u nich, kým obžalovaný neodíde z domu. Dňa 21.3.2019 žiadala poškodená od obžalovaného kľúče od auta, pretože musí ísť súrne na vyšetrenie k lekárovi, poškodený jej kľúče dať nechcel a došlo medzi nimi ku konfliktu, obžalovaný jej nadával že je hlúpa piča, poškodená hľadala kľúče od auta vo vozidla obžalovaného, obžalovaný ju odstrčil a triasol s ňou, zachytila sa o dvere auta aby nespadla a uhryzla obžalovaného do stehna, pretože sa bránila. Poškodená sa vyšmykla a volala políciu, medzitým jej obžalovaný povedal nech si zoberie doklady a vypadne a pri hádke jej povedal, že ju zabije. Poškodená sa vyjadrila, že násilné konanie obžalovaného sa stupňuje.
Na hlavnom pojednávaní poškodená opäť popísala ako jej mal v jednotlivé dni obžalovaný ubližovať, popísala priebeh hádok. Hádky sa podľa poškodenej stupňovali, preto mala z obžalovaného strach. Poškodená odišla k susedom po hádke dňa 20.3.2019 preto, lebo nechcela byť v jeho prítomnosti a myslela si, že sa ukľudní a bude to lepšie. Keď sa s obžalovaným pohádali posledný deň, uvedomila si, že je to posledná kvapka ich spolužitia a že je potrebné zo vzťahu odísť. Počas tých troch dní jej obžalovaný spôsobil poranenia krčnej chrbtice, kedy musela ísť na ošetrenie ne traumatológiu. Poškodená popísala vzťah s obžalovaným spočiatku ako veľmi dobrý, ale u obžalovaného sa agresivita stupňovala a stupňovali sa aj hádky. Poškodená uviedla, že obžalovaný sa jej vyhrážal iba tie tri dni, predtým nie. Potom poškodená vlastne popisovala rôzne situácie a úseky zo života s obžalovaným a uviedla, že vlastne nevie, čo k nemu cíti, mali krásny vzťah, raz boli hore a raz dole, bolo to aj veľmi krásne, chcela udržať ten vzťah a dúfala, že sa obžalovaný zmení.
Svedok S. E. - sused, uviedol, že dňa 20.3.2019 k nim prišla H. G. s tým, že sa s obžalovaným pohádali a že počká kým odíde, lebo chce ísť domov pre zbrane, myslela zbrane, ktoré má u Š. uložené. Keď k nim prišla na návštevu, svedok nevidel na poškodenej žiaden rozdiel, nevidel, že by jej niečo bolo, nebola udretá ani uplakaná, bola iba smutná, že sa pohádali, mal pocit akoby niečo nadhadzovala, aby povedal, čo ona chce, zvykla si nahrávať. Svedok opísal poškodenú ako osobu, ktorá stále niečo nahrávala, špehovala a všetko robila s nejakým účelom. Svedok videl dňa 24.3.2019 ako vystrájala pred domom obžalovaného.
Na hlavnom pojednávaní svedok potvrdil , že poškodená bola uplakaná keď k nim prišla, ale s odstupom času sa domnieva, že je to celé fraška, v nedeľu potom robila na ulici cirkus, útočila, nemala žiaden golier ani žiadne znaky fyzického napadnutia a podľa k nim prišla iba preto, aby mala nejakých svedkov, že jej niečo bolo.
Svedok K. O., bol ráno na návšteve u obžalovaného, bolo vidno, že medzi sebou niečo majú, H. sa z ničoho nič opýtala obžalovaného: čo ma chceš pred K. zbiť? na čo obžalovaný nereagoval, niečo od nej pýtal a poškodená povedala, že zavolá na obžalovaného políciu. Bola nervózna a behala po dome. Svedok registroval, že odišla k susedom. Svedok nepočul, že by sa jej bol obžalovaný vyhrážal, ani nič podobné. Podľa názoru svedka ich spolužitie nebolo bezproblémové, mali iné záujmy, škriepky.
Na hlavnom pojednávaní svoju výpoveď potvrdil, nevie čo spôsobilo zhoršenie vzťahu obžalovaného a poškodenej, žiadne vyhrážky od obžalovaného voči poškodenej nepočul.
Svedok Š. G., od bývalej manželky vie, že s obžalovaným žili ako na hojdačke, jeden týždeň perfektne, jeden bol krik a plač. Chodili na výlety, o syna bolo dobre postarané. Podľa názoru svedka je poškodená ťažko prispôsobivá, nevie robiť kompromisy, a keď nie je tak, ako ona povie, tak je cirkus. Svedok obžalovaného veľmi nepozná, nevie aká je povaha, nestýkali sa. Syn mu spomínal, že v poslednom čase bol u nich krik a plač. Poškodená raz povedala svedkovi, že ju obžalovaný napadol. Svedok sa vyjadril, že počas spolužitia s poškodenou sa chovala tak, že keď mali nejaký konflikt, tak odišla z domu, je neprispôsobivá.
Na hlavnom pojednávaní svedok doplnil, že poškodená dňa 24.07.2010 bola veľmi nervózna, inak vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní, iba podrobnejšie.
Zo znaleckého posudku z odvetvia zdravotníctva, odbor psychológia vyplýva záver: vykonaným psychologickým vyšetrením bolo zistené, že rozumové - intelektové schopnosti H. G. sú t.č. situované do pásma nadpriemeru. Prakticky to znamená, že menová vie hodnotiť a vyhodnotiť situáciu, popísať stav veci ako aj jej následky. Osobnosť je s tendenciou k sociálnej žiadúcnosti, má tendenciu javiť sa v lepšom svetle. Dané zvýšené L-ži skóre je výsledkom jej spracovávania sociálnych podnetov v zmysle aktuálnej potreby pozitivizovať svoju osobnosť v procese prebiehajúceho trestného konania, ktoré sama verbalizuje a vníma ako výsledok skratového správania sa jej druha a následne jej konania. Dané vysoké lži skóre nie je priamo spojené s poruchou myslenia, ktorá by mohla mať súvislosť so skresľovaním udalostí a konfabuláciami. Jej správanie je účelovo podmienené a determinované jej aktuálnym nastavením v partnerskom živote, v ktorom sa dlhšiu dobu odohrávali konflikty, ktoré obaja partneri nedokázali adekvátne zvládať. Osobnostne ide o neurolabilnú štruktúru. Osobnosť je s tendenciou k sociálnej žiadúcnosti menovaná má tendenciu javiť sa v lepšom svetle. Je extrovertovaná. Všeobecná vierohodnosť menovanej poškodenej je znížená. Jej líčenie deja, interpersonálny kontext prežitej udalosti a motivačný rozmer posudzovanej trestnej veci / dlhodobo neriešené partnerské problémy v kontexte konfliktov, ktoré boli súčasťou ich bežného života/ rovnako znižujú špecifickú vierohodnosť v procese trestného konania. Na základe cielenej komplexnej psychodiagnostiky na určenie možného, aktuálneho, či prolongovaného stresu nebolo zistené, že by menovaná počas inkriminovaného obdobia ako aj v súčasnosti javila známky psychických následkov súvisiacich s konaním jej druha Ľ. Š.. U menovanej ide o jej vnímanie reality, racionalizácie vonkajších podnetov ako aj správania sa jej druha k nej, pričom toto vnímanie je podmienené jej osobnostnou štruktúrou, v ktorej jej bola diagnostikovaná neurolabilita. U menovanej poškodenej neboli v súčasnosti zistené psychologickým vyšetrením a znaleckým dokazovaním, že by menovaná mala príznaky po psychickom, či fyzickom týraní.
Znalkyňa K.. I. Y. bola vypočutá aj na hlavnom pojednávaní, bola prítomná pri výsluchu poškodenej a v plnom rozsahu zotrvala na záveroch znaleckého posudku a to a nezmenila názor ani po oboznámení s výsluchmi vypočutí účastníkov na hlavnom pojednávaní. Potvrdila, že poškodená je inteligentná žena s neurolabilnou štruktúrou s tendenciou sociálnej žiadostivosti. Poškodená bola pri vyšetrení ubolená z toho čo sa všetko udialo, ale nezaznamenala vysoké skóre v rámci efektivity, depresie a iných konštruktov, ktoré by musela nejak riešiť. Spočiatku žili s obžalovaným veľmi pekne, mali spoločné záujmy, veľa priateľov, obžalovaný je jej životná láska, ktorú miluje, mali podelené práce, mala ho rada takého, aký bol, ošetrovala mu jeho zranenie na nohe, od
začiatku mali jasne zadefinované postoje a hodnoty vzťahu,mala ho rada takého, aký bol. V prípadoch, keď dôjde ku konfliktu takýchto partnerov emócie vyvrcholia, situácia je veľmi napätá a spúšťajú sa neprimerané reakcie zo strany obžalovaného aj poškodenej. Podľa znalkyne v čase vyšetrenia nebola u poškodenej obava z obžalovaného, dokonca zo strany poškodenej bola u nej ďalšia prognóza budovania vzťahu s obžalovaným, poškodená sa vyjadrila, že sa bojí, že obžalovaný už nebude chcieť. Znalkyňa uviedla, že nikto nespochybňuje, že je nadpriemerne intelektovo situovaná. Ide o neurolabilnú štruktúru, s tendenciou sociálnej žiadostivosti je výsledkom jej interpretácie sociálnej reality, ktorá mala zabezpečiť menovanej priamo v tomto procese jej pozitivizáciu, čo vlastne celkovo nejakým spôsobom dotváralo aj kontinuitu jej výpovede. Ona stále tvrdila, že to je láska jeho života a že ho miluje, a že do konca života bude s ním spojená. S poškodenou sa pomerne dlho rozprávali, poškodená ju potom ešte kontaktovala, či sa môžu potom stretnúť a mať nejaké sedenia, ale znalkyňa jej povedala, že ešte prebieha súd a nemôže sa jej venovať v tomto rozsahu, tak chodí k doktorke H.. Celé je toto účelové konanie. V čase tohto interviu určite nebola tá obava poškodenej dokonca z jej strany bola prognóza ďalšieho budovania vzťahu, dokonca poškodená výslovne uviedla, že sa bojí, že sa to tak nestane, že on ju nechce, čoho si bola v tom čase vedomá. nespochybňuje slová, ktoré boli povedané, ani toto, čo sa stalo v tom aute, ona to vie zopakovať a aj čo sa jej stalo sa jej skutočnosti ten koncept toho vzťahu, ktorý je narušený a je nutné brať z celého komplexného hľadiska aj odpoveď obžalovanému, čo mu povedala. Účelovosť jej správania sa prejavila aj dnes, poškodená vlastne chce mať pokoj, je to pozitívna účelovosť, chce mať už od všetkého pokoj, chce vychovávať svojho syna, spolupracovať s pani H., opakovane sa pokúšala s obžalovaným uzavrieť zmier, a vidí, že sa jej to nedarí, lebo obžalovaný trvá na svojej nevine a chce pokračovať v tomto konaní. Je evidentné, že sa jedná o dlhodobé problémy, pretože je chyba na obidvoch stranách, vzájomných stranách.
Ako listinný dôkaz súd oboznámil znalecký posudok K.. N., ktorý si dala poškodená u znalkyne vypracovať. Zo záverov predloženého znaleckého posudku vyplýva, že znalkyňa nezistila u nej sklon k zámerného skresľovaniu udalosti, nevylúčila, že niektoré skutočnosti zakrýva. O priebehu skutku sa vyjadruje bez výraznejších emočných reakcii na znaleckom vyšetrení. U menovanej v súčasnej dobe nezistila sklon ku klamaniu (lží skóre je štatisticky nevýznamné), merané škálou v dotazníku EPQ, kde jeho hodnota sa pohybuje v pásme normy. Konfabulovanie u menovanej nezistila v zmysle, aby dávala také odpovede, ktoré sú náhodné a bez vzťahu k realite. Nezistila u nej psychotizmus. Vzniknutá domáca situácia mala znaky diskomfortu vo vzťahu a časté nezhody s partnerom jej mohli spôsobovať stres a celkovú nepohodu, pričom nedošlo k rozvoju negatívnych psychických znakov, nezistila u nej znaky /depresia, úzkosť, strach, smútok, nedostatok energie, stiahnutosť, strata životných perspektív, otupelosť, prevaha negatívnych emócií/, ak sa vyskytnú majú situačný charakter. Chýbal jej však pocit šťastia a radosti v živote, nebola úplne uvoľnená, bola v stave ustavičnej ostražitosti ako sa napätie a konflikt mohli kedykoľvek vrátiť, riešila situáciu aj skratovito, pokusom o samovraždu. Znaky psychicky týranej osoby u nej v súčasnej dobe nezistila, aj keď vzťah menovej s druhom mal charakter disharmónie, hádok, opakovaných nedorozumení, ona sa k nemu sama dobrovoľne vrátila, bol pre ňu akousi oporou, ako sa sama vyjadrila, neverila si, žeby bola schopná žiť sama. K fyzickému týraniu sa mohla vyjadriť len podľa jej slov, kde udáva, že mala modriny, dostávala facky, vyjadrila sa, že aj bitky a to nestačí na objektívne posúdenie fyzického týrania u menovanej. (znalkyňa nemala k dispozícií žiadne lekárske správy z jej ošetrenia).
Na hlavnom pojednávaní K.. N.Á. vypovedala, že poškodená jej uviedla, že nie je spokojná so znaleckým posudkom vypracovaným O.. Y. a požiadala ju o znalecké vyšetrenie. Poškodená nepredložila K.. N. žiadne dokumenty k preštudovaniu, lekárske správy ani vyjadrenia a preto znalecké posúdenie bolo iba psychodiagnostické vyšetrenie menovanej . K.. N. uviedla, že vzhľadom k odstupu času sa môžu niektoré informácie a výstupy oproti znaleckému posudku K.. Y. líšiť. Na záveroch znaleckého posudku znalkyňa zotrvala a uviedla, že nezistila na základe vyšetrenia, že by mala poškodená depresiu, strachy, obavy. Znalkyňa uviedla, že vychádzala výlučne z informácií od poškodenej, ktorá jej neuviedla, že sa v minulosti liečila na psychiatrii ani u psychologičky.
V závere K.. N. uviedla, že poškodená sa vyjadrila že s obžalovaným chce byť a chce sa k nemu vrátiť a v jej vyjadrení znalkyňa videla pozitívu napriek tomu, že ich vzťah bola kolísavý, tak s ním chcela žiť.
Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo odvetvie psychiatria vypracovaného na obžalovaného Ľ. Š. vyplýva, že obžalovaný netrpí na žiadnu duševnú poruchu ani chorobu, ide o emočne nestabilnú osobu s prejavmi neurolability, zvýšenou afektívnou dráždivosťou, zvýšenou pohotovosťou k maladaptívnym vzorcom správania pri záťaži.
Z lekárskej správy zo dňa 21.3.2019 je zrejmé, že poškodená bola ošetrená, utrpela podvrtnutie krčnej chrbtice kde uviedla, že bola napadnutá partnerom, ktorý ju dvihol za vlasy a hodil na zem.
Obžalovaný Ľ. Š. má záznamy v evidencii priestupkov na úseku dopravy. Obžalovaný bol raz súdne trestaný v roku 1997, hľadí sa na neho akoby odsúdený nebol.
Okresný súd na základe takto vykonaného dokazovania po vyhodnotení všetkých dôkazov v prospech aj neprospech obžalovaného, jednotlivo i v súhrne dospel k záveru, že obžalovaný Ľ. Š. sa dopustil konania kladenému mu za vinu v obžalobe. Po vyhodnotení, okolností za ktorých k skutku došlo, závažnosti konania a jeho následky a najmä tomu, čo skutku predchádzalo a dospel k záveru, že sa skutok sa síce stal, ale nejde o trestný čin.
Podstatná časť výpovedí obžalovaného aj poškodenej na hlavnom pojednávaní sa týkala ich vzájomného vzťahu, jednotlivých situácii, ktoré sa stali a ktoré každý z nich vidí inak, vzájomne sa obviňovali kto berie aké lieky a kto koľko požíva alkoholických nápojov. Tieto okolnosti iba dokresľujú vzťah medzi obžalovaným a poškodenou, ktorý vyústil do konfliktu v dňoch 19-21.3.2019. Ako vyplynulo z dokazovania, poškodená stále prechovávala k obžalovanému citový vzťah, o čom svedčia jej vyjadrenia a závery oboch znaleckých posudkov.
Podľa názoru súdu obžalovaný skutočne použil slová aké uviedla poškodená a nepovažuje jej výpoveď za vymyslenú. Po vypočutí oboch a po vnímaní ich reakcií na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, ktorý iba potvrdzuje závery znaleckých posudkov K.. Y. ako aj K.. N..
Poškodená mala za sebou neľahké obdobia, v ktorých sa pokúsila aj o samovraždu, zo spisu však vyplýva, že to nebolo v súvislosti so vzťahom k obžalovanému, ako sa sama poškodená znalkyni vyjadrila. Poškodená sa vyjadruje, že sice ju obžalovaný sotil tak, ako to uviedla, ale ona vie, že v zásade je dobrý človek, išlo u neho o skrat a ona ho miluje a bude vždy milovať. Poškodená vo svojom živote našla obžalovaného, o ktorom vedela, že je prchký, považovala ho za svojho ochrancu a mala ho rada takého, aký bol. Poškodená vyslovene uviedla pri vyšetrení, že išlo o extrémne vyhrotenú a skratovú situáciu u oboch, celé to ľutovala uvedomuje si, ako veľmi mu ublížila, nechcela aby išiel do väzby. Poškodená uviedla, že predtým sa jej obžalovaný nevyhrážal, vyhrážal sa jej iba tieto dni. Svoje slová v podstate potvrdila aj tým, že sa chcela s obžalovaným pred súdom zmieriť, čo však obžalovaný jednoznačne odmietol a trval na dokázaní svojej neviny.
Svedkovia E. a O. nepotvrdzujú slová poškodenej, skôr sú neutrálni, svedok E. nepočul žiadne vyjadrenia obžalovaného keď bol u nich na návšteve, svedok O. uvádza iný dôvod návštevy poškodenej u nich než jej strach, naopak, poškodená cielene čakala u nich kým odíde obžalovaný z domu, aby si mohla zobrať zbrane, čo by jej asi obžalovaný v tej chvíli nedovolil zo strachu o bezpečnosť, k čomu sa podrobne vyjadruje obžalovaný v písomných podkladoch zaslaných súdu a oboznámených ako listinný dôkaz.
Svedok G. pozná poškodenú dobre, je to jeho bývalá manželka a opisuje ju ako osobu, ktorá je ťažko prispôsobivá, nevie robiť kompromisy, a keď nie je tak, ako ona povie, tak je cirkus.
V podstate pri komunikácii obžalovaného s poškodenou na hlavnom pojednávaní sa ukázali povahy oboch zúčastnených tak, ako sú detailne popísané v znaleckých posudkoch, jednak S.. P. na obžalovaného a K.. Y. na poškodenú. Poškodená nebola spokojná so závermi znaleckého posudku na svoju osobu a preto so sama zaobstarala znalecký posudok u K.. N.. Pani znalkyňa napriek tomu, že pracovala výlučne s údajmi od poškodenej, ktoré neboli úplné a nemala k dispozícia žiaden spisový materiál došla pokiaľ sa jedná o vzťah resp. pocit poškodenej k obžalovanému k rovnakému záveru, a to že nezistila na základe vyšetrenia, že by mala poškodená depresiu, strachy, obavy, pričom sa veľmi podrobne zamerala na túto časť osobnosti poškodenej .
Znalkyňa tiež uviedla, že poškodená sa vyjadrila, že s obžalovaným chce byť a chce sa k nemu vrátiť a v jej vyjadrení znalkyňa videla pozitívu napriek tomu, že ich vzťah bola kolísavý, tak s ním chcela žiť.
Obžalovaný opakovane uviedol, že vzťah s poškodenou chcel ukončiť, pretože ich konflikty už boli pre neho neúnosné a oznámil to poškodenej, ktorá to ťažko znášala.
Niektoré časti hlavného pojednávania sa v podstate vyzneli akoby obžalovaný a poškodená stáli pred rozvodovým súdom, súd ich však vypočul, aby si vytvoril obraz o celkovej situácii. Nie je teda unáhlený záver, že obaja sú presne takými akými ich opísali znalci, raz mali výťah hore raz dole, spôsob akým sa vyjadrovali bol obom vlastný a so svojimi povahami boli uzrozumení a ako sa sama poškodená opakovane vyjadrila, to, že bol obžalovaný v správaní chlap jej vlastne imponovalo.
Súd však v žiadnom prípade nebagatelizuje spôsob vyjadrovania, komunikáciu a správanie sa obžalovaného k poškodenej, vo vyššie uvedenom kontexte je súd toho názoru, že nejde o tak závažné konanie, ktoré by naplnilo skutkovú podstatu trestného činu.
Podľa § 280 ods.2 Trestného poriadku súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal by orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.
Tak, ako bolo vyššie uvedené, podľa názoru súdu sa v tomto prípade nejedná o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Podľa § 280 ods. 3 Trestného poriadku proti tomuto uzneseniu môže OP podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.